znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 470/2015-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. novembra 2015 predbežne   prerokoval   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného   obchodnou   spoločnosťou   Advokátska   kancelária ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, v mene ktorej koná konateľ a advokát ⬛⬛⬛⬛, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 300/2012 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 29. septembra   2015   doručená   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej   len   „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného   súdu   Nitra   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 7 C 300/2012.

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ v právnom postavení navrhovateľa v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 7 C 300/2012 podaním z 8. októbra 2012, doručeným   okresnému   súdu   22.   októbra   2012,   inicioval   súdne   konanie   o zaplatenie 9 925,36 eur s príslušenstvom.

Sťažovateľ ďalej v sťažnosti uvádza: „... prvé pojednávanie vo veci bolo vytýčené na 30. 05. 2013. Ďalšie pojednávanie sa konalo 04. 07. 2013 a 17. 09. 2013. Na posledne spomenutom   pojednávaní   odročila   sudkyňa   pojednávanie   z dôvodu,   že   bude   nariadené znalecké dokazovanie. Dňa 28. 10. 2013 sme boli súdom vyzvaný, aby sme písomne zaslali otázky znalcovi v lehote 20 dní. Otázky na znalca sme súdu doručili 21. 11. 2013 osobne do podateľne súdu.

Následne nás súd dňa 23. 04. 2014 vyzval na zaslanie výpisu z obchodného registra odporcu v 3. rade a opravu označenia odporcu v 4. rade. Na uvedenú výzvu sme v súlade s požadovanými zmenami reagovali písomným podaním zo dňa 05. 05. 2014, na základe čoho bolo vydané uznesenie zo dňa 26. 05. 2014.

Listom zo dňa 20. 08. 2014 nás súd opätovne vyzval na predloženie otázok, na ktoré má   znalec   v   znaleckom   posudku   odpovedať.   Na   základe   uvedenej   výzvy   sme dňa 16. 09. 2014   doručili   súdu   okruh   úloh   a   otázok,   na   ktoré   má   znalec   v   posudku odpovedať. Dňa 29. 10. 2014 bolo vydané uznesenie o ustanovení znalca spolu s otázkami, na ktoré má zodpovedať a súčasne bola sťažovateľovi uložená povinnosť zložiť preddavok na trovy   znaleckého   dokazovania.   Voči   povinnosti   zložiť   preddavok   na   trovy   znaleckého dokazovania sťažovateľ podal odvolanie zo dňa 14. 11. 2014. Podľa zistenia sťažovateľa z infocentra   Okresného   súdu   Nitra   bol   spis   predložený   odvolaciemu   súdu dňa 10. 02. 2015.“

3. Ako ďalej sťažovateľ uvádza, po podaní sťažnosti na prieťahy v konaní okresného súdu vedeného pod sp. zn. 7 C 300/2012 bol listom z 5. júna 2015 zo strany predsedníčky okresného súdu vyrozumený, že „... súd vo veci konal priebežne a vzhľadom na značné pracovné zaťaženie zákonnej sudkyne aj v primeraných lehotách“.

4. S poukazom na skutkové okolnosti prípadu sťažovateľ ďalej v sťažnosti zdôrazňuje, že právne posúdenie prerokúvanej veci nie je významne komplikované a že „... existenciu zbytočných prieťahov Okresného súdu Nitra vidí... v tom, že ani po viac ako dvoch rokoch nedošlo k vypracovaniu znaleckého posudku.“, pričom „... skutkovou a právnou zložitosťou veci nemožno odôvodniť mnohomesačnú nečinnosť súdu, ak po nej nasledujú jednoduché úkony nevyžadujúce zvláštnu prípravu, čo sa vyskytlo aj v danom prípade“.

Zároveň sa domnieva, že žiadnym úkonom neprispel k prieťahom alebo k spomaleniu postupu   okresného   súdu   a   že   celý   postup   okresného   súdu   sa   vyznačuje   existenciou zbytočných prieťahov s tým, že samotné vyrozumenie predsedníčky okresného súdu na jeho sťažnosť na prieťahy argumentačne v kontexte namietanej neefektívnosti činnosti okresného súdu   vedúcej   k jeho   právnej   neistote   neobstojí.   Od   ústavného   súdu   preto   sťažovateľ s ohľadom na uvedené požaduje priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 5 000 eur z dôvodu, že „... právna neistota, v ktorej sa dlhodobo nachádza mu spôsobuje značnú materiálnu ujmu, ktorá predstavuje stratu hodnoty nepojazdného vozidla počas dlhotrvajúceho obdobia sporu, kedy nebolo možné uhradiť opravu vozidla pre neplnenie sumy   z   poistnej   udalosti“.   Sťažovateľ   súčasne   časť   sumy   primeraného   zadosťučinenia odôvodňuje tým, že spôsobenými prieťahmi v konaní bol nútený zakúpiť si iné motorové vozidlo   na   zachovanie   zárobkovej   činnosti,   čo   na   dlhú   dobu   zhoršilo   jeho   schopnosť udržiavať štandardy kvality starostlivosti o rodinu.

5. V nadväznosti na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, trvale bytom ⬛⬛⬛⬛, upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR bolo postupom Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 300/2012 porušené.

2. Okresnému súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 300/2012 prikazuje konať tak, aby vec bola čo najrýchlejšie meritórne rozhodnutá.

3. Sťažovateľovi ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, trvale bytom

,   priznáva   finančné   zadosťučinenie   vo   výške   5 000   eur (slovom: päťtisíc eur) a náhradu trov konania, ktoré je Okresný súd Nitra povinný vyplatiť sťažovateľovi, a to do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7.   Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

8.   O   zjavnej   neopodstatnenosti   návrhu   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom   orgánu štátu nemohlo   vôbec   dôjsť k   porušeniu toho   základného práva   alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (m. m. II. ÚS 93/03, II. ÚS 177/04).

9. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

10.   Podstatou   sťažnosti   a   predmetom   konania   pred   ústavným   súdom   je   nárok sťažovateľa na ochranu pred postupom okresného súdu, ktorým malo byť porušené jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

11.   Ústavný   súd   sa   osobitne   zameral   na   preskúmanie   opodstatnenosti   sťažnosti sťažovateľa, keďže pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy odmieta sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú, ak „vzhľadom na skutočnosť, že celková   doba   konania   pred   súdom,   ako   aj   postup   zákonného   sudcu   nesignalizovali reálnu možnosť zbytočných prieťahov, a tým ani porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy“ (II. ÚS 109/03), resp. ak „argumenty v sťažnosti sťažovateľa nepreukázali v čase podania sťažnosti takú intenzitu porušenia označeného základného práva, aby bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie“ (II. ÚS 93/03, II. ÚS 177/04).

Z judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní   má   nevyhnutne   za   následok   porušenie   základného   práva   na prerokovanie   veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 66/02, I. ÚS 154/03, I. ÚS 38/04, III. ÚS 199/02, IV. ÚS 147/04, IV. ÚS 221/05).

12.   Vychádzajúc   z doterajšej   stabilnej   judikatúry   ústavného   súdu,   je   potrebné poukázať na to, že v prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu sa   nevyznačoval   takými   výraznými   prieťahmi,   ktoré   by   bolo   možné   kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle   čl. 48 ods. 2 ústavy, nevyslovil porušenie základného práva   zaručeného   týmto   článkom   ústavy   (napr.   II. ÚS 57/01),   prípadne   návrhu buď nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr. III. ÚS 59/05, IV. ÚS 221/05).

13.   Podľa   názoru   ústavného   súdu   nemožno   na   základe   skutočností   uvedených v sťažnosti považovať postup okresného súdu za taký, ktorý by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v konaní v zmysle citovaného článku ústavy.

14. Podľa zistení ústavného súdu napriek nie celkom optimálnemu vedeniu konania v posudzovanej veci treba zároveň uviesť, že zákonná sudkyňa v rámci konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 7 C 300/2012 po vrátení súdneho spisu z Krajského súdu v Nitre (na   ktorom   bolo   od   februára   2015   vedené   odvolacie   konanie   voči   uzneseniu č. k. 7 C 300/2012-180 z 29. októbra 2014) súdny spis bezodkladne 21. septembra 2015 predložila ustanovenému súdnemu znalcovi ⬛⬛⬛⬛ na oboznámenie sa so spisom a následné vyhotovenie znaleckého posudku v lehote 60 dní.

15.   Na   základe   uvedeného   a   vzhľadom   na   doterajšiu   dĺžku   konania   vedeného pod sp. zn. 7 C 300/2012 (do času podania ústavnej sťažnosti necelé 3 roky) ústavný súd sťažnosť   sťažovateľa   odmietol   ako   zjavne   neopodstatnenú.   Doterajší   priebeh   konania pred označeným   súdom   bol   –   napriek   možnosti   efektívnejšieho   a koncentrovanejšieho konania zo strany okresného súdu – bez významnejších prieťahov, a preto nezakladá reálnu možnosť   vyslovenia   porušenia   základného   práva   sťažovateľa   na   prerokovanie   veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Až pokračujúca nečinnosť okresného súdu v – pre sťažovateľa významnej veci – by eventuálne   mohla   spôsobiť   porušenie   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, čo však ústavný súd v súčasnom období nemôže posúdiť.

16. Ústavný súd, vychádzajúc z obsahu sťažnosti, vyhodnotil, že v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 7 C 300/2012 zatiaľ nedošlo k takej intenzite zásahu do práva sťažovateľa,   ktorá   by   zodpovedala   ústavno-relevantnému   porušeniu   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Z uvedených dôvodov ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietol jeho sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

17. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch   sťažovateľa   v uvedenej   veci   stratilo   opodstatnenie,   preto   sa nimi   ústavný súd už nezaoberal.

18.   Ústavný   súd   v okolnostiach   posudzovanej   veci   v   závere   zdôrazňuje,   že   toto rozhodnutie   nezakladá   prekážku   veci   rozhodnutej   v   zmysle   §   24   písm.   a)   zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľ v tejto veci v prípade zotrvania na stanovisku, že postupom okresného súdu v nej dochádza k zbytočným prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.V Košiciach 4. novembra 2015