znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 470/2013-19

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   3.   júla   2013 predbežne   prerokoval   sťažnosť   spoločnosti   G.   a. s.,   B.,   zastúpenej   Advokátskou kanceláriou B.   s.   r.   o.,   B.,   za   ktorú   koná   advokát   Mgr.   P.   B.,   vo   veci namietaného porušenia jej základného   práva   vlastniť   majetok   podľa   čl.   20   ods.   1 Ústavy Slovenskej   republiky a práva   podľa   čl.   1   Dodatkového   protokolu   k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd   uznesením   Okresného   súdu   Bratislava   I sp. zn. 3 K 70/2011   z 3. januára 2012   v   spojení   s   opravným   uznesením   Okresného   súdu Bratislava I sp. zn. 3 K 70/2011   zo   17.   januára   2012   a uznesením   Krajského   súdu v Bratislave sp. zn. 2 CoKR 10/2012 z 11. októbra 2012 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť spoločnosti G. a. s. o d m i e t a ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. januára 2013 doručená sťažnosť spoločnosti G. a. s. (ďalej len „sťažovateľka“) vo veci namietaného porušenia jej základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a práva   podľa   čl.   1   Dodatkového   protokolu   k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) uznesením Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 3 K 70/2011 z 3. januára 2012 (ďalej aj „uznesenie okresného súdu“) v spojení s opravným uznesením okresného súdu sp. zn. 3 K 70/2011 zo 17. januára 2012 (ďalej len „opravné uznesenie okresného súdu“) a uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 2 CoKR 10/2012 z 11. októbra 2012 (ďalej len „uznesenie krajského súdu“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka je spoločníkom a z toho titulu spoluvlastníkom obchodného podielu v spoločnosti G. s. r. o. (ďalej len „dlžník“). Okresný súd rozhodol uznesením sp. zn. 3 K 70/2011 z 11. novembra 2011 o začatí konkurzného konania proti dlžníkovi. Návrh na vyhlásenie konkurzu podal konateľ dlžníka. Okresný súd uznesením z 28. novembra 2011 ustanovil dlžníkovi predbežného správcu. Okresný súd uznesením   z 3.   januára   2012   zastavil   konkurzné   konanie   proti   dlžníkovi   a opravným uznesením   opravil   uvedené   uznesenie   tak,   že   konkurzné   konanie   proti   dlžníkovi sa zastavuje pre nedostatok majetku.

Proti uzneseniu okresného súdu v spojení s opravným uznesením podala spoločnosť G. s. r. o. ako veriteľ dlžníka odvolanie, v ktorom namietala nedostatok aktívnej legitimácie konateľa   dlžníka   podať   návrh   na   vyhlásenie   konkurzu,   ako aj skutočnosť,   že   dlžník v skutočnosti   vlastní   majetok.   O odvolaní   veriteľa   rozhodol   krajský   súd   uznesením z 11. októbra   2012,   ktorým   potvrdil   uznesenie   okresného   súdu   v spojení   s opravným uznesením okresného súdu.

Sťažovateľka v sťažnosti namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 20 ods.   1   ústavy   a práva   podľa   čl.   1   dodatkového   protokolu   uznesením   okresného   súdu v spojení s opravným uznesením a uznesením krajského súdu. Tieto rozhodnutia sú podľa sťažovateľky   arbitrárne   a svojvoľné,   pretože   okresný   súd   a ani   krajský   súd   vôbec nezohľadnili majetok dlžníka, a napriek tomu konkurzné konanie zastavili pre nedostatok majetku. Rozhodnutie o zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku má povahu rozhodnutia   o zrušení   spoločnosti   (dlžníka,   pozn.),   ktoré   vedie   k výmazu   spoločnosti z obchodného registra. Sťažovateľka je vlastníčkou obchodného podielu u dlžníka.

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o sťažnosti rozhodol týmto nálezom:„Základné právo Sťažovateľa vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky   a   podľa   čl.   1   Dodatkového   protokolu   k   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd uznesením Okresného   súdu   Bratislava   I   č.   k.   3 K/70/2011   zo   dňa 3. 1. 2012 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava I č. k. 3 K/70/2011 zo dňa 17. 1. 2012 a v spojení s uznesením Krajského súdu Bratislava č. k. 2 CoKR/10/2012 zo dňa 11. 10. 2012 porušené bolo.

Uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. 3 K/70/2011 zo dňa 3. 1. 2012 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava I č. k. 3 K/70/2011 zo dňa 17. 1. 2012 a uznesenie Krajského súdu Bratislava č. k. 2 CoKR/10/2012 zo dňa 11. 10. 2012 sa zrušujú a vec sa vracia Okresnému súdu Bratislava I na ďalšie konanie.

Krajský   súd   v   Bratislave   a   Okresný   súd   Bratislava   I   sú   povinní   spoločne a nerozdielne   uhradiť   Sťažovateľovi   trovy   konania   v   sume   81,45   EUR   (slovom osemdesiatjeden eur štyridsaťpäť centov) do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu na účet právneho zástupcu Sťažovateľa vedený vo V., a. s. č. účtu:...“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) sťažnosť sťažovateľky prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal ju zo všetkých hľadísk uvedených v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O   zjavne   neopodstatnený   návrh   ide   vtedy,   ak   ústavný   súd   pri   jeho   predbežnom prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98). V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne (obdobne napr. III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 300/06).

V súlade s uvedenými zásadami ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Ústavný   súd   sa   pri   predbežnom   prerokovaní   sústredil   na   posúdenie,   či   sťažnosť nebola podaná zjavne neoprávnenou osobou.

Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu uznesením okresného súdu v spojení s opravným uznesením   a uznesením   krajského   súdu,   ktoré   sú   podľa   nej   svojvoľné   a arbitrárne. V dôsledku toho okresný súd nesprávne rozhodol o zastavení konkurzného konania proti dlžníkovi   pre   nedostatok   majetku,   s čím   sa   krajský   súd   v uznesení   z 11.   októbra   2012 stotožnil.

Z obsahu sťažnosti, ako aj jej príloh vyplýva, že sťažovateľka je spoločníkom z titulu svojho vkladu do základného imania dlžníka (úpadcu), avšak zo sťažnosti nevyplýva, že by sťažovateľka bola veriteľom dlžníka.

Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“)   účastníkmi   konkurzného   konania   sú   dlžník   (úpadca),   navrhovateľ a veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky.

Podľa § 24 ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii účastníkmi konkurzného konania sú aj ďalšie osoby, o ktorých právach alebo povinnostiach sa má v konkurznom konaní konať; tieto osoby sú účastníkmi konkurzného konania pre tú časť konkurzného konania,   v ktorom   sa   koná   a rozhoduje   o ich   právach   alebo povinnostiach.   Typicky   ide napríklad   o správcu,   ktorý   má   postavenie   účastníka   konkurzného   konania   pre   tú   časť konkurzného konania, v ktorom sa rozhoduje o jeho odmene. Prípadne pôjde o štatutárne orgány   alebo člena štatutárneho   orgánu, prokuristu,   zodpovedného   zástupcu,   likvidátora alebo núteného správcu alebo zákonného zástupcu úpadcu pre tú časť konkurzného konania, v ktorej im súd ukladá pokutu z dôvodu neposkytnutia súčinnosti správcovi a pod.

Postavenie sťažovateľky ako niektorého zo subjektov vymedzených v § 24 zákona o konkurze   a reštrukturalizácii   zo   sťažnosti   nevyplýva,   samotná   sťažovateľka   sa   takto v sťažnosti neoznačuje. Návrh na vyhlásenie konkurzu podal konateľ dlžníka.

Z   konštantnej   judikatúry   ústavného   súdu   vyplýva,   že   domáhať   sa   ochrany základných práv na ústavnom súde môže fyzická osoba alebo právnická osoba jedine v záujme   ochrany   svojich   základných   práv   (napr.   II.   ÚS   32/06,   II.   ÚS   80/06,   III.   ÚS 108/2012).

Po preskúmaní sťažnosti sťažovateľky ústavný súd konštatuje, že táto nebola podaná osobou,   ktorá   by   v   danom   konaní   mala   procesné   postavenie   účastníka   konkurzného konania. V konkurznom konaní je účastníkom konania ako dlžník (úpadca) len obchodná spoločnosť,   v ktorej   je sťažovateľka spoločníkom   z titulu svojho vkladu   do   základného imania spoločnosti. V danej veci aplikovaný zákon o konkurze a reštrukturalizácii však spoločníka obchodnej spoločnosti z dôvodu existencie jeho právneho vzťahu s obchodnou spoločnosťou,   na   ktorej   základnom   imaní   sa   svojím   vkladom   podieľa   za účastníka konkurzného konania, nedefinuje.

Pretože sťažnosť ústavnému súdu podala sťažovateľka, ktorá nie je aktívne vecne legitimovaná   na   jej   podanie,   ústavný   súd   dospel   k   záveru,   že   ide   o   sťažnosť   podanú neoprávnenou osobou, a preto ju pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. júla 2013