znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 470/2010-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. decembra 2010 predbežne prerokoval sťažnosť J. J., K., zastúpeného advokátkou JUDr. A. T., K., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o ochrane ľudských   práv a základných   slobôd,   ako aj práva vlastniť majetok podľa   čl.   20   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   a podľa   čl.   1   Dodatkového protokolu k Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Krajského   súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Co/273/2009 a jeho rozsudkom z 8. februára 2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. J.   o d m i e t a   ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 12. novembra 2010 doručená sťažnosť J. J. (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), ako aj práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Co/273/2009 a jeho rozsudkom z 8. februára 2010.

2. Zo sťažnosti a z pripojených písomností vyplýva, že sťažovateľ je v procesnom postavení žalobcu vo veci zaplatenia istiny s príslušenstvom proti žalovanej A., a. s., B., vedenej na Okresnom súde Košice I (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 25 C/143/2001. V predmetnej veci okresný súd rozsudkom z 11. mája 2009 „zaviazal žalovaného A. a. s. zaplatiť žalobcovi J. J. sumu 15.740,50,- € do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia a v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 17,6 % ročne zo sumy 15.740,50,- € od 20. 7. 2000 do zaplatenia súd žalobu zamietol“. Sťažovateľ podal proti rozsudku odvolanie „do časti, v ktorej   súd   zamietol   zaplatenie   úroku   z   omeškania   vo   výške   17,6   %   ročne   zo   sumy 15.740,50,- € od 20. 7. 2000 do zaplatenia“. O odvolaní rozhodol krajský súd rozsudkom sp. zn. 5 Co/273/2009 z 8. februára 2010 tak, že „potvrdil rozsudok v napadnutej časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 17,6 % ročne zo sumy 15.740,50,- € od 20. 7. 2000 do zaplatenia“.

3. Sťažovateľ uviedol: „Považujem rozhodnutie súdu za nesprávne a v rozpore so zákonom. Vytýkame súdu nezistenie takého skutkového stavu, ktorý by odôvodňoval také rozhodnutie, aké súd vo veci vydal... Sťažovateľ podal aj podnet na Generálnu prokuratúru na mimoriadne dovolanie proti cit. rozhodnutiu. Krajská prokuratúra v Košiciach pod č. k. Kc   150/10   skonštatovala,   že   absentujú   zákonné   podmienky   na   podanie   mimoriadneho dovolania.“

4. Podľa názoru sťažovateľa „Krajský súd rozhodol na podklade záverov, ktoré sú arbitrárne   a zjavne   neopodstatnené   a zároveň   nimi   neboli   chránené   označené   základné práva a slobody, ktoré súdom všeobecného súdnictva ukladá ústava a dohovor.“.

5. Podľa doložky právoplatnosti na k sťažnosti pripojenému rozsudku krajského súdu sp. zn. 5 Co/273/2009 z 8. februára 2010 nadobudol tento rozsudok právoplatnosť 5. marca 2010, keď bol doručený aj právnemu zástupcovi sťažovateľa.

6. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:„1. Základné právo sťažovateľa... na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a článku 48 ods. 2 Ústavy..., právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru... a práva vlastniť   majetok   podľa   čl.   20   ods.   1   Ústavy...   s   podľa   čl.   1   Dodatkového   protokolu... postupom Krajského súdu... v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Co/273/2009 porušené bolo.

2. Rozhodnutie Krajského súdu... pod sp. zn. 5 Co/273/2009 zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.

3.   Krajský   súd...   je   povinný   zaplatiť   sťažovateľovi...   trovy   právneho   zastúpenia v sume 254,88,- €...“

II.

7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd   vyhovie   sťažnosti,   svojím   rozhodnutím   vysloví,   že   právoplatným   rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým   vyhovie   sťažnosti,   priznať   tomu,   koho   práva   podľa   odseku   1   boli   porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

8.   Podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy   každý   sa   môže   domáhať   zákonom   ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má   právo,   aby   sa   jeho   vec   verejne   prerokovala   bez   zbytočných   prieťahov   a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok... Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo... a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom. Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok...

9. Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.

10.   Predmetom   posudzovanej   sťažnosti   je   už   uvedené   tvrdenie   sťažovateľa,   že postupom krajského súdu v označenom konaní a jeho rozsudkom z 8. februára 2010 došlo k porušeniu základných práv zaručených v čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 ústavy a práv zaručených v čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu.

11. Zákonným predpokladom na prijatie sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom   zásahu.   Podanie   sťažnosti   po   uplynutí   tejto   lehoty   je   zákonom   ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako oneskorene podanej (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

12.   Sťažnosťou   napadnuté   rozhodnutie   krajského   súdu   bolo   doručené   právnemu zástupcovi   sťažovateľa v konaní pred všeobecnými súdmi 5. marca 2010 (pozri bod 5) a týmto dňom nadobudlo aj právoplatnosť. Sťažnosť sťažovateľa bola doručená ústavnému súdu 12. novembra 2010, teda po uplynutí uvedenej dvojmesačnej zákonom ustanovenej lehoty   (§   53   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde).   Ústavný   súd   preto   po   predbežnom prerokovaní sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako oneskorene podanú.

13.   Nad rámec už uvedeného   ústavný   súd   dodáva,   že   na dvojmesačnú   zákonom ustanovenú lehotu (§ 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde) nemá podľa stabilnej rozhodovacej praxe ústavného súdu (napr. I. ÚS 147/2010, I. ÚS 19/01, II. ÚS 176/03, IV. ÚS 344/04, II. ÚS   144/05)   žiadny   vplyv   sťažovateľom   podaný   podnet   Generálnej   prokuratúre Slovenskej republiky pre účely podania mimoriadneho dovolania (pozri bod 3).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. decembra 2010