znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  I. ÚS 47/07-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. apríla 2007 predbežne   prerokoval   sťažnosť   Ing.   H.   M.,   N.,   zastúpenej   advokátom   JUDr.   J.   S.,   N., vo veci namietaného porušenia základného práva na ochranu pred zverejňovaním údajov o svojej   osobe   podľa   čl.   19   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na   ochranu   svojich vlastníckych práv podľa čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky postupom Správy katastra N. pri vydaní listu vlastníctva č. 5228 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. H. M. odmieta ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) bola 12. marca 2007 doručená sťažnosť Ing. H. M. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. J. S., vo veci namietaného porušenia   základného práva na ochranu pred zverejňovaním údajov o svojej   osobe   podľa   čl.   19   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a práva na ochranu svojich   vlastníckych práv podľa   čl. 20 ústavy postupom   Správy katastra N. (ďalej len „správa katastra“) pri vydaní listu vlastníctva č. 5228.

Zo sťažnosti a k nej pripojených príloh vyplýva, že sťažovateľka na základe inzerátu nájomnou zmluvou overenou notárskym úradom prenajala byt, ktorý bol v jej osobnom vlastníctve,   J.   L.   (ďalej   len   „nájomca“,   ktorý   sa   preukázal   falošným   občianskym preukazom). V čase trvania prenájmu bytu požiadal nájomca správu katastra o vyhotovenie listu vlastníctva k bytu č. 6 na 3. poschodí obytného domu nachádzajúceho sa v N., súpisné číslo 456,   postaveného   na   parcele   č. 7431. Správou katastra bol 12. novembra 2003 na základe objednávky nájomcu pod   č. 43308/2003 vyhotovený list vlastníctva č. 5228 v katastrálnom území N., v ktorom boli uvedené osobné údaje o vlastníčke nehnuteľnosti (v konaní   pred   ústavným   súdom   sťažovateľky)   vrátane   rodného   čísla.   Údaje   z listu vlastníctva použil nájomca na zhotovenie falošného občianskeho preukazu sťažovateľky a splnomocnenia za účelom možnosti disponovať s bytom. Na základe kúpnej zmluvy z 22. decembra 2003 odpredal v mene sťažovateľky byt manželom M. a Š. K., ktorí uvedeného dňa podali návrh na vklad do katastra nehnuteľností (katastrálne konanie bolo vedené pod č. V 7561/2003). Sťažovateľka v presne neoznačený deň – okolo 10. januára 2004 po tom, čo chcela vykonať kontrolu nájomníkov v byte, zistila, že v ňom bývajú cudzie osoby, ktoré tvrdili, že byt kúpili. Následne 20. januára 2004 podala sťažovateľka Okresnému súdu Nitra (ďalej   len   „okresný   súd“)   žalobu   o určenie   neplatnosti   kúpnej   zmluvy   a vypratanie nehnuteľnosti.   Obe   konania   boli   v čase   podania   sťažnosti   ústavnému   súdu   právoplatne ukončené.

Sťažovateľka tvrdí, že k uskutočneniu podvodného predaja nehnuteľnosti, a tým aj k následnému   porušeniu   jej   základných   práv   zaručených   čl.   19   a čl.   20   ústavy,   došlo postupom správy katastra, ktorá vydala osobe menom J. L. list vlastníctva, ktorý obsahoval jej   osobné   údaje   vrátane   rodného   čísla.   Okrem   vyslovenia   porušenia   označených   práv postupom   správy   katastra   sťažovateľka   žiada,   aby   jej   ústavný   súd   priznal   primerané finančné zadosťučinenie v sume 375 000 Sk, ktoré pozostáva z nemajetkovej ujmy v výške 300 000 Sk a ušlého nájomného v sume 75 000 Sk. Zároveň žiada o priznanie náhrady trov konania pred ústavným súdom v sume 20 943 Sk.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“) každý návrh vrátane sťažnosti predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, sťažnosti,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom,   neprípustné   sťažnosti   alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Zákonným   predpokladom   na   prijatie   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   je   jej   podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Pri opatrení alebo inom zásahu sa lehota počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Podanie sťažnosti po uplynutí tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako oneskorene podanej (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde), lebo zákon neumožňuje ani ústavnému súdu zmeškanie tejto kogentnej lehoty odpustiť (porov. napr. IV. ÚS 14/03)

Sťažovateľka   vo   svojej   sťažnosti   uviedla,   že   o podvodnom   konaní   v súvislosti s vlastníctvom jej bytu sa prvýkrát dozvedela v   bližšie neoznačený deň v mesiaci január 2004 pri kontrole bytu. Vzhľadom na skutočnosť, že 20. januára 2004 podala okresnému súdu   žalobu   o určenie   neplatnosti   kúpnej   zmluvy   a vypratanie   nehnuteľnosti,   musela kontrolu   bytu   vykonať   a dozvedieť   sa   o podvodnom   konaní   v čase   pred   uvedeným dátumom (sama uvádza, že sa tak stalo okolo 10. januára 2004). Nie je preukázané, či už v tomto období mala sťažovateľka informáciu, že podkladom pre podvodné konanie sa stal výpis   z listu   vlastníctva   vyhotovený   správou   katastra.   Z príloh   pripojených   k sťažnosti podanej ústavnému súdu však jednoznačne vyplýva, že už 8. novembra 2004 bola Úradom na ochranu osobných údajov v B. vybavená sťažnosť sťažovateľky na postup katastrálneho úradu pri poskytovaní osobných údajov. Následne začiatkom roka 2005 podala sťažnosť Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, ten ju 18. apríla 2005 postúpil na priame vybavenie Katastrálnemu úradu v N., ktorý sťažnosť 16. mája 2005 neuznal za opodstatnenú. Na žiadosť sťažovateľky z 26. júla 2005 jej správa katastra poskytla ďalšie informácie 1. augusta 2005. Na základe uvedeného možno teda skutkovo ustáliť, že sa sťažovateľka o postupe správy katastra ohľadne jej osobných údajov, ktorý považuje za zásah do svojich práv, dozvedela v období od mája do augusta 2005.

Sťažnosť   sťažovateľky   zo   dňa   8.   marca   2007   bola   ústavnému   súdu   doručená 12. marca 2007. Berúc do úvahy obdobie, v ktorom sa dozvedela o postupe správy katastra zasahujúceho   do   jej   osobnostných   práv,   je   zjavné,   že   sťažnosť   bola   ústavnému   súdu doručená   po   lehote   ustanovenej   v   §   53   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde.   Ústavný   súd poznamenáva, že túto lehotu na podanie sťažnosti nepredlžuje skutočnosť,   že rozsudok okresného   súdu   sp.   zn.   14   C   14/2004   o určení   neplatnosti   kúpnej   zmluvy   sa   stal vykonateľným   12.   januára   2007,   a to   pre   neexistenciu   príčinnej   súvislosti   medzi   týmto súdnym   rozhodnutím   a   označeným   zásahom   do   osobnostných   a vlastníckych   práv sťažovateľky príslušným orgánom špeciálnej štátnej správy.

Vychádzajúc   z uvedených   skutočností   ústavný   súd   rozhodol   tak,   že   sťažnosť sťažovateľky,   ktorou   namietala   porušenie   základného   práva   na   ochranu   pred zverejňovaním   údajov   o svojej   osobe   podľa   čl.   19   ústavy   a práva   na   ochranu   svojich vlastníckych práv podľa čl. 20 ústavy postupom správy katastra pri vydaní listu vlastníctva č. 5228 obsahujúcim jej rodné číslo odmietol ako podanú oneskorene (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Ako obiter dictum treba dodať, že sťažovateľka sa pred podaním ústavnej sťažnosti nedomáhala   ochrany   svojich   osobnostných   práv   pred   všeobecnými   súdmi,   takže   táto sťažnosť je neprípustná aj z ďalšieho dôvodu

Vzhľadom na to, že sťažnosť sťažovateľky bola odmietnutá a rozhodnutie o priznaní primeraného   finančného   zadosťučinenia,   ako   aj   rozhodnutie   o trovách   konania   je podmienené vyslovením porušenia práva alebo slobody sťažovateľky (§ 127 ods. 2 prvá veta   ústavy),   ústavný   súd   sa   časťou   sťažnosti,   ktorou   sa   sťažovateľka   domáhala   ich priznania, nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. apríla 2007