znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 47/06-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. februára 2006 predbežne prerokoval sťažnosť E. J., bytom B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 323/96 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť E. J. o d m i e t a   ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ústavný súd) bola 30. decembra 2005 doručená sťažnosť E. J., bytom B. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   postupom Okresného   súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 323/96.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že 14. novembra 1996 sťažovateľka podala na   okresnom   súde   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   10   C   178/94   návrh   na   vydanie predbežného opatrenia proti odporcom Ing. arch. T. E., bytom B., a PhDr. M. J. - E., bytom B.   (ďalej   len   „odporcovia“),   na   zastavenie   stavebných   prác   na   prestavbe   objektu nachádzajúceho sa na B. Následne 13. januára 1997 podala sťažovateľka proti odporcom ďalší návrh na vydanie predbežného opatrenia na zaviazanie odporcov zabezpečiť v byte sťažovateľky v B. prívod vody a elektrickej energie. Okresný súd uznesením z 20. januára 1997 zaviazal odporcov zabezpečiť navrhované zdroje, aby rodina sťažovateľky mohla byt nerušene užívať. Proti predmetnému uzneseniu podali odporcovia odvolanie, ktoré podľa sťažovateľky jej nebolo doručené.

Sťažovateľka ďalej uvádza: „Z priložených listín je zrejmý postup, ako bolo konané Okresným   súdom   následne   po   podanom   návrhu   na   uhradenie   nemajetkovej   ujmy a uhradenie materiálnej škody voči odporcom. O tomto návrhu nie je do dnešného dňa rozhodnuté.   Konanie   Okresného   súdu   skutočne   naplnilo   dôvod   na   podanie   sťažnosti o prieťahoch v konaní. Do spisu nebolo možné dlhšiu dobu nahliadnuť (...). Až začiatkom roku   2005   sťažovateľka   zistila   aký   je   stav   v konaní,   manipulácia   so   späťvzatím, doručovaním na základe pokynu zákonnej sudkyne zasielať uznesenie na adresu o ktorej vedela,   že   tam   sťažovateľka   nebýva,   atď...   T.   č.   je   podané   odvolanie   proti   uzneseniu 16 C 323/96-125 zo dňa 31. 8. 2005. Sťažovateľka je presvedčená, že návrhmi podanými na súd si   dôvodne uplatňovala   právo,   súd nedovolenými zásahmi   manipuluje vo   veci,   aby nemusel rozhodnúť vo veci samej. (...)

Sťažovateľka   pociťuje   porušenie   práva   rozhodnúť   bez   zbytočných   prieťahov,   ako svoju   nemajetkovú   ujmu.   Vzhľadom   na   uvedené   skutočnosti   sťažovateľka   E.   J.   žiada Ústavný súd Slovenskej republiky, aby jej priznal primerané spravodlivé zadosťučinenie vo výške 1 000 000 Sk (slovom jeden milión Sk).“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   čl. 127 ods.   2 druhej vety ústavy: Ak   porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy: Ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa   §   25   ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení neskorších predpisov   (ďalej len „zákon o ústavnom súde”) ústavný súd každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd skúma, či sťažnosť spĺňa všeobecné, ako aj osobitné náležitosti upravené najmä v § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde a či nie sú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané oneskorene   môže   ústavný   súd   po   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 323/96.

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol   o opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   podanej   oneskorene   (§   25   ods.   2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (§ 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde).

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Ústavný   súd   prieťahy   v konaní   posudzuje   ako   iný   zásah,   pričom   lehota   dvoch mesiacov na podanie sťažnosti ústavnému súdu sa v danom prípade počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ   mohol   o inom   zásahu   dozvedieť   (31.   august   2005),   a nie   od   právoplatnosti rozhodnutia (14. december 2005).

Z obsahu sťažnosti a vyžiadaného súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 16 C 323/96 ústavný súd zistil, že:

Okresný   súd   uznesením   č.   k.   16   C   323/96-109   zo   7.   apríla   2005   o   návrhu sťažovateľky z 11. januára 2002 na uhradenie nemajetkovej ujmy a uhradenie materiálnej škody   rozhodol   tak,   že   návrh   odmietol   z dôvodu   neodstránenia   vád   návrhu.   Proti predmetnému   uzneseniu   podala   sťažovateľka   odvolanie.   Okresný   súd   uznesením č. k. 16 C 323/96-125 z 31. augusta 2005 odvolanie sťažovateľky odmietol ako oneskorene podané.

Ústavný   súd   z predloženého   spisu   ďalej   zistil,   že   sťažovateľka   podala   proti predmetnému   uzneseniu   odvolanie,   o ktorom   rozhodol   krajský   súd   uznesením č. k. 8 Co 369/05-132 z 31. októbra 2005 tak, že uznesenie okresného súdu z 31. augusta 2005 potvrdil.

Z uvedeného vyplýva, že od 31. augusta 2005, keď okresný súd uznesením odvolanie sťažovateľky proti uzneseniu zo 7. apríla 2005 odmietol ako oneskorene podané, do dňa podania sťažnosti ústavnému súdu, t. j. do 30. decembra 2005, uplynula lehota podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

Vychádzajúc   z uvedených   skutočností   ústavný   súd   rozhodol   tak,   že   sťažnosť sťažovateľky o porušení základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy namietaným postupom okresného   súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   16   C   323/96   odmietol   ako   podanú oneskorene (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá a rozhodnutie o priznaní primeraného finančného   zadosťučinenia   je   viazané   na   vyslovenie   porušenia   práva   alebo   slobody sťažovateľky (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný súd sa touto časťou sťažnosti, ktorou sa sťažovateľka domáha jeho priznania, nezaoberal.

Nad rámec k tvrdeniu sťažovateľky, že „do spisu nebolo možné nahliadnuť, nakoľko sa v spisovej kancelárii nenachádzal. Až začiatkom roku 2005 sťažovateľka zistila aký je stav   v konaní   (...)“, a k tvrdeniu   o nedoručovaní   zásielok   okresného   súdu   ústavný   súd uvádza:

Z obsahu   spisu   okresného   súdu   ústavný   súd   zistil,   že   sťažovateľka   v období   od podania žaloby do konca roku 2004 nahliadla do spisu celkovo trikrát (23. apríla 2003, 21. mája 2003 a 28. septembra 2004) a v priebehu roka 2005 celkovo 11-krát, okresný súd jej odpoveďou na sťažnosť č. Spr. 2177/04 oznámil stav jej konaní vedených na súde, 29. apríla 2005 bola s ňou spísaná zápisnica o stave konaní, ktorá jej bola zaslaná 17. júna 2005.

Z uvedeného vyplýva, že tvrdenie sťažovateľky o nemožnosti nahliadnuť do spisu a o neinformovanosti o stave konania sú neopodstatnené.

Z obsahu   predloženého   spisu   okresného   súdu   ústavný   súd   nezistil,   že   by sťažovateľke neboli doručované a doručené zásielky okresného súdu.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. februára 2006