znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 47/02

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. apríla 2002 predbežne prerokoval návrh Ing. V. Š., M., na začatie konania vo veci porušenia základných práv a slobôd rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 34 Cb 105/99-51 z 11. marca 2002 a takto

r o z h o d o l :

Návrh   Ing.   V.   Š.   na začatie   konania   o d m i e t a   pre   nedostatok   právomoci   na prerokovanie veci.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 11. apríla 2002 doručené podanie Ing. V. Š.,   M. (ďalej len „navrhovateľ“), označené ako „Odvolanie sa navrhovateľa proti rozsudku KS v Bratislave č. k. 34 Cb 105/99-51 zo dňa 11. marca 2002“. Navrhovateľ   v ňom   uvádzal,   že   proti   vyššie   uvedenému   rozsudku,   „...   ktorý   mi   bol doručený   dňa   28.   3.   2002   podávam   v zákonom   stanovenej   lehote,   k Ústavnému   súdu Slovenskej republiky nasledovné odvolanie“. Obsahom podania je odôvodnenie odvolania proti   napadnutému   rozsudku.   Navrhovateľ   v ňom   okrem   iného   tvrdil,   že   Krajský   súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) „nekonal a preto aj nerozhodol v rade skutočností obsiahnutých v žalobe a ktoré tvoria súčasť ústavných práv občanov SR...“ a „tým boli dotknuté   zákonné   práva   navrhovateľa,   ktoré   sú   obsahom   Článku   č.   10   Všeobecnej deklarácie ľudských práv a z toho vyplývajúcich Ústavných zákonov SR“.

Navrhovateľ   žiadal,   „...   aby   Ústavný   súd   v Košiciach   závery   Krajského   súdu v Bratislave opäť v súlade s Ústavou Slovenskej republiky posúdil a upravil“.

Okrem iných písomných dokumentov navrhovateľ k podaniu priložil aj napadnutý rozsudok, v závere ktorého bol poučený, že proti nemu „... je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajskom súde v Bratislave“.

Ešte pred vybavením veci ústavný súd telefaxom a zároveň aj listom z 11. apríla 2002 oznámil krajskému súdu príjem podania a zaslal mu jeho rovnopis.

II.

Ústavný   súd   ako   nezávislý   súdny   orgán   ochrany   ústavnosti   je   oprávnený   podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) rozhodovať o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo   slobôd,   alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Obsahom aj formou je podanie navrhovateľa odvolaním, t. j. riadnym opravným prostriedkom   proti   napadnutému   rozsudku   prvostupňového   súdu,   o ktorom   rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku). Pokiaľ by podanie   navrhovateľa   bolo   možné   kvalifikovať   aj   ako   sťažnosť   podľa   čl.   127   ústavy, ústavný súd by na konanie a rozhodovanie o nej nemal danú právomoc, pretože o ochrane namietaných základných práv rozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   a 2   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   pri   predbežnom   prerokovaní   návrhu   skúma   splnenie   procesných   podmienok,   za splnenia ktorých môže návrh prijať na ďalšie konanie. Návrh neprijme aj vtedy, ak nie je daná jeho právomoc.

Vzhľadom   na   to,   že   ochranu   právam   navrhovateľa   v súčasnosti   poskytuje   (alebo môže   poskytnúť)   odvolací   súd   v občianskom   súdnom   konaní,   bolo   potrebné   návrh navrhovateľa pri predbežnom prerokovaní z tohto dôvodu odmietnuť (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. apríla 2002