znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 469/2015-37

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu 16. decembra 2015   predbežne   prerokoval   návrh ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,   a ⬛⬛⬛⬛,

, zastúpených JUDr. Petrom Kubinom, Advokátska kancelária, Štefánikova 15, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na ochranu majetku podľa   čl.   1   Dodatkového   protokolu   k Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd na odloženie vykonateľnosti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10 Sžr 80/2014 zo 17. júna 2015 a takto

r o z h o d o l :

1.   Vykonateľnosť   rozsudku   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   sp.   zn. 10 Sžr 80/2014 zo 17. júna 2015 o d k l a d á   do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

2. Vo zvyšnej časti návrhu na vydanie dočasného opatrenia n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) prijal 4. novembra 2015   uznesením   sp.   zn.   I.   ÚS   469/2015   na   ďalšie   konanie   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovatelia“) z 9. septembra 2015, ktorou namietali porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1 Dodatkového protokolu   k   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 10 Sžr 80/2014 zo 17. júna 2015 (ďalej aj „napadnutý rozsudok najvyššieho súdu“).

2. V sťažnosti sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„... Základné právo sťažovateľov na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a základného práva sťažovateľov vlastniť a užívať majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy a čl. 1 Dodatkového protokolu   k   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžr/80/2014 zo dňa 17. júna 2015 porušené boli.... Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžr/80/2014 zo dňa 17. júna   2015   zrušuje   a   vec   vracia   Najvyššiemu   súdu   Slovenskej   republiky   na   ďalšie konanie.

... Sťažovateľom priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky vo vyčíslenej výške, ktoré je Najvyšší súd... povinný uhradiť sťažovateľom do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

3.   Po   prijatí   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   sťažovatelia   prostredníctvom   svojho právneho   zástupcu   doručili   ústavnému   súdu   11.   novembra   2015   návrh   na   vydanie dočasného opatrenia, v ktorom žiadali, aby ústavný súd pozastavil vykonateľnosť rozsudku najvyššieho   súdu   v   súlade   s   §   52   ods.   2   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   až   do   právoplatnosti   rozhodnutia   vo   veci   samej   o ich   prijatej sťažnosti   a   uložil správnemu orgánu (Okresnému úradu Bratislava, pozemkovému a lesnému odboru, pozn.), aby   sa   zdržal   vykonávania   akýchkoľvek   úkonov   a vydania   rozhodnutia   vo   veci   samej v správnom konaní, na ktoré mu bola vec vrátená napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu.

4. Tento návrh na vydanie dočasného opatrenia odôvodnili tým, že 25. septembra 2015 sťažovateľka ⬛⬛⬛⬛ oznámila správnemu orgánu, že vo veci bola podaná sťažnosť na ústavnom súde, a z tohto dôvodu požiadala o prerušenie správneho konania. Dňa 30.   septembra   2015   správny   orgán   uvedenú   žiadosť   o   prerušenie   správneho   konania zamietol.

5.   Podľa   sťažovateľov   správny   orgán   je   v   správnom   konaní   viazaný   právnym názorom najvyššieho súdu vysloveným v napadnutom rozhodnutí, ale tento právny názor je podľa ich názoru svojvoľný, porušujúci práva sťažovateľov na spravodlivé súdne konanie. Následne uviedli, že rozhodnutie správneho orgánu «bude mať významný negatívny dopad na vlastnícke právo sťažovateľov k majetku, ktorý bol ich predkom protiprávne odňatý a o ktorého navrátenie sa snažia už vyše 20 rokov. Proti takémuto rozhodnutiu sa opäť budú musieť brániť a celý proces viacstupňového súdneho konania, ktorým sťažovatelia už raz prešli,   si   budú   musieť   zopakovať,   čím   sa   konečné   vyriešenie   tohto   už   vyše   20   rokov trvajúceho   sporu   predĺži   o   ďalšie   roky.   Bude   to   len   pokračovaním   a   prehlbovaním súčasného protiprávneho stavu, kedy sťažovatelia nie sú vlastníkmi dotknutých pozemkov len preto, že Najvyšší súd SR pri vydaní napadnutého rozhodnutia porušil ich základné práva. Naproti   tomu   odložením   vykonateľnosti   Napadnutého   rozhodnutia   a   dočasným nekonaním správneho orgánu až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej o sťažnosti nevznikne žiadna ujma iným účastníkom dotknutého správneho konania. Stav, v ktorom sa vec aktuálne nachádza, existuje už vyše 20 rokov, a v prípade vydania dočasného opatrenia sa nijako nezhorší. Iba sa dočasne „zakonzervuje“ do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej o sťažnosti..

Hrozbu, že k vydaniu rozhodnutia v správnom konaní, ktoré bude v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu SR vysloveným v Napadnutom rozhodnutí (avšak práve z tohto dôvodu   bude   protiústavné)   naozaj   dôjde,   vnímame   ako   bezprostrednú   práve   preto,   že správny orgán odmietol prerušiť konanie do rozhodnutia Ústavného súdu o sťažnosti. Tým zároveň deklaroval vôľu (úmysel) nebrať ohľad na konanie o sťažnosti a rozhodnúť vo veci bez ohľadu na riziko protiústavnosti Napadnutého rozhodnutia.

Vydanie   navrhovaného   dočasného   opatrenia   nie   je   ani   v   rozpore   so   žiadnym dôležitým   verejným   záujmom.   Naopak,   jeho   vydanie   by   bolo   v   prospech   dôležitého verejného záujmu, ktorým je zmiernenie majetkových krívd spáchaných na občanoch tohto štátu   v   minulosti   tým,   že   v   období   neslobodného   a   nedemokratického   režimu   boli protiprávne pozbavení svojho majetku. Je omnoho spravodlivejšie a v súlade so zásadou materiálnej   ochrany   ústavnosti,   aby   Ústavný   súd   preventívne   zabránil   prehĺbeniu existujúceho   protiústavného   stavu   vydaním   navrhovaného   dočasného   opatrenia. V neposlednom rade by to bolo aj ekonomicky a časovo efektívnejšie, pretože by sa tým predišlo vzniku ďalších budúcich sporov.».

II.

6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7.   Sťažovatelia   sa   domáhajú   (pozri   bližšie   bod   3),   aby   ústavný   súd   pozastavil vykonateľnosť rozsudku najvyššieho súdu v súlade s § 52 ods. 2 zákona o ústavnom súde až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej o ich prijatej sťažnosti a uložil správnemu orgánu   (Okresnému   úradu Bratislava,   pozemkovému   a lesnému   odboru, pozn.),   aby   sa zdržal vykonávania akýchkoľvek úkonov a vydania rozhodnutia vo veci samej v správnom konaní, na ktoré mu bola vec vrátená napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu.

8. Podľa § 52 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na návrh sťažovateľa rozhodnúť   o   dočasnom   opatrení   a   odložiť   vykonateľnosť   napadnutého   právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ak to nie je v rozpore s dôležitým verejným záujmom   a   ak   by   výkon   napadnutého   rozhodnutia,   opatrenia   alebo   iného   zásahu neznamenal pre sťažovateľa väčšiu ujmu, než aká môže vzniknúť iným osobám pri odložení vykonateľnosti; najmä uloží orgánu, ktorý podľa sťažovateľa porušil základné práva alebo slobody   sťažovateľa,   aby   sa   dočasne   zdržal   vykonávania   právoplatného   rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, a tretím osobám uloží, aby sa dočasne zdržali oprávnenia im priznaného   právoplatným   rozhodnutím,   opatrením   alebo   iným   zásahom.   Podľa   §   52 ods. 3   zákona   o   ústavnom   súde   dočasné   opatrenie   zaniká   najneskoršie   právoplatnosťou rozhodnutia vo veci samej, ak ústavný súd nerozhodne o jeho skoršom zrušení.

Podľa   §   52   ods.   4   zákona   o   ústavnom   súde   dočasné   opatrenie   možno   zrušiť aj bez návrhu, ak pominú dôvody, pre ktoré sa nariadilo.

9.   Ústavný   súd   po   preskúmaní   návrhu   sťažovateľov   na   odloženie   vykonateľnosti napadnutého právoplatného rozsudku najvyššieho súdu konštatuje, že tento návrh nie je v rozpore s dôležitým verejným záujmom a spĺňa aj ďalšie podmienky ustanovené v § 52 ods. 2 zákona o ústavnom súde, preto rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 1 výrokovej časti tohto rozhodnutia.

10. Sťažovatelia sa rovnako domáhali, aby ústavný súd uložil správnemu orgánu (Okresnému   úradu   Bratislava,   pozemkovému   a   lesnému   odboru,   pozn.),   aby   sa   zdržal vykonávania akýchkoľvek úkonov a vydania rozhodnutia vo veci samej v správnom konaní, na ktoré mu bola vec vrátená napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu. Po preskúmaní tohto návrhu ústavný súd konštatuje, že odložením vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia najvyššieho   súdu   (bod   1   výroku   tohto   uznesenia)   vznikne   situácia,   v   rámci   ktorej prvostupňový správny orgán „ex lege“ nemôže pokračovať v konaní. Za týchto okolností považoval ústavný súd za nadbytočné uložiť dočasným opatrením tomuto prvostupňovému orgánu, aby sa zdržal vykonávania akýchkoľvek úkonov a vydania rozhodnutia vo veci samej v správnom konaní, a preto v tejto časti návrhu sťažovateľov nevyhovel (bod 2 výroku tohto uznesenia).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. decembra 2015