znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 469/2013-10

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   3. júla   2013 predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. P. Š., P., zastúpeného advokátkou JUDr. D. K., P., ktorou namietal porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 16 Co 136/2012 z 27. septembra 2012, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Mgr. P. Š. o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len,,ústavný súd“) bola 9. januára 2013   doručená   a   neskôr   4.   februára   2013   doplnená   sťažnosť   Mgr.   P.   Š.   (ďalej   len,,sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len  ,,ústava“)   a   práva   na   spravodlivé   súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len  ,,dohovor“)   uznesením   Krajského   súdu   v   Prešove   sp.   zn.   16   Co   136/2012 z 27. septembra 2012 (ďalej len,,krajský súd“ a,,napadnuté uznesenie krajského súdu“).

2. Sťažovateľ   v   sťažnosti   uviedol,   že   v   procesnom   postavení   žalovaného bol účastníkom konania, ktoré bolo vedené na Okresnom súde Prešov (ďalej len,,okresný súd“) pod sp. zn. 12 C 195/2005, ktorý rozsudkom z 18. septembra 2009 zamietol žalobu V. K. o náhradu škody a účastníkom nepriznal náhradu trov konania. Dôvodom zamietnutia žaloby   bolo   úspešné   vznesenie   námietky   premlčania   zo strany   sťažovateľa, ako aj vedľajšieho   účastníka   (poisťovne).   Pri   nepriznaní   náhrady   trov   konania   súd postupoval   v   zmysle   §   150   Občianskeho   súdneho   poriadku.   Na   odvolanie   sťažovateľa ako žalovaného krajský súd uznesením sp. zn. 16 Co 46/2009 z 21. januára 2010 zrušil rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia mu vec vrátil na ďalšie konanie, a to z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodnutia v tejto časti. Následne okresný   súd   uznesením   z   21.   novembra   2011   opätovne   rozhodol   tak,   že   náhradu   trov konania sťažovateľovi ako žalovanému nepriznal, pričom na strane žalobcov už v tom čase vystupovali právne nástupkyne pôvodného žalobcu. Na odvolanie sťažovateľa krajský súd uznesením napadnutým touto sťažnosťou potvrdil uznesenie okresného súdu a náhradu trov odvolacieho konania účastníkom rovnako nepriznal.

3.   Z   obsahu   sťažnosti   vyplýva   nesúhlas   sťažovateľa   s   napadnutým   uznesením krajského súdu, pričom na odôvodnenie sťažnosti v podstatnom uviedol:

,,Rozhodnutie odvolacieho   súdu   sa   mi javí   byť   arbitrárne a   je tu   daná svojvôľa súdov, pretože neskúmali pomery mňa, ako účastníka konania.

Z   celého   rozhodnutia   sa   javí   tá   skutočnosť,   že   súd   i   napriek   tomu,   že   pôvodný žalobca mal právneho zástupcu, ktorý bol znalcom v odbore dopravných nehôd, teda mohol predpokladať a vedel i napriek tomu, že súd ho viackrát vyzval a poučil, že je tu daný dôvod, ktorý som ja, sťažovateľ, uplatnil, a to dôvod premlčania.

Súd   nesprávne   zhodnotil   aj   tú   skutočnosť,   že   bez   náležitého   objasnenia   mňa, sťažovateľa,... ako keby uznal za vinného, pričom keďže nebolo zo skutkového hľadiska možné   zistiť,   ako   ku   nehode   došlo,   resp.   malo   sa   vychádzať   z   predchádzajúceho prípravného konania, v ktorom bolo jednoznačne preukázané, že žalobca mi náhle vstúpil na vozovku pod vplyvom alkoholu cez 2 promile.

Súdy   sa   s   touto   skutočnosťou   náležite   nevysporiadali,   bez   náležitých   právnych skutočností použili ustanovenie § 150 OSP.

Mám za to, že súdy sa nevysporiadali ani s mojimi námietkami, ktoré som podal v odvolaní a poukázal som práve na výnimočnosť tohto ust. § 150 OSP,... a toto ustanovenie musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnené.

Podľa   môjho   názoru   odôvodnenie...   nie   je   dostatočné,   pretože...   som   poukázal aj na tú skutočnosť, že žalobca bol majetný, spolu s manželkou vlastnili byt a... vlastnili pravdepodobne aj iné nehnuteľnosti. Po smrti žalobcu do jeho práv... nastúpili dedičia, kde možno predpokladať, že jeho deti tiež vlastnia... majetok...

Súdy sa nesprávne... vysporiadali aj so zastupovaním právneho zástupcu, ktorého uviedli, že bol bez právneho vzdelania, avšak podľa OSP každý má právo zvoliť si právneho zástupcu aj bez právneho vzdelania a bolo vecou žalobcu, akú formu zastúpenia pred súdmi si   zvolí.   Na   to,   že   si   zvolil   právneho   zástupcu   bez   právneho   vzdelania,   niesol   riziko v úspešnosti sporového konania tak, ako to má na mysli Občiansky zákonník...

Mám za to,... že rozhodnutím súdu došlo v zásade k popretiu účelu a významu § 150 OSP, čo je v rozpore so zákonom a tým aj s čl. 46 ods. 1 ústavy.“

4. V petite sťažnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd sťažnosť prijal na ďalšie konanie a následne nálezom rozhodol tak, že jeho základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ústavy a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu porušené bolo. Ďalej žiadal, aby ústavný súd zrušil napadnuté uznesenie a vrátil   vec   krajskému   súdu   na   ďalšie   konanie,   v   ktorom   podľa   jeho   návrhu   má   byť rozhodnuté aj o   náhrade trov   konania pred ústavným súdom.   Súčasne však   (zmätočne) žiadal, aby mu ústavný súd priznal náhradu trov konania pred ústavným súdom v sume 331,12 €.

II.

5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho   práva   na   nezávislom   a   nestrannom   súde   a   v   prípadoch   ustanovených   zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

6. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti predpísané   zákonom,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj   návrh,   ktorý   je   zjavne   neopodstatnený.   Ústavný   súd   predbežne   prerokoval   sťažnosť sťažovateľa na neverejnom zasadnutí senátu, a keďže pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistil, že táto je zjavne neopodstatnená, rozhodol o jej odmietnutí.

7. Ústavný súd pripomína, že je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy). Vo vzťahu k všeobecným súdom nie je prieskumným súdom ani riadnou či mimoriadnou opravnou inštanciou (m. m. I. ÚS 19/02, I. ÚS 31/05) a nemá zásadne ani oprávnenie preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol, alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil (m. m. II. ÚS 21/96, II. ÚS 134/09). Ústavný súd v tejto súvislosti vo svojej judikatúre konštantne zdôrazňuje, že pri uplatňovaní svojej právomoci nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti   nemôže zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Sú to teda všeobecné súdy, ktorým ako,,pánom zákonov“ prislúcha   chrániť   princípy   spravodlivého   procesu   na   zákonnej   úrovni.   Táto   ochrana sa prejavuje   aj   v   tom,   že   všeobecný   súd   odpovedá   na   konkrétne   námietky   účastníka konania,   keď   jasne   a   zrozumiteľne   dá   odpoveď   na   všetky   kľúčové   právne   a   skutkovo relevantné   otázky   súvisiace   s   predmetom   súdnej   ochrany.   Ústavný   súd   už   opakovane uviedol   (napr.   II.   ÚS   13/01,   I.   ÚS   241/07),   že   ochrana   ústavou,   prípadne   dohovorom garantovaných práv a slobôd (resp. ústavnosti ako takej), nie je zverená len ústavnému súdu, ale aj všeobecným súdom, ktorých sudcovia sú pri rozhodovaní viazaní ústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 ústavy a zákonom (čl. 144 ods. 1 ústavy).

8. Úloha   ústavného   súdu   pri   rozhodovaní   o   sťažnosti   namietajúcej   porušenie základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie rozhodnutím súdu   sa   obmedzuje   na   kontrolu   zlučiteľnosti   účinkov   interpretácie   a   aplikácie   zákonov s ústavou alebo medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách najmä v   tom   smere,   či   závery   všeobecných   súdov   sú   dostatočne   odôvodnené,   resp.   či   nie   sú arbitrárne s priamym dopadom na niektoré zo základných ľudských práv (napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05, I. ÚS 241/07). Z týchto hľadísk potom ústavný súd posudzoval uznesenie   krajského   súdu,   ktorým   bolo   potvrdené   uznesenie   okresného   súdu   o   trovách konania.

9.   Podstata   sťažnostných   námietok   spočíva   v   rovine   podústavného   práva, keď sťažovateľ   nesúhlasí   s   aplikáciou   §   150   ods.   1   Občianskeho   súdneho   poriadku a namieta   aj   nedostatok   dôvodov   na   jeho   uplatnenie,   resp.   ich   nepremietnutie do odôvodnenia napadnutého uznesenia. Podľa § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať.

10. Pre účely posúdenia sťažnosti sa ústavný súd oboznámil s dôvodmi napadnutého uznesenia krajského súdu,   ktorý   najskôr takto poukázal na podstatné dôvody   uznesenia okresného súdu:

,,... z listinných   dôkazov   mal (okresný   súd,   pozn.) zistené,   že   právny   predchodca žalobkyne mal spolu s manželkou v bezpodielovom spoluvlastníctve... byt... v P..., ďalej... záhradu s chatkou bez súp. č., nebol vlastníkom motorového vozidla ani peňažných úspor. Jeho jediným príjmom bol príjem vo výške 344,40 Eur a manželky, teda žalobkyne v 1. rade vo výške 275,50 Eur. Náklady na bývanie predstavovali 125,90 Eur. Ďalšie výdavky boli splátky spotrebného úveru na nákup spotrebičov vo výške 55,92 Eur mesačne a výdavky na lieky spolu 94,48 Eur mesačne. Obaja boli diabetici. Výdavky na stravu predstavovali zvýšenú sumu 220 Eur mesačne a ďalšie výdavky spojené s pokrytím základných životných potrieb. Bol názoru, že pomery právneho predchodcu žalobkýň odôvodňovali oslobodenie od súdnych poplatkov...

Z obsahu spisu mal zistené že právny predchodca žalobkyne svoju žalobu podával bez právneho zastúpenia, v konaní sa dal zastúpiť až... 15. 06. 2006..., pričom zastúpenie bolo   udelené   osobe   bez   právnického   vzdelania.   Zo   spisu   ďalej   vyplynulo,   že   vo   veci dopravnej   nehody,   ktorou   bola   právnemu   predchodcovi   žalobkýň   spôsobená   škoda, bolo konané orgánmi polície a vec bola odovzdaná na prejednanie správnemu orgánu – Okresnému dopravnému inšpektorátu v P. s tým, že chodec, pôvodný žalobca si spôsobil zranenie porušením ust. § 3 ods. 2 písm. a), § 2 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z. z., čím sa dopustil priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Právny predchodca žalobkýň bol aj priestupkovo riešený... následne... na základe nariadenia prokurátora bolo uložené orgánom polície začať trestné stíhanie vo veci trestného činu ublíženia na zdraví podľa ust. § 224 ods. 1 Trestného zákona... Toto trestné stíhanie bolo napokon zastavené z dôvodu   premlčania,   avšak   v   tomto   uznesení   zo   dňa   13.   07.   2005   bolo   konštatované, že svojím konaním žalovaný (sťažovateľ, pozn.) naplnil znaky skutkovej podstaty trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 223 Trestného zákona, za čo mu bolo možné uložiť trest odňatia slobody až na 1 rok alebo zákaz činnosti.

Súd prvého stupňa konštatoval, že právny predchodca bol síce zastúpený..., avšak nešlo o osobu s právnickým vzdelaním. Nemusel správne odhadnúť či je alebo nie je daný nárok na náhradu škody,... a nemohol vedieť posúdiť, či je nárok premlčaný alebo nie. Konštatoval,   že   námietka   premlčania   bola   vznesená...   07.   07.   2006,   prvý   rozsudok o zamietnutí návrhu pre premlčanie bol vydaný 05. 03. 2007. Tento však bol uznesením Krajského súdu... z 29. 05. 2008 zrušený, čo mohlo privodiť... očakávanie, že žalobe bude aspoň čiastočne vyhovené. Až následne bol právnemu predchodcovi žalobkýň ustanovený na jeho žiadosť právny zástupca z radov advokátov...

Preto mal za to, že v predmetnej veci existuje okolnosť hodná osobitného zreteľa pre nepriznanie trov úspešnému účastníkovi podľa § 150 ods. 1 O. s. p., pretože ako vyplýva z opísaných skutkových okolností, žalovaný zapríčinil dopravnú nehodu. Pri rozhodovaní však prihliadol aj na aspekty morálne, ktoré nemali vplyv na posúdenie hmotnoprávneho nároku žalobcu, súd však v záujme naplnenia účelu § 1 O. s. p. zákonnosti a spravodlivosti prihliadol, ako na dôvody hodné osobitného zreteľa a poukazujúc na § 150 ods. 1 O. s. p., žalovanému napriek úspechu v konaní, náhradu trov konania nepriznal.“

Následne krajský súd na vlastné odôvodnenie napadnutého potvrdzujúceho uznesenia v podstatnom uviedol:

,,Odvolací súd nezistil, aby zo strany okresného súdu došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, keďže na zistený skutkový stav aplikoval správnu právnu normu... Okolnosti hodné   osobitného   zreteľa   konkrétne   špecifikoval,   a   to   poukazom   na   genézu   sporu   ako sa vyvíjala na strane právneho predchodcu žalobkýň, jeho vedomostiam, či nevedomostiam o   premlčaní   nároku,   ďalej   využitia   zástupcu   bez   právneho   vzdelania   a   napokon aj dopravnou nehodou, ktorá bola vyvolaná zo strany žalovaného, a to poukazom na spis ORPZ   P.   Tieto   okolnosti   posudzoval   z   pohľadu   dôvodov   hodných   osobitného   zreteľa a prihliadal   aj   na   majetkové   a   sociálne   pomery   právneho   predchodcu   žalobkýň   a   jeho manželky. Vyústenie skutkového stavu oprel o... § 150 O. s. p. Tento postup odvolací súd považoval za správny.

Dôsledne posudzoval aj celkové... pomery žalobcu, zisťoval výšku príjmu, majetnosť a poukázal   na   osobité   okolnosti   tohto   prípadu.   Tieto   videl   predovšetkým   v   tom, že aj keď trestné   stíhanie   bolo   zastavené   z   dôvodu   premlčania,   v   tomto   uznesení   bolo konštatované,   že žalovaný   naplnil   znaky   skutkovej   podstaty   trestného   činu   ublíženia na zdraví   a že žalovaný   zapríčinil   dopravnú   nehodu.   Preto   prihliadol   aj   na   aspekty morálne.

Odvolací súd sa stotožnil s tým, že sú to osobitné okolnosti, ktoré umožňujú využiť... § 150 O. s. p. Bol názoru, že... išlo o výnimočné okolnosti, ktoré predovšetkým v tom, že došlo k zrazeniu chodca zo strany žalovaného aj keď z doposiaľ nezistených príčin. Táto okolnosť bola z pohľadu odvolacieho súdu výnimočnou, z pohľadu sa správania právneho predchodcu   žalobkýň...,   v   nadväznosti   na   jeho   majetkové   a   sociálne   pomery, ktoré bez pochýb boli dôsledne zistené súdom prvého stupňa. Aj napriek tomu, že spolu s manželkou dosahovali spoločný príjem, na ktorý poukazoval aj žalovaný (619,90 Eur) na ich strane zaiste pretrvávali náklady nielen na bývanie, ale i základné životné potreby a náklady súvisiace s ich zdravotným stavom, keďže boli diabetici. Sú to všetko okolnosti, ktoré mohli mať vplyv na využitie ustanovenia § 150 ods. 1 O. s. p.“

11. Pokiaľ ide o možnosti použitia § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ktorý umožňuje vo výnimočných prípadoch úspešnému účastníkovi z dôvodov hodných osobitného   zreteľa   nepriznať   náhradu   trov   konania,   ústavný   súd   dodáva,   že   prax všeobecných súdov je jednotná v názore, že aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci,   ako   aj   v   okolnostiach   na   strane   účastníkov   konania.   Pri   posudzovaní   okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých   účastníkov   konania   a   tiež   na   okolnosti,   ktoré   viedli   účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky   sp.   zn.   M Cdo   14/99,   uverejnené   v   Zbierke   stanovísk   Najvyššieho   súdu Slovenskej   republiky   a   rozhodnutí   súdov   Slovenskej   republiky   č. 1/2000).   Použitie uvedeného ustanovenia musí vždy zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a   musí mať vždy   výnimočnú   povahu. Nepriznanie náhrady   nákladov konania nemožno odôvodniť len všeobecným záverom hodnotiacim význam rozhodovania o určitom nároku (podobne R 23/1989).

12. Zákonom a súdnou praxou predpokladaná výnimočnosť aplikácie § 150 ods. 1 Občianskeho   súdneho   poriadku   môže   spočívať   tak   v   okolnostiach   danej   veci, ako aj v okolnostiach   na   strane   účastníkov   konania   (m.   m.   I.   ÚS   109/09).   Vzhľadom na uvedené   preto   podľa   názoru   ústavného   súdu   ani   v   okolnostiach   posudzovanej   veci nebolo   v   princípe   vylúčené   použitie   §   150   ods.   1   Občianskeho   súdneho   poriadku   za predpokladu, že takéto rozhodnutie bude náležite odôvodnené.

13.   V   citovanej   časti   odôvodnenia   uznesenia   krajský   súd   podrobným   a   zároveň jasným   a   zrozumiteľným   spôsobom   uviedol   dôvody,   pre   ktoré   napadnuté   uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách konania ako vecne správne potvrdil, pričom primerane reagoval   aj   na   podstatné   odvolacie   dôvody   sťažovateľa.   Za   zásadné   momenty pre nepriznanie   náhrady   trov   konania   úspešnému   sťažovateľovi   krajský   súd   zhodne s okresným   súdom   vyhodnotili   (i)   majetkové   (príjmové)   a   sociálne   pomery   právneho predchodcu žalobkýň, (ii) skutočnosť, že podľa výsledkov premlčaného trestného stíhania dopravnú nehodu (z ktorej vznikla škoda) zapríčinil sťažovateľ ako žalovaný, a napokon (iii) v tejto súvislosti poukázali aj rozmer morálky a spravodlivosti. Podľa ústavného súdu postup   krajského   súdu   pri   odôvodňovaní   svojho   právneho   záveru   vo   veci   sťažovateľa nemožno považovať za zjavne neodôvodnený alebo arbitrárny, teda krajský súd v danom prípade   neporušil   základné   právo   sťažovateľa   na   súdnu   ochranu.   Krajský   súd   dal sťažovateľovi   v   napadnutom   uznesení   ústavne   akceptovateľnú   odpoveď   na   to,   prečo okresný   súd   správne   vo   veci   aplikoval   §   150   ods.   1   Občianskeho   súdneho   poriadku. Skutočnosť, že sťažovateľ sa s právnym názorom krajského súdu nestotožňuje, nemôže sama   osebe   viesť   k   záveru   o   zjavnej   neodôvodnenosti   alebo   arbitrárnosti   tohto   názoru a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť právny názor najvyššieho súdu svojím vlastným (m. m. I. ÚS 417/08).

14.   Problematika   náhrady   trov   konania   by   mohla   dosiahnuť   ústavnoprávny rozmer len v prípade extrémneho vybočenia z pravidiel upravujúcich toto konanie, k čomu by mohlo dôjsť   najmä na základe   takej   interpretácie   a   aplikácie   príslušných   ustanovení zákona, ktorá by v sebe zahŕňala črty svojvôle (IV. ÚS 248/08). Právny výklad krajského súdu   takéto   črty   nevykazuje   a   neodchyľuje   sa   od   znenia   príslušného   ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku takým spôsobom, že by zásadne poprel jeho účel a význam. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd sťažnosť sťažovateľa ako zjavne neopodstatnenú odmietol.

15. Keďže došlo k odmietnutiu sťažnosti, ústavný súd sa nezaoberal ďalšími návrhmi sťažovateľa (zrušenie napadnutého uznesenia, vrátenie veci na ďalšie konanie a náhrada trov konania), keďže tieto sú viazané na to, že ústavný súd sťažnosti vyhovie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. júla 2013