znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 469/2012-5

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. októbra 2012 predbežne   prerokoval   sťažnosť   MUDr.   M.   S.,   C.,   vo veci   namietaného   porušenia   jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Stará Ľubovňa v konaní vedenom pod sp. zn. 2 C 72/2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť MUDr. M. S. o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. augusta 2012 doručená sťažnosť MUDr. M. S., C. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)   a práva podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Stará Ľubovňa (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 C 72/2008.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol:«Dňa 22. 6. 2012 mi bol doručený prípis sp. 1Spr/75/2012 zo dňa 8. 6. 2012, ktorým predsedníčka OS v S. Ľubovni odpovedala tak na sťažnosť z 28. 5. 2012 s tým, že „som nezistila žiaden subjektívny prieťah“, „nečinnosť zo strany zákonného sudcu“, čím preto „považujem Vašu sťažnosť za nedôvodnú“.

Na tomto základe, ÚSSR podávam sťažnosť na zbytočné prieťahy, podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy SR, a to v konaní pod sp. zn. 2 C /72/2008, pretože od podania návrhu dňa 7. 4. 2008 OS Stará Ľubovňa dosiaľ vo veci nerozhodol, nevytýčil žiadne pojednávanie a až po   4 rokoch   stanovil   prvé   pojednávanie   na   deň   17.   9.   2012,   no   nepochybne a nespochybniteľne   pripravené   nedostatočne,   v   rozpore   s   §   114   ods.   2   písm.   a   OSP, po 4 rokoch nekonania pod č. 2 C/72/2008, kým prvý relevantný procesný právny úkon OS vykonal dňa 23. 4. 2012!

OS S. Ľubovňa porušil § 114 ods. 1, 2 písm. a/, v spojení s § 6 OSP! OS S. Ľubovňa porušil čl. 48 ods. 2, v spojení s čl. 46 ods. 3 ÚSR! PETIT ÚSSR: „základné právo MUDr. M. S. na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov,   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   SR   a   právo   na   prejednanie   jeho   práv.   veci   v primeranej lehote, tým podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,   postupom   Okresného   súdu   Stará   Ľubovňa   v   konaní   vedenom   pod   sp. zn. 2 C/72/2008 porušené bolo“,

„ÚS   prikazuje   Okresnému   súdu   Stará   Ľubovňa,   aby   v   konaní,   vedenom   pod 2 C/72/2008 konal bez zbytočných prieťahov“,

„ÚS SR priznáva MUDr. M. S. aj finančné zadosťučinenie v sume 4 000 €, ktoré mu je OS S. Ľubovňa povinný vyplatiť do 2 mesiacov po právoplatnosti tohoto nálezu“. Plnomocentvo zástupcu ÚS SR v Košiciach doručím k č. konania!»

II.

Podľa   § 25 ods.   1 zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Sťažovateľ v sťažnosti namieta, že v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 2 C 72/2012 dochádza k zbytočným prieťahom, čím je porušované jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto   v   obsahu   týchto   práv   nemožno   vidieť   zásadnú   odlišnosť   (napr.   II.   ÚS   55/98, I. ÚS 280/08).

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd štandardne (napr. IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04, III. ÚS 401/2008) považuje za účinný prostriedok nápravy slúžiaci ochrane základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sťažnosť na postup súdu podanú podľa § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   súdoch“)   predsedovi   príslušného   súdu.   Účinnosť   takého právneho   prostriedku   ochrany   pred   zbytočnými   prieťahmi   v   súdnom   konaní   potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov   v   znení   neskorších   predpisov,   ktorý   vo   viacerých   ustanoveniach   zdôrazňuje povinnosť   sudcu   konať   bez   zbytočných   prieťahov   a   ustanovuje   za   také   prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní. V zmysle   prvej   vety   druhého   odseku   citovaného   zákonného   ustanovenia   orgán,   ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti.

Účelom   práva   účastníka   konania   pred   všeobecným   súdom   podať   predsedovi príslušného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní je podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený porušením   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   (napr. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05, III. ÚS 401/2008). Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou   je   namietané   porušenie   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   koná   iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označený právny prostriedok, ktorý mal k dispozícii podľa § 62 ods. 1 zákona o súdoch, alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných predpisov, je teda jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

Sťažovateľ sa k otázke vyčerpania účinného právneho prostriedku poskytovaného príslušnými ustanoveniami zákona o súdoch na ochranu jeho základného práva v sťažnosti vyjadril a je toho názoru, že tento prostriedok realizoval účinne, a teda že jeho sťažnosť je prípustná.

Ústavný súd vychádzajúc z obsahu sťažnosti a jej príloh dospel k názoru, že využitie právneho   prostriedku,   na   uplatnenie   ktorého   mal   sťažovateľ   právo   podľa   príslušných ustanovení zákona o súdoch, v tak krátkom čase pred podaním sťažnosti ústavnému súdu (odpoveď   na   sťažnosť   okresného   súdu   bola   doručená   sťažovateľovi   22.   júna   2012 a sťažnosť sťažovateľa bola ústavnému súdu doručená 15. augusta 2012), nepredstavuje dostatočný časový priestor na poskytnutie možnosti napadnutému všeobecnému súdu, aby sám   odstránil   protiprávny   stav   zapríčinený   nečinnosťou   okresného   súdu.   Ústavný   súd zastáva   stanovisko,   že   predmetná   sťažnosť   bola   v   okolnostiach   prípadu   zo   strany sťažovateľa iba formálnym úkonom, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak takáto sťažnosť   mohla   mať,   ak   by   predsedníčka   okresného   súdu   dostala   primeranú   lehotu na prijatie opatrení proti zbytočným prieťahom v napadnutom konaní (m. m. IV. ÚS 278/04, II. ÚS 376/06, IV. ÚS 48/06, II. ÚS 390/06, III. ÚS 10/2012).

Vzhľadom na uvedené ústavný súd zastáva názor, že hoci sťažovateľ podal predtým, ako sa obrátil na ústavný súd, sťažnosť podľa zákona o súdoch, takéto formálne využitie právneho prostriedku nápravy podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažovateľom nemožno   považovať   za   efektívny   postup,   ktorý   by   predstavoval   splnenie   podmienky prípustnosti sťažnosti podľa označeného ustanovenia zákona o ústavnom súde. Ústavný súd konštatuje, že sťažnosť bola podaná predčasne, a to v čase, keď ešte nebolo možné dospieť k záveru, že by vyčerpanie právneho prostriedku, ktorý zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorého je oprávnený podľa osobitných predpisov, bolo bezúspešné a neprinieslo ním sledovaný cieľ, ani k záveru, že napriek jeho využitiu predseda okresného súdu primerane nereagoval a nevyužil príležitosť, aby sám urobil nápravu a odstránil protiprávny stav zapríčinený nečinnosťou okresného súdu.

Vzhľadom na existenciu procesnej prekážky pre meritórne rozhodovanie o tom, či v sťažovateľom   označenom   konaní   okresného   súdu   bolo   porušené   jeho   základné   právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd jeho sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol z dôvodu neprípustnosti.

Zároveň   ústavný   súd   konštatuje,   že   v   posudzovanom   prípade   sťažovateľa   neboli preukázané a ani ním tvrdené také dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by mohli viesť k odpusteniu   požiadavky   na   využitie   účinného   prostriedku   nápravy   podľa   §   53   ods.   1 zákona o ústavnom súde.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo už bez právneho významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších nárokoch uplatnených sťažovateľom.

Nad   rámec   odôvodnenia   svojho   rozhodnutia   ústavný   súd   pripomína,   že   toto rozhodnutie   nezakladá   prekážku   veci   rozhodnutej   v   zmysle   §   24   písm.   a)   zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí   sťažovateľ   v   tejto   veci   v   prípade   zotrvania   na   stanovisku,   že   postupom všeobecného   súdu   v   označenom   konaní   dochádza   k   zbytočným   prieťahom,   predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. októbra 2012