znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  I. ÚS 469/2010-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. decembra 2010 predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., B., vo veci namietaného porušenia jeho práv podľa   čl.   6   ods.   1   a čl.   13   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd uznesením Okresného súdu Bratislava II č. k. 24 Cb/82/2008-160 z 23. augusta 2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť MUDr. D. B.   o d m i e t a   pre nedostatok svojej právomoci.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 11. novembra   2010   doručená   sťažnosť   MUDr.   D.   B.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou namieta porušenie svojich práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) č. k. 24 Cb/82/2008-160 z 23. augusta 2010 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“).

2. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že okresný súd rozsudkom č. k. 24 Cb/82/2008-57 z 21. apríla 2009 zaviazal sťažovateľa na zaplatenie pohľadávky obchodnej spoločnosti B., spol.   s r.   o.,   v   sume   348,70   €   spolu   s príslušenstvom   a   trovy   konania.   Krajský   súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) na odvolanie sťažovateľa svojím rozsudkom sp. zn. 3 Cob/3742009   z 5.   mája   2010   napadnutý   rozsudok   okresného   súdu   potvrdil   a zaviazal sťažovateľa   na   náhradu   trov   odvolacieho   konania.   Proti   predmetnému   rozhodnutiu krajského súdu podal sťažovateľ dovolanie, v ktorom požiadal okresný súd o ustanovenie advokáta   pre   dovolacie   konanie.   Svoju   žiadosť   odôvodnil   tým,   že   od   roku   2001   je invalidom,   má   ťažké   zdravotné   postihnutie   a nedisponuje   prostriedkami   na   zaplatenie zástupcu z radov advokátov. Okresný súd rozhodol o žiadosti sťažovateľa svojím uznesením č. k. 24 Cb/82/2008-160 z 23. augusta 2010, ktorým mu nevyhovel. Predmetné rozhodnutie okresného súdu sťažovateľ napadol ústavnou sťažnosťou, v ktorej uvádza, že „Zákonná sudkyňa... rozhodla protizákonne a... advokáta sťažovateľovi neustanovila, keď ako dôvod uviedla   neaktuálne   majetkové   pomery   –   nezmysly...   Teda   sudkyňa   používa   skreslené polopravdy a klamstvá, len aby mohla škodiť a zmariť dovolacie konanie! Jej rozhodnutie je svojvoľné...“.

3. Sťažovateľ na základe argumentácie v sťažnosti žiada, aby ústavný súd v jeho veci nálezom takto rozhodol:

„II.A Okresný súd Bratislava II v konaní 24 Cb/82/2008 porušuje základné právo D. B. garantované čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru – marí právo na účinný opravný prostriedok protizákonným neustanovením advokáta na dovolacie konanie.

II.B Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie 24 Cb/82/2008-160 z dňa 23.   08.   2010 a prikazuje konať vo veci a vysporiadať sa s prítomnosťou falsifikátu   ako pravého dôkazu.

II.C Okresný súd je povinný zaplatiť D. B. satisfakciu vo výške 50.000 EUR (pre opakované delikty) v lehote 15 dní od právoplatnosti Nálezu Ústavného súdu. V prípade omeškania je Okresný súd povinný zaplatiť aj úroky z omeškania vo výške 200 EUR denne za každý deň omeškania od dňa povinnosti zaplatiť do zaplatenia.“

4. Sťažovateľ požiadal o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom z dôvodu, že „je invalid, nema dochodok len davky v nudzi, je nositeľom ŤZP, nemá možnosť zárobku pre zlý zdravotný stav“.

II.

5. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len   „ústava“)   o   sťažnostiach   fyzických   osôb   alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom   súde.   Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd na predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy, na ktorých   prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané zákonom,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako aj návrhy   podané   oneskorene.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.

7.   V   čl.   127   ods.   1   ústavy   je   zakotvený   princíp   subsidiarity,   ktorý   znamená, že ústavný súd môže konať o namietanom porušení práv sťažovateľa a vecne sa zaoberať sťažnosťami   iba   vtedy,   ak   sa   sťažovateľ   nemôže   domáhať   ochrany   svojich   práv   pred všeobecným súdom. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda automaticky nezakladá aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   fyzickej   osoby   alebo   právnickej   osoby   zistí, že ochrany tohto základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy, prípadne iným zákonne upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným štátnym orgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie.

8.   V   danom   prípade   podľa   názoru   ústavného   súdu   sťažovateľ   nevyčerpal   všetky prostriedky,   ktoré   mu   zákon   na   ochranu   jeho   základných   práv   a   slobôd   v   systéme všeobecných súdov účinne poskytuje, keďže proti napadnutému rozhodnutiu okresného súdu mohol   podať   odvolanie   podľa   §   201   a nasl.   zákona   č.   99/1963   Zb.   Občiansky   súdny poriadok   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   aj   „OSP“).   Táto   skutočnosť   vyplýva   aj zo samotného „Poučenia“ obsiahnutého v napadnutom rozhodnutí okresného súdu, pričom vecne a miestne príslušným odvolacím súdom v predmetnej veci by bol krajský súd.

9. Ústavou   daná právomoc neumožňuje ústavnému súdu   nahrádzať rozhodovaciu činnosť   (právomoc)   všeobecných   súdov,   ak   je táto   založená   zákonom   alebo na základe zákona,   t.   j.   v   danom   prípade   na   základe   uplatnenia   postupu   podľa   § 201   a nasl. OSP. Ústavný súd môže založiť svoju právomoc na konanie až vtedy, ak fyzická alebo právnická osoba nemala inú ústavnú a zákonnú možnosť účinnej ochrany svojich práv. Ústava ani zákon o ústavnom súde nepripúšťajú, aby si sťažovateľ ako účastník konania zvolil medzi súdnymi orgánmi ochrany porušených základných práv a slobôd, naopak čl. 127 ods. 1 ústavy jednoznačne požaduje vyčerpanie všetkých sťažovateľovi dostupných a účinných prostriedkov   nápravy.   Aj   podľa   stabilnej   judikatúry   ústavný   súd   nie   je   oprávnený poskytovať ochranu ústavnosti vo veciach, v ktorých sa sťažovateľ mohol domôcť ochrany v   konaní   pred   všeobecným   súdom   vlastnými,   dovolenými   a   Občianskym   súdnym poriadkom ustanovenými procesnými úkonmi (I. ÚS 161/02, I. ÚS 79/07).

10. Ako to vyplýva z čl. 127 ods. 1 ústavy, právomoc ústavného súdu poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy, ak o ochrane týchto základných práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Keďže proti napadnutému rozhodnutiu okresného súdu bolo možné podať odvolanie [§ 201 a nasl. OSP], právomoc poskytnúť ochranu označeným základným právam sťažovateľa mal krajský súd ako súd odvolací, čím bola zároveň vylúčená právomoc ústavného súdu. Z uvedených dôvodov bola preto sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov konania uznesením odmietnutá.

11.   Vzhľadom   na   to,   že   sťažnosť   bola   odmietnutá   ako   celok,   ústavný   súd nepovažoval za dôvodné zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. decembra 2010