znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 468/2014-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. augusta 2014 predbežne prerokoval sťažnosť E. Ď., zastúpenej advokátkou JUDr. Vladimírou Běhalovou, Rastislavova   68,   Košice,   vo   veci   namietaného   porušenia   jej   základného   práva   vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práv na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a na pokojné   užívanie   majetku   podľa   čl.   1   Dodatkového   protokolu   k   Dohovoru   o   ochrane ľudských   práv a základných   slobôd   osvedčením   o dedičstve   z 2.   apríla 2014 v konaní vedenom na Okresnom súde Trebišov pod sp. zn. 1 D/2/2014 a postupom notárky JUDr. Dany Fričovej v konaní vedenom pod sp. zn. D not 25/2014 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť E. Ď. o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len,,ústavný súd“) bola 16. júna 2014 doručená sťažnosť E. Ď. (ďalej len „sťažovateľka), ktorou namietala porušenie svojich základných práv vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, práv na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd osvedčením o dedičstve z 2. apríla 2014 v konaní vedenom na Okresnom súde Trebišov (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 1 D/2/2014 a postupom notárky JUDr. Dany Fričovej v konaní vedenom pod sp. zn. D not 25/2014 (ďalej aj „súdna komisárka“).

2. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že v dedičskej veci po poručiteľovi neb. M. G. bola súdnou komisárkou 2. apríla 2014 schválená dohoda o vyporiadaní dedičstva, podľa ktorej veci v celkovej hodnote 75 800,86 € (termínované vkladné knižky, sporiaci účet, termínovaný vklad a podielové listy) nadobudla do svojho výlučného vlastníctva v celosti jediná dedička E. V. (veľkosť jej zákonného podielu na majetku poručiteľa predstavovala 1/12) s povinnosťou výplaty stanovenej finančnej čiastky ostatným dedičom. Sťažovateľke (jej zákonný podiel na majetku poručiteľa je 1/8) bola zaviazaná vyplatiť sumu 5 600,31 €. O   vydanom   osvedčení   o   dedičstve   sa   sťažovateľka   dozvedela   až   13.   mája   2014   po nahliadnutí do spisu, keďže osvedčenie o dedičstve jej nebolo doručované.

3.   Sťažovateľka   poukazuje   na   to,   že   jej   zastupovanie   spoludedičkou   E.   V.   bolo právne neúčinné, keďže jej záujmy boli v rozpore so záujmami sťažovateľky a navyše bolo vykonávané   na   základe   neplatného   splnomocnenia.   K namietanému   porušeniu   jej základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru malo dôjsť najmä tým, že v priebehu dedičského   konania   sťažovateľka   nebola   vypočutá   ani   poučená   o svojich   procesných právach a súdna komisárka konala iba s E. V. (podala návrh na dodatočné prejednanie dedičstva z dôvodu novoobjaveného majetku a v konaní vystupovala ako splnomocnená zástupkyňa sťažovateľky a ostatných spoludedičov). Súdna komisárka neskúmala ani to, či „neexistuje rozpor medzi záujmami splnomocneného zástupcu (spoludediča) a sťažovateľky, a to za situácie, keď na základe dohody o vyporiadaní dedičstva schválenej osvedčením o dedičstve   zo   dňa   02.   04.   2014   sťažovateľka   nenadobudla   z   dedičstva   žiaden   podiel   a jediným nadobúdateľom dedičstva sa stal splnomocnený spoludedič“.

4. Sťažovateľka ďalej v sťažnosti uviedla, že „niet pochýb, že takáto dohoda bola zjavne v rozpore so záujmami sťažovateľky. Vzhľadom na to, že veľkosť zákonného podielu sťažovateľky bola 1/8, mala sťažovateľka z dedičstva po poručiteľovi v celkovej hodnote 75.800,86 EUR obdržať plnenie v hodnote 9.475,11 EUR... K uzavretiu takejto dohody neoprávňovalo E. V. ani predložené plnomocenstvo, keďže z neho nevyplývalo oprávnenie spoludedičky nadobudnúť celé dedičstvo...“.

5. Predmetné dedičské konanie podľa sťažovateľky nebolo spravodlivým súdnym konaním a súdna komisárka a okresný súd v predmetnom konaní jej tiež odňali možnosť vo veci riadne konať, čím došlo k porušeniu jej základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivý proces zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. l dohovoru.   Okrem   toho „osvedčením   o   dedičstve   zo   dňa   02.   04.   2014...   došlo k neprípustnému zásahu do práva sťažovateľky na dedenie. Osvedčením o dedičstve bola schválená dohoda, na základe ktorej sťažovateľka nenadobudla z dedičstva žiaden podiel, hoci sťažovateľka bola zákonnou dedičkou po poručiteľovi a veľkosť jej zákonného podielu bola 1/8. Sťažovateľka s uzavretím takejto dohody nikdy neudelila súhlas a takýto súhlas nevyplýva   ani   z   plnomocenstva   zástupcu,   čím   došlo   k   neprípustnému   zásahu   do   práva sťažovateľky zaručeného v čl. 20 Ústavy a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru.“.

6. Na základe uvedených skutočností a dôvodov sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom rozhodol, že jej základné práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a na pokojné užívanie majetku   podľa   čl.   1   dodatkového   protokolu   osvedčením   o   dedičstve   z   2.   apríla   2014 v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 1 D/2/2014 a JUDr. Danou Fričovou, notárkou v konaní vedenom pod sp. zn. Dnot 25/2014, porušené boli. Sťažovateľka v petite svojej sťažnosti ďalej žiadala, aby ústavný súd osvedčenie o dedičstve sp. zn. Dnot 25/2014, 1 D/2/2014 z 2. apríla 2014 zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Zároveň žiadala priznať náhradu trov konania v sume 284,08 €.

II.

7.   Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii ústavného súdu, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len,,zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa.   Pri   predbežnom prerokovaní   návrhu   ústavný   súd   skúma,   či   dôvody   uvedené   v   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom   súde   nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   zákonného ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne   neopodstatnený.   Ústavný   súd   predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky na neverejnom zasadnutí senátu, a keďže pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistil, že táto je neprípustná, rozhodol o jej odmietnutí.

8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Princíp subsidiarity zakotvený v čl. 127 ods. 1 ústavy znamená, že ústavný súd môže konať o namietanom porušení sťažovateľových práv a vecne sa zaoberať iba tými sťažnosťami,   ak   sa   sťažovateľ   nemôže   v   súčasnosti   a   nebude   môcť   ani   v   budúcnosti domáhať   ochrany   svojich   práv   pred   iným   súdom   prostredníctvom   iných   právnych prostriedkov,   ktoré   mu   zákon   na   to   poskytuje.   Namietané   porušenie   niektorého zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich.

10. Zmyslom a účelom uvedeného princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Všeobecné súdy, ktoré v   občianskom   súdnom   konaní   sú   povinné   vykladať   a   aplikovať   príslušné   zákony na konkrétny   prípad   v   súlade   s   ústavou   alebo   kvalifikovanou   medzinárodnou   zmluvou podľa   čl.   7   ods.   5   ústavy,   sú   primárne   zodpovedné   aj   za   dodržiavanie   tých   práv a základných slobôd, ktoré ústava alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám zaručuje.   Ústavný   súd   predstavuje   v   tejto   súvislosti   ultima   ratio   inštitucionálny mechanizmus,   ktorý   nasleduje   až   v   prípade   nefunkčnosti   všetkých   ostatných   orgánov verejnej   moci,   ktoré   sa   na   ochrane   ústavnosti   podieľajú.   Opačný   záver   by   znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde (IV. ÚS 135/05, I. ÚS 220/2014).

11. Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky, že k porušeniu jej označených základných práv a slobôd malo dôjsť napadnutým osvedčením   o dedičstve   a postupom okresného súdu v dedičskom konaní, ktorým bolo odňaté jej právo konať pred súdom, pretože   v   konaní   nebola   vypočutá   ani   poučená   o   svojich   procesných   právach.   Takisto namieta, že jej zastupovanie v tomto dedičskom konaní bolo v rozpore s jej záujmami a výsledok konania nezodpovedá jej zákonnému podielu.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa § 231 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) návrhom na obnovu konania možno napadnúť aj rozhodnutie vydané v konaní o dedičstve s výnimkou tých rozhodnutí, ktorých zrušenie alebo zmenu možno dosiahnuť podľa tohto zákona inak.

12.   Ústavný   súd   po   preskúmaní   sťažnosti   konštatuje,   že   sťažovateľka   pred   jej podaním   na   ústavný   súd   disponovala   účinným   právnym   prostriedkom   nápravy   proti právoplatnému   rozhodnutiu   vydanému   v   dedičskom   konaní   (osvedčeniu,   ktorým   bola schválená   dohoda   o vyporiadaní   dedičstva   medzi   dedičmi),   a to   návrhom   na   obnovu konania (mimoriadny opravný prostriedok) v zmysle ustanovení druhej hlavy štvrtej časti Občianskeho   súdneho   poriadku.   Ústavný   súd v   tejto súvislosti   poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a jeho rozsudok sp. zn. 1 Cdo 10/01 z 27. novembra 2001, podľa ktorého spôsobilým predmetom obnovy konania je aj osvedčenie o dedičstve podľa § 175zca ods. 1 písm. c) OSP.

13. Ústavný súd tiež viackrát judikoval (napr. m. m. I. ÚS 184/09, III. ÚS 5/2013, I. ÚS   667/2013),   že   ústavná   sťažnosť   je   prípustná   až   po   vyčerpaní   a   uplatnení mimoriadneho   opravného   prostriedku   (dovolania,   resp.   návrhu   na   obnovu   konania) a po právoplatnom   rozhodnutí   o   takomto   mimoriadnom   opravnom   prostriedku.   Pritom lehota   na   podanie   takejto   sťažnosti   bude   považovaná   za   zachovanú   aj   vo   vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu (porovnaj tiež rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva z 12. novembra 2002 vo veci Zvolský a Zvolská proti Česká republika, sťažnosť č. 46129/99, body 51, 53 a 54 alebo vo veci Soffer proti Česká republika, sťažnosť č. 31419/04, body 47 a 48).

14.   Vzhľadom   na   tieto   skutočnosti   sa   ústavný   súd   podanou   sťažnosťou,   ako   aj ďalšími návrhmi sťažovateľky meritórne nezaoberal, ale podľa zásady ratio temporis ju odmietol ako neprípustnú pre predčasnosť podľa § 53 ods. 1 v spojení s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. augusta 2014