znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 468/2012-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. októbra 2012 predbežne prerokoval sťažnosť M. N., Maďarská republika, a doc. MUDr. V. O., CSc., Ž., zastúpených advokátkou JUDr. T. P., Ž., vo veci namietaného porušenia ich základného práva   na   súdnu   ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva   na spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 1 S 232/2011 a jeho rozsudkom z 10. mája 2012 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. N. a doc. MUDr. V. O., CSc., o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. augusta 2012 doručená sťažnosť   M. N., Maďarská republika (ďalej len „sťažovateľ 1“), a doc. MUDr. V. O., Ž. (ďalej len „sťažovateľ 2“, spolu ďalej aj „sťažovatelia“), zastúpených advokátkou JUDr. T. P., Ž., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 S 232/2011 a jeho rozsudkom z 10. mája 2012 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“ alebo napadnutý rozsudok“) a 27. septembra 2012 bola sťažnosť doplnená podaním z 24. septembra 2012.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ 1 sa považuje za vlastníka nehnuteľností – pozemkov v podiele ¼ k celku z titulu ich nadobudnutia dedením, ktoré sú v evidencii katastra nehnuteľností vedené ako vlastníctvo iného subjektu ako jeho.

Sťažovateľ   1   ako   predávajúci   uzavrel   kúpnu   zmluvu   so   sťažovateľom   2   ako kupujúcim, predmetom ktorej je prevod sporných nehnuteľností, a následne bol 11. októbra 2011 Správe katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu (ďalej len „správa katastra“) podaný návrh na vklad vlastníckeho práva v prospech sťažovateľa 2 na základe tejto kúpnej zmluvy. Vkladové konanie bolo správou katastra vedené pod č. V-25366/11. Správa katastra rozhodnutím č. V-25366/11 z 8. novembra 2011 vkladové konanie prerušila. V odôvodnení svojho rozhodnutia správa katastra poukázala na to, že na príslušných listoch vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam je zapísaná poznámka o vedení súdneho konania Okresným súdom Bratislava II pod sp. zn. 45 C 58/2008 o určenie vlastníckeho práva k sporným   nehnuteľnostiam,   a   uviedla: „Nakoľko   podľa   aktuálnych   údajov   katastra nehnuteľností predávajúci nie je vlastníkom predmetných nehnuteľností, aby bolo možné pokračovať v konaní o návrhu na vklad vlastníckeho práva, je potrebné k návrhu na vklad priložiť   právoplatný   rozsudok   súdu   o   určení   vlastníckeho   práva   k   predmetným pozemkom...“

Vlastník sporných nehnuteľností (D., stavebné a opravárenské družstvo) evidovaný na príslušných listoch vlastníctva takýto postup správy katastra, dôsledkom ktorého bol aj zápis plomby na príslušných listoch vlastníctva v dôsledku vedenia vkladového konania, považoval za nezákonný zásah správy katastra do jeho práv. Preto sa návrhom podaným krajskému   súdu   6.   decembra   2011   domáhal,   aby   krajský   súd   zakázal   správe   katastra pokračovať v porušovaní jeho práv zápisom plomby na príslušných listoch vlastníctva a uložil   jej   zápis   (plombu)   z   dotknutých   listov   vlastníctva   odstrániť.   Konanie   o návrhu evidovaného   vlastníka   sporných   nehnuteľností   smerujúcom   proti   správe   katastra   ako odporcovi bolo vedené krajským súdom pod sp. zn. 1 S 232/2011 a krajský súd návrhu evidovaného vlastníka napadnutým rozsudkom v celom rozsahu vyhovel.

Rozsudok krajského súdu sa stal právoplatným 23. mája 2012.

Sťažovatelia   neboli   účastníkmi   konania   vedeného   krajským   súdom   pod   sp.   zn. 1 S 232/2011.

Následne správa katastra rozhodnutím č. V-25366/11 z 3. júla 2012 návrh na vklad vlastníckeho   práva   v   prospech   sťažovateľa   2   na   základe   kúpnej   zmluvy   uzavretej so sťažovateľom 1 zamietla.

Sťažovatelia vidia porušenie nimi označeného základného a iného práva postupom a rozsudkom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 1 S 232/2011, a to napriek tomu, že neboli účastníkmi tohto konania. Sťažovatelia vo svojej argumentácii najmä namietajú, že krajským súdom neboli pribratí do označeného konania podľa § 250 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ako účastníci správneho konania, ktorých práva a povinnosti by mohli byť dotknuté zrušením správneho rozhodnutia súdom.

Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd rozhodol o ich sťažnosti týmto nálezom:„1/ Základné práva M. N. a Doc. MUDr. V. O. CSc. podľa čl. 46 ods. l Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 6 ods. l Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 1 S/232/2011-69 zo dňa 10. 05. 2012 porušené boli.

2/ Rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1 S/232/2011-69 z 10. 05. 2012 zrušuje a prikazuje Krajskému súdu v Bratislave vo veci znova konať a rozhodnúť.

3/ Krajský súd v Bratislave je povinný v lehote jedného mesiaca od právoplatnosti nálezu nahradiť trovy konania M. N. a Doc. MUDr. V. O. CSc. na účet právnej zástupkyne JUDr. T. P...“

Sťažovatelia   zároveň   ústavnému   súdu   navrhli,   aby   odložil   vykonateľnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Zákonným   predpokladom   na   prijatie   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   je   jej   podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom   zásahu.   Podanie   sťažnosti   po   uplynutí   tejto   lehoty   je   zákonom   ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako oneskorene podanej (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Sťažnosťou napadnutý rozsudok krajského súdu nadobudol právoplatnosť 23. mája 2012.   Sťažnosť   sťažovateľov   bola   doručená   ústavnému   súdu   24.   augusta   2012,   teda po uplynutí   uvedenej   dvojmesačnej   zákonom   ustanovenej   lehoty   (§   53   ods.   3   zákona o ústavnom súde).   Ústavný súd preto po predbežnom prerokovaní sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde konštatuje, že je naplnený dôvod na odmietnutie sťažnosti ako oneskorene podanej.

Ústavný súd dodáva, že v danom prípade je daný dôvod aj na odmietnutie sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej podania zjavne neoprávnenými osobami.

O   návrhu   podanom   zjavne   neoprávnenou   osobou   možno   hovoriť   vtedy,   keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody sťažovateľa, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným   postupom   orgánu   štátu   a   osobou   sťažovateľa,   prípadne   z   iných   dôvodov. Za návrh   podaný   niekým   zjavne   neoprávneným   preto   možno   považovať   návrh,   pri predbežnom   prerokovaní   ktorého   ústavný   súd   nezistil   žiadnu   možnosť   porušenia označeného základného práva alebo slobody sťažovateľa, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 26/06).

Sťažovatelia   sťažnosťou   namietajú   porušenie   svojho   základného   práva   na   súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   postupom   krajského   súdu   v   označenom   konaní   a   jeho rozsudkom, pričom neboli účastníkmi tohto konania.

Ústavný súd preto konštatuje, že neúčasť sťažovateľov v konaní, v ktorom malo postupom   krajského   súdu   a   jeho   rozsudkom   dôjsť   k   porušeniu   nimi   označených   práv, objektívne vylučuje danosť príčinnej súvislosti medzi namietaným postupom a rozsudkom krajského súdu a namietaným porušením ich práv. Sťažovatelia teda v okolnostiach danej veci nie sú oprávnenými osobami na podanie sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy.

Z   uvedeného   dôvodu   ústavný   súd   sťažnosť   odmietol   podľa   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde ako podanú oneskorene a zjavne neoprávnenými osobami.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími nárokmi sťažovateľov uplatnenými v sťažnosti už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. októbra 2012