znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 468/2010-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. decembra 2010 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. L. S., Z. S. a Ing. J. S., všetci bytom B., zastúpených advokátom   JUDr. A.   B.,   B.,   vo   veci   namietaného   porušenia   ich   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 22 C/42/2007 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. L. S., Z. S. a Ing. J. S.   o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. októbra 2010 doručená sťažnosť JUDr. L. S., Z. S. a Ing. J. S. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietali   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 22 C/42/2007.

2. Sťažovatelia v sťažnosti uvádzajú: „... od podania žalobného návrhu v predmetnej právnej veci, sp. zn. 22 C/42/2007, dňa   13.   02.   2007   uplynulo   viac   ako   3,5   roka   (44   mesiacov).   Počas   tohto   obdobia, v dôsledku prieťahov v konaní, Okresný súd... nebo! schopný nie len že rozhodnúť vo veci samej, ale ani urobiť žiadny procesný úkon, okrem vyrubenia súdneho poplatku. Žalovaní nesú zodpovednosť za materiálnu a i materiálnu škodu, čo je umocnené stratou blízkeho človeka...

Dňa   11.   06.   2007   (4   mesiace   po   podaní   žaloby)   nám   bola   cestou   porušovateľa

-Okresného súdu... doručená výzva na úhradu súdneho poplatku, ktorý sme bezodkladne uhradili...

Listom zo dňa 03. 09. 2008 sme prostredníctvom nášho právneho zástupcu žiadali porušovateľa   -   Okresný   súd...   vytýčiť   termín   pojednávania   vo   veci   samej   na   najbližší vhodný termín, prípadne o informáciu, čo bráni súdu aby vo veci konal...

Na žiadosť zo dňa 03. 09. 2008 sme nedostali odpoveď a až prakticky po roku nám boli dňa 28. 08. 2009 cestou Okresného súdu... doručené vyjadrenia odporcov v I. a II. rade na podanie stanoviska v lehote 10 dní.

Poukazujeme na skutočnosť, že predmetné vyjadrenia odporcov v I. a II. rade boli porušovateľovi doručené už dňa 16. 08. 2007. Porušovateľovi - Okresnému súdu... trvalo viac   ako   2   roky,   kým   nám   doručil   vyjadrenia   odporcov   v   I.   a   II.   rade   na   podanie stanoviska...

Listom zo dňa 03. 12. 2009 sme žiadali porušovateľa, aby vyžiadal z Okresného riaditeľstva PZ, Úradu justičnej a kriminálnej polície v N. kompletný vyšetrovací spis..., týkajúci sa vyšetrovania trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 224 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona...

Obsahom   uvedeného   spisového   materiálu   sú   totiž   skutočnosti,   ktoré   môžu   mať význam pre rozhodnutie vo veci samej.   Rovnako je jeho obsahom aj znalecký posudok Ústavu súdneho inžinierstva v Ž., na ktorý sa vo svojom vyjadrení odvolávajú odporcovia v I. a II. rade a tento nie je súčasťou súdneho spisu.

Do dnešného dňa porušovateľ - Okresný súd... na predmetný list nereagoval. Dňa 26. 02. 2010, no viac ako 3 rokoch od podania žaloby zo dňa 13. 02. 2007 nám bolo cestou Okresného súdu... doručené predvolanie na pojednávanie vo veci samej na deň 19. 04. 2010 (38 mesiacov po podaní žaloby)...

Následne   nám   bolo   dňa   01.   04.   2010   doručené   cestou   Okresného   súdu... upovedomenie o zrušení hore uvedeného termínu pojednávania vo veci samej na neurčito z dôvodu práceneschopnosti zákonného sudcu...

Od predmetného zrušenia vytýčeného termínu pojednávanie prešlo 6 mesiacov a do dnešného dňa porušovateľ nevytýčil novy termín pojednávania, teda vo veci nekonal. Od podania žaloby zo dňa 13. 02. 2007 uplynulo viac ako 3,5 roka a porušovateľ - Okresný   súd...   nebol   schopný   nie   len   že   rozhodnúť   vo   veci   samej,   ale   ani   nariadiť a realizovať pojednávanie a vypočuť účastníkov konania.

Uvedený postup súdu je rozpore so základnými zásadami vedenia súdneho konania - jeho rýchlosti, hospodárnosti a prejednania veci bez zbytočných prieťahov.“

3.   V   nadväznosti   na   uvedené   sťažovatelia   navrhujú,   aby   ústavný   súd   po   prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vydal tento nález:

„ a/... Okresný súd... postupom v konaní vedenom pod sp. zn. 22 C/42/2007... porušil základné právo... JUDr. L. S... Z. S. a... Ing. J. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené článkom 48 ods. 2 Ústavy... a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote zaručené článkom 6 ods. 1 Dohovoru...

b/ Okresnému súdu... sa prikazuje, aby v konaní sp. zn. 22 C/42/2007 bez zbytočných prieťahov konal a rozhodol.

c/ JUDr. L. S., Z. S. a Ing. J. S. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 6000,- EUR (slovom šesťtisíc euro), ktoré je im porušovateľ - Okresný súd... povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu a to spoločne a nerozdielne. d/... Okresný súd... je povinný JUDr. L. S., Z. S. a Ing. J. S. uhradiť trovy právneho zastúpenia... na účet ich právneho zástupcu... to do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

5.   Ústavný   súd   z   obsahu   sťažnosti   zistil,   že   predmetom   sťažnosti   je   tvrdenie sťažovateľov, podľa ktorého postupom okresného súdu došlo k porušeniu ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (ako aj čl. 6 ods. 1 dohovoru), pretože okresný súd doteraz právoplatne nerozhodol.

6. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Ústavný súd so zreteľom na citované ustanovenie zákona o ústavnom súde v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky na konanie pred ním.

7.   V   prípadoch   sťažností   podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy,   v   ktorých   je   namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) v konaní pred všeobecným súdom, ústavný   súd   v súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   vyžaduje   preukázanie   využitia právneho prostriedku, na uplatnenie ktorého mali sťažovatelia právo podľa § 3 ods. 7 a § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“).

8. Z obsahu podanej sťažnosti a priložených listín nevyplýva, že sťažovatelia podali kvalifikovanú sťažnosť na prieťahy v konaní sp. zn. 22 C/42/2007 adresovanú predsedovi okresného súdu. Ústavným súdom vykonaným dopytom na okresný súd bolo zistené, že sťažovatelia skutočne nepodali predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní.

9. Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní   je   poskytnutie   príležitosti   tomuto   súdu,   aby   sám   odstránil   protiprávny   stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného podľa čl. 48 ods. 2 ústavy   a   práva   podľa   čl.   6 ods.   1 dohovoru,   koná   iba za   predpokladu,   ak sťažovatelia preukážu, že využili označené právne prostriedky, ktoré mali k dispozícii podľa zákona o súdoch,   alebo   ak   sa   preukáže,   že   sťažovatelia   túto   podmienku   nesplnili   z   dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

10. Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle citovaných zákonov zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04). Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov   v   znení   neskorších   predpisov,   ktorý   vo   viacerých   ustanoveniach   zdôrazňuje povinnosť   sudcu   konať   bez   zbytočných   prieťahov   a   ustanovuje   za   také   prieťahy   aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom   vybavovania   sťažnosti   je   zistiť,   či   v   danej   veci   boli   spôsobené   prieťahy v konaní...“.   V   zmysle   prvej   vety   druhého   odseku   citovaného   zákonného   ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti.“. Napokon, podľa tretieho odseku predmetného zákonného ustanovenia „Ak orgán poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí   za vzniknuté nedostatky   voči   zodpovedným   osobám   dôsledky.“.   V   súvislosti   s   tým   ústavný   súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých   použitie   je   oprávnený   podľa   osobitných   predpisov,   je   jedným   z   atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

11. Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy teda spočíva okrem iného aj v tom,   že   k   jej   podaniu   môže   zásadne   dôjsť   až   subsidiárne.   Zmysel   a   účel   zásady subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci   predovšetkým   všeobecného   súdnictva.   Ústavný   súd   predstavuje   v   tejto   súvislosti inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

12. Ústavný súd poznamenáva, že ako kvalifikovanú sťažnosť na prieťahy v konaní nemožno považovať písomnosti sťažovateľov z 3. septembra 2008 a 3. decembra 2009, pretože   tieto   nespĺňajú   náležitosti   kvalifikovanej   sťažnosti,   keďže   nebola   adresovaná predsedovi okresného súdu. Preto postup sťažovateľov v okolnostiach prípadu je potrebné vykladať tak,   že   nepreukázali splnenie   požiadavky   namietania prieťahov   v konaní pred orgánom verejnej správy súdov. V nadväznosti na to ústavný súd dodáva, že „povinnosť vyčerpania   dostupných   a   účinných   prostriedkov   ochrany   základných   práv   a   slobôd, porušenie ktorých sťažovateľ pred ústavným súdom namieta, tiež vyžaduje, aby sťažovateľ konal v   súlade   s pravidlami,   ktoré   s   uplatnením daného prostriedku   súvisia.   Nekonanie týmto   spôsobom   alebo   chyba   pri   vyžadovanom   postupe   má   za   následok   nesplnenie sťažovateľovej   povinnosti   vyčerpať   dostupný   prostriedok   ochrany   svojich   práv.“ (III. ÚS 44/03).

13. Keďže ústavný súd nezistil, že by sťažovatelia podali predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v predmetnom konaní pred podaním sťažnosti ústavnému súdu, a ani z obsahu sťažnosti a z jej príloh nevyplýva, že by k nesplneniu podmienky prípustnosti sťažnosti   podľa   §   53   ods.   1   zákona   o   ústavnom   súde   došlo   zo   strany   sťažovateľov z dôvodov hodných osobitného zreteľa, odmietol ich sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako neprípustnú.

14. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby po splnení   všetkých   zákonom   predpísaných   náležitostí   sťažovatelia   v   tejto   veci   v   prípade zotrvania   na   stanovisku,   že   postupom   okresného   súdu   v   nej   dochádza   k   zbytočným prieťahom, predložili ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. decembra 2010