znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 466/2011-10

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   7.   decembra   2011 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. S. B., J., vo veci namietaného porušenia jeho práva na spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 23 Co 241/2010-132 z 21. marca 2011 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Senica sp. zn. 7 C 32/2010 z 2. júla 2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. S. B. o d m i e t a ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. novembra 2011 doručená sťažnosť Ing. S. B., J. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Trnave (ďalej len   „krajský   súd“)   č.   k.   23 Co 241/2010-132   z 21.   marca   2011   (ďalej   len   „rozsudok krajského súdu“) v spojení s rozsudkom Okresného súdu Senica (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 7 C 32/2010 z 2. júla 2010 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“).

Zo   sťažnosti   a z   jej   príloh   vyplýva,   že   sťažovateľ   sa   ako   navrhovateľ   návrhom podaným okresnému súdu 30. decembra 2009 domáhal voči Obci J. ako odporcovi, „aby súd určil odporcovi povinnosť zaplatiť mu sumu 376,05 € spolu s trovami konania z titulu náhrady   škody   spôsobenej   nečinnosťou   odporcu   pri   výkone   samosprávy“. Okresný   súd rozsudkom   návrh   sťažovateľa   zamietol   a   odporcovi   nepriznal   nárok   na   náhradu   trov konania.   Na   odvolanie   sťažovateľa   krajský   súd   rozsudkom   v   celom   rozsahu   potvrdil rozsudok okresného súdu a odporcovi nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

Sťažovateľ   podal   následne   Generálnej   prokuratúre   Slovenskej   republiky   podnet z 12. júla 2011 na podanie mimoriadneho dovolania proti rozsudku krajského súdu v spojení s rozsudkom   okresného   súdu,   ktorý   Krajská   prokuratúra   v Trnave   (ďalej   len   „krajská prokuratúra“) odložila písomnosťou č. k. Kc 70/11-6 z 13. septembra 2011 ako nedôvodný.

Z   obsahu   listu   krajskej   prokuratúry,   ako   aj   zo   zistenia   ústavného   súdu   v   rámci prípravy predbežného prerokovania sťažnosti (o ktorom bol vyhotovený úradný záznam 24. novembra   2011)   vyplýva,   že   rozsudok   okresného   súdu   a   rozsudok   krajského   súdu nadobudli právoplatnosť 16. mája 2011.

Sťažovateľ   v   sťažnosti   uviedol,   že   svojou   sťažnosťou   namieta   porušenie   čl.   6 dohovoru rozsudkom krajského súdu v spojení s rozsudkom okresného súdu pre nesprávne skutkové a právne závery v nich vyslovené, a navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„1./ Právo na spravodlivé súdne konanie upravené v čl. 6 Dohovoru o ľudských právach a základných slobôd, postupom súdov na oboch stupňoch riadenia, v konaní pod sp. zn. 23Co/241/2010 a 7C/32/2010 porušené bolo.

2./ Sťažovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie v sume 2.200.- eur.

3./ Odstupuje   spis   príslušnej   prokuratúre,   za   škodu   spôsobenú   orgánom   verejnej moci, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom /§ 35 ods. 2 pís. k O. s. p./.

4./ Sťažovateľovi priznáva trovy právneho zastúpenia...“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V   súlade   s   už   uvedenými   zásadami   ústavný   súd   predbežne   prerokoval   sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, ktorým malo byť spôsobené namietané porušenie základného práva. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo o inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde), pričom zákon o ústavnom súde neumožňuje   zmeškanie   tejto   kogentnej   lehoty   odpustiť   (pozri   napr.   IV.   ÚS   14/03, III. ÚS 124/04).

Ústavný súd konštatuje, že rozsudok okresného súdu a rozsudok krajského súdu sa stali právoplatnými 16. mája 2011, teda v čase presahujúcom dva mesiace pred podaním sťažnosti ústavnému súdu, ktorá bola doručená ústavnému súdu 22. novembra 2011.

V   súvislosti   s   posudzovaním   otázky,   či   sťažnosť   sťažovateľa,   ktorou   namietal porušenie   svojho   práva   podľa   čl.   6   dohovoru   rozsudkom   okresného   súdu   a   rozsudkom krajského súdu, nebola podaná oneskorene, považuje ústavný súd za potrebné poukázať v danom   prípade   aj   na   svoj   ustálený   právny   názor,   podľa   ktorého   podnet   na   podanie mimoriadneho dovolania generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky (podľa § 243e až § 243j Občianskeho súdneho poriadku) nemožno považovať za účinný a dostupný právny prostriedok nápravy, ktorý je predpokladom (podmienkou) podania sťažnosti ústavnému súdu podľa tohto článku ústavy, a preto na jeho podanie z hľadiska plynutia uvedenej lehoty na podanie sťažnosti ústavnému súdu nemožno prihliadať (m. m. I. ÚS 49/02, I. ÚS 134/03, IV. ÚS 200/05 a iné). Z uvedeného dôvodu bol pre posúdenie otázky, či bola sťažnosť podaná   pred   uplynutím   lehoty   ustanovenej   v   §   53   ods.   3   zákona   o   ústavnom   súde, relevantný termín nadobudnutia právoplatnosti týchto rozhodnutí.

Ústavný súd preto podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde sťažnosť odmietol ako oneskorene podanú.

Pretože   sťažnosť   bola odmietnutá   ako celok,   rozhodovanie o   ďalších   procesných návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. decembra 2011