znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 466/2010-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. decembra 2010 predbežne prerokoval sťažnosť J. C., G., prechodne Česká republika, vo veci namietaného porušenia   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručeného   v čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na   prejednanie   veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   postupom   Okresného   súdu   Spišská   Nová   Ves   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 4 Ro 199/06   a   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   IV   v konaní vedenom   pod   sp.   zn. 11 C 129/07 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. C.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 14. septembra   2010   doručená   sťažnosť   J.   C.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namieta porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Spišská Nová Ves (ďalej   len   „okresný   súd   I“)   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   4   Ro   199/06   a   postupom Okresného súdu Bratislava IV (ďalej len „okresný súd II“) v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 129/07.

2. Z obsahu sťažnosti a pripojených listín vyplýva, že 4. augusta 2006 D., a. s., B. (ďalej len „navrhovateľ“), uplatnil na okresnom súde I proti sťažovateľovi zaplatenie sumy 1 414 Sk s prísl.

„Okresný   súd...   v   deň   doručenia   návrhu   na   vydanie   platobného   rozkazu,   dňa 4. augusta 2006 vydal... aj platobný príkaz... pod číslom 4 Ro 199/2006-6. Platobný rozkaz bol doručený mojej osobe dňa 27. apríla 2007!... Od dňa vydania platobného rozkazu t. j. 04. 08. 2006 do dňa doručenia platobného rozkazu uplynulo viac ako 8 mesiacov... Dňa 14. mája 2007 moja osoba podala proti platobnému rozkazu odpor, ktorý som odôvodnil tým   že   v   mesiaci   november   2005   som   sa   nenachádzal   v B.   a   súčasne   som   požiadal o oslobodenie   od   súdneho   poplatku   za   podanie   odporu   z   dôvodu   insolventností.   Odpor a žiadosť o oslobodenie od súdneho poplatku boli Okresnému súdu v Spišskej Novej Vsi doručené 14. mája 2007, pričom ďalším mojím podaním z dňa 9. mája 2007, ktoré bolo okresnému   súdu   doručené   spolu   s   odporom   a   žiadosťou   o   oslobodenie   od   súdnych poplatkov, moja osoba namietala aj miestnu príslušnosť Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi na konanie a žiadal som vec postúpiť Okresnému súdu Bratislava IV v tom čase mala moja   osoba   prechodný   pobyt   v B.   na...   ul.  ...   Vec   bola...   postúpená   z dôvodu   miestnej príslušnosti Okresnému súdu v Bratislave IV. Dňa 18. júna 2007. Evidované pod sp. zn. 11 C 129/2007.“

Ďalej sťažovateľ uviedol, že okresný súd II „... vydal rozsudok z 11. októbra 2007 č. k.   11   C   129/2007-39,   ktorom   uložil   odporcovi...   povinnosť   zaplatiť   navrhovateľovi peňažnú sumu vo výške 1 414,- Sk a náhradu trov konania... Písomné vyhotovenie rozsudku z 11. októbra 2007 č. k. 11 C 1029/2007-39 bolo navrhovateľovi doručené 29. novembra 2007... Na pojednávanie, ktoré sa konalo 11. októbra 2007 účastníci konania neboli riadne a včas predvolaní, neboli preto splnené podmienky na to, aby súd mohol vec prejednať v ich neprítomnosti...   súd   porušil   zákon   -   odňal   mojej   osobe   možnosť   konať   pred   súdom. Podporne poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v Bratislave, uznesenie z dňa 29. septembra 2009 č. k. 2 MCdo 13/2008, ktorým bol zrušený rozsudok Okresného súdu Bratislava IV. z dňa 11.októbra 2207 sp. zn. 11 C 129/2007 a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie.

Od   začiatku   konania   uplynulo   takmer   5   rokov   a   vo   veci   do   dňa   podania   tejto sťažnosti ústavnému súdu, súd právoplatne nerozhodol, od začiatku konania neboli jeho úkony právne revelantné a účinné tak aby som sa mohol domáhať ochrany mojich práv, bolo mi popreté ústavné právo domáhať sa ochrany mojich práv v súdnom konaní, bola mi odňatá možnosť konať pred súdom.“

3.   Na   základe   uvedeného   sťažovateľ   navrhuje,   aby   ústavný   súd   po   prerokovaní sťažnosti vydal tento nález:

„1./ Základné právo podľa článku 48 ods. 2 Ústavy SR na prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov a čl. 6 ods. 1 Dohovoru na prerokovanie veci v primeranej lehote sťažovateľa...   v   konaní   vedenom   na   Okresnom   súde   v   Spišskej   Novej   Vsi   pod   sp.   zn. 4 Ro 199/06 a na Okresnom súde Bratislava IV. pod sp. zn. 11 C 129/07, porušené bolo.

2./ Ústavný súd SR priznáva sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 2.000,- eur, ktoré je porušovateľ Okresný súd v Spišskej Novej Vsi povinný zaplatiť sťažovateľovi   500,-   eur   a   porušovateľ   Okresný   súd   Bratislava   IV.   je   povinný   zaplatiť sťažovateľovi sumu 1.500,- eur do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3./   Porušovateľovi   Okresnému   súdu   Bratislava   IV.   sa   prikazuje,   aby   v   konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 129/07 konal bez zbytočných prieťahov.

4./   Porušovateľ   Okresný   súd   Bratislava   IV.   Je   povinný   zaplatiť   náhradu   trov právneho zastúpenia štátu.“.

4. Sťažovateľ požiadal ústavný súd o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom z dôvodu, že „... sociálne, ekonomické a rodinné pomery mi nedovoľujú znášať náklady spojené s právnym zastupovaním pred ústavným súdom. Voči mojej osobe sa vedú viacero exekučných konaní... Toho času moja osoba má viacero súdnych sporov... Nevlastním žiaden hnuteľný, ani nehnuteľný majetok...“.

II.

5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6.   Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

7.   Ústavný   súd   z   obsahu   sťažnosti   zistil,   že   predmetom   sťažnosti   je   tvrdenie sťažovateľa, podľa ktorého postupom okresného súdu I a postupom okresného súdu II došlo k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48   ods.   2   ústavy   (ako   aj   čl.   6   ods.   1   dohovoru),   pretože   vo   veci   doteraz   nebolo právoplatne rozhodnuté.

8. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

9. Z obsahu sťažnosti, ako aj z podaného vyjadrenia okresného súdu II ústavný súd dospel k záveru, že sťažnosť bolo potrebné odmietnuť z dôvodu jej neprípustnosti.

10.   Podľa   §   53   ods.   1   zákona   o   ústavnom   súde   sťažnosť   nie   je   prípustná,   ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu   jeho   základných   práv   alebo   slobôd   účinne   poskytuje   a   na   ktorých   použitie   je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

11.   Ústavný   súd   so   zreteľom   na   citované   ustanovenie   zákona   o   ústavnom   súde v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky na konanie pred ním. V prípadoch sťažností podľa   čl. 127   ods.   1   ústavy,   v   ktorých   je   namietané   porušenie   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) v konaní pred všeobecným súdom, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou vyžaduje preukázanie využitia právneho prostriedku, na uplatnenie ktorého mal sťažovateľ právo podľa § 3 ods. 7 a § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ zákon o súdoch“).

12. Z obsahu podanej sťažnosti a priložených listín nevyplýva, že sťažovateľ podal sťažnosť na prieťahy v konaní okresného súdu I vedenom pod sp. zn. 4 Ro 199/06 (toto konanie   navyše   skončilo   postúpením   veci   18.   júna   2007,   pozri   bod   18),   rovnako   tak v konaní   okresného   súdu   II   vedenom   pod   sp.   zn.   11   C   129/2007.   Ústavným   súdom vykonaným dopytom na okresný súd II bolo potvrdené, že sťažovateľ skutočne nepodal predsedníčke   okresného   súdu   II   sťažnosť   na   prieťahy   v konaní   (sťažovateľ   podal predsedníčke okresného súdu   II podnet na disciplinárne konanie voči zákonnej sudkyni a vyššej úradníčke, ktorý nemožno považovať za sťažnosť na prieťahy v konaní, pozn.).

13.   Ústavný   súd   už   viackrát   rozhodol   (m.   m.   I.   ÚS   21/99,   IV.   ÚS   153/03, I. ÚS 33/05), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav   zapríčinený   porušením   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označené právne prostriedky, ktoré mala k dispozícii podľa zákona o súdoch, alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

14. Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle citovaných zákonov zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04). Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov   v   znení   neskorších   predpisov,   ktorý   vo   viacerých   ustanoveniach   zdôrazňuje povinnosť   sudcu   konať   bez   zbytočných   prieťahov   a   ustanovuje   za   také   prieťahy   aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom   vybavovania   sťažnosti   je   zistiť,   či   v   danej   veci   boli   spôsobené   prieťahy v konaní...“.   V   zmysle   prvej   vety   druhého   odseku   citovaného   zákonného   ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti.“. Napokon podľa tretieho odseku predmetného zákonného ustanovenia „Ak orgán poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí   za vzniknuté nedostatky   voči   zodpovedným   osobám   dôsledky.“.   V   súvislosti   s   tým   ústavný   súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých   použitie   je   oprávnený   podľa   osobitných   predpisov,   je   jedným   z   atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

15. Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy teda spočíva okrem iného aj v tom,   že   k   jej   podaniu   môže   zásadne   dôjsť   až   subsidiárne.   Zmysel   a   účel   zásady subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci   predovšetkým   všeobecného   súdnictva.   Ústavný   súd   predstavuje   v   tejto   súvislosti inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

16.   Postup   sťažovateľa   v   okolnostiach   prípadu   je   potrebné   vykladať   tak,   že nepreukázal splnenie požiadavky namietania prieťahov v konaní pred orgánom verejnej správy   súdov.   V nadväznosti   na   to   ústavný   súd   dodáva,   že   „povinnosť   vyčerpania dostupných a účinných prostriedkov ochrany základných práv a slobôd, porušenie ktorých sťažovateľ pred ústavným súdom namieta, tiež vyžaduje, aby sťažovateľ konal v súlade s pravidlami, ktoré s uplatnením daného prostriedku súvisia. Nekonanie týmto spôsobom alebo chyba pri vyžadovanom postupe má za následok nesplnenie sťažovateľovej povinnosti vyčerpať dostupný prostriedok ochrany svojich práv.“ (III. ÚS 44/03).

17.   Keďže   ústavný   súd   nezistil,   že   by   sťažovateľ   podal   predsedom   okresného súdu I a okresného   súdu   II   sťažnosť   na   prieťahy   v   predmetnom   konaní   pred   podaním sťažnosti   ústavnému   súdu,   a   ani   z obsahu   sťažnosti   a   z   jej   príloh   nevyplýva,   že   by   k nesplneniu podmienky prípustnosti sťažnosti podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde došlo zo strany sťažovateľa z dôvodov hodných osobitného zreteľa, odmietol jeho sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako neprípustnú.

18. Navyše ústavný súd dodáva, že konanie pred okresným súdom I, postup ktorého bol sťažovateľom namietaný, bolo skončené postúpením veci 18. júna 2007. Predmetná sťažnosť z 11. marca 2010 bola ústavnému súdu doručená 14. septembra 2010, teda dávno po uplynutí dvojmesačnej lehoty, preto by bolo potrebné sťažnosť v tejto časti odmietnuť tiež ako oneskorene podanú.

19. Aj keby sťažnosť nebola odmietnutá z dôvodu jej neprípustnosti, musel by ju ústavný súd odmietnuť z dôvodu   jej zjavnej neopodstatnenosti,   ktorá   môže vyplývať aj z toho, že porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čl. 6 ods. 1 dohovoru) sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (m. m. II. ÚS 93/03, II. ÚS 177/04).

20. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02, I. ÚS 154/03, IV. ÚS 147/04, IV. ÚS 221/05). V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru, nevyslovil porušenie základného práva zaručeného v tomto článku (napr. II. ÚS 57/01, IV. ÚS 110/04), prípadne návrhu buď nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr. I. ÚS 17/01, I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01, IV. ÚS 221/05).

21. Ústavný súd po oboznámení sa so sťažnosťou a s jej prílohami konštatuje, že konanie na okresnom súde II začalo 18. júna 2007 a sťažnosť ústavnému súdu bola podaná 14. septembra 2010, pričom možno súhlasiť so sťažovateľom v tom smere, že celková efektivita   konania   okresného   súdu   II nebola   bez   problémov.   Doterajšia   dĺžka   konania vedeného okresným súdom (viac ako 3 roky a 3 mesiace) však zatiaľ vylučuje, aby jeho konanie vedené pod sp. zn. 11 C/129/2007 bolo možné pokladať za konanie so zbytočnými prieťahmi, t. j. žeby uvedené prieťahy dosahovali potrebnú ústavnoprávnu intenzitu. V tejto súvislosti nemohol ústavný súd nezohľadniť okolnosť, že vo veci bolo v merite rozhodnuté rozsudkom   č.   k.   11   C   129/2007-39   z   11.   októbra   2007,   ktorý   bol   zrušený   uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 2 MCdo 13/2009 dňa 29. septembra 2009 a spis bol okresnému súdu II vrátený na ďalšie konanie 14. januára 2010.

22.   Vzhľadom   na   uvedené,   najmä   s   prihliadnutím   na   doterajšiu   dĺžku   konania vedeného okresným súdom II (rozhodnutie okresného súdu II, konanie na najvyššom súde) nepovažoval zatiaľ ústavný súd postup okresného súdu II za taký, ktorý by mohol byť východiskom pre vyvodenie záveru o príčinnej súvislosti s možným porušením základného práva   sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 ústavy, resp. práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

23.   Z   uvedených   dôvodov   ústavný   súd   rozhodol   podľa   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

24.   Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   v   celom   rozsahu   bolo   už   bez   právneho významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľa.

25. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby po splnení   všetkých   zákonom   predpísaných   náležitostí   sťažovateľ   v   tejto   veci   v   prípade zotrvania   na   stanovisku,   že   postupom   okresného   súdu   II   v   nej   dochádza   k   zbytočným prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. decembra 2010