znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 456/2013-16

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   3.   júla   2013 predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej advokátom JUDr. B. F., B., vedené pod sp. zn. Rvp 9892/2013, sp. zn. Rvp 11897/2013 – sp. zn. Rvp 11917/2013, sp. zn. Rvp 11992/2013 a sp. zn. Rvp 12019/2013 – sp. zn. Rvp 12028/2013, vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj namietaného porušenia čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej   republiky   a čl.   14   Dohovoru   o ochrane ľudských   práv a základných   slobôd postupom   Krajského   súdu   v Prešove   a   jeho   uzneseniami   sp.   zn.   5 CoE 112/2012 z 30. októbra 2012, sp. zn. 25 CoE 29/2012 z 29. novembra 2012, sp. zn. 6 CoE 261/2012 z 29. novembra 2012, sp. zn. 24 CoE 31/2012 z 28. novembra 2012, sp. zn. 25 CoE 34/2012 zo 6. decembra 2012 a sp. zn. 12 CoE 14/2012 z 11. októbra 2012 v spojení s postupom Okresného   súdu   Vranov   nad   Topľou   a jeho   uzneseniami   sp.   zn.   8 Er 626/2006 z 21. decembra 2011, sp. zn. 6 Er 430/2004 z 29. júna 2012, sp. zn. 6 Er 19/2005 z 28. júna 2012,   sp.   zn.   8   Er   393/2003   z 22.   júna   2012,   sp.   zn.   6   Er   391/2003   z 28.   júna   2012 a sp. zn. 7 Er 804/2006 z 13. decembra 2011 a zároveň postupom a uzneseniami Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18 CoE 122/2012 z 19. decembra 2012, sp. zn. 15 CoE 18/2012 zo 7. decembra   2012,   sp. zn.   18   CoE   132/2012   z 19.   decembra   2012,   sp.   zn. 1 CoE 121/2012   z 19.   decembra   2012,   sp.   zn.   23   CoE   40/2012   zo   17. decembra   2012 a sp. zn.   21   CoE   14/2012   z 29. novembra   2012   v spojení   s postupom   Okresného   súdu Prešov a jeho uzneseniami sp. zn. 23 Er 727/2005 z 26. apríla 2012, sp. zn. 2 Er 325/2007 z 8. júna 2012, sp. zn. 6 Er 1125/2003 z 12. apríla 2012, sp. zn. 26 Er 2664/2004 z 26. apríla 2012, sp. zn. 26 Er 536/2006 z 26. apríla 2012 a sp. zn. 23 Er 730/2005 zo 16. apríla 2012 a zároveň   postupom   a uzneseniami   Krajského   súdu   v Prešove   sp.   zn.   5   CoE   170/2012 zo 6. decembra 2012, sp. zn. 5 CoE 181/2012 zo 6. decembra 2012 a sp. zn. 22 CoE 5/2012 z 2.   októbra   2012   v spojení   s postupom   Okresného   súdu   Poprad   a jeho   uzneseniami sp. zn. 17 Er 70/2006 z 29. decembra 2011, sp. zn. 17 Er 444/2005 z 29. decembra 2011 a sp. zn. 13 Er 9/2005 z 15. marca 2012 a zároveň postupom a uzneseniami Krajského súdu v Prešove   sp.   zn.   1   CoE   102/2012   z 29. novembra   2012,   sp.   zn.   1   CoE   104/2012 z 29. novembra 2012, sp. zn. 26 CoE 17/2012 z 5. decembra 2012, sp. zn. 1 CoE 103/2012 z 29. novembra 2012 a sp. zn. 19 CoE 145/2012 z 29. novembra 2012 v spojení s postupom Okresného súdu Stará Ľubovňa a jeho uzneseniami sp. zn. 2 Er 422/2008 z 28. mája 2012, sp. zn. 3 Er 53/2004 zo 14. júna 2012, sp. zn. 4 Er 265/2005 zo 6. augusta 2012, sp. zn. 3 Er 205/2003 z 15. júna 2012 a sp. zn. 5 Er 15/2007 z 18. júna 2012 a zároveň postupom a uzneseniami   Krajského   súdu   v Prešove   sp.   zn.   26   CoE   3/2012   z 5.   decembra   2012 a sp. zn.   6   CoE   227/2012   z 30. októbra   2012   v spojení   s postupom   Okresného   súdu Bardejov a jeho uzneseniami sp. zn. 2 Er 274/2007 z 23. apríla 2012 a sp. zn. 4 Er 547/2006 z 20.   apríla   2012   a zároveň   postupom   a uzneseniami   Krajského   súdu   v Prešove sp. zn. 10 CoE 29/2012 z 29. novembra 2012, sp. zn. 9 CoE 43/2012 zo 4. decembra 2012, sp. zn. 13 CoE 57/2012 zo 4. októbra 2012, sp. zn. 1 CoE 69/2012 z 31. októbra 2012, sp. zn. 21 CoE 30/2012 z 29. novembra 2012 a sp. zn. 21 CoE 31/2012 z 29. novembra 2012   v spojení   s postupom   Okresného   súdu   Humenné   a jeho   uzneseniami sp. zn. 18 Er 335/2003 z 20. decembra 2011, sp. zn. 5 Er 1006/2008 zo 6. decembra 2012, sp. zn. 12 Er 215/2008 z 31. augusta 2011, sp. zn. 7 Er 26/2004 z 29. novembra 2011, sp. zn. 19 Er 128/2005 z 21. mája 2012 a sp. zn. 19 Er 9/2004 z 20. februára 2012 a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. Rvp 9892/2013, sp. zn.   Rvp   11897/2013 –   sp.   zn. Rvp   11917/2013,   sp.   zn. Rvp 11992/2013   a sp.   zn.   Rvp 12019/2013 – sp. zn. Rvp 12028/2013   s p á j a   na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 9892/2013.

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o.,   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli v období od 23. januára 2013 až 18. marca 2013 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorými namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dodatkový   protokol“)   a   zákazu   diskriminácie zaručeného čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupom a v záhlaví tohto rozhodnutia uvedenými rozhodnutiami Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) v spojení s postupom   a v záhlaví   uvedenými   rozhodnutiami   Okresných   súdov   Poprad,   Bardejov, Vranov nad Topľou, Prešov, Humenné a Stará Ľubovňa.

2. Zo sťažností a z ich príloh vyplýva, že sťažovateľka poskytla na základe zmlúv o úvere   uzavretých   s dlžníkmi   úvery,   ktoré   boli   títo   povinní   vrátiť   podľa   podmienok dojednaných   v úverových   zmluvách.   Po   zročnosti   pohľadávok   a   v   nadväznosti na rozhodcovské doložky v úverových zmluvách boli sťažovateľkou začaté rozhodcovské konania pred ňou zvoleným rozhodcovským súdom – spoločnosťou S., a. s., B., ktorého rozsudky   mali byť relevantnými   exekučnými   titulmi v exekučných   konaniach   vedených pred všeobecnými súdmi, resp. exekučným titulom bola na podklade zmluvných dojednaní v úverových zmluvách notárska zápisnica. V exekučných konaniach vedených na podklade už uvedených exekučných tituloch Okresné súdy Poprad, Bardejov, Vranov nad Topľou, Prešov, Humenné a Stará Ľubovňa rozhodli svojimi rozhodnutiami (bod 1) tak, že exekúciu podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch   a exekučnej   činnosti   (Exekučný   poriadok)   a   o   zmene   a   doplnení   ďalších zákonov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   aj   „Exekučný   poriadok“)   zastavili,   resp. vyhlásili   za   neprípustnú   a následne   zastavili   podľa   § 57   ods.   1   písm.   g)   Exekučného poriadku. Rozhodnutia Okresných súdov Poprad, Bardejov, Vranov nad Topľou, Prešov, Humenné   a Stará   Ľubovňa   boli   druhostupňovým   krajským   súdom   v odvolacom   konaní potvrdené ako vecne správne.

3.   Argumentáciu   sťažovateľky   v podaných   sťažnostiach   možno   zhrnúť do niekoľkých rovín. V prvej rovine sťažovateľka atakuje samotnú právomoc okresných súdov ako súdov exekučných v exekučnom konaní preskúmať exekučný titul, ktorým bola notárska zápisnica alebo rozsudok rozhodcovského súdu. V ďalšom sťažovateľka poukazuje na závažné procesné pochybenia v postupe všeobecných   súdov   v rozpore   s § 57   ods.   5 Exekučného poriadku a v ostatnom namieta nezačatie konania o prejudiciálnej otázke pred Súdnym   dvorom   Európskej   únie.   V nadväznosti   na   svoju   argumentáciu   sťažovateľka žiadala,   aby   ústavný   súd   vydal   nález,   v ktorom   vysloví   porušenie   jej   v   záhlaví   tohto rozhodnutia   označených   práv   postupom   a napadnutými   rozhodnutiami   Okresných   súdov Poprad,   Bardejov,   Vranov   nad   Topľou,   Prešov,   Humenné   a Stará   Ľubovňa   vrátane krajského   súdu,   ktoré   ďalej   zruší   a predmetné   veci   vráti   na   ďalšie   konanie,   prizná   jej primerané finančné zadosťučinenie a úhradu trov konania.

II.

4.   Podľa   čl.   124   ústavy   ústavný   súd   je   nezávislým   súdnym   orgánom   ochrany ústavnosti. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.   Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii   ústavného   súdu,   o   spôsobe   konania   pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov ustanoví zákon.

5. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých   nemá právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

II.A

K spoločnému prerokovaniu vecí

6. Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“). V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.

7.   S   prihliadnutím   na   obsah   sťažností   vedených   ústavným   súdom   pod sp. zn. Rvp 9892/2013,   sp.   zn.   Rvp   11897/2013   –   sp.   zn.   Rvp   11917/2013,   sp.   zn. Rvp 11992/2013 a sp. zn. Rvp 12019/2013 – sp. zn. Rvp 12028/2013 a z tohto obsahu vyplývajúcu   právnu   a skutkovú   súvislosť   uvedených   sťažností   a   taktiež   prihliadajúc   na totožnosť v osobe sťažovateľky a krajského súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd uplatniac citované právne normy tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.

II.B K namietanému porušeniu označených základných práv a slobôd rozhodnutiami Okresného súdu Poprad, Bardejov, Vranov nad Topľou, Prešov, Humenné a Stará Ľubovňa

8. V čl. 127 ods. 1 ústavy je zakotvený princíp subsidiarity, podľa ktorého ústavný súd môže konať o namietanom porušení práv sťažovateľa a vecne sa zaoberať sťažnosťami iba vtedy, ak sa sťažovateľ nemôže domáhať ochrany svojich práv pred všeobecným súdom. Namietané   porušenie   niektorého   zo   základných   práv   alebo   slobôd   teda   automaticky nezakladá   aj   právomoc   ústavného   súdu   na   konanie   o   nich.   Pokiaľ   ústavný   súd   pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí, že ochrany tohto   základného   práva   alebo   slobody,   porušenie   ktorých   namieta,   sa   sťažovateľ   môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy, prípadne iným zákonne upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným štátnym orgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie (napr. m. m. I. ÚS 103/02, I. ÚS 6/04, II. ÚS 122/05, IV. ÚS 179/05, IV. ÚS 243/05, II. ÚS 90/06).   Ústavný   súd   predstavuje   v   tejto   súvislosti   ultima   ratio   inštitucionálny mechanizmus,   ktorý   nasleduje   až   v   prípade   nefunkčnosti   všetkých   ostatných   orgánov verejnej   moci,   ktoré   sa   na   ochrane   ústavnosti   podieľajú.   Opačný   záver   by   znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05).

9. Pokiaľ ide o rozhodnutia Okresných súdov Poprad, Bardejov, Vranov nad Topľou, Prešov, Humenné a Stará Ľubovňa, ústavný súd vzhľadom na už uvedené poukazuje na skutočnosť, že proti týmto bolo možné podať odvolanie ako riadny opravný prostriedok (čo sťažovateľka   aj   využila),   a   preto   ňou   podané   sťažnosti   v   tejto   ich   časti   bolo   potrebné odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

II.C

K namietanému porušeniu označených základných práv a slobôd rozhodnutiami krajského súdu

10. Za zjavne neopodstatnenú možno považovať sťažnosť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označila sťažovateľka, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti   medzi   označeným   postupom   orgánu   verejnej   moci   alebo   jeho   rozhodnutím a základným právom   alebo slobodou,   porušenie ktorých   sa   namietalo, prípadne z iných dôvodov.   O   zjavne   neopodstatnenú   sťažnosť   ide   preto   vtedy,   ak   pri   jej   predbežnom prerokovaní ústavný súd nezistil možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,   reálnosť   ktorej   by   mohol   posúdiť   po   prijatí   sťažnosti   na   ďalšie   konanie (napr. I. ÚS 140/03,   IV.   ÚS   166/04,   IV.   ÚS   136/05,   II.   ÚS   98/06,   III.   ÚS   198/07, IV. ÚS 27/2010).

11. Ústavný súd po preskúmaní predmetu týchto sťažností a v kontexte aj svojich zistení dospel k záveru, že použitá argumentácia sťažovateľky v podaných sťažnostiach je v podstate   totožná   s jej   právnou   argumentáciou,   ktorú   použila   v stovkách   predošlých sťažností, ktorými sa ústavný súd už zaoberal v uplynulom období a v ktorých atakovala právne závery všeobecných súdov vo vzťahu k právnemu posudzovaniu notárskych zápisníc ako exekučných titulov kreovaných na podklade neprijateľných podmienok v úverových zmluvách, ako aj rozhodcovských   doložiek ako nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách   vrátane   posúdenia   zmlúv   o úvere   koncipovaných   formulárovou   formou   ako spotrebiteľských   zmlúv   v nadväznosti   na podmienky   v nich   uvedené.   Vzhľadom   na totožnosť   tak   v osobe   sťažovateľky,   ako   aj   totožnosť   v   použitej   právnej   argumentácii a skutkových okolnostiach, ktoré boli podstatné pre ustálenie záverov všeobecných súdov aj v prípadoch predošlých, ústavný súd dospel k záveru, že vzhľadom na to, že sťažovateľke sú známe dôvody odmietnutia sťažností v obdobných prípadoch a ustálený právny názor ústavného   súdu   na   danú   právnu   problematiku   v závislosti   od   predmetu   napadnutých rozhodnutí všeobecných súdov a ňou použitej argumentácie bez relevantných zmien, nie je potrebné   uvádzať   tie   isté   dôvody   odmietnutia,   ako   to   je   aj   v prípade   týchto   sťažností. Vzhľadom   na   uvedené   sa   preto   ústavný   súd   plne   stotožňuje   s odôvodnením   svojich predchádzajúcich rozhodnutí (napr. sp. zn. I. ÚS 379/2012 z 22. augusta 2012, sp. zn. I. ÚS 381/2012 z 22. augusta 2012, sp. zn. I. ÚS 220/2011 z 9. júna 2011, sp. zn. I. ÚS 410/2012 z 22. augusta 2012, sp. zn. II. ÚS 337/2012 z 13. septembra 2012, sp. zn. III. ÚS 488/2012 z 2. októbra   2012...),   ktoré   skončili   odmietnutím   podobných   a opakujúcich   sa   sťažností sťažovateľky z dôvodov tam uvedených. Ústavný súd v takýchto a obdobných prípadoch nemá dôvod meniť svoje už ustálené právne názory, a preto v podrobnostiach odkazuje na svoje   už   citované   svoje   rozhodnutia. Reagujúc   na   sťažovateľkou   predostretú   doplnenú argumentáciu o „... dôležitú právnu argumentáciu vyplývajúcu z uznesenia Krajského súdu v Bratislave 18 CoE 641/2011 zo dňa 30. 11. 2012“ ústavný súd považuje za potrebné (k existencii   obsahovo   odlišnej   judikatúry   všeobecných   súdov)   doplniť,   že   nie   je   jeho úlohou   zjednocovať   rozhodovaciu   prax   všeobecných   súdov   (m.   m.   I.   ÚS   199/07, I. ÚS 18/08, II. ÚS 152/2011).  

12. K námietkam sťažovateľky týkajúcim sa rozhodovacej činnosti tak okresných súdov,   ako   aj   krajského   súdu   v   rozpore   s   §   57   ods.   5   Exekučného   poriadku,   ako   aj vzťahujúcim   sa   na   prejudiciálne konanie   ústavný   súd   konštatuje,   že   sa   plne stotožňuje s odôvodnením   svojich   predchádzajúcich   rozhodnutí   (napr.   sp.   zn.   I. ÚS 3/2013 zo 16. januára 2013, sp. zn. I. ÚS 110/2013 z 20. februára 2013, I. ÚS 157/2013 z 13. marca 2013, I. ÚS 146/2013 z 13. marca 2013, sp. zn. I. ÚS 153/2013 z 13. marca 2013, sp. zn. I. ÚS   152/2013   z 13.   marca   2013,   I.   ÚS   363/2013   z 5.   júna   2013...),   ktoré   skončili odmietnutím   rovnakých   sťažností   sťažovateľky   z dôvodov   tam   uvedených.   Ústavný   súd v takýchto   prípadoch   nemá   dôvod   meniť   svoje   už   ustálené   právne   názory   vyslovené v predošlých rozhodnutiach, na ktoré preto v podrobnostiach odkazuje a konštatuje, že svoje už   vyslovené   právne   názory   k nastoleným   otázkam   považuje   z   ústavného   hľadiska za ústavne konformné a   právne akceptovateľné,   v dôsledku   čoho   hodnotí   sťažovateľkou predostretú argumentáciu za neopodstatnenú.

13. V kontexte uvedeného ústavný súd odmietol sťažovateľkou podané sťažnosti týkajúce sa   postupu   a rozhodnutí krajského súdu   v   tejto   ich   časti   z dôvodu   ich   zjavnej neopodstatnenosti   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde.   Keďže   boli   sťažnosti odmietnuté, ústavný súd o ďalších návrhoch sťažovateľky v nich uplatnených nerozhodoval.

14.   V   závere   svojej   argumentácie   ústavný   súd   dodáva,   že   nemohol   prehliadnuť predovšetkým „hmotnoprávne“ aspekty tvoriace nosné dôvody podaných súdnych   žalôb v konaní   pred   všeobecnými   (exekučnými)   súdmi   v   kontexte   s   už   právoplatnými rozhodnutiami   súdov   (všeobecných   i   ústavného),   ktoré   sa   týkali   množstva   podobných prípadov súvisiacich s tým istým účastníkom, a to spoločnosťou P., s. r. o. Tieto sú pre všetkých zainteresovaných už notorietou, preto nie je potrebná ich konkretizácia. Vzhľadom na tieto skutočnosti vyvstáva aj otázka, aký význam a efektivitu má pre sťažovateľku tento postup, keďže aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva nie je nevyhnutné ako predpoklad   možnosti   obrátiť   sa   na   tento   medzinárodný   súdny   orgán   vyčerpať   právny prostriedok   nápravy   na   národnej   úrovni,   pokiaľ   sa   javí   z materiálneho   hľadiska v obdobných prípadoch ako neefektívny.

15.   V   kontexte   s   už   uvedeným   ústavný   súd   už   iba   dodáva,   že   právny   zástupca sťažovateľky aj takýmto spôsobom zahlcuje ústavný súd podaniami, o ktorých je/musí si byť už dopredu vedomý, že nebudú v konaní pred ústavným súdom vzhľadom buď na rovnaký   spôsob   ich   vybavenia   v   predošlom   období,   alebo   na   dôvod   namietania neexistujúcich porušení základných práv a slobôd úspešné, a ktorých spracovanie z hľadiska časového a kapacitného bráni ústavnému súdu venovať sa tým veciam, ktoré si zasluhujú pozornosť, dokonca i jeho zásah. Takýto postup advokátskej kancelárie ústavný súd vníma len ako snahu o získanie materiálnych prostriedkov (odmeny) bez ohľadu na to, či taký postup   zákon   umožňuje,   a   je   to   porušením   buď   zákonných,   alebo   etických   povinností advokáta.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. júla 2013