znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 465/2010-23

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   8.   decembra   2010 predbežne   prerokoval   sťažnosť   MUDr.   D.   B.,   B.,   vo veci   namietaného   porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C/273/1997 a postupom Okresného súdu Ružomberok v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C/27/2007, ako aj zbavenia sudcovskej imunity Mgr. O. L. a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť MUDr. D. B.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. júla 2010 doručená   sťažnosť   MUDr.   D.   B.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namieta   porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu   Žilina   (ďalej   len   „okresný   súd   I“)   v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C/273/1997 a postupom Okresného súdu Ružomberok (ďalej len „okresný súd II“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C/27/2007.

2. Sťažovateľ v sťažnosti uvádza: „... Všetky súdy sa doteraz venovali len MARENIU SPRAVODLIVOSTI   a sťažovateľovi nepomohli ani Nalez Ústavného súdu ani rozsudok Európskeho   súdu.   Preto   sťažovateľ   píše   pravdivo,   že   štát   Slovenská   republika   je SKRIMINALIZOVANÝ a súdnictvo je tiež SKRIMINALIZOVANÉ, keď bráni sťažovateľovi uplatniť platné zákony O NÁHRADU ŠKODY SPÔSOBENEJ ORGÁNMI ŠTÁTU a naopak zločinec nemá žiadnu ujmu, ale žije si v pokoji a bez povinnosti škodu uhradiť, pretože štát nekoná podľa zákonov, ale zjavne chráni zločinca a to už 14-rokov a 4-mesiace.

A na Ústavnom súde sa vždy nájde nejaký zločinec, ktorý J. P. podrží stránku a tvrdo postihuje sťažovateľa MUDr. D. B. Bezúhonného človeka. Sudcovia nenávidia bezúhonných ľudí... Žaloba   o   náhradu   škody   podaná   dňa   09.   04.   1997   na   Okresnom   súde   v   Žiline. Nároky   poškodeného   sťažovateľa   neboli   súdom   zabezpečené   -   súd   nevydal   predbežné opatrenie a tak sa postaral o zmarenie spravodlivosti a vzniku trvalej škody, pretože J. P. PREVIEDOL   MAJETOK   na   iné   osoby   a   súčasne   súd   nečinnosťou   umožnil   premlčať ODPOROVATEĽNÉ PRÁVNE UKONY, čim definitívne súd zmaril náhradu škody... Napriek   rozhodnutiam   nadriadených   súdov,   Okresný   súd   v   Žiline   pokračoval v zbytočných prieťahoch v konaní 16 C/273/1997 bez akejkoľvek pokory a bez akejkoľvek spravodlivosti   a   rozhodol   až   dňa   16.   06.   2008   a   napokon   vydal   NEVYKONATEĽNÝ ROZSUDOK...

Vo veci vymáhania škody koná exekútor Ing. Bc. Š. M. sp. zn.: 41 EX 236/08, ktorý sa namiesto výkonu exekúcie venuje ukrývaniu pred oprávneným...

Na OS Ružomberok koná vo veci sp. zn.: 4 C/27/2007 sudkyňa Mgr. O. L. Konanie od   roku 2005 a namiesto snahy   napraviť   hnusobstvá   spáchané   OS   Žilina

, pokračuje   v hnusobstvách a pokračuje v PONIŽUJÚCOM SPRÁVANÍ VOČI POŠKODENÉMU...“

3. Sťažovateľ ústavnému súdu navrhol, aby vydal nález tohto znenia:

„II.A. Okresný súd v Žiline a Okresný súd v Ružomberku porušujú základné právo D. B. garantované č1. 48 ods. 2 Ústavy SR a č1. 6 ods.1 dohovoru.

II.B.   Ústavný   súd   prikazuje   Slovenskej   republike   v zastúpení   Ministerstvom spravodlivosti   SR   zaplatiť   MUDr.   D.   B.   sumu: 232.811.-Sk = 7.728   EUR s úrokom   z omeškania vo výške 17.6 % a to zo sumy 201.692.-Sk = 6695 EUR od 21. 03. 1997 do zaplatenia, zo sumy 1.250.-Sk = 42 EUR od 13. 09. 1997 do zaplatenia (viď rozsudok) 29.869.- Sk = 991.5 EUR od 18. 06. 1998 do zaplatenia.

Toto rozhodnutie je podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a podľa zákona č. 514/2003 Z. z.

II.C. Ústavný súd prikazuje Okresnému súdu v Žiline pre ignorovanie Nálezu ÚS SR a ignorovanie rozsudku ESĽP č. 46844/99 zaplatiť D. B. sumu - satisfakciu vo výške 20.000 EUR   a   Okresný   súd   Ružomberok   sumu   10.000   EUR   opäť   pre   ignoráciu   rozsudkov nadriadených súdov, v lehote 15 dní, od dňa doručenia Nálezu Ústavného súdu.

V prípade omeškania súdy musia zaplatiť úroky z omeškania vo výške 17.6 % z dlžnej sumy ročne, od dňa povinnosti zaplatiť do zaplatenia.

Okresný súd v Ružomberku je povinný zaplatiť trovy advokáta v lehote 15 dní od dňa doručenia Nálezu Ústavného súdu.

II.D. Ústavný súd SR zbavuje imunity sudkyňu Mgr. O. L. a vydáva ju trestnému stíhaniu   pre   ZNEUŽÍVANIE   PRÁVOMOCI   VEREJNÉHO   ČINITEĽA...   a páchania trestného činu MARENIA SPRAVODLIVOSTI...“

4. Sťažovateľ zároveň žiadal ústavný súd o ustanovenie advokáta na konanie pred ústavným   súdom   z dôvodov,   že „...   nemá   prostriedky   na   zaplatenie   advokáta,   je   bez akýchkoľvek   príjmov   od   mája   2006,   nemá   invalidný   dôchodok   hoci   je   invalidný   podľa posudkovej komisie od roku 2001, je nositeľom ŤZP od roku 2003, nemá možnosť zárobku, žije na dlh vďaka sponzorom...“.

II.

5. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6.   Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.

7.   Predmetom   sťažnosti   je   tvrdenie   sťažovateľa,   že   postupom   okresného súdu I a okresného súdu II došlo k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. l dohovoru, pretože doteraz nemá uhradenú škodu, ktorá mu bola spôsobená trestnou činnosťou J. P. 19. marca 1996. Ďalej sťažovateľ tvrdí, že zákonná   sudkyňa   Mgr.   O.   L.   má   byť   zbavená   sudcovskej   imunity,   pretože   zneužíva právomoc verejného činiteľa a marí dosiahnutie spravodlivosti sťažovateľovi.

8. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

II.A

K namietanému postupu okresného súdu I v konaní vedenom pod

sp. zn. 16 C/273/1997

9.   Z   obsahu   sťažnosti   a jej   príloh,   ako   aj   z   podaného   vyjadrenia   okresného súdu I ústavný   súd   dospel   k záveru,   že   sťažnosť   v časti,   ktorá   sa   dotýka   okresného súdu I, bola podaná oneskorene, a preto ju bolo potrebné odmietnuť.

10. Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde jednou z podmienok prijatia sťažnosti fyzickej osoby na konanie pred ústavným súdom je podanie sťažnosti v lehote   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia,   oznámenia   opatrenia   alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť (pozri napr. I. ÚS 120/02, I. ÚS 124/04). Zákon o ústavnom súde neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty odpustiť (napr. IV. ÚS 14/03). Ústavný súd už rozhodol, že v kontexte ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy je v zásade „iným zásahom“ pre počítanie lehoty pre včasnosť podania sťažnosti (I. ÚS 161/02, I. ÚS 6/03).

11. Okresný súd I v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C/273/1997 rozhodol vo veci 16. júna   2008   a toto   rozhodnutie   sa   stalo   právoplatným   30.   júla   2008   a   vykonateľným 5. augusta   2008.   Sťažovateľ   2.   decembra   2008   podal   návrh   súdnemu   exekútorovi   na vykonanie exekúcie   rozsudku   okresného súdu   I sp.   zn.   16   C/273/1997,   a toto   exekučné konanie je vedené pod sp. zn. 41 Ex 236/08.

12. Predmetná sťažnosť bola ústavnému súdu doručená až 21. júla 2010, teda dávno po uplynutí dvojmesačnej lehoty (pozri bod 13), preto bolo potrebné sťažnosť v tejto časti odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako oneskorene podanú.

II.B K namietanému postupu okresného súdu II v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C/27/2007

13. Z obsahu sťažnosti a jej príloh a vyjadrenia predsedu okresného súdu II ústavný súd zistil takýto stav konania vedeného pod sp. zn. 4 C/27/2007:

Sťažovateľ pôvodne podal žalobu proti odporcovi – Slovenská republika, v zastúpení Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, o náhradu škody spôsobenej orgánmi štátu   a   verejnej   moci   pri   výkone   verejnej   moci   na   Krajskom   súde   v   Žiline   (ďalej   len „krajský súd“) 25. mája 2005, ktorá bola postúpená Okresnému súdu Bratislava I 30. mája 2005 z dôvodu vecnej nepríslušnosti.

Okresný súd Bratislava I nesúhlasil s postúpením veci a predložil vec na rozhodnutie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky. Vec bola postúpená okresnému súdu I 2. októbra 2006. Po vznesení námietky zaujatosti sudcov okresného sudu I, krajský súd uznesením sp. zn. 30 NcC/21/2006 z 18. decembra 2006 prikázal vec na konanie okresnému súdu II.Predmetný spis bol doručený okresnému súdu II 23. februára 2007, ktorý vo veci následne vykonal tieto úkony:

Vo veci rozhodol 14. augusta 2008 rozsudkom č. k. 4 C/27/2007-141. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie sťažovateľ 20. septembra 2008 i odporca 25. septembra 2008. Obidvaja účastníci boli vyzvaní okresným súdom II na písomné vyjadrenia sa k odvolaniu. Krajský súd prevzal spis 3. decembra 2008 na rozhodnutie o odvolaní. Uznesením krajského súdu sp. zn 10 Co/365/2008 z 24. septembra 2009 bol rozsudok zrušený a vec vrátená 13. novembra 2009 na ďalšie konanie.

Následne okresný súd II zabezpečoval dôkazy nevyhnutne potrebné pre rozhodnutie vo   veci   samej   v zmysle   príkazu   odvolacieho   súdu   vrátane   prekladu   celého   rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva č. 46844/99 z 8. novembra 2005. Dňa 30. marca 2010 vydal uznesenie o ustanovení prekladateľa na preloženie rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva do slovenského jazyka.

Okresný   súd   II   preklad   rozsudku   Európskeho   súdu   pre   ľudské   práva   vrátane vyúčtovania odmeny za vypracovanie súdneho prekladu dostal 13. mája 2010.

Okresný súd II dňa 19. mája 2010 nariadil termín pojednávania na 19. august 2010. Dňa   28.   mája   vydal   okresný   súd   II   uznesenie   o priznaní   odmeny   a hotových výdavkov ustanovenému prekladateľovi.

Sťažovateľ sa listom zo 7. júna 2010 ospravedlnil z pojednávania nariadeného na 19. august   2010   a   zároveň   v tomto   liste   použil   hrubé   výrazy   voči   zákonnej   sudkyni („vyhrážal sa mi ujmou na zdraví“). Následkom toho bolo 14. júna 2010 podané oznámenie Okresnej prokuratúre R. o skutočnostiach nasvedčujúcich, že bol spáchaný trestný čin a vec bola podľa rozhodnutia predsedu okresného súdu II pridelená na prejednanie a rozhodnutie do senátu JUDr. V. T. Pojednávanie bolo odročené na 27. september 2010 a zároveň bol sťažovateľ vyzvaný, aby sa vyjadril k stanovisku odporcu zo 17. augusta 2010. Sťažovateľ ospravedlnil   svoju   neúčasť na pojednávaní 27.   septembra   2010.   Okresný   súd   II   vyzval 3. septembra 2010 sťažovateľa, aby sa k veci vyjadril a predložil potrebné doklady. Okresný súd   18.   októbra   2010   v merite   veci   vyniesol   rozsudok,   proti   ktorému   sťažovateľ 16. novembra 2010 podal odvolanie.

14. Podľa názoru ústavného súdu okresný súd II nemohol nijako ovplyvniť priebeh konania   pred   23. februárom   2007,   lebo   dovtedy   vo   veci   nekonal. Okresný   súd   II   od 23. februára 2007, keď mu bol spis doručený na prejednanie a rozhodnutie, konal priebežne a vo   veci   meritórne   rozhodol   14.   augusta   2008.   V čase   od   3. decembra   2008   až   do 12. novembra   2009   sa   spis   nachádzal   na   krajskom   súde,   ktorý   rozhodoval   o podanom odvolaní a ktorého konanie sťažovateľ nenapadol. V čase od   13. novembra 2009 až do podania sťažnosti okresný súd II vykonával úkony potrebné na rozhodnutie vo veci samej. Práve naopak, sťažovateľ svojím konaním sťažoval postup okresnému súdu II, pretože sa ospravedlňoval z už nariadených termínov súdnych pojednávaní, nepodával požadované vyjadrenie a doklady okresnému súdu II, nevhodnými výrazmi napadol zákonnú sudkyňu, a z toho   dôvodu   musel   okresný   súd   II   nariadené   konania   odročovať,   resp.   zmeniť zákonného sudcu.

15.   Na   základe   uvedeného   a   vzhľadom   na   doterajšiu   dĺžku   tohto   konania (41 mesiacov   od   postúpenia   spisu   z okresného   súdu   I)   ústavný   súd   sťažnosť   v časti smerujúcej proti postupu okresného súdu II v konaní sp. zn. 4 C/27/2007 odmietol ako zjavne   neopodstatnenú.   Doterajší   priebeh   konania   pred   označeným   súdom   bol bez významnejších prieťahov a nezakladá reálnu možnosť vyslovenia porušenia základného práva   sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie. Nedostatočná   súčinnosť   sťažovateľa   a jeho   správanie   voči   zákonnej   sudkyni   navyše spôsobovali   nedostatky,   s ktorými   sa   musel   okresný   súd   vysporiadavať   a vymeniť zákonného sudcu. Až pokračujúca nečinnosť okresného súdu by eventuálne mohla spôsobiť porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, čo však ústavný súd v súčasnom období nemôže posúdiť.

16. Ústavný súd v súvislosti s namietanými prieťahmi v konaní okresného súdu II vedenom   pod   sp.   zn.   4   C/27/2007   opakovane   poukazuje   na   skutočnosť,   že   „ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe nemusí ešte zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru“ (I. ÚS 42/01, III. ÚS 91/04). Nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy [čl. 6 ods. 1 dohovoru (napr. I. ÚS 46/01, II. ÚS 57/01, I. ÚS 92/03)].

II. C

K ostatným návrhom sťažovateľa (pozri bod 3)

17. Sťažovateľ v petite svojej sťažnosti tiež žiadal, aby

-   (i)   ústavný   súd   zbavil „imunity   sudkyňu   Mgr.   O.   L.   a   vydáva   ju   trestnému stíhaniu“,

-   (ii)   ústavný   súd   prikázal „Slovenskej   republike   v zastúpení   Ministerstvom spravodlivosti SR zaplatiť MUDr. D. B. sumu... 7.728 EUR s úrokom z omeškania...“ (toto sťažovateľ žiadal „podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy... a podľa zákona č. 514/2003 Z. z.“, pozn.).

18. V súvislosti so sťažovateľom namietanými skutočnosťami v bode 17 (i) ústavný súd   uvádza,   že   na   iniciovanie   disciplinárnej   právomoci   ústavného   súdu   voči   sudcom všeobecných   súdov   sťažovateľ   nemá   oprávnenie   (čl.   136   ods.   3   ústavy,   §   74e   zákona o ústavnom súde a zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zmien); rovnako sťažovateľ nemá oprávnenie začať trestné stíhanie, ale má právo podať orgánom činným v trestnom konaní podnet na začatie trestného   stíhania   (aj   sudcu   všeobecného   súdu,   pozn.).   Pokiaľ   ide   o návrh   sťažovateľa uvedený v bode 17 (ii), ústavný súd dodáva, že ústavný súd nemá právomoc rozhodnúť „podľa zákona č. 514/2003 Z. z.“.  

19. Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť aj v tejto časti odmietol z dôvodu, že ho podala neoprávnená osoba [bod 17 (i)], resp. pre nedostatok právomoci [bod 17 (ii)].

II.D

20. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol urážlivé výroky: „... štát Slovenská republika je SKRIMINALIZOVANÝ a súdnictvo je tiež SKRIMINALIZOVANÉ, keď bráni sťažovateľovi uplatniť   platné   zákony   O NÁHRADU   ŠKODY   SPÔSOBENEJ   ORGÁNMI   ŠTÁTU...“. Rovnako na adresu ústavného súdu uviedol: „... a na Ústavnom súde sa vždy nájde nejaký zločinec, ktorý J. P. podrží stránku a tvrdo postihuje sťažovateľa MUDr. D. B...“

21.   Ústavný   súd   vo   vzťahu   k predmetnému   správaniu   sťažovateľa   poukazuje na judikatúru   Európskeho   súdu   pre   ľudské   práva,   v zmysle   ktorej   „V zásade   smie   byť sťažnosť odmietnutá ako neprijateľná podľa čl. 35 ods. 3 dohovoru, pokiaľ bola vedome založená   na   nepravdivých   faktoch,   a rovnako   ak   používa   útočný,   resp.   hrubo   urážlivý jazyk“ (Řehák v. Česká republika, No. 67208/01, rozhodnutie z 18. mája 2004).

22.   V prípade   hrubého,   neslušného   a urážlivého   obsahu   návrhu   tento   môže   byť odmietnutý ústavným súdom pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí, ak záujmy ochrany   ústavnosti   nevyžadujú   iný   postup.   Ústavný   súd   je   toho   názoru,   že   sťažovateľ v tomto prípade výrokmi obsiahnutými v jeho podaní prekročil hranicu normálnej kritiky a hrubo uráža okrem iného tiež ústavný súd.

23.   Takéto   správanie   sťažovateľa   treba   označiť   za   zneužitie   práva   na   podanie sťažnosti a je v rozpore s účelom takého práva. Napokon súčasťou zákonom predpísaných náležitostí návrhu na začatie konania podaného ústavnému súdu je aj primeraná slušnosť vo vyjadrovaní,   na čo už   bol   sťažovateľ   niekoľkými   predchádzajúcimi   rozhodnutiami ústavného súdu upozornený (napr. III. ÚS 65/08, I. ÚS 106/08, I. ÚS 129/08, II. ÚS 226/08, I. ÚS 313/08, I. ÚS 337/08, I. ÚS 64/09, I. ÚS 211/09), avšak napriek tomu vo svojom podaní tieto výroky opätovne použil.

24.   Na   základe   už   uvedeného   ďalším   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   bolo nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí, pretože sťažnosť sťažovateľa nedisponovala primeranou slušnosťou vo vyjadrovaní.

III.

25. Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo už bez právneho významu zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa na rozhodnutie ústavného súdu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. decembra 2010