znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 464/2014-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. augusta 2014 predbežne   prerokoval   sťažnosť   spoločnosti   ZTS   Strojárne,   s.   r.   o.,   Kliňanská   564 Námestovo, zastúpenej advokátom Mgr. Richardom Karkóom, Sad na studničkách 1029/32, Žilina,   ktorou   namieta   porušenie   svojho   základného   práva   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy Slovenskej   republiky   a práva   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   rozsudkom   Krajského   súdu   v Žiline   sp.   zn.   13   Cob   292/2013 z 12. marca 2014, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť spoločnosti ZTS Strojárne, s. r. o., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. júna 2014 doručená sťažnosť spoločnosti ZTS Strojárne, s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách aj „žalovaný“),   ktorou   namieta   porušenie svojho   základného práva   podľa   čl.   46   ods.   1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 13 Cob 292/2013 z 12. marca 2014 (ďalej aj „namietaný rozsudok“).

2.   Zo   sťažnosti   a z k nej   pripojených   písomností   vyplýva,   že   sťažovateľka   je v procesnom   postavení   žalovaného v konaní o určenie   neplatnosti   uznesení č.   1 až č.   5 mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného konaného 2. januára 2006 a vedeného Okresným súdom Námestovo (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 2 Cb 37/2008 na návrh SEAFLY ESTATE, a. s., Vajnorská 134/A, Bratislava (ďalej len „žalobca“). Okresný súd rozsudkom z 5. augusta 2013 určil, že „uznesenia č. 1 až č. 5 prijaté na mimoriadnom valnom zhromaždení...   konanom dňa 2.   1.   2006 sú neplatné“. O odvolaní sťažovateľky rozhodol krajský súd namietaným rozsudkom z 12. marca 2014 tak, že rozsudok okresného súdu z 5. augusta 2013 potvrdil.

3.   Podľa   názoru   sťažovateľky „označeným   rozsudkom   krajského   súdu,   došlo... k porušeniu   jeho   základných   práv   a slobôd“,   lebo   vo   veci   konajúci   súd   (súdy) „Nerešpektoval   právoplatné   rozhodnutie   súdu   v inom   konaní.   Takéto   rozhodnutie   je v rozpore   so   zákonom   a je   arbitrárne   a nepreskúmateľné,   nakoľko   sa   nedá   rozumne zdôvodniť nerešpektovanie iného právoplatného súdneho rozhodnutia iným súdom a teda druhý krát (hoci prejudiciálne) rozhodovanie o tej istej veci. Takéto tvrdenie je v rozpore s ústavným právom účastníka na zákonný a spravodlivý proces.“.

4.   Sťažovateľka   navrhla,   aby   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   označených   práv namietaným rozsudkom (bod 1), zrušil tento rozsudok a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Súčasne navrhla priznať jej trovy právneho zastúpenia „vo výške 323,50 €“.

II.

5. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom   súde.   Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na ktorých   prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy   podané   oneskorene.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

7. Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom krajského súdu sp. zn. 13 Cob 292/2013 z 12. marca 2014 (body 1 a 4).

8. Z už citovaného § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   je   tiež   posúdiť,   či   táto   nie   je   zjavne neopodstatnená.   V   súlade   s   konštantnou   judikatúrou   ústavného   súdu   možno   o   zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti hovoriť vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom   alebo   slobodou,   porušenie   ktorých   sa   namietalo,   prípadne   z   iných   dôvodov. Za zjavne   neopodstatnenú   sťažnosť   preto   možno   považovať   takú,   pri   predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03). K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna   intenzita   namietaných   pochybení,   resp.   nedostatkov   v   činnosti   alebo rozhodovaní   príslušného   orgánu   verejnej   moci   posudzovaná   v   kontexte   s   konkrétnymi okolnosťami prípadu (IV. ÚS 362/09, m. m. IV. ÚS 62/08).

9. Ústavný súd považoval za potrebné tiež poukázať na svoje ústavné postavenie, z ktorého   vyplýva,   že   vo   veciach   patriacich   do   právomoci   všeobecných   súdov   nie   je alternatívnou   ani   mimoriadnou   opravnou   inštitúciou   (mutatis   mutandis   II.   ÚS   1/95, II. ÚS 21/96). Preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecným súdom bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného   súdu   sa   obmedzuje   na   kontrolu   zlučiteľnosti   účinkov   takejto   interpretácie a aplikácie   s   ústavou,   prípadne   medzinárodnými   zmluvami   o   ľudských   právach a základných   slobodách.   Do   sféry   pôsobnosti   všeobecných   súdov   môže   ústavný   súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo za následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02 atď.).

10.   Uvedenými   právnymi   názormi   sa   ústavný   súd   riadil   aj   pri   predbežnom prerokovaní   sťažnosti,   ktorou   sťažovateľka   namietala   porušenie   svojich   ústavou a dohovorom garantovaných práv rozsudkom krajského súdu. Úlohou ústavného súdu pri predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   bolo   posúdiť,   či   medzi   odôvodnením   napadnutého rozhodnutia krajského súdu týkajúceho sa námietok koncentrovane uvedených v bode 3 a sťažovateľkou   označeným   základným   právom   podľa   ústavy,   resp.   právom   podľa dohovoru   existuje   taká   príčinná   súvislosť,   ktorá   by   po   eventuálnom   prijatí   sťažnosti na ďalšie konanie zakladala opodstatnené dôvody na vyslovenie ich porušenia.

11.   Podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy   každý   sa   môže   domáhať   zákonom   ustanoveným postupom   svojho   práva   na   nezávislom   a   nestrannom   súde   a   v   prípadoch   ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom...

12.   Pokiaľ   ide   o   sťažovateľkou   namietané porušenie   jej   základného   práva   podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) označeným rozhodnutím krajského súdu, ústavný súd predovšetkým konštatuje, že v danej veci nebola vylúčená právomoc   všeobecných   súdov.   V   právomoci   ústavného   súdu   zostalo   iba   posúdenie,   či účinky   výkonu   právomoci   krajského   súdu   v   súvislosti   s   jeho   rozhodnutím   o   odvolaní rozsudkom sp. zn. 13 Cob 292/2013 z 12. marca 2014 sú zlučiteľné s označeným článkom ústavy (resp. dohovoru).

13.   Po   oboznámení   sa   s   obsahom   rozsudku   krajského   súdu   ústavný   súd   dospel k záveru, že krajský súd svoje rozhodnutie, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, náležite odôvodnil, čo potvrdzuje jeho argumentácia vychádzajúca z v konaní zisteného skutkového stavu a na tomto základe vyvodených právnych záverov. V odôvodnení krajský súd oboznámil prvostupňové rozhodnutie a odvolaciu argumentáciu sťažovateľky. Žalovaný sa k odvolaniu písomne nevyjadril.

Svoje rozhodnutie odôvodnil krajský súd takto: «Na nariadenom odvolacom pojednávaní konanom pred krajským súdom dňa 12. 03. 2014   žalobca   prostredníctvom   zástupcu   poukázal   na   to,   že   okresný   súd   vecne   správne rozhodol   a   žiadal   rozsudok   prvostupňového   súdu   potvrdiť   s   priznaním   trov   súdneho konania. Žalobca prostredníctvom zástupcu uviedol, že okresný súd dôsledne rešpektoval ust.   §   131   ods.   5   Obchodného   zákonníka,   keďže   prihliadol   na   zmenu   právneho   stavu ohľadne neplatnosti uznesení MVZ žalovaného konaného dňa 20. 9. 2005, teda z obdobia, ktoré predchádzalo konaniu MVZ žalovaného dňa 3. 11. 2005. Zástupca žalobcu poukázal aj na obsah odôvodnenia a rozhodnutia krajského súdu sp. zn. 13 Cob/303/2008 zo dňa 28. 05. 2009, a to na str. 6. Zástupca žalobcu nesúhlasil s odvolacím dôvodom žalovaného, že súd prvého stupňa išiel nad rozsah petitu, pretože zákonná úprava vyplývajúca z ust. § 131   ods.   1   Obchodného   zákonníka   nie   je   formulovaná   tak,   že   po   podaní   žaloby v prekluzívnej lehote by nebolo možné meniť dôvody žaloby. Pokiaľ by mal zákonodarca na mysli takýto postup, t. j. že po podaní žaloby a po uplynutí prekluzívnej lehoty by nebolo možné   meniť   alebo   dopĺňať   dôvody,   tak   by   to   vyjadril   tak,   ako   aj   v   iných   právnych predpisoch, napr. v Zákonníku práce, v Občianskom súdnom poriadku ohľadne námietok podaných voči zmenkovému platobnému rozkazu, či uvádzanie odvolacích dôvodov. Takáto úprava však nevyplýva z ust. § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka, preto odvolací argument žalovaného o nemožnosti rozširovať dôvody žaloby v zmysle ust. § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka   aj   po   uplynutí   3-mesačnej   prekluzívnej   lehoty   nie   je   správny.   Žalobca prostredníctvom   zástupcu   poukázal,   že   okresný   súd   správnym   spôsobom   vyriešil   aj naliehavý právny záujem, keďže žalobca sa aj naďalej správa ako akcionár a má záujem usporiadať   a   dať   do   súladu   aj   svoje   práva   tak,   aby   bol   chránený   jeho   záujem. K dobromyseľnému nadobudnutiu práv zástupca žalobcu zdôraznil, že žalovaný predkladá mylný výklad zákonného ustanovenia, pretože žalovaný nie je treťou osobou a ide tu o vzťah medzi žalobcom ako akcionárom a žalovaným ako spoločnosťou, teda o život do vnútra spoločnosti a nie navonok vo vzťahu k tretím osobám.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1 O. s. p. na nariadenom pojednávaní podľa § 214 ods. 1 písm. a) O. s. p. a po zopakovanom dokazovaní dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vecne správne a krajským súdom bolo potvrdené v zmysle ust. § 219 ods. 1 O. s. p. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Primárne   krajský   súd   uvádza,   že   hodnotil   napadnutý   rozsudok   okresného   súdu v medziach odvolacích dôvodov žalovaného, obsiahnutých v podaní zo dňa 14. 8. 2013, čomu predchádzalo nariadené pojednávanie krajským súdom za aplikácie ust. § 214 ods. 1 písm. a) O. s. p. Po zopakovanom dokazovaní pred krajským súdom, vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalovaného zo dňa 14. 8. 2013 krajský súd dospel k záveru, že pokiaľ okresný súd žalobe vyhovel, tak jeho rozhodnutie bolo vecne správne a krajským súdom potvrdené podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p. Pri tomto závere boli vzaté do úvahy právne závery vyslovené nielen   krajskom   súdom   vzrušujúcom   uznesení   sp.   zn.   13   Cob/222/2011,   sp.   zn.   13 Cob/223/2011 zo dňa 04. 04. 2012, ale aj právny názor Ústavného súdu SR vyjadrený v Náleze č. k. IV. ÚS 434/2010-39 zo dňa 16. júna 2011 vo veci týkajúcej sa súdneho konania o určenie neplatnosti uznesení MVZ spoločnosti ZTS Strojárne, a. s., so sídlom Kliňanská   564,   029   01   Námestovo.   IČO:   36   381   047   zo   dňa   20.   septembra   2005. V rozhodnutí Ústavný súd SR uviedol, že v danom prípade nebolo sporné, že MVZ konané dňa 20. septembra 2005 bolo zvolané neoprávnenou osobou a na ňom prijaté uznesenia boli v rozpore so zákonom, pričom zo samotného obsahu tohto MVZ vyplývalo, že sa dotýka práv   akcionárov   príslušnej   obchodnej   spoločnosti.   Ústavný   súd   vo   vzťahu   k   splneniu „kumulatívnej podmienky“ ustanovenej v §131 ods. 2 Obchodného zákonníka v právnom spore podľa ust. § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka sa stotožnil s právnym názorom sťažovateľa, a to SEAFLY ESTATE, a. s., so sídlom v Bratislave, podľa ktorého v takomto spore „...   postačí preukázať,   že v rozpore so zákonom,   prípade stanovami spoločnosti, valným   zhromaždením   bolo   prijaté   rozhodnutie,   ktoré   vo   vzťahu   k   obsahu   programu valného zhromaždenia sa dotýkalo akéhokoľvek práva patriaceho akcionárovi a bolo by nadbytočné, v rozpore správnou normou a aj v rozpore s uplatneným nárokom na takomto skutkovom základe takto postihnutého akcionára skúmať, či aj jeho práva reálne porušené boli“. Podľa názoru krajského súdu takto vyslovený záver Ústavného súdu SR bol právnym názorom, ktorým bol viazaný nielen okresný súd, ale vo vyvolanom odvolacom konaní aj Krajský súd v Žiline, keďže išlo o rovnaký typ žalôb o určenie neplatnosti uznesení prijatých na MVZ žalovaného a týkali sa rovnakých účastníkov, a to s ohľadom aj na zmenu právnej formy   žalovaného   z   akciovej   spoločnosti   na   spoločnosť   s   ručením   obmedzeným.   Táto viazanosť vysloveného právneho názoru Ústavným súdom SR vo vzťahu k aplikovaniu ust. § 131 ods.   2 Obchodného zákonníka a splnenia   kumulatívnej podmienky pre vyhovenie žaloby podľa ust. § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 183 Obchodného zákonníka, v rovine obmedzenia práv žalobcu prijatými uzneseniami MVZ žalovaného, je vyžadovaná aj princípom právnej istoty, ktorý patrí k základným znakom právneho štátu (čl. 1   ods.   1   Ústavy   SR,   PL.   ÚS   36/95),   ktorého   neopomenuteľným   komponentom   je predvídateľnosť práva. Súčasťou uvedeného princípu je tiež požiadavka, aby sa na určitú právne   relevantnú   otázku   v   rovnakých   podmienkach   dala   rovnaká   odpoveď   (m.   m. I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99, IV. ÚS 265/09,. t. j. aby sa porovnateľné, resp. obdobné situácie posudzovali po právnej stránke rovnakým spôsobom. Táto požiadavka korešponduje   aj   s   judikatúrou   ESĽP.   Totižto   protichodné   právne   závery   vyslovené v analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty, ani k dôvere v spravodlivé súdne konanie (napr. IV. ÚS 49/06, III. ÚS 300/06). Ústavný súd už. pri svojej rozhodovacej činnosti vyslovil, že za diskriminačný možno považovať postup, ktorý rovnaké alebo analogické situácie rieši odchylným spôsobom, pričom ho nemožno objektívne a rozumne odôvodniť (m. m. PL. ÚS 21/00 a PL. ÚS 6/04). K porušeniu princípu právnej istoty preto môže dôjsť aj nerešpektovaním požiadavky predvídateľnosti súdneho rozhodnutia.   Vo   všeobecnosti   ústavný   súd   už   uviedol,   že   pokiaľ   aj   právne   závery všeobecných   súdov,   obsiahnuté   v   rozhodnutiach   vo   veci   samej   nemajú   charakter precedensu,   ktorý   by   ostatných   sudcov   rozhodujúcich   v   obdobných   veciach   zaväzoval rozhodnúť   identicky,   napriek   tomu   protichodnosť   právnych   záverov   vyslovených v analogických prípadoch neprispieva k naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty. Krajský   súd   pri   posudzovaní   rozhodnutia   okresného   súdu   a   vymedzeného   odvolania žalovaného   prihliadol   aj   k   uvedenému   princípu   právnej   istoty,   ktorá   v   podstate   je   aj v záujme samotných účastníkov sporového konania. K úplnosti krajský súd pri viazanosti právnym názorom ústavného súdu poukazuje aj na ust. § 135 ods. 1 O. s. p.

V   zrušujúcom   uznesení   Krajského   súdu   v   Žiline   pod   sp.   zn. 13 Cob/222/2011, 13 Cob/223/2011 zo dňa 04. 04. 2012 bolo okresnému súdu uložené, aby vyhodnocoval vzhľadom k obsahu prijatých uznesení č. 1 až č. 5 na mimoriadnom valnom zhromaždení (ďalej len „MVZ“) konanom dňa 2. 1. 2006, či tieto sú v rozpore so zákonom alebo stanovami, či takýto rozpor vyplýva na základe poskytnutých tvrdení v trojmesačnej prekluzívnej lehote z dôkazov doložených žalobcom. Ďalej krajský súd uviedol, že žalobca viazal neplatnosť uznesení č. 1 až č. 5 MVZ konaného dňa 2. 1. 2006 na samostatné konanie vedené pred Okresným súdom Dolný Kubín pod sp. zn. 9 Cb/144/2005. Žalobca v žalobe na str.   5   uviedol,   že   v   súvislosti   s   možnou   neplatnosťou   uznesení   prijatých   na   MVZ   ZTS Strojárne, a. s.. konanom dňa 20. 9. 2005 a následnou neplatnosťou uznesení prijatých na MVZ   konanom   dňa   3.   11.   2005,   má   pochybnosti   aj   o   oprávnenosti   predstavenstva žalovaného, predtým ako akciovej spoločnosti, zvolať MVZ, ktoré sa konalo dňa 2. 1. 2006. Žalobca v žalobe uvádzal, že v prípade preukázania neplatnosti uznesení prijatých na MVZ konanom dňa 20. 9. 2005 a následne uznesení prijatých na MVZ konanom dňa 3. 11. 2005, by   predstavenstvo   žalovaného,   predtým   ako   akciovej   spoločnosti,   nebolo   oprávnené   na takéto konanie, čo by bol ďalší dôvod neplatnosti uznesení prijatých na MVZ konanom dňa

2. 1. 2006. Z uvedeného vyplynulo, že žalobca namietal ako jeden z dôvodov neplatnosti uznesení MVZ konaného dňa 2. 1. 2006 to, že bolo zvolané neoprávnenými osobami a o ich oprávnenosti   sa   práve   viedlo   konanie   pred   Okresným   súdom   Dolný   Kubín   pod   sp.   zn. 9 Cb/144/2005,   ktoré   bolo   právoplatne   skončené   na   základe   rozsudku   Krajského   súdu v Žiline pod sp. zn. 13 Cob/71/2012 zo dňa 14. 11. 2012, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 9 Cb/144/2005-370 zo dňa 14. 8. 2006 v napadnutom výroku, ktorým súd určil, že uznesenia č. 2 až č. 10 prijaté na MVZ žalovaného v 1/ rade, a to ZTS Strojárne, s. r. o. (pôvodne pod obchodným menom ZTS Strojárne, a. s.) konanom dňa 20. 9. 2005 sú neplatné. V zrušujúcom uznesení krajský súd poukázal na vyslovený právny názor Ústavného súdu SR podľa ust. § 56 ods. 6 zákona o ústavnom súde, a to vo vzťahu k druhej kumulatívnej podmienke vyplývajúcej z ust. § 131 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého súd môže na návrh spoločníka určiť neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia, len ak porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov mohlo obmedziť práva   spoločníka,   ktorý   sa   určenia   neplatnosti   domáha,   pričom   postačí   preukázať   že v rozpore so zákonom, prípadne stanovami spoločnosti, valným zhromaždením bolo prijaté rozhodnutie,   ktoré   vo   vzťahu   k   obsahu   programu   valného   zhromaždenia   sa   dotýkalo akéhokoľvek práva patriaceho akcionárovi a bolo by nadbytočné,   v rozpore s právnou normou   a   aj   v   rozpore   s   uplatneným   nárokom   na   takomto   skutkovom   základe   takto postihnutého akcionára skúmať, či aj jeho práva reálne porušené holi.

Okresný súd po zrušení veci krajským súdom postupoval v súlade s tým, čo bolo vyjadrené   v   zrušujúcom   uznesení   Krajského   súdu   v   Žiline   ako   súdu   odvolacieho,   keď posudzoval jednotlivé uznesenia č. 1 až č. 5 MVZ žalovaného konaného dňa 2. 1. 2006, a to ich rozpor so zákonom alebo stanovami žalovaného a súčasne sa zaoberal v zmysle ust. § 131 ods. 1. 2 Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 183 Obchodného zákonníka aj druhou kumulatívnou podmienkou obmedzenia práv žalobcu.

Krajský súd na nariadenom pojednávaní dňa 12. 03. 2014 zopakoval dokazovanie a oboznámil sa so žalobou žalobcu zo dňa 29. marca 2006, doručenou Okresnému súdu Dolný Kubín dňa 29. 03. 2006, o určenie neplatnosti uznesení č. 1 až č. 5 MVZ spoločnosti ZTS Strojárne, a. s. konaného dňa 2. 1. 2006. Pre tento typ žaloby bolo určujúce ust. § 183 Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 131 Obchodného zákonníka, keď pre úspešnosť podanej   žaloby   sa   vyžaduje   kumulatívne   splnenie   hmotno-právnych   podmienok vyplývajúcich z ust.   § 131   ods.   í,   2   Obchodného   zákonníka za predpokladu,   že žalobu podala aktívne vecne legitimovaná osoba a v prekluzívnej lehote, a to:

1/ preukázanie rozporu prijatých uznesení so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo stanovami,

2/ ak takéto porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov mohlo obmedziť práva   spoločníka,   resp.   akcionára,   ktorý   sa   určenia   neplatnosti   domáha   Okresný   súd správne skonštatoval, že pri konanom MVZ žalovaného dňa 2. 1. 2006 a doručenej žalobe na   Okresný   súd   Dolný   Kubín   dňa   29.   03.   2006,   bola   žaloba   žalobcom   doručená v trojmesačnej prekluzívnej lehote, ako aj, že žalobu podala aktívne vecne legitimovaná osoba,   keďže   určujúce   bolo,   že   k   dátumu   konaného   MVZ   dňa   2.   1.   2006   bol   žalobca akcionárom spoločnosti ZTS Strojárne, a. s., a v tomto smere boli zistenia okresného súdu vecne správne. Bolo nepochybné, že ku dňu konania MVZ žalovaného dňa 2. 1. 2006 bol žalobca zapísaný v zozname akcionárov, a preto bol aktívne vecne legitimovanou osobou na podanie žaloby podľa ust. § 131 ods. 1. 2 Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 183 Obchodného zákonníka. Súčasne žalovaný bol nositeľom pasívnej legitimácie, keďže na MVZ konanom dňa 2. 1. 2006 boli prijaté žalobcom napádané uznesenia a na tom je bez vplyvu skutočnosť, že došlo k zmene právnej formy žalovaného z akciovej spoločnosti na spoločnosť s ručením obmedzeným. Je nepochybné, že sa v prípade takéhoto typu žalôb zisťuje stav tak právny, ako aj skutkový k dátumu prijatých uznesení na konaných VZ alebo MVZ dotknutej obchodnej spoločnosti, a tým nebol relevantný odvolací dôvod žalovaného o zdôrazňovaní zmeny právnej formy žalovaného k dátumu konania a rozhodovania nielen okresným súdom, ale aj krajským súdom. Takýto záver krajského súdu vyplýva aj z toho, že v podstate napádané prijaté uznesenia na VZ alebo MVZ obchodnej spoločnosti sa vždy posudzujú k platnému zákonnému stavu, ako aj stavu znenia spoločenskej zmluvy alebo stanov   k   momentu   konania   takéhoto   VZ   alebo   MVZ.   Preto   k   momentu   konaného napádaného MVZ žalovaného dňa 2. 1. 2006 boli určujúce a rozhodujúce skutočnosti, t. j. tak čo sa týka postavenia účastníkov konania ku dátumu MVZ žalovaného zo dňa 2. 1. 2006, ako   aj   posudzovania   stavu   tak   zákonného,   ako   aj   stavu   stanov   k   tomuto   rozhodnému momentu konaného MVZ Žalovaného dňa 2. 1. 2006.

Po oboznámení sa s obsahom podanej žaloby zo dňa 29. marca 2006, doručenej Okresnému súdu Dolný Kubín dňa 29. 03. 2006, faxovým podaním aj doplnením originálu zo dňa 29. marca 2006 doručeným Okresnému súdu Dolný Kubín dňa 30. 03. 2006, bolo zrejmé, že išlo o žalobu o určenie neplatnosti uznesení pod č. 1 až č. 5 MVZ spoločnosti ZTS Strojárne, a. s., IČO: 36 381 047, konaného dňa 2. 1. 2006. Pre tento typ žaloby bolo nevyhnutné, aby aj jej dôvody boli zo strany žalobcu uplatnené v trojmesačnej prekluzívnej lehote,   t.   j.   nielen jej podanie,   ale aj uvádzané dôvody.   Už   podľa   ustálenej   judikatúry Najvyššieho   súdu   SR   vyplýva,   že   žalobu   o   určenie   neplatnosti   uznesení   VZ   (MVZ) obchodnej spoločnosti nemožno úspešne dopĺňať o ďalšie dôvody neplatnosti po uplynulí troch   mesiacov   od   prijatia   uznesenia   VZ   (rozhodnutie   Najvyššieho   súdu   SR   sp.   zn. 4 Obo 21/2000). V konečnom dôsledku ust. § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka v sebe predstavuje   koncentračnú   zásadu,   podľa   ktorej   žalobu   a   dôvody   žaloby   je   potrebné uplatňovať   v   zákonom   požadovanej   trojmesačnej   prekluzívnej   lehote,   opačný   prístup k tomuto   zákonnému   ustanoveniu   by   znamenal   obchádzanie   zákonnej   prekluzívnej trojmesačnej   lehoty,   t.   j.   ak   by   sa   rešpektovalo   uplatňovanie   dôvodov   pre   určenie neplatnosti uznesení prijatých VZ spoločností alebo MVZ spoločnosti aj po uplynutí tejto lehoty. Po zopakovanom dokazovaní, súčasťou ktorého bolo aj oboznámenie sa so žalobou žalobcu zo dňa 29. marca 2006, nevyplynulo, že by žalobca uvádzal ako jeden z dôvodov neplatnosti   uznesení   prijatých   na   MVZ   konanom   dňa   2.   1.   2006   nedodržanie uznášaniaschopnosti.   Takýto   dôvod   v   žalobe,   resp.   v   prekluzívnej   trojmesačnej   lehote žalobca neuvádzal, tak podľa názoru krajského súdu nebolo namieste, aby okresný súd vyhodnocoval uznášaniaschopnosť MVZ žalovaného konaného dňa 2. 1. 2006. K úplnosti sa dodáva,   že   ani   v   priebehu   konania   pred   okresným   súdom   zo   spisu   nevyplynulo,   že   by zo strany žalobcu bola kvalifikovane namietaná uznášaniaschopnosť MVZ konaného dňa 2. 1.   2006.   V   tomto   smere   bol   odvolací   dôvod   žalovaného   relevantný,   avšak   i   napriek uvedenému sa nedotkol vecnej správnosti rozhodnutia okresného súdu, pokiaľ okresný súd žalobe žalobcu vyhovel aj z iných dôvodov,   ktoré boli súladné   so zákonom,   ako   aj   so zisteným skutkovým stavom.

Krajský súd vo svojom zrušujúcom uznesení, vo väzbe k podanej žalobe žalobcu poukazoval aj na konanie vedené pred okresným súdom pod sp. zn. 9 Cb/144/2005, pretože jedným z dôvodov neplatnosti uznesení MVZ žalovaného konaného dňa 2. 1. 2006 bolo aj zvolanie tohto MVZ neoprávnenými osobami a o ich oprávnenom vystupovaní sa práve viedlo konanie   pred   Okresným   súdom Dolný Kubín   pod   sp.   zn.   9 Cb/144/2005.   Podľa obsahu zápisníc o pojednávaní pred okresným súdom, osobitne aj Zápisnice zo dňa 05. 08. 2013, keď sa prvostupňový súd oboznámil so spisovým materiálom od č. l. 1 až. po č. l. 398 spisu,   ako   aj   obsahom   Zápisnice   o   pojednávaní   zo   dňa   17.   07.   2013,   bolo   zrejmé,   že okresný   súd   sa   oboznámil   aj   so   súvisiacimi   konaniami,   ktoré   prebiehali,   a   ich rozhodnutiami, avšak už k ich vyhodnoteniu v písomnom odôvodnení zo strany okresného súdu nedošlo.

K dôvodu žalobcu, že MVZ žalovaného zo dňa 2. 1. 2006 nebolo zvolané oprávnenou osobou, pokiaľ za predstavenstvo spoločnosti vystupoval ako predseda predstavenstva... sa krajský súd oboznámil s notárskou zápisnicou N 211/2005, Nz 43771/2005 zo dňa 20. 09. 2005, ktorou bol osvedčený priebeh MVZ spoločnosti ZTS Strojárne, a. s. konaného dňa 20. septembra 2005, ktorým pod bodom č. 5 bolo prijaté uznesenie o odvolaní z funkcie členov predstavenstva... a boli zvolení do funkcie členov predstavenstva osoby... Uznesenia MVZ obchodnej spoločnosti ZTS Strojárne, a. s., ktoré bolo konané dňa 20. septembra 2005, boli právoplatnosťou súdneho rozhodnutia určené za neplatné na základe rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13 Cob/71/2012 zo dňa 14. 11. 2012 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 9 Cb/144/2005-370 zo dňa 14. 08. 2006, keď Krajský súd v Žiline potvrdil predmetné rozhodnutie okresného súdu, ktorý určil, že uznesenia č. 2 až č. 10 prijaté   na   MVZ   žalovaného   v   1/   rade   (ktorým   bola   spoločnosť   ZTS   Strojárne,   s.   r.   o. pôvodne   pod   obchodným   menom   ZTS   Strojárne,   a.   s.)   konanom   dňa   20.   09.   2005   sú neplatné.

Po tomto MVZ žalovaného zo dňa 20. 9. 2005 nasledovalo MVZ žalovaného, ktoré bolo konané dňa 3. 11. 2005, na ktorom prijaté uznesenia pod č. 1 až č. 8 neboli určené v súdnom   konaní   za   neplatné,   keďže   Krajský   súd   v   Žiline   rozsudkom   sp.   zn. 13 Cob/303/2008 zo dňa 28. 5. 2009 potvrdil rozsudok Okresného súdu Námestovo č. k. 5 Cb/14/2008-129 zo dňa 19. mája 2008, ktorým bola žaloba o určenie neplatnosti uznesení č. 1 až č. 8 MVZ žalovaného konaného dňa 3. 11. 2005 zamietnutá. Vzhľadom k tomuto právoplatnému súdnemu rozhodnutiu, ktoré sa týkalo uznesení MVZ žalovaného konaného dňa 3. 11. 2005, ktoré nasledovalo po konanom MVZ žalovaného dňa 20. 9. 2005, ale predchádzalo danému, v súdnom konaní posudzovanému MVZ žalovaného konaného dňa

2. 1.   2006,   sa   krajský   súd   oboznámil   s   Notárskou   zápisnicou   sp.   zn.   N   264/2005, Nz 52152/2005 zo dňa 03. 11.2005 (č. l. 310 - 315 spisu), ktorou bol osvedčený priebeh MVZ žalovaného konaného dňa 3. 11. 2005. Na tomto MVZ žalovaného pod č. 3 bolo prijaté uznesenie,   ktorým   boli   z funkcie členov   predstavenstva odvolané   osoby...   a   pod bodom č. 4 uznesenia za členov predstavenstva boli zvolení... a podľa uznesenia č. 5 za predsedu predstavenstva bol zvolený...

Je pravdou, že uznesenia MVZ žalovaného konaného dňa 3. 11. 2005 neboli určené v súdnom konaní za neplatné, naopak, žaloba o určenie ich neplatnosti bola zamietnutá v právoplatnom   súdnom   konaní   vedenom   pred   Krajským   súdom   v   Žiline   pod   sp.   zn. 13 Cob/303/2008, avšak pri zodpovedaní otázky, či MVZ žalovaného konané dňa 2. 1. 2006 bolo zvolané oprávnenou osobou, keď ho zvolalo predstavenstvo na čele s predsedom..., mohli uznesenia prijaté na MVZ žalovaného konanom dňa 3. 11. 2005 tomto smere priniesť právnu relevantnosť, ak by k nej a ku konštatovaniu, že MVZ žalovaného konané dňa 2. 1. 2006 zvolala oprávnená osoba, predchádzalo platné konanie o odvolaní pôvodných členov predstavenstva   žalovaného,   a to...   Zvoleniu   nových   členov   predstavenstva   na   MVZ žalovaného konanom dňa 3. 11. 2005 však nepredchádzalo platné odvolanie pôvodných členov   predstavenstva žalovaného...,   keďže toto odvolanie   uvedených pôvodných členov predstavenstva   žalovaného   bolo   určené   za   neplatné   v rámci   uznesení   MVZ   žalovaného prijatých dňa 20. 9. 2005, ktoré uznesenia boli právoplatným súdnym rozhodnutím v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13 Cob/71/2012 zo dňa 14. 11. 2012 určené za neplatné, t. j. bolo určené za neplatné aj uznesenie prijaté na MVZ žalovaného konaného dňa   20.   9.   2005,   ktorým   pod   č.   5   boli   odvolaní   z   funkcie   členov   predstavenstva...   Na uznesenie č. 5 MVZ žalovaného konaného dňa 20. 9. 2005 nadväzovalo uznesenie č. 6, ktorým   za   členov   predstavenstva   boli   zvolené   osoby...   a   uznesenie   č.   7,   ktorým   bol   za predsedu predstavenstva zvolený... Aj tieto uznesenia prijaté na MVZ žalovaného zo dňa 20. 9.   2005,   boli   rovnako   určené   za   neplatné,   preto   z   nich   nebolo   možné   ako   z   platných vychádzať, a to nielen na MVZ žalovaného konanom dňa 3. 11. 2005, ktoré uznesenia neboli v súdnom konaní určené za neplatné, ale nebolo možné z nich vychádzať ani v rámci daného konania o určenie neplatnosti uznesení MVZ žalovaného konaného dňa 2. 1. 2006, V zhrňujúcom závere krajský súd uvádza, že z uznesení MVZ žalovaného konaného dňa 3. 11.   2005,   v rámci   ktorého   boli   zvolení   členovia   predstavenstva...   a   za   predsedu predstavenstva..., nebolo možné z tohto zvolenia vychádzať pri MVZ žalovaného konanom dňa   2.   1.   2006,   keďže   takémuto   zvoleniu   nových   členov   predstavenstva   a   predsedu predstavenstva   nepredchádzalo   platné   odvolanie   pôvodných   členov   predstavenstva...   Z tohto   pohľadu   potom   MVZ   žalovaného   zo   dňa   2.   1.   2006   bolo   zvolané   neoprávnenou osobou, pokiaľ bolo zvolané predstavenstvom, ktorého predsedom bol... Nejde tu o stav nerešpektovania právoplatného súdneho rozhodnutia, tak ako to mylne namieta žalovaný v odvolaní, ale o posúdenie vplyvu uznesení prijatých na MVZ žalovaného dňa 3. 11. 2005 na konané MVZ žalovaného dňa 2. 1. 2006. Uznesenia prijaté na MVZ žalovaného nemožno posudzovať izolovane, ale vo vzájomnej obsahovej a časovej súvislosti.

Podľa ust. § 184 ods. 2 Obchodného zákonníka v znení k dátumu konaného MVZ zo dňa   2.   1.   2006   valné   zhromaždenie   sa   koná   najmenej   raz   za   rok   v   lehote   určenej stanovami   a   zvoláva   ho   predstavenstvo,   ak   zákon   neustanovuje   inak,   a   to   spôsobom a v lehotách   určených   stanovami.   Ak   zákon   ustanovuje   povinnosť   zvolať   valné zhromaždenie a predstavenstvo sa na jeho zvolaní bez zbytočného odkladu neuznieslo alebo dlhší čas nie je schopné uznášať sa, valné zhromaždenie je oprávnený zvolať ktorýkoľvek člen predstavenstva.

Aj podľa stanov žalovaného čl. VIII bodu 1)... „Valné zhromaždenie je najvyšším orgánom spoločnosti. Valné zhromaždenie zvoláva predstavenstvo“. Podľa čl. VIII bodu 2) stanov žalovaného... „Mimoriadne valné zhromaždenie môže zvolať predstavenstvo alebo dozorná rada v prípadoch vymedzených Obchodným zákonníkom“.

Bolo nepochybné v zmysle Notárskej zápisnice sp. zn. N 01/2006, Nz 53/2006, ktorá osvedčila   priebeh   konaného   MVZ   žalovaného   dňa   02.   01.   2006,   že   predmetné   MVZ žalovaného   bolo   zvolané   predstavenstvom   obchodnej   spoločnosti   ZTS   Strojárne,   a.   s., ktorého   predsedom   bol...   Na   základe   vyššie   uvedeného   preto   v   rozpore   so zákonnou úpravou vyplývajúcou z ust. § 184 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení so stanovami akciovej spoločnosti ZTS Strojárne, a. s. čl. VIII bodu 1), 2) bolo zvolané MVZ žalovaného konané dňa 2. 1. 2006, keď bolo zvolané neoprávnenou osobou. Pre záver oprávnenosti nebolo tu platné odvolanie pôvodných členov predstavenstva..., ktoré odvolanie sa konalo na MVZ spoločnosti ZTS Strojárne, a. s. dňa 20. 9. 2005, na ktorom prijaté uznesenia, teda aj odvolanie pôvodných členov predstavenstva a voľba nových členov predstavenstva boli právoplatným súdnym rozhodnutím určené za neplatné. Na základe uvedených zhodnotení krajský súd totožné so záverom okresného súdu konštatuje, že MVZ zo dňa 2. 1. 2006 bolo zvolané   neoprávnenou   osobou   a   v   takomto   postupe   ide   o   rozpor   s   ust.   §   184   ods.   2 Obchodného zákonníka v spojení s čl. VIII. bodu 1), 2) stanov akciovej spoločnosti ZTS Strojárne, a. s.

Podľa programu MVZ konaného dňa 2. 1. 2006, v zmysle ktorého pod bodom 1. bolo otvorenie MVZ, pod   bodom   2.   voľba   predsedu   MVZ,   zapisovateľa,   overovateľov   zápisnice a skrutátorov.

pod bodom 3. zmena stanov a schválenie úplného znenia stanov, ktoré bude v plnom rozsahu nahrádzať doterajšie znenie stanov spoločnosti.

Podstata navrhovaných zmien: úprava podpisovania (istiny prítomných akcionárov, úprava lehoty na zvolanie VZ, doplnenie povinnosti v zákonnej lehote predložiť účtovnú závierku na schválenie.

pod bodom 4. záver. Nebolo zaradené opätovné odvolanie členov predstavenstva a opätovné odvolanie člena dozornej rady a v tomto smere podľa obsahu Notárskej zápisnice sp. zn. N 01/2006, Nz 53/2006 zo dňa 02. 01. 2006, ktorá osvedčila priebeh MVZ spoločnosti ZTS Strojárne, a. s. dňa 2. 1. 2006, bol zaradený nový bod programu, a to práve opätovné odvolanie členov predstavenstva a opätovné odvolanie člena dozornej rady na MVZ konanom dňa 20. 9. 2005.

Podľa   ust.   §   185   ods.   2   Obchodného   zákonníka   o   záležitostiach,   ktoré   neboli zaradené do navrhovaného programu rokovania valného zhromaždenia, možno rozhodnúť len za účasti a so súhlasom všetkých akcionárov spoločnosti (znenie k dátumu konaného MVZ zo dňa 2. 1. 2006).

Na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia, pozvánky na MVZ konané dňa 2. 1. 2006, v ktorej bol uvedený program a obsah Notárskej zápisnice sp. zn. N 01/2006, Nz 53/2006   zo   dňa   02.   01.   2006,   ktorou   bol   osvedčený   priebeh   MVZ   spoločnosti   ZTS Strojárne, a. s., sa konštatuje rozpor prijatých uznesení č. 2, č. 3, č. 4 MVZ zo dňa 2. 1. 2006,   práve   so   zákonným   ust.   §   185   ods.   2   Obchodného   zákonníka.   Táto   konštatácia krajským súdom vychádza zo zisteného skutkového stavu, podľa ktorého bolo zrejmé, že žalobca k dátumu konaného MVZ žalovaného zo dňa 2. 1. 2006 bol akcionárom spoločnosti ZTS   Strojárne,   a.   s.,   avšak   nový   bod   programu   MVZ   zo   dňa   2.   1.   2006   v opätovnom odvolaní členov predstavenstva a opätovnom odvolaní člena dozornej rady, bol zaradený do programu MVZ zo dňa 2. 1. 2006 bez účasti a bez súhlasu žalobcu ako akcionára. Krajský   súd   sa   stotožňuje   so   záverom   okresného   súdu,   že   pre   zaradenie   nového   bodu programu za aplikácie ust. § 185 ods. 2 Obchodného zákonníka neboli splnené podmienky k tomu, aby na základe tohto nového bodu programu prijaté uznesenia č. 2, č. 3, č. 4 mohli byť platné, keďže na MVZ zo dňa 2. 1. 2006 sa nezúčastnili všetci akcionári spoločnosti ZTS Strojárne, a. s., pretože nebol účastný žalobca. Zákonnej požiadavky účasti vyplývajúcej z ust. § 185 ods. 2 Obchodného zákonníka sa nedotýka skutočnosť, že žalobca k dátumu MVZ zo   dňa   2. 1.   2006   nemohol   vykonávať   hlasovacie   práva   (uznesenie   Okresného   súdu Bratislava III sp. zn. 45 Cb 70/2005), keďže táto skutočnosť by mala svoje premietnutie len v štádiu hlasovania o zaradení tohto nového bodu do programu rokovania MVZ zo dňa 2. 1. 2006,   kedy   by   sa   pri   samotnom   hlasovaní   neprihliadalo   na   akcie   žalobcu   tak,   ako   to vyplýva z ust. § 186 ods. 3 Obchodného zákonníka, podľa ktorého pri hlasovaní na valnom zhromaždení sa neprihliada na akcie, s ktorými akcionár nemôže vykonával' hlasovacie právo.   Ak   nebola   splnená   v   zmysle   ust.   §   185   ods.   2   Obchodného   zákonníka   zákonná požiadavka účasti žalobcu ako akcionára na MVZ zo dňa 2. 1. 2006, na ktorom oproti programu zvolaného MVZ   na 2. 1. 2006 bol zaradený nový bod programu - opätovné odvolanie   členov   predstavenstva   a   opätovné   odvolanie   člena   dozornej   rady,   tak   sa konštatuje rozpor prijatých uznesení č. 2, č. 3, č. 4 so zákonom, a to s ust. § 185 ods. 2 Obchodného zákonníka.

Z rovnakých dôvodov krajský súd konštatuje aj rozpor uznesenia č. 5 MVZ zo dňa 2. 1. 2006, keďže oproti programu MVZ zvolaného na deň 2. 1. 2006 bola novo zaradená ďalšia   zmena   stanov   spoločnosti   ZTS   Strojárne,   a.   s.,   a   to   zmena   v   spôsobe   voľby a odvolávania   členov   predstavenstva,   t.   j.   rozpor   so   zákonným   ust.   §   185   ods.   2 Obchodného   zákonníka.   Pri   porovnaní   programu   MVZ   zvolaného   na   deň   2.   1.   2006 a obsahu Notárskej zápisnice sp. zn. N 01/2006, Nz 53/2006 zo dňa 02. 01. 2006 tak bolo nesporne preukázané, že oproti programu v bode 3. pri zmene stanov bola zaradená nová zmena až na konanom MVZ dňa 2. 1. 2006, a to zmena v spôsobe voľby a odvolávania členov predstavenstva bez toho, aby boli splnené zákonné podmienky vyplývajúce z ust. § 185   ods.   2   Obchodného   zákonníka,   t.   j.   že   o   záležitostiach,   ktoré   neboli   zaradené do navrhovaného   programu   rokovania   VZ   (MVZ)   bolo   možné   rozhodnúť   len   za   účasti a so súhlasom všetkých akcionárov spoločnosti, čo nebolo dodržané, keďže žalobca nebol účastný konaného MVZ dňa 2. 1. 2006. Krajský súd sa stotožňuje s argumentáciou žalobcu v podanej žalobe, že zmena stanov v spôsobe voľby a odvolávania členov predstavenstva, ktorá   nastala   až   v rámci   konania   MVZ   dňa   2.   1.   2006,   je   zmenou   oproti   programu zvolaného MVZ na deň 2. 1. 2006, keďže pod bodom 3. zmeny stanov je uvedená podstata navrhovaných   zmien,   a   to   úprava   podpisovania   listiny   prítomných   akcionárov,   úprava lehoty na zvolanie VZ, doplnenie povinností v zákonnej lehote predložiť účtovnú závierku na schválenie, pričom v tejto podstate navrhovaných zmien ako bodu 3. -zmeny stanov nebola uvedená zmena v spôsobe voľby a odvolávania členov predstavenstva. K takejto zmene oproti programu podľa názoru krajského súdu mohlo dôjsť len za rešpektovania ust. § 185 ods. 2 Obchodného zákonníka.

Podľa ust. § 184 ods. 6 Obchodného zákonníka v znení k dátumu konaného MVZ zo dňa   2.   1.   2006,   ak   je   v   programe   valného   zhromaždenia   zaradená   zmena   stanov, pozvánka na valné zhromaždenie alebo oznámenie o jeho konaní musí obsahovať aspoň podstatu   navrhovaných   zmien.   Návrh   zmien   stanov a ak   má   byť   na   programe valného zhromaždenia voľba členov orgánov spoločnosti mená osôb, ktoré sa navrhujú za členov jednotlivých orgánov spoločnosti, musia byť akcionárom poskytnuté na nahliadnutie v sídle spoločnosti v lehote určenej na zvolanie valného zhromaždenia.

Krajský súd poukazuje aj na vyššie citované zákonné ustanovenie, u ktorého nebolo preukázané,   že   bolo   dodržané   v   súvislosti   s   dodatočne   do   programu   zaradenou navrhovanou zmenou stanov na MVZ žalovaného zo dňa 2. 1. 2006, ktorou došlo k zmene v spôsobe voľby a odvolávania členov predstavenstva, a tým sa konštatuje rozpor prijatého uznesenia č. 5 tak s ust. § 185 ods. 2 Obchodného zákonníka, ako aj s ust. § 184 ods. 6 Obchodného zákonníka. Program zvolaného MVZ na deň 2. 1. 2006 neobsahoval zmenu stanov v spôsobe voľby a odvolávania členov predstavenstva.

Pokiaľ okresný súd v napadnutom rozsudku skonštatoval rozpor prijatých uznesení č. 1 až č. 5 na MVZ spoločnosti ZTS Strojárne, a. s. konanom dňa 2. 1. 2006 so zákonom a stanovami   ZTS   Strojárne,   a.   s.   tak   v   tomto   smere   v   spojení   s   vyššie   uvedenými zhodnoteniami krajským súdom boli závery okresného súdu vecne správne. Bola tak splnená prvá   hmotno-právna   podmienka   pre   podanú   žalobu   o   určenie   neplatnosti   uznesení   \ vplývajúca z ust. § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka.

Krajský   súd   konštatuje,   že   bola   splnená   aj   druhá   hmotno-právna   podmienka úspešnosti podanej žaloby o určenie neplatnosti uznesení č. 1 až č. 5 MVZ žalovaného konaného dňa 2. 1. 2006. a to obmedzenie práv žalobcu tak, ako to vyžaduje znenie ust. § 131 ods. 2 Obchodného zákonníka k dátumu konaného MVZ zo dňa 2. 1. 2006. K úplnosti je potrebné dodať, že v zmysle ust. § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka žalobca preukázal, že sa ho napádané uznesenia týkajú, a to aj za rešpektovania právneho záveru, ktorý bol vyslovený Ústavným súdom SR v súvislosti s rovnakým typom žaloby o určenie neplatnosti uznesení, keď pri podmienke vyplývajúcej z ust. § 131 ods. 2 Obchodného zákonníka postačí preukázať,   že   v   rozpore   so   zákonom,   prípadne   stanovami   spoločnosti.   VZ   bolo   prijaté rozhodnutie,   ktoré   vo   vzťahu   k   obsahu   programu   VZ   sa   dotýkalo   akéhokoľvek   práva patriaceho akcionárovi a bolo by nadbytočné, v rozpore s právnou normou a aj v rozpore s uplatneným   nárokom   na   takomto   skutkovom   základe   takto   postihnutého   akcionára skúmať, či aj jeho práva reálne porušené boli. Okresný súd postupoval vecne správne, pokiaľ   poukázal   na   tento   vyslovený   právny   názor   Ústavného   súdu   SR   v   Náleze   č.   k. IV. ÚS 434/2010-34 zo dňa 16. júna 2011 v spojení aj so zrušujúcim uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13 Cob/222/2011, sp. zn. 13 Cob/223/2011 zo dňa 04. 04. 2012, za súčasného dodržania zákonného ust. § 226 O. s. p., ktorým zákonným ustanovením sa okresný súd pri zrušení a vrátení veci na nové konanie dôsledne riadil.

V súvislosti s odvolacími dôvodmi žalovaného krajský súd zvýrazňuje, že pri žalobe v zmysle ust. § 131 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 183 Obchodného zákonníka sa žalobcom nedokazuje naliehavý právny záujem, ale preukazuje sa splnenie hmotno-právnych podmienok pre úspešnosť takejto žaloby, a to rozpor prijatých uznesení so zákonom,   spoločenskou   zmluvou   alebo   stanovami   a   obmedzenie   práv   spoločníka   - akcionára, resp. že sa bývalého spoločníka, akcionára takéto napádané uznesenie týka. Krajský súd sa v súvislosti s touto podmienkou obmedzenia práv žalobcu, resp. dotýkania práv žalobcu prijatými uzneseniami stotožňuje so zisteniami okresného súdu v napadnutom rozsudku, ako aj s jeho vecne správnym záverom, že naliehavý právny záujem pri tomto type žalôb   o   určenie   neplatnosti   uznesení   je   daný   a   nie   je   dokazovaný,   keďže   vyplýva   zo samotnej zákonnej úpravy.

Vzhľadom k obsahu prijatých napádaných uznesení, a to opätovné odvolanie členov predstavenstva   a   opätovné   odvolanie   člena   dozornej   rady,   zmena   stanov,   ktoré   v   sebe zahŕňali aj zmenu v spôsobe voľby a odvolávania členov predstavenstva, u ktorých bol konštatovaný   rozpor   so   zákonom,   stanovami   ZTS   Strojárne,   a.   s.,   bolo   preukázané obmedzenie   práv   žalobcu,   ako   aj.   že   sa   ho   takto   neplatne   prijaté   uznesenia   dotýkajú. Krajský súd uvádza, že opätovné odvolanie členov predstavenstva a člena dozornej rady sa dotýka žalobcu, keďže bolo preňho podstatné a rozhodné, kto bude personálne v pozícii člena štatutárneho orgánu - predstavenstva a kto bude člen dozornej rady ako orgánu, ktorý   dohliada   na   výkon   pôsobnosti   predstavenstva   a   uskutočňovanie   podnikateľskej činnosti spoločnosti s ohľadom aj na rozsah oprávnení predstavenstva, ktorý vychádza z ust. § 191 ods. 1 Obchodného zákonníka. Obmedzenie, ako aj dotknutie na právach žalobcu prijatými   takýmito   uzneseniami   nastáva   už   zo   samotných   práv   a   oprávnení   žalobcu, vyplývajúcich z ust. § 155 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 180 ods. 1 Obchodného zákonníka.

Žalobca okrem práva účasti na riadení spoločnosti, ktoré sa prejavuje aj v možnosti byť   účastný,   ak   sa   rieši   personálne   obsadenie   predstavenstva   ako   štatutárneho   orgánu a dozornej rady, bol postupom žalovaného obmedzený na svojich právach, ako aj pri ich výkone dotknutý, keďže oproti programu zvolávaného MVZ na deň 2. 1. 2006 bol dodatočne až na konanom MVZ žalovaného zaradený ako nový bod programu odvolávanie členov predstavenstva a člena dozornej rady a zmena stanov v spôsobe voľby a odvolávania členov predstavenstva, a to i napriek neúčasti žalobcu. Nemožno uprieť, že žalobca bol obmedzený na svojich právach a dotýkali sa ho prijaté uznesenia na MVZ zo dňa 2. 1. 2006, keďže účasťou na riadení spoločnosti sa podieľa pri výkone práv aj na tom, kto bude ako člen štatutárneho orgánu predstavenstva, dozornej rady zastávať tieto funkcie, pretože žalobca mal ako akcionár k dátumu konaného MVZ žalovaného zo dňa 2. 1. 2006 nielen majetkové práva, ale aj práva podieľať sa na riadení spoločnosti. Spôsobom a obsahom prijatých uznesení na MVZ žalovaného zo dňa 2. 1. 2006 boli obmedzené a dotknuté práva žalobcu podieľať sa na riadení spoločnosti. Oproti programu zvolaného MVZ žalovaného na deň 2. 1.   2006,   dodatočne   zaradená   aj   zmena   stanov   týkajúca   sa   zmeny   v   spôsobe   voľby a odvolávania členov predstavenstva sa dotkla a obmedzila žalobcu na jeho právach, keďže stanovy spoločnosti obsahovo riešia chod, fungovanie spoločnosti s odkazom aj na ust. § 173 ods. 1 Obchodného zákonníka, čo všetko tvorí obsah stanov, na ktorom fungovaní a chode spoločnosti má nepochybne žalobca právo sa podieľať, zúčastňovať. Žalobca práve spôsobom a obsahom prijatých uznesení na MVZ žalovaného konaného dňa 2. 1. 2006 bol vylúčený z možnosti požadovať informácie a vysvetlenia, a preto bolo obmedzené a dotknuté jeho právo podľa ust. § 155 ods. 1 v spojení s ust. § 180 ods. 1 Obchodného zákonníka. Pri dodatočne, novo zaradených bodoch programu v časti odvolávanie členov predstavenstva a člena   dozornej   rady   a   zmeny   stanov   v   spôsobe   voľby   a   odvolávania   členov predstavenstva, bol žalobca vylúčený z možnosti oboznámiť sa s takouto zmenou, keďže k nej v zmysle ust. § 185 ods.   2 Obchodného zákonníka v spojení s ust.   § 184 ods. 6 Obchodného zákonníka mohlo dôjsť len za účasti žalobcu, k čomu nedošlo. Konštatovanie okresného   súdu   v   obmedzení   práv   žalobcu   a   dotknutí   na   právach   žalobcu   prijatými uzneseniami na MVZ žalovaného konaného dňa 2. 1. 2006 bolo v napadnutom rozsudku vecne správne, z ktorého dôvodu krajský súd na tieto závery poukazuje.

Na   základe   vyššie   uvedeného   neboli   zistené   dôvody   na   zmenu   napadnutého rozhodnutia okresného súdu a ani na jeho zrušenie, preto na nariadenom pojednávaní pred krajským súdom po zopakovanom dokazovaní bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p.

K úplnosti krajský súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13 Cob/311/2007 zo dňa 28. mája 2008, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 5 Cb/1/2006-182 zo dňa 26. marca 2007, podľa ktorého bola žaloba žalobcu proti žalovanému ZTS Strojárne, a. s. o uloženie povinnosti emitenta dať pokyn na výmaz akcionára CLAIMS. s. r. o. zo zoznamu akcionárov spoločnosti ZTS Strojárne, a. s., vedenom Centrálnym depozitárom cenných papierov SR a. s. zamietnutá. Bolo zistené, že spoločnosť   CLAIMS,   s.   r.   o.,   bola   zapísaná   do   zoznamu   akcionárov   spoločnosti   ZTS Strojárne, a. s. dňa 28. 07. 2004, 15. 11. 2004 bola z tohto zoznamu akcionárov vymazaná a opätovne bola zapísaná do zoznamu akcionárov dňa 27. 9. 2005, ktorá skutočnosť sa nedotkla   vecnej   správnosti   rozhodnutia   okresného   súdu,   keďže   podľa   obsahu   podanej žaloby žalobcom dôvodom určenia neplatnosti uznesení MVZ žalovaného konaného dňa 2. 1.   2006   nebola   námietka   uznášaniaschopnosti   MVZ   spoločnosti   ZTS   Strojárne,   a.   s. a táto nebola uplatnená ani v priebehu konania pred okresným súdom.

Nebol relevantný ani poukaz žalovaného na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Obo 181/1998, uverejnený v časopise Zo súdnej praxe č. 6/1998, pretože toto rozhodnutie bolo prijaté za znenia zákonnej úpravy ust. § 131 ods. I Obchodného zákonníka do 31. 12. 2001, avšak predmetom konania bolo posudzovanie uznesení prijatých na MVZ žalovaného konanom dňa 2. 1. 2006, kedy bolo potrebné vychádzať zo znenia zákonnej úpravy ust. § 131 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka s účinnosťou od 1. 1. 2002 zákonom č. 500/2001 Z. z. Týmto zákonom bol rozšírený okruh aktívne legitimovaných osôb na podanie takejto žaloby,   z   ktorého   rozšírenia   vyplýva   zjednodušenie   procesného   postavenia   bývalého spoločníka,   bývalého   akcionára,   resp.   konateľa,   ktorý   nemusí   preukazovať   naliehavý právny záujem podľa ust. § 80 písm. c) O. s. p., ak je predmetom žaloby určenie neplatnosti uznesení   VZ,   ktoré   sa   týchto   bývalých   spoločníkov,   akcionárov,   alebo   konateľov   týka. Dokonca v zmysle ust. § 768c ods. 13 zákona č. 500/2001 Z. z., ak bolo pred 1. januárom 2002 začaté konanie podľa § 131. § 183 alebo § 242, dokonči súd konanie podľa tohto zákona, t. j. že takéto konania sa dokončili podľa zmenenej právnej úpravy v znení zákona č. 500/2001 Z. z. V týchto začatých súdnych konaniach, pokiaľ v ich priebehu došlo ku zániku   postavenia   žalobcu   ako   spoločníka,   akcionára   obchodnej   spoločnosti,   prípadne došlo   ku   zániku   funkcie   konateľa,   tieto   osoby   nemuseli   preukazovať   naliehavý   právny záujem na určení neplatnosti uznesenia VZ vzhľadom k tomu, že zákon v zmysle ust. § 131 v znení účinnom od 1. 1. 2002 s použitím prechodného a záverečného ust. § 768c ods. 13 zákona č. 500/2001 Z. z. priznával aktívnu legitimáciu v tomto konaní bez toho, aby bol preukazovaný naliehavý právny záujem na tejto určovacej žalobe podľa ust. § 80 písm. c) O. s. p. Na základe uvedeného nebolo možné aplikovať rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.   3   Obo   181/1998   tak,   ako   to   požadoval   žalovaný   v   odvolaní,   keďže   predmetné rozhodnutie   vychádzalo   z   inej   zákonnej   právnej   úpravy,   ktorá   bola   nahradená   novou úpravou zákonom č. 500/2001 Z. z. a táto bola určujúca aj v danej sporovej veci pre prijatie záveru,   že žalobca nebol povinný preukázať naliehavý právny záujem na požadovanom určení.

To,   že   v   priebehu   súdneho   konania   žalovaný   ako   obchodná   spoločnosť   zmenila právnu formu   z akciovej   spoločnosti   na spoločnosť s ručením   obmedzeným,   ako aj,   že žalobca nie je v pozícii akcionára vo vzťahu k žalovanému, nič nemení na tom, že v určitom momente, a to konkrétne k dátumu konaného MVZ zo dňa 2. 1. 2006 žalobca k tomuto termínu, vystupujúci ako akcionár spoločnosti ZTS Strojárne, a.s. bol prijatými uzneseniami na konanom MVZ žalovaného dňa 2. 1. 2006, u ktorých bol zistený rozpor so zákonom a stanovami akciovej spoločnosti ZTS Strojárne, a. s., postupom a spôsobom konania tohto MVZ obmedzený, dotknutý na svojich právach akcionára a súčasne obsahovo sa ho tieto uznesenia   týkali   tak,   ako   to   bolo   vyššie   zhodnotené   nielen   okresným   súdom,   ale vo vyvolanom odvolacom konaní aj krajským súdom. Ak bol v súdnom konaní preukázaný rozpor prijatých uznesení so zákonom, stanovami obchodnej spoločnosti ZTS Strojárne, a. s., ktorý rozpor obmedzil práva žalobcu v smere ako bol vyššie uvedený v odôvodnení aj tohto rozhodnutia krajského súdu a prijaté uznesenia sa obsahovo týkali žalobcu a okresný súd žalobe o určenie neplatnosti uznesení č. 1 až č. 5 prijatých na MVZ spoločnosti ZTS Strojárne, a. s, konanom dňa 2. 1.2006 vyhovel, tak rozhodol vecne správne.

Krajský súd k ďalšiemu odvolaciemu dôvodu žalovaného v poukaze na ust. § 131 ods. 4 Obchodného zákonníka uvádza, že v danej sporovej veci riešil práva akcionára, resp. bývalého akcionára k žalovanému ako spoločnosti a nie práva tretích osôb nadobudnutých v dobrej viere, preto táto námietka nebola relevantná.

Žalovaný   súčasne   v   podanom   odvolaní   navrhol   pripustiť   dovolanie,   pokiaľ   sa odvolací súd stotožní s rozhodnutím okresného súdu s vyjadrením právnych otázok, ktoré podľa   názoru   žalovaného   boli   riešené   v   predmetnom   súdnom   konaní   s   tým,   že   závery prvostupňového súdu sú žalovaným vnímané ako absolútne prelomové, a preto by sa po právnej stránke takéto rozhodnutie stalo právne významným. Krajský súd nezistil priestor pre pripustenie dovolania proti svojmu potvrdzujúcemu rozhodnutiu. Mal za to, že v danej veci   sa   zisťoval,   vyhodnocoval,   posudzoval   skutkový   stav,   a   následne   sa   zhodnocovala právna argumentácia účastníkov súdneho konania, čo vyústilo v prijatí právneho posúdenia sporovej právnej veci, ktorý postup všeobecných súdov bol štandardný, pretože súdy majú v prípade   vyvolaného   sporu   zistený   skutkový   stav   aj   právne   posúdiť,   a   tým   nebola konštatovaná zásadnosť právneho významu riešeného v predmetnej sporovej veci, ktorá by si vyžadovala pripustenie dovolania. V konečnom dôsledku, v súvislosti s dovolaním ako mimoriadneho opravného prostriedku krajský súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR   sp.   zn.   4   Obdo 51/2011   zo dňa   29.   februára   2012,   podľa   ktorého „procesná možnosť odvolacieho súdu založiť prípustnosť dovolania ani v tomto rámci nesmie viesť k prenášaniu ťažiska rozhodovania odvolacieho súdu na súd dovolací a odvolací súd sa musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi okolnosťami a svoj myšlienkový postup musí dostatočne   odôvodniť   aj   s   poukazom   na   všetky   právne   závery,   ktoré   zaujal   v   rámci rozhodnutia“.

Krajský   súd   ďalej   primerane   poukazuje   aj   na   Nález   Ústavného   súdu   SR   sp.   zn. II. ÚS 348/08,   podľa   ktorého   „zo   žiadneho   ustanovenia   Občianskeho   súdneho   poriadku nevyplýva   povinnosť   odvolacieho   súdu   vyhovieť   požiadavke   účastníka   konania   na pripustenie mimoriadneho opravného prostriedku proti jeho rozhodnutiu z dôvodu, že ide o rozhodnutie   po   právnej   stránke   zásadného   významu.   Posúdenie   prípustnosti mimoriadneho opravného prostriedku z uvedeného dôvodu je na úvahe odvolacieho súdu, pričom   táto   úvaha   nemusí   byť   zdôvodnená,   pretože   podľa   požiadavky   §   157   ods.   2 Občianskeho súdneho poriadku sa v odôvodnení rozsudku uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný   účastník   konania,   stručne,   jasne   a   výstižne   vysvetlí,   ktoré   skutočnosti   považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé“. Krajský súd uvádza, že v konečnom dôsledku išlo o právne posúdenie zhodnoteného skutkového stavu, t. j. jednotlivé skutkové otázky boli právne vyhodnotené.

Krajský súd za aplikácie ust. § 224 ods. 4 O. s. p. vyslovil, že o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa, pretože tento aplikoval ust. § 151 ods. 3 O. s. p., pre ktoré v napadnutom rozsudku nebolo rozhodnuté o trovách konania.»

14. Predmetné rozhodnutie krajského súdu obsahuje podľa názoru ústavného súdu dostatok skutkových a právnych záverov, pričom ústavný súd nezistil, že by jeho výklad a závery boli svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené a nevyplýva z nich ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich   podstaty   a   zmyslu.   Skutočnosť,   že   sťažovateľka   sa   s   názorom   krajského   súdu nestotožňuje, nepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v   súlade   so   skutkovým   a   právnym   názorom   účastníkov   konania   vrátane   ich   dôvodov a námietok. V zmysle svojej judikatúry považuje ústavný súd za protiústavné aj arbitrárne tie rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchylné od veci samej alebo aj extrémne nelogické   so   zreteľom   na   preukázané   skutkové   a   právne   skutočnosti   (IV.   ÚS   150/03, I. ÚS 301/06).

15. Ústavný súd sa z obsahu napadnutého uznesenia presvedčil, že krajský súd sa námietkami   sťažovateľky   zaoberal   v   rozsahu,   ktorý   postačuje   na   konštatovanie,   že sťažovateľka   v   tomto   konaní   dostala   odpoveď   na   všetky   podstatné   okolnosti   prípadu. V tejto súvislosti už ústavný súd uviedol, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia   všeobecného   súdu,   ktoré   objasní   skutkový   a   právny   základ   rozhodnutia, postačuje   na   záver   o   tom,   že   z   tohto   aspektu   je   plne   realizované   právo   účastníka   na spravodlivé   súdne   konanie   (m.   m.   IV.   ÚS   112/05,   I.   ÚS   117/05).   Z   ústavnoprávneho hľadiska   preto   niet   žiadneho   dôvodu,   aby   sa   spochybňovali   závery   napadnutého rozhodnutia, ktoré sú dostatočne odôvodnené a majú oporu vo vykonanom dokazovaní.

16. Ústavný súd na záver poznamenáva, že dôvody rozsudku krajského súdu sp. zn. 13 Cob 292/2013 z 12. marca 2014 sú zrozumiteľné a dostatočne logické, vychádzajúce zo skutkových   okolností   prípadu   a   relevantných   právnych   noriem.   Toto   rozhodnutie nevykazuje   znaky   svojvôle,   nevyhodnocuje   nové   dôkazy   a   právne   závery,   konštatuje dostatočne   zistený   skutkový   stav,   k   čomu   krajský   súd   dospel   na   základe   vlastných myšlienkových   postupov   a hodnotení,   ktoré   ústavný   súd   nie je oprávnený   ani povinný nahrádzať (podobne aj I. ÚS 21/98, IV. ÚS 110/03). Ústavný súd ešte pripomína, že nie je a ani nemôže byť ďalšou opravnou inštanciou v systéme všeobecného súdnictva.

17. Vychádzajúc z uvedeného je ústavný súd toho názoru, že niet žiadnej spojitosti medzi posudzovaným rozhodnutím krajského súdu a namietaným porušením základného práva sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru). S prihliadnutím na   odôvodnenosť   napadnutého   rozhodnutia,   ako   aj   s   poukazom   na   to,   že   obsahom základného práva na súdnu ochranu (a tiež aj práva na spravodlivé súdne konanie) nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka súdneho konania, resp. právo na   úspech   v   konaní   (obdobne   napr.   II.   ÚS   218/02,   III.   ÚS   198/07,   II.   ÚS   229/07, I. ÚS 265/07, III. ÚS 139/08), ústavný súd sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

18. Ústavný súd v neposlednom rade poukazuje na svoje právne závery vyslovené v nálezu   č.   k.   IV.   ÚS   434/2010-39   zo   16.   júna   2011   (uvedené   v úvode   bodu   13   – odôvodnení namietaného rozsudku), na ktoré bol povinný prihliadať aj pri rozhodovaní o aktuálnej sťažnosti sťažovateľky.

19. Vzhľadom na to, že sťažnosť sťažovateľky bola odmietnutá ako celok, ústavný súd sa už jej ďalšími návrhmi uvedenými v petite nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. augusta 2014