znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 463/2015-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. novembra 2015 predbežne   prerokoval   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného advokátom JUDr. Miloslavo m Krausom LL.M., Advokátska kancelária KRAUS &   PARTNERS,   s.   r.   o., Jasovská   23,   P.O.BOX   64, Bratislava,   vo   veci   namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 78/2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. júna 2015 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len   „ústava“)   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   I   (ďalej   aj „okresný   súd“)   v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 78/2010.

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ v právnom postavení poškodeného v trestnom konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 1 T 78/2010 sa na ústavnom súde domáha vyslovenia porušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy v dôsledku neefektívnej činnosti okresného súdu v označenom trestnom konaní.

Sťažovateľ v podanej sťažnosti v kontexte podrobne uvedených skutkových okolností prípadu uvádza, že 5. mája 2009 „... bola podaná obžaloba na Okresný súd Bratislava V... po troch   rokoch   od   spáchania   skutku,   ktorým   bol   sťažovateľ   poškodený,   a to dňa 20. 10. 2006.

Okresná prokuratúra Bratislava V podala listom č. 1 Pv 807/06 zo dňa 15. 5. 2009 sťažnosť proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 1 T 74/2009 zo dňa 6. 5. 2009, ktorým postúpil vec Okresnému súdu Bratislava I, ako súdu vecne a miestne príslušnému. Krajský súd v Bratislave uznesením sp. zn. 44 To 79/2009 zo dňa 18. 8. 2009 sťažnosť okresného prokurátora zamietol.

Šetrením v predmetnej právnej veci zistil, že vec napadla na Okresný súd Bratislava V dňom 5. 5. 2009 a bola jej pridelená sp. zn. 1 T 74/2009. Uznesením zo dňa 6. 5. 2009 č. k. 1 T 74/2009-611 bola z dôvodu vecnej a miestnej príslušnosti vec postúpená Okresnému súdu   Bratislava   I.   Od   14.   7.   2009   sa   spisový   materiál   nachádzal   na   Krajskom   súde v Bratislave,   z dôvodu   rozhodovania   o   sťažnosti   podanej   okresným   prokurátorom a dňa 14. 9. 2009 ho Okresný súd Bratislava V v zmysle právoplatného uznesenia zaslal Okresnému súdu Bratislava I, kde mu bola pridelená sp. zn. 4 T 118/2009. Uznesením zo dňa 12. 11. 2009 č. k. 4 T 118/2009-641 Okresný súd Bratislava I neuznal svoju príslušnosť a vec bola dňa 9. 12. 2009 doručená na rozhodnutie Krajskému súdu Bratislava, kde jej bola pridelená sp. zn. 2 Nto 7/2009. Uznesením zo dňa 5. 1. 2010 č. k. 2 Nto 7/2009-648 Krajský súd v Bratislave rozhodol, že príslušným na konanie vo veci je Okresný súd Bratislava V. ktorému bola vec opätovne pridelená pod sp. zn. 1 T 13/10. Uznesením Okresného súdu Bratislava V zo dňa 13. 9. 2010 č. k. 1 T 13/2010-686 bola vec postúpená Okresnému súdu Bratislava I, nakoľko skutok bol právne kvalifikovaný ako pokus obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 14 ods. 1 k § 145 ods. 1 Tr. zák. Spisový materiál bol doručený Okresnému súdu Bratislava I dňom 14. 10. 2010 a veci bola pridelená sp. zn. 1 T 78/2010. Uznesením zo dňa   11.   1.   2011   č.   k.   1   T   78/2010-705   vyslovil   Okresný   súd   Bratislava   I   svoju

2

nepríslušnosť a vec opätovne postúpil Okresnému súdu Bratislava V, ktorému bola doručená dňa 16. 3. 2011 s pridelením sp. zn. 4 T 40/2011. Dňa 21. 3. 2011 Okresný súd Bratislava V vrátil vec Okresnému súdu Bratislava I ako predčasne predloženú. Okresný súd Bratislava I následne dňa 15. 4. 2011 zaslal spis Krajskému súdu v Bratislave, kde napadla pod sp. zn. 4 Nto   4/2011   dňa   18.   4.   2011.   Krajský   súd   v   Bratislave   dňa   19.   4.   2011   vrátil   spis Okresnému   súdu   Bratislava   I   z   dôvodu,   že   bol   predložený   v   rozpore   so spravovacím poriadkom bez predkladacej správy. Spisový materiál bol opätovne predložený Krajskému súdu v Bratislave dňa 8. 8. 2011 na rozhodnutie o príslušnosti a vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 4 Nto 9/11. Dňa 8. 9. 2011 Krajský súd Bratislava vrátil spis Okresnému súdu Bratislava I ako predčasne predložený, nakoľko došlo k nezrovnalosti pri uvádzaní spisových značiek.“.

3.   Ako   ďalej   sťažovateľ   s poukazom   na   prieťahy   v konaní   a   jeho   právnu   neistotu konštatuje, „...   dňa   15.   6.   2012   sťažovateľ   požiadal   o   preskúmanie   postupov   súdov Ministerstvo spravodlivosti SR, pretože sa vo veci stále nekoná a sťažnosť bola vyhodnotená Krajským súdom v Bratislave, kam bola MS SR postúpená, ako nedôvodná. Ale vo veci sa stále nekoná.

Na podanie sťažovateľa zo dňa 21. 2. 2012 Krajskému súdu v Bratislave dostal listom Spr. 2016/2012 odpoveď, ktorá ale vôbec relevantne nerieši postup súdu, len opisuje stav. Vo veci sa stále nezačalo súdmi relevantne konať. Sťažnosť na prieťahy zo dňa 20. 1. 2011 Krajskému súdu v Bratislave bola postúpená listom   Spr.   2016/2012   zo   dňa   30.   1.   2012   Okresnému   súdu   Bratislava   V.   Ten   listom Spr. 2006/12 zo dňa 9. 2. 2012 konštatuje, že nedošlo k prieťahom v konaní. Ale vo veci sa nekoná.

Opakovaná sťažnosť na prieťahy zo dňa 21. 2. 2011 adresovaná Krajskému súdu v Bratislave nebola opätovne vyriešená v prospech sťažovateľa.

Postup   Okresného   súdu   Bratislava   I   a   Krajského   súdu   v   Bratislave,   resp.   ich nečinnosť,   signalizuje   sťažovateľ   Ministerstvu   spravodlivosti   SR   dňa   26.   11.   2011 bez výsledku.

List sťažovateľa prezidentovi SR zo dňa 15. 6. 2012 bol z dôvodu nekompetencie postúpený listom č. s. 2292-2012-BA Kancelárii verejného ochrancu práv dňa 24. 7. 2012, ktorá následne požiadala o doplnenie, ktoré sťažovateľ odoslal dňa 10. 10. 2012 Kancelárii verejného ochrancu práv. Relevantný výsledok z uvedeného konania na predmetnú trestnú vec podľa vyjadrenia sťažovateľa nie je.

Na   ďalšie   prieťahy   v konaní   Okresnému   súdu   Bratislava   I   po   vyhlásení prvostupňového rozsudku bolo Okresným súdom Bratislava I konštatované, že sú nedôvodné, pretože súdny spis je zapožičaný na disciplinárne konanie voči zákonnému sudcovi a preto po odvolaní nemohol byť postúpený odvolaciemu súdu, doba cca jeden rok.“.

4.   Sťažovateľ   sa   na   základe   ním   tvrdených   skutočností   a namietanej   nečinnosti okresného   súdu   domnieva,   že   neukončením   trestného   konania   po   dobu   deväť   rokov, pri ktorom   bol   poškodený   páchateľom,   si   vyžaduje   vyšší   stupeň   ochrany   ako   len deklarovanie porušenia ústavného práva sťažovateľa, a preto žiada finančné zadosťučinenie vo výške 10 000 eur.

5. V nadväznosti na uvedené preto sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vydal tento nález:„1. Základné právo sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛ upravené v čl. 48 ods. 2 a v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. značkou 1 T 78/2010 porušené bolo.

2. Okresnému súdu Bratislava I sa prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľovi ⬛⬛⬛⬛ sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 10 000 € (slovom desaťtisíc eur), ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia - nálezu na účet právneho zástupcu vedený v

.

4

4.   JUDr.   Miloslavovi   Krausovi,   advokátovi   sa   priznávajú   trovy   konania   -   trovy právneho zastúpenia vo výške 669,43 €, ktoré je súd povinný zaplatiť na účet advokáta vedený v ⬛⬛⬛⬛.“

II.

6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom   predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

8.   O   zjavnej   neopodstatnenosti   návrhu   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom   orgánu   štátu   nemohlo   vôbec   dôjsť   k   porušeniu   toho   základného   práva   alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno   považovať   ten,   pri   predbežnom   prerokovaní   ktorého   ústavný   súd   nezistil   žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (m. m. II. ÚS 93/03, II. ÚS 177/04).

9.   Podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy   každý   sa   môže   domáhať   zákonom   ustanoveným postupom   svojho   práva   na   nezávislom   a   nestrannom   súde   a v prípadoch   ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

10. Ústavný súd v úvode zdôrazňuje, že podstatou sťažnosti a predmetom konania pred   ústavným   súdom   je   nárok   sťažovateľa   na   ochranu   pred postupom   okresného   súdu výlučne len v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 1 T 78/2010, ktorým mali byť porušené základné práva sťažovateľa zaručené čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy.

II.A K namietanému porušeniu čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 78/2010

11.   Ústavný   súd   sa   osobitne   zameral   na   preskúmanie   opodstatnenosti   sťažnosti sťažovateľa, keďže pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy odmieta sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú, ak „vzhľadom na skutočnosť, že celková doba konania pred súdom, ako aj postup zákonného sudcu nesignalizovali reálnu možnosť zbytočných prieťahov, a tým ani porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy“ (II. ÚS 109/03), resp. ak „argumenty v sťažnosti sťažovateľa nepreukázali v čase

6

podania sťažnosti takú intenzitu porušenia označeného základného práva, aby bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie“ (II. ÚS 93/03, II. ÚS 177/04).

Z judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní   má   nevyhnutne   za   následok   porušenie   základného   práva   na prerokovanie   veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 66/02, I. ÚS 154/03, I. ÚS 38/04, III. ÚS 199/02, IV. ÚS 147/04, IV. ÚS 221/05).

12.   Vychádzajúc   z doterajšej   stabilnej   judikatúry   ústavného   súdu,   je   potrebné poukázať na to, že v prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu sa   nevyznačoval   takými   výraznými   prieťahmi,   ktoré   by   bolo   možné   kvalifikovať ako „zbytočné   prieťahy“   v zmysle   čl. 48   ods. 2   ústavy,   nevyslovil   porušenie   základného práva   zaručeného   týmto   článkom   ústavy   (napr.   II. ÚS 57/01),   prípadne   návrhu buď nevyhovel   (napr. I. ÚS 11/00),   alebo   ho   odmietol   ako   zjavne   neopodstatnený (napr. III. ÚS 59/05, IV. ÚS 221/05).

13.   Podľa   názoru   ústavného   súdu   nemožno   na   základe   skutočností   uvedených v sťažnosti považovať postup okresného súdu za taký, ktorý by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v konaní v zmysle citovaného článku ústavy.

14. Sťažovateľ v súvislosti s v čase podania ústavnej sťažnosti prebiehajúcim súdnym konaním   podal   listom   z 28.   apríla   2015,   doručeným   okresnému   súdu   4.   mája   2015, predsedovi   okresného   súdu   sťažnosť   na   prieťahy   v konaní   vedenom   okresným   súdom pod sp. zn. 1 T 78/2010.

V odpovedi na sťažnosť predseda okresného súdu listom sp. zn. 1 Spr. 2119/2015 z 18. mája   2015   okrem   iného   sťažovateľovi   oznámil,   že „...   okresný   súd   po   vyhlásení a vypracovaní   rozsudku   v predmetnej   veci   tento   doručoval   a vyzval   procesné   strany na odôvodnenie podaného odvolania, aby bolo možné predložiť spis odvolaciemu súdu. Predmetný   spis   nebol   predložený   Krajskému   súdu   v Bratislave   z dôvodu   absencie odôvodnenia odvolania zo strany obvineného.

V súčasnej dobe je spis Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 1 T 78/2010 zapožičaný k disciplinárnemu   konaniu   proti   zákonnému   sudcovi ⬛⬛⬛⬛. Disciplinárny senát by mal uvedenú vec prejednať v priebehu mesiaca jún 2015.

Podľa   informácie   príslušnej   spisovej   kancelárie   bolo   odôvodnenie   odvolania obvineného už zabezpečené a spis môže byť predložený Krajskému súdu v Bratislave ihneď po jeho vrátení.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného pokladám vašu sťažnosť za nedôvodnú.“.

15. S ohľadom na uvedené ústavný súd poznamenáva, že v zmysle ustanovenia § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) sa sťažnosť podáva orgánu príslušnému na jeho vybavenie, t. j. v tomto konkrétnom prípade predsedovi okresného súdu.

Sťažnosť sťažovateľa z 28. apríla 2015 na prieťahy v konaní okresného súdu vedeného pod sp. zn. 1 T 78/2010 (bod 14) bola teda podaná v súlade s toho času platnou a účinnou právnou úpravou.

Ostatné podania sťažovateľa na prieťahy v súdnych konaniach, na ktoré sťažovateľ poukazuje v podanej ústavnej sťažnosti (bod 3), ústavný súd v kontexte ústavnou sťažnosťou napadnutého súdneho konania okresného súdu vedeného pod sp. zn. 1 T 78/2010 nehodnotil z nasledujúcich dôvodov:

1. Sťažnosť na prieťahy v konaní vedenom Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 1 T 78/2010 a Okresným súdom Bratislava V pod sp. zn. 1 T 13/2010 z 20. januára 2011 [adresovaná predsedovi Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)] bola listom sp. zn. Spr. 2016/2012 z 31. januára 2012 predsedom krajského súdu postúpená na vybavenie Okresnému súdu Bratislava V. Následne bolo listom sp. zn. Spr. 2006/12 z 9. februára 2012 sťažovateľovi zo strany predsedu Okresného súdu Bratislava V oznámené, že „... trestná vec obvineného ⬛⬛⬛⬛ PhD.   1 T 13/2010   bola   dňa   13.   09.   2010   postúpená Okresnému súdu Bratislava I, spis sa Okresnému súdu Bratislava V ku dňu 09. 02. 2012

8

nevrátil, takže vo veci okresnému súdu Bratislava V nedošlo k Vami uvádzaným prieťahom v konaní“.

2.   Opakovaná   sťažnosť   na   prieťahy   v   súdnom   konaní   z 21.   februára   2012 bola predsedovi   krajského   súdu   opätovne   doručená   23.   februára   2012.   Ten   listom sp. zn. Spr 2016/2012   z 13.   marca   2012   sťažovateľovi   okrem   iného   oznámil,   že „...   vec sp. zn. 1 T 78/2010 opätovne napadla na tunajší súd dňom 19. 1. 2012 a bola jej pridelená sp. zn. 4 Nto 2/2012.

Dovoľujem   si   Vám   oznámiť,   že   som   vaše   podanie   zo   dňa   21.   02.   2012   postúpil so zreteľom na jeho obsah, ako aj doterajší priebeh konania do príslušného súdneho spisu za účelom predísť prípadným prieťahom v ďalšom konaní.“.

3.   Sťažovateľ   následne   listom   z 15.   júna   2012   požiadal   ministra   spravodlivosti Slovenskej republiky „... o preskúmanie postupov Okresného súdu Bratislava 5 a Krajského súdu Bratislava 1“. ⬛⬛⬛⬛, vedúca oddelenia správy súdov, sekcie právnych služieb   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky,   listom   č. 21976/2012-151 z 27. júna   2012   sťažovateľovi   oznámila,   že   jeho   sťažnosť   na   porušenie   práva   na   verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v konaní krajského súdu sp. zn. 4 Nto 2/2012 „... bola z dôvodu príslušnosti s poukazom na ustanovenie § 63 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch   a o zmene a doplnení niektorých   zákonov postúpená predsedovi krajského súdu, ktorý Vás bude o spôsobe jeho vybavenia informovať“.

Následne   predseda   krajského   súdu   listom   sp.   zn.   Spr. 2016/2012   z 25. júla   2012 sťažovateľovi   oznámil,   že   jeho   sťažnosť „...   prešetril   v intenciách   citovaných   zákonných ustanovení z hľadísk nevyhnutných pre jej náležité vybavenie a dospel som k záveru, že Vaša sťažnosť nie je dôvodná...

V spore o príslušnosť bolo tunajším rozhodnuté uznesením sp. zn. 4 Nto 2/2012 zo dňa 19. 04. 2012 a spisový materiál bol vrátený Okresnému súdu Bratislava I dňa 31. 05. 2012.“.

4.   Sťažovateľ   rovnako   listom   z 15.   júna   2012   požiadal   i prezidenta   Slovenskej republiky „...   o preskúmanie   postupov   Okresného   súdu   Bratislava   5 a Krajského súdu Bratislava   1“. ⬛⬛⬛⬛,   vedúci   oddelenia   styku   s verejnosťou, odboru komunikácie   Kancelárie   prezidenta   Slovenskej   republiky,   sťažovateľovi   listom č. 2292-2012-BA z 24. júla 2012 oznámil, že „... vzhľadom na to,   že v oblasti súdnych procesov   (najmä   prieťahov   v súdnom   konaní)   má   pomerne   veľké   právomoci   Kancelária verejného ochrancu práv, listom zo dňa 24. 07. 2012 sme Vašu záležitosť postúpili práve tejto inštitúcii...“.

Listom   č.   3083/2012/VOP   z   10.   septembra   2012 ⬛⬛⬛⬛, pracovníčka odboru ochrany základných práv a slobôd Kancelárie verejného ochrancu práv, následne   sťažovateľa   vyzvala   na   doplnenie   sťažnosti   na   postup   Okresného   súdu Bratislava V a krajského súdu. Po doplnení podania zo strany sťažovateľa sťažovateľa   priebežne   informovala   o postupe   pri   vybavovaní   jeho   podnetu   postúpeného z Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky dňa 3. augusta 2012, ktorý sťažovateľ doplnil 11.   októbra   2012   a   28.   novembra   2012.   Ako ⬛⬛⬛⬛ v liste   adresovanom sťažovateľovi   uviedla, „...   podnetom   sa   domáhate   ochrany   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ktoré je podľa Vášho názoru porušované v trestnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 1 T 78/2010 (napriek tomu, že spis sa v minulosti často nachádzal na iných súdoch v dôsledku sporov o miestnu príslušnosť,   sa   aktuálne   vedie   na   Okresnom   súde   Bratislava   I a vo   veci   je   vytýčené pojednávanie na deň 14. októbra 2013.

Preto Vás informujem, že verejná ochrankyňa práv požiadala JUDr. Martu Barkovú, podpredsedníčku Okresného súdu Bratislava I, o predloženie písomného stanoviska o stave a priebehu predmetného konania.

Po   zistení   a preskúmaní   potrebných   informácií   a podkladov   budete   o výsledkoch vybavenia Vášho podnetu písomne upovedomený verejnou ochrankyňou práv.“.

5.   Ostatnou   sťažnosťou   na   prieťahy   v súdnom   konaní   z 3.   júna   2015   adresovanou predsedovi krajského súdu sťažovateľ opakovane požiadal o odstránenie prieťahov v trestnom konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 78/2010.

16. Podľa názoru ústavného súdu i napriek nie celkom optimálnemu vedeniu konania v posudzovanej   veci   treba   zároveň   uviesť,   že   zákonný   sudca   v rámci   konania   vedeného okresným súdom pod sp. zn. 1 T 78/2010 rozhodol rozsudkom 30. júna 2014.

Podľa   zistení   ústavného   súdu   predmetný   súdny   spis   bol   19.   septembra   2015 predložený krajskému súdu na rozhodnutie o podanom odvolaní voči rozsudku okresného súdu sp. zn. 1 T 78/2010 z 30. júna 2014.

Okresný súd teda v danej etape konania už toho času nemôže ovplyvniť jeho priebeh a ani porušiť základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Vydaním rozhodnutia a následným predložením súdneho spisu na účely   odvolacieho   konania   krajskému   súdu   vykonal   okresný   súd   v konaní   vedenom pod sp. zn. 1 T 78/2010 všetky relevantné úkony smerujúce k nastoleniu právnej istoty sťažovateľa a svoju úlohu v tomto smere splnil.

17. Na základe uvedeného a vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedeného   pod sp. zn.   1   T   78/2010   (t.   j.   5   rokov   –   konanie   sp.   zn.   1   T   78/2010   bolo na okresnom súde vedené od 14. októbra 2010), ako i samotnú skutočnosť, že predmetný súdny spis sp. zn. 1 T 78/2010 sa v posudzovanom období (október 2010 až september 2015) často nachádzal na iných súdoch v dôsledku sporov o miestnu príslušnosť (bod 2), ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol ako zjavne neopodstatnenú. Doterajší priebeh konania pred označeným súdom bol – napriek možnosti efektívnejšieho a koncentrovanejšieho konania zo strany   okresného   súdu,   najmä   však   v dôsledku   „migrácie   súdneho   spisu“   z dôvodu prebiehajúceho sporu o miestnu príslušnosť - bez významnejších prieťahov, a preto nezakladá reálnu možnosť vyslovenia porušenia základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Ústavný súd sa rovnako nestotožnil s námietkou sťažovateľa týkajúcou sa nečinnosti okresného súdu a neukončením trestného konania po dobu deviatich rokov (bod 4), keďže predmetom prieskumu zo strany ústavného súdu bolo sťažovateľom namietané porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy výlučne len konaním okresného súdu vedeným pod sp. zn. 1 T 78/2010, ktoré bolo na okresnom súde vedené až od 14. októbra 2010 po tom, čo Okresný súd Bratislava V uznesením č. k. 1 T 13/2010-686 z 13. septembra 2010 vec postúpil   Okresnému   súdu   Bratislava   I z dôvodu,   že   prerokúvaný   skutok   bol   právne kvalifikovaný ako pokus obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 14 ods. 1 k § 145 ods. 1 Trestného zákona.

18. Ústavný súd, vychádzajúc z obsahu sťažnosti a jej príloh vyhodnotil, že v konaní vedenom   na okresnom   súde   pod   sp.   zn.   1   T   78/2010   nedošlo   k   takej   intenzite   zásahu do práva   sťažovateľa,   ktorá   by   zodpovedala   ústavno-relevantnému   porušeniu   základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Z uvedených dôvodov ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietol jeho sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

19. S poukazom na svoju rozhodovaciu prax (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05) ústavný súd v kontexte už uvedeného v závere poznamenáva, že účelom práva účastníka   konania   pred   všeobecným   súdom   podať   sťažnosť   na   prieťahy   v konaní je poskytnutie   príležitosti   tomuto   súdu,   aby   sám   odstránil   protiprávny   stav   zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označené právne prostriedky, ktoré má podľa zákon o súdoch, alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Pozornosti ústavného súdu s ohľadom na uvedené neušlo, že sťažovateľ v súvislosti s napadnutým súdnym konaním vedeným v čase podania ústavnej sťažnosti na okresnom pod sp. zn. 1 T 78/2010 podal predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy, pričom vzhľadom na to, že od podania sťažnosti na prieťahy v súdnom konaní sp. zn. 1 T 78/2010 (sťažnosť na prieťahy bola predsedovi okresného súdu doručená 4. mája 2015) do podania ústavnej sťažnosti (16. júna 2015) uplynulo len niečo vyše mesiaca na zjednanie nápravy zo strany okresného súdu, posúdil ústavný súd podanie sťažnosti na prieťahy podľa zákona o súdoch zo strany sťažovateľa iba ako formálny a účelový úkon, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak takáto sťažnosť mohla mať, ak by predseda okresného súdu dostal primeranú (rozumnú) lehotu na uskutočnenie opatrení proti zbytočným prieťahom vo veci samej (podobne II. ÚS 376/06, IV. ÚS 48/06, II. ÚS 390/06).

II.B K namietanému porušeniu čl. 46 ods. 1 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 78/2010

20. Sťažovateľ súčasne namietal aj porušenie svojho základného práva zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 78/2010.Pretože sťažovateľ namietajúci aj porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy toto porušenie oprel o dôvody v podstate identické s tými, ktoré uviedol v súvislosti s namietaným   porušením   čl.   48   ods.   2   ústavy   (časť   II.A   odôvodnenia),   bolo   potrebné odmietnuť jeho sťažnosť aj v tejto časti z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

21. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch   sťažovateľa   v uvedenej   veci   stratilo   opodstatnenie,   preto   sa   nimi   ústavný   súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. novembra 2015