znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 462/2024-27

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Miloša Maďara (sudca spravodajca) a sudcov Jany Baricovej a Miroslava Duriša v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenej IN FORO – AYRUMYAN advokátska kancelária s. r. o., Uhrova 4, Bratislava, proti postupu Mestského súdu Bratislava IV (predtým Okresný súd Bratislava I) v konaní vedenom pod sp. zn. B1-17C/4/2018 po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 339/2022 z 25. augusta 2022 takto

r o z h o d o l :

1. Postupom Mestského súdu Bratislava IV (predtým Okresný súd Bratislava I) v konaní vedenom pod sp. zn. B1-17C/4/2018 po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 339/2022 z 25. augusta 2022 b o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľky na prerokovanie jej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2. Mestskému súdu Bratislava IV sa p r i k a z u j e, aby v konaní vedenom pod sp. zn. B1-17C/4/2018 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľke   p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 1 000 eur, ktoré jej j e Mestský súd Bratislava IV p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.  

4. Mestský súd Bratislava IV j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľke trovy konania 856,75 eur a zaplatiť ich právnemu zástupcovi sťažovateľky do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci

1. Ústavný súd uznesením sp. zn. I. ÚS 462/2024 z 3. septembra 2024 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť sťažovateľky, doručenú ústavnému súdu elektronickou formou 25. júna 2024, a to v časti, ktorou sa domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom mestského súdu (predtým okresného súdu) v konaní vedenom pod sp. zn. B1-17C/4/2018 (ďalej len „napadnuté konanie“), a to v období po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 339/2022 z 25. augusta 2022 (ďalej aj „nález ústavného súdu“), t. j. v období po 6. septembri 2022. Vo zvyšnej časti namietajúcej porušenie označeného základného práva do právoplatnosti nálezu ústavného súdu ústavnú sťažnosť odmietol ako neprípustnú z dôvodu prekážky res iudicata. Sťažovateľka súčasne navrhuje, aby ústavný súd prikázal mestskému súdu konať bez zbytočných prieťahov, priznal jej primerané finančné zadosťučinenie 2 000 eur a náhradu trov konania pred ústavným súdom.

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka sa žalobou podanou okresnému súdu 7. februára 2018 domáha proti žalovanému zaplatenia 13 277,57 eur s príslušenstvom, ktoré mu poskytla na základe zmluvy o pôžičke z 5. decembra 2007. Podľa sťažovateľky k zbytočným prieťahom dochádza aj po tom, ako ústavný súd nálezom sp. zn. III. ÚS 339/2022 z 25. augusta 2022 vyslovil porušenie jej práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a okresnému súdu uložil príkaz konať, keďže po uskutočnení posledného súdneho pojednávania (21. apríl 2023, pozn.) okresný súd ďalší termín odročil na neurčito, v napadnutom konaní nevykonal plánovanú konfrontáciu znalcov a ich znaleckých posudkov, zákonná sudkyňa bola preložená na Okresný súd Malacky, a tak ku dňu podania ústavnej sťažnosti v prejednávanej veci nebolo rozhodnuté. Mestský súd zároveň nereagoval ani na jej žiadosť o rozhodnutie a nariadenie termínu súdneho pojednávania podanú 28. februára 2024.

II.

Argumentácia sťažovateľky

3. Podľa sťažovateľky sa predmet napadnutého konania nevyznačuje právnou ani skutkovou zložitosťou, k vzniku prieťahov neprispela a tieto sú spôsobené najmä postupom a nečinnosťou mestského súdu. Na podklade uvedeného odôvodnila zásah do svojich namietaných práv, ako aj nároky uplatnené v petite ústavnej sťažnosti.

III.

Vyjadrenie mestského súdu

4. S odkazom na chronológiu úkonov vykonaných v napadnutom konaní predsedníčka mestského súdu konštatovala, že zo strany vtedajšieho okresného súdu došlo v období od 23. mája 2023 do 28. októbra 2024 k súdnym prieťahom, a to z objektívnych dôvodov spočívajúcich v zmene zákonných sudcov (26. júna 2023 a 13. marca 2024, pozn.), pričom po oboznámení sa s prejednávanou vecou nová zákonná sudkyňa nariadila bezodkladne termín súdneho pojednávania na 11. február 2025.

⬛⬛⬛⬛

IV.

Posúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti

5. Ústavný súd upustil od ústneho pojednávania, keďže na základe podaní účastníkov konania a predloženého súdneho spisu je zrejmé, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci [§ 58 ods. 3 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)].

6. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom znamenajúcim nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím (m. m. II. ÚS 118/2019, I. ÚS 250/2020).

7. Pri posudzovaní otázky, či v okolnostiach konkrétneho súdneho konania došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade s doterajšou judikatúrou (m. m. III. ÚS 241/2017, I. ÚS 17/2022, rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Frydlender v. Francúzsko z 27. 6. 2000, sťažnosť č. 30979/96 a vo veci Záborský a Šmáriková v. Slovensko zo 16. 12. 2003, sťažnosť č. 58172/00) zohľadňuje (1) právnu a faktickú zložitosť veci, o ktorej všeobecný súd rozhoduje, (2) správanie účastníka súdneho konania a (3) postup samotného súdu, a prihliada sa pritom aj na význam konania pre sťažovateľa.

8. Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd zotrváva už na skôr vyslovenom posúdení predmetu napadnutého konania (bod 13 nálezu ústavného súdu, pozn.), keď konania o zaplatenie peňažnej sumy patria do bežnej agendy všeobecných súdov, avšak dĺžku napadnutého konania ovplyvnilo znalecké dokazovanie, ako aj potreba odstraňovania rozporov vzniknutých medzi znaleckým posudkom vypracovaným súdom ustanoveným znalcom a súkromným znaleckým posudkom predloženým žalovaným. V správaní sťažovateľky ústavný súd nezistil skutočnosti vedúce k vzniku zbytočných prieťahov.

9. Bez potreby podrobnejších analýz uskutočnených procesných úkonov je pre ústavný súd podstatné, že aj keď po právoplatnosti predchádzajúceho nálezu ústavného súdu ešte okresný súd v napadnutom konaní postupoval plynule a vykonával úkony spojené so znaleckým dokazovaním, obdobie vzniku zbytočných prieťahov nastalo v súvislosti s prechodom súdnej agendy na mestský súd, keď po pridelení právnej veci sťažovateľky novej zákonnej sudkyni 26. júna 2023 (dátum pridelenia vyplýva len z vyjadrenia mestského súdu, pozn.) sa v napadnutom konaní nevykonal žiadny úkon a po takmer deviatich mesiacoch bola 13. marca 2024 prejednávaná vec pridelená ďalšej zákonnej sudkyni, ktorá po siedmich mesiacoch 29. októbra 2024 vydala pokyn na telefonické kontaktovanie znalcov, a to na účel zistenia ich možnosti zúčastniť sa súdneho pojednávania, ktoré 4. novembra 2024 nariadila na 11. február 2025. V tomto kontexte sa preto nemožno stotožniť s argumentáciou mestského súdu o vzniku zbytočných prieťahov zavinených postupom okresného súdu, keďže obdobie absolútnej nečinnosti v trvaní viac ako jedného roka a štyroch mesiacov (od 26. júna 2023 do 29. októbra 2024, pozn.) sa vyskytlo práve v čase, keď súdnym spisom disponoval už mestský súd.

10. V konklúzii uvedeného ústavný súd uzatvára, že napadnuté konanie vykazuje zbytočné prieťahy, ktorými došlo k porušeniu namietaných práv sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (bod 1 výroku tohto nálezu).

V.

Príkaz konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

11. Keďže mestský súd nereflektoval na príkaz konať uložený predtým okresnému súdu a v napadnutom konaní nebolo právoplatné rozhodnuté, ústavný súd prikázal mestskému súdu konať bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).

12. Sťažovateľka sa domáha, aby jej ústavný súd priznal primerané finančné zadosťučinenie 2 000 eur. Vzhľadom na zistenú nečinnosť mestského súdu, uložený príkaz konať, berúc do úvahy všetky okolnosti prípadu, primárne absenciu právoplatného rozhodnutia aj vzhľadom na už skorším nálezom konštatované zbytočné prieťahy v napadnutom konaní, majúc na pamäti, že cieľom priznania finančného zadosťučinenia je zmiernenie ujmy pociťovanej z porušenia základných práv alebo slobôd zaručených ústavou, resp. záväznou medzinárodnou zmluvou, nie získanie iného majetkového prospechu, ústavný súd podľa čl. 127 ods. 3 ústavy priznal sťažovateľke finančné zadosťučinenie 1 000 eur a vo zvyšnej časti návrhu nevyhovel (body 3 a 5 výroku tohto nálezu).

VI.

Trovy konania

13. Ústavný súd priznal sťažovateľke (§ 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde) nárok na náhradu trov právneho zastúpenia (bod 4 výroku tohto nálezu) za 2 úkony právnej služby vykonané v roku 2024 (prevzatie, príprava zastúpenia a podanie ústavnej sťažnosti) v sume dvakrát po 343,25 eur a režijný paušál v sume dvakrát po 13,73 eur, t. j. spolu 713,96 eur [§ 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“)]. Priznanú odmenu podľa § 18 ods. 3 vyhlášky zvýšil o 20 % daň z pridanej hodnoty, t. j. o 142,79 eur, pretože aj keď právny zástupca sťažovateľky sám nepreukázal skutočnosť, že je platiteľom tejto nepriamej dane, ústavný súd vlastnou činnosťou a vo verejnosti dostupnom zozname daňových subjektov registrovaných pre DPH, vedenom finančnou správou Slovenskej republiky, zistil, že právny zástupca sťažovateľky je platiteľom DPH, pričom k vyhľadávacej činnosti pristúpil vzhľadom na priznanie DPH k trovám konania v predchádzajúcom náleze ústavného súdu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. novembra 2024

Miloš Maďar

predseda senátu