znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 461/2014-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. augusta 2014 predbežne prerokoval sťažnosť mal. P. K., zastúpenej zákonnou zástupkyňou matkou R. D., právne   zastúpenou   advokátkou   JUDr.   Tatianou   Polkovou,   Advokátska   kancelária,   Na Priekope 174/13, Žilina, vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   podľa   čl.   6   ods.   1 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Krajského   súdu v Banskej   Bystrici   vo   veci   vedenej   pod   sp. zn. 16 Co/412/2013   a jeho   rozsudkom   z 30. januára 2014 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť mal. P. K.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. mája 2014 doručená sťažnosť mal. P. K., zastúpenej zákonnou zástupkyňou matkou R. D. (ďalej len   „sťažovateľka“,   v citáciách   aj   „navrhovateľka“),   vo   veci   namietaného   porušenia   jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Krajského   súdu   v Banskej   Bystrici   (ďalej   len „krajský súd“) vo veci vedenej pod sp. zn. 16 Co/412/2013 a jeho rozsudkom z 30. januára 2014 (ďalej aj „namietaný rozsudok“).

2. Z obsahu sťažnosti a k nej pripojených písomností vyplýva, že sťažovateľka je v procesnom   postavení   navrhovateľky   v konaní   o náhradu   škody   na   zdraví   a o náhradu nemajetkovej   ujmy   proti   odporkyni   Detskej   fakultnej   nemocnici   s poliklinikou   Banská Bystrica (ďalej len „odporkyňa“) vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 9 C/169/2009.

Okresný súd rozsudkom z 27. marca 2013 zamietol návrh sťažovateľky, ktorým sa domáhala   od   odporcu „zaplatenia   náhrady   škody   predstavujúcej   náhradu   za   sťaženie spoločenského   uplatnenia   a bolestného   za   poškodenie   jej   zdravia   s trvalými   následkami z dôvodu, že jej nebola poskytnutá zdravotná starostlivosť v súlade s ustanovením § 4 ods. 3 zákona   576/2004   Z.   z.   o zdravotnej   starostlivosti“.   O odvolaniach   sťažovateľky   a aj odporkyne rozhodol krajský súd rozsudkom č. k. 16 Co/412/2013-460 z 30. januára 2014 tak,   že „rozsudok   okresného   súdu   vo   výroku,   ktorým   zamietol   návrh   navrhovateľky a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania navrhovateľky potvrdzuje“. Výrok o náhrade trov konania odporkyne zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

3.   Sťažovateľka   v zásade   namieta   nedostatočne   zistený   skutkový   stav   a z toho vyplývajúce   nesprávne   právne   závery.   Právny   názor   krajského   súdu „vo   vzťahu k uplatnenému nároku považuje za arbitrárny... vôbec neodstránil kontroverznosť znalcovej argumentácie... konajúce súdy odmietli bezdôvodne osobný výsluch znalca...“ a nevykonali ďalšie ňou navrhované dôkazy. Týmto postupom a namietaným rozsudkom z 30. januára 2014 porušil krajský súd jej ňou uvedené práva (bod 1).

4. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:„Základné   právo   mal...   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy...,   čl.   6   ods.   1   Dohovoru... rozsudkom Krajského súdu... č. k. 16 Co/412/2013-460 z 30. 01. 2014 porušené bolo.

2.   Rozsudok   Krajského   súdu...   č.   k.   16   Co/412/2013-460   z 30.   01.   2014   zrušuje a prikazuje Krajskému súdu... vo veci znova konať a rozhodnúť.“

Súčasne navrhla, aby jej bola priznaná náhrada trov právneho zastúpenia.

II.

5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu (sťažnosti) podľa § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7.   Podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy   každý   sa   môže   domáhať   zákonom   ustanoveným postupom   svojho   práva   na   nezávislom   a   nestrannom   súde   a   v   prípadoch   ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

8.   Predmetom   sťažnosti   sťažovateľky   je   namietané   porušenie   označených   práv zaručených ústavou a dohovorom (body 1 a 4) postupom krajského súdu a jeho rozsudkom č. k. 16 Co/412/2013-460 z 30. januára 2014.

9.   Podstatou   námietok   sťažovateľky   boli tvrdenia   o   neopodstatnenosti   faktických a právnych   záverov   napadnutého   rozsudku   krajského   súdu   (pozri   bod   3),   najmä nedostatočne zistený skutkový stav a v dôsledku toho aj nesprávne právne závery. Tým podľa názoru sťažovateľky došlo k porušeniu ňou označených práv (body 1 a 4).

10. Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu (ako aj práva na spravodlivý proces) je umožniť každému reálny   prístup   k   súdu,   pričom   tomuto   právu   zodpovedá   povinnosť   súdu   o   veci   konať a rozhodnúť (napr. II. ÚS 88/01), ako aj konkrétne procesné garancie v súdnom konaní. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných súdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti, ktorý rozhoduje o sťažnostiach týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je v zásade oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na   kontrolu   zlučiteľnosti   účinkov   takejto   interpretácie   s   ústavou   alebo   kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o namietaných porušeniach ústavou alebo príslušnou medzinárodnou zmluvou garantovaných práv a slobôd je daná v prípade, že je vylúčená právomoc všeobecných   súdov,   alebo v   prípade,   že účinky   výkonu tejto právomoci   všeobecným   súdom   nie sú   zlučiteľné   so   súvisiacou   ústavnou   úpravou   alebo úpravou v príslušnej medzinárodnej zmluve (I. ÚS 225/03, I. ÚS 334/08).

11.   Pokiaľ   ide   o   sťažovateľkou   namietané porušenie jej základného   práva   podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru označeným rozhodnutím krajského súdu, ústavný súd predovšetkým konštatuje, že v danej veci nebola vylúčená právomoc všeobecných súdov. V právomoci ústavného súdu zostalo následne iba posúdenie, či účinky výkonu právomoci krajského súdu v súvislosti s jeho rozhodnutím o odvolaní sťažovateľky rozsudkom sp. zn. 16 Co/412/2013 z 30. januára 2014 sú zlučiteľné s označeným článkom ústavy, resp. dohovoru.

12.   Ústavný   súd   po   oboznámení   sa   s   obsahom   rozsudku   krajského   súdu   dospel k záveru,   že   krajský   súd   svoje   rozhodnutie   náležite   odôvodnil,   čo   potvrdzuje   jeho argumentácia vychádzajúca z v konaní zisteného skutkového stavu a na neho nadväzujúce právne závery. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa krajský súd po oboznámení výsledkov konania prvostupňového súdu zaoberal podstatou odvolacej argumentácie sťažovateľky:«Navrhovateľka odvolanie odôvodnila ust. § 205 ods. 2 písm. a), c), d), f) O. s. p., pričom dôvod odvolania podľa § 205 ods. 2 písm. a) O. s. p. spočíva vo vade v zmysle § 221 písm. f) O. s. p.. Podľa navrhovateľky písomne vyhotovený rozsudok súdu prvého stupňa nemá   náležitosti   predpísané   v   ustanovení   §   157   ods.   2   O.   s.   p.,   nakoľko   písomné vyhotovenie rozsudku obsahuje v prevažujúcej časti parafrázovanie dôkazov vykonaných na pojednávaní s ich opakovaním v texte. V tejto súvislosti následne namietala, že okresný súd   sa   žiadnym   spôsobom   nevysporiadal   s   námietkou,   ktorú   žalobkyňa   vzniesla k znaleckému posudku... pribratého ako znalca ad hoc. Konkrétne vytýkala, že znalec pri príprave znaleckého posudku nevyšetril maloletú poškodenú, nevyžiadal si jej zdravotnú dokumentáciu od aktuálneho ošetrujúceho lekára a nezistil jej aktuálny zdravotný stav, zo znaleckého posudku nie je zrejmé, z akej zdravotnej dokumentácie čerpal znalec podklady, citovanie   záverov   z   jednotlivých   vyšetrení   je   nekoherentné   a   zavádzajúce,   opomína odporúčanie   odborného   lekára   zvážiť   extirpáciu   tumoru,   spochybňuje   jeho   popis štandardného postupu v diferenciálnej diagnostike uzlovej strumy a jeho následný záver spočívajúci v tom, že sa osobne s vykonaným zákrokom nestotožňuje, (napriek odborným stanoviskám, ktoré potvrdzujú nesprávnu indikáciu – z hľadiska rozsahu - endokrinologičky, a teda i nesprávny postup, pri operácii), dospel znalec k úplne „antagonistickému“ záveru, podľa ktorého bol postup lekára navrhovateľky v tomto špecifickom prípade v súlade s celosvetovo   uznávanými   guidelines   ATA,   spochybňuje   jeho   konštatovanie,   že   „postup nepatrnej   menšiny   je   správny,   ak   absolútna   väčšina   by   postupovala   inak“,   znalec nezohľadnil vek a pohlavie   navrhovateľky,   jeho závery   sú v rozpore s jeho   odbornými názormi uverejnenými nielen v publikácii Štandardné diagnostické a terapeutické postupy v endokrinológii, o ktorej sa zmieňuje aj v znaleckom posudku, ale aj v iných článkoch, a v konečnom   dôsledku   namietala,   že   znalecký   posudok   nerešpektuje   dôsledné   používanie štátneho jazyka v úradnom styku. Pokiaľ ide o vykonané dokazovanie okresným súdom, navrhovateľka   namietala   najmä   to,   že   okresný   súd   bez   odôvodnenia   odmietol   výsluch znalca   na   pojednávaní   a   s   námietkami   k   znaleckému   posudku   sa   vôbec   v   rozsudku nevysporiadal. Naviac, nevysporiadal sa ani s obsahom odborného vyjadrenia Slovenskej endokrinologickej spoločnosti z 31. 07. 2012, ak uvedené odborné vyjadrenie úplne mení odborný pohľad na postup chirurga a nepotvrdzuje správnosť záverov znaleckého posudku. Namietala i to, že okresný súd odmietol výsluch..., ktorá je autorkou odborného vyjadrenia Slovenskej   endokrinologickej   spoločnosti   z   31.   07.   2012   a žiadnym   spôsobom   sa nevysporiadal s výpoveďou svedka..., ktorý na pojednávaní uviedol, že v odporúčaniach slovenských endokrinológov sa odporúča vykonanie peroperačnej biopsie, ktorá v prípade navrhovateľky nebola vykonaná. Z uvedenej výpovede zároveň vyplývalo, že podľa záverov vyšetrení navrhovateľky, mala byt' odstránená najskôr len ľavá časť štítnej žľazy, pričom... (chirurg vykonávajúci zákrok) postupoval úplne naopak, o čom svedčí záznam z operácie. Na   záver   opätovne   zdôraznila,   že   rýchla   peroperačná   histológia   mohla   a   mala   byť vykonaná a navrhovateľka nemusela prísť o celú štítnu žľazu, v dôsledku čoho užíva lieky od 10. roku veku doposiaľ, ktorá skutočnosť robí jej život menej komfortným oproti iným, ktorí nie sú odkázaní na pravidelný prísun liekov. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie. Odporkyňa   podala   odvolanie   proti   v   poradí   druhému   výroku   rozsudku   v   časti náhrady trov konania.»

Krajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil takto:«Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), prejednal odvolanie viazaný rozsahom   a   dôvodmi   odvolania   v   zmysle   ust.   §   212   ods.   1   O.   s.   p.   a   bez   nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., napadnutý rozsudok okresného súdu v celom rozsahu podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil ako vecne správny.

Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že okresný súd vykonal dokazovanie vo veci v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy správne vyhodnotil podľa § 132 O. s. p. a svoje rozhodnutie aj náležité odôvodnil podľa § 157 ods. 2 O. s. p..

Z   odôvodnenia   rozhodnutia   okresného   súdu   vyplýva   vzťah   medzi   skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej.   V   hodnotení   skutkových   zistení   neabsentuje   žiadna relevantná skutočnosť   alebo okolnosť, naopak, okresný súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj náležité vyhodnotil. Okresný súd je vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia   koherentný,   jeho   rozhodnutie   je   konzistentné,   a   jeho   argumenty   podporujú príslušný záver o neodôvodnosti nároku navrhovateľky z titulu náhrady škody na zdraví. Rozhodnutie prvostupňového súdu je presvedčivé, premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako aj závery, ku ktorým na základe týchto premís prvostupňový súd dospel, sú pre právnickú, ale i laickú verejnosť prijateľné, racionálne a aj spravodlivé. Odporkyňa v odvolaní neuvádza žiadne nové relevantné skutočnosti, a s výnimkou námietky nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia   prvostupňového   súdu   len   opakovane   namieta   závery   znaleckého   posudku a samotné odborné posúdenie zákroku znalcom.

K   námietke   navrhovateľky   týkajúcej   sa   nedostatočného   zistenia   skutkového   stavu spočívajúceho v tom, že okresný súd nevykonal dôkazy, a to kontrolný znalecký posudok, výsluch znalca na pojednávaní, výsluch... a nedostatočné vyhodnotenie výpovede svedka... odvolací súd uvádza nasledovné:

Občiansky súdny poriadok ukladá účastníkom konania povinnosť označiť dôkazy na preukázanie   svojich   tvrdení.   Súd   ale   nie   je   viazaný   návrhmi   účastníkov   na   vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a záver o tom, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je   vždy   vecou   súdu,   a   nie   účastníkov   konania.   Treba   dodať,   že   aj   podľa   judikatúry Ústavného súdu SR nepatrí do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru na ochranu ľudských práv a základných slobôd, právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazom súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov, resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných   právnych   predpisov,   ktorý   predkladá   účastník   konania   (II.   ÚS   3/97, II. ÚS 252/03).

Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia jednoznačne uviedol, že kontrolné znalecké dokazovanie nepovažoval za potrebné nariadiť, nakoľko v žiadnom prípade nebola sporná odborná otázka spočívajúca v tom, že vo väčšine prípadov podozrenia na malignitu sa   indikuje   lobektómia   na   strane   uzla   a   ďalší   postup   závisí   od   výsledku   rýchleho preroperačného vyšetrenia. Tieto závery boli nielen obsahom znaleckého posudku, ale aj Slovenských   štandardných   postupov   (Slovenské   štandardné   diagnostické   a   terapeutické postupy pri operácii štítnej žľazy z roku 2008), avšak v týchto záveroch nebol v žiadnom prípade obsiahnutý individuálny prípad, ktorý by zohľadňoval aj veľkosť lézie a iné rizikové faktory,   konkrétne,   ak   ide   o   pacienta   s   veľkým   tumorom,   väčším   ako   4   cm,   keď   je cytologický   nález   podozrivý   z   papilárneho   karcinómu   tak,   ako   to   bolo   aj   v   prípade navrhovateľky. Znalec výslovne uviedol, že v tomto prejednávanom špecifickom prípade bol u navrhovateľky zistený veľký tumor (4 cm tumor) potvrdený dvomi vyšetreniami USG. Práve preto v tejto súvislosti okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že: „Rovnako v konaní nebolo spochybnené, a to ani v písomnom vyjadrení Slovenskej endokrinologickej   spoločnosti,   ani   vo   výpovedi...,   jej   vedeckého   sekretára,   že   Americká endokrinologická spoločnosť vydala svoje doporučujúce postupy, ktorých rozsah k danej problematike je omnoho širší a podrobnejší, pričom nebol spochybnený ani obsah článku 10 a 25 týchto postupov, na ktoré znalec poukazoval vo svojom znaleckom posudku“. Naviac okresný súd (pokiaľ ide o výsluch...) konštatoval, že: „Odbornosť   a   skúsenosti   ustanoveného   znalca...   v danej   problematike   bola potvrdená aj tým, že ho odporučila ako odborníka v danej oblasti samotná predsedníčka Slovenskej   endokrinologickej   spoločnosti...   Jeho   odbornosť   vyplýva   z   jeho   profesijného profilu   uvedeného   v   znaleckom   posudku,   ako   aj   skutočnosti,   že   sám   bol   autorom Slovenských štandardných diagnostických a terapeutických postupov pri operácii štítnej žľazy. Ako bolo už uvedené, obsah doporučení ATA, konkrétne ich znenia článkov 10 a 25, nebol v konaní inými odborníkmi spochybnený. Rovnako nebolo spochybnené, že rovnako ako   Slovenské   odporúčané   postupy,   ani   postupy   ATA,   či   postupy   Európskej endokrinologickej spoločnosti, nie sú pre slovenských lekárov záväzné. Sú však pomôckou pri posúdení, či pri konkrétnom lekárskom7zákroku sa jednalo o postup lége artis alebo nie“. Aj z odôvodnenia rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že okresný súd sa nielen závermi znaleckého   posudku,   ale   i   závermi   Slovenskej   endokrinologickej   spoločnosti,   ako   aj výsluchom..., výslovne zaoberal a uvedené dôkazy (výsluchy, odborné stanovisko ako aj znalecký posudok) tak jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti vyhodnotil. Okresný súd preto   dôsledne   ustálil,   že   vzhľadom   k   rozsahu   pôsobnosti   doporučujúcich   pravidiel Americkej   endokrinologickej   spoločnosti,   ako   aj   tej   skutočnosti,   že   sú   uznávané   aj európskymi odborníkmi, členmi Európskej tyreologickej spoločnosti, mal za to, že sa jedná o postupy, ktoré sú „prevažne prijímané odborníkmi v danej oblasti na celom svete“, a teda nemožno ustáliť, že by sa v danom prípade u pracovníkov odporcu jednalo o postup non lege artis, teda postup, ktorý by mal byt' považovaný za postup medicínsky neoverený, ktorý nie je postupom podľa aktuálnych najnovších vedeckých poznatkov, postup zastaralý alebo menej účinný.

Aj   odvolací   súd   sa   stotožňuje   so   záverom   okresného   súdu,   že   samotné   znenie Slovenských štandardných postupov nie je v žiadnom prípade v rozpore s odporúčaniami ATA, na základe ktorých pracovníci odporkyne postupovali. Uvedené odporúčania ATA viac zohľadňovali práve odborné vyšetrenia ako aj diagnostiku u navrhovateľky, ak išlo o pacientku, u ktorej bolo jednoznačné podozrenie na papilárny karcinóm s tým, že v zmysle týchto odporúčaní sa odporúča buď lobektómia alebo totálna tyreoidektómia v závislosti na veľkosti lézie a iných rizikových faktoroch. Práve vzhľadom na zvýšené riziko malignity bola totálna tyreoidektómia indikovaná práve u pacientov s veľkými tumormi väčšími ako 4 cm, keď je v cytologickom náleze prítomná zjavná atipia, keď je cytologický nález podozrivý z papilárneho karcinómu. Preto v prípade, že uvedené indikácie (zvýšené riziko malignity s veľkými   tumormi   väčšími   ako   4   cm,   podozrenie   na   papilárny   karcinóm   a   súčasne predoperačné   vyšetrenia,   ktoré   neindikovali   zápalové   ochorenie   štítnej   žľazy),   neboli obsiahnuté v Slovenských štandardných postupoch, prípadne ani v odborných publikáciách samotného   znalca,   neznamená,   že   na   ne   nemalo   byť   prihliadnuté.   Ak   by   teda u navrhovateľky nešlo o pacientku s vyššie uvedenými indikáciami, potom je zrejmé, že postup pracovníkov odporkyne by bol nesprávny. Navrhovateľka však v odvolaní účelovo neprihliada práve na dané individuálne okolnosti tohto prípadu a spochybňuje závery ako aj tvrdenia znalca.

Odvolací súd sa preto stotožňuje so záverom okresného súdu, že kontrolné znalecké dokazovanie, prípadne výsluch..., považuje za nadbytočný, ak uvedené doposiaľ odborne vykonané dôkazy, nie sú vo vzájomnom rozpore, a ani sa vzájomne nevylučujú. Ak teda navrhovateľka   v   odvolaní   poukazuje   len   na   samotné   znenie   Slovenských   štandardných postupov, všeobecné odborné publikácie znalca a výpoveď..., a pritom nezohľadňuje ako postupovať pri veľkom nádore (4cm) s cytologickým podozrením na papilárny karcinóm, potom zámerne opomína tieto faktory. V prípade navrhovateľky ide o výnimku z vyššie uvedených   všeobecných   postupov.   Znalec   jednoznačne   v   znaleckom   posudku   na   str.   13 uviedol,   že:   „Tento   špecifický   prípad   veľkého   tumoru   je   práve   takouto   výnimkou.   Na základe   podrobného   vyšetrenia   postupovali   lekári   odporkyne   v   súlade   so   všeobecne platnými a uznávanými guidelines ATA. Boli oprávnení vykonať totálu tyreidektómiu aj bez prípadného postihnutia oboch lalokov cysticko-degeneratívnym procesom. Zistené cysticko- degeneratívne   postihnutie   oboch   lalokov   toto   rozhodnutie   umocnilo.   Postup   nemožno kvalifikovať ako nesprávny, aj keď sa mohol zvoliť menej radikálny, resp. opatrnejší postup s vykonaním rýchlej histológie.“ Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že je bez právneho významu,   či   chirurg   vykonávajúci   zákrok   najprv   postupoval   tak,   že   vyoperoval,   resp. odstránil pravý lalok štítnej žľazy a až následne vyoperoval ľavý. Je zrejmé, že už pred samotným zákrokom bola indikovaná totálna tyreoidektómia.

Odvolací súd nemohol opomenúť ani odpoveď znalca v znaleckom posudku, ktorý jednoznačne   konštatoval,   že   ponechanie   karcinómu   v   štítnej   žľaze   je   život   ohrozujúcim stavom,   alebo   potencionálne   životne   ohrozujúcim   stavom.   Aj   keď   po   zistení   výsledku definitívneho   histologického   vyšetrenia   vzniká   podľa   znalca   dojem   nesprávneho chirurgického   postupu,   je   nevyhnutné   a   potrebné   situáciu   posudzovať   pred   operáciou a vychádzať z výsledkov vyšetrení, ktoré mali lekári k dispozícii. Nemožno preto opomenúť záver znalca, podľa ktorého:

„Aj   keď   možno   stále   diskutovať   o   optimálnom   chirurgickom   výkone   v prípade navrhovateľke,   postup   lekárov   odporkyne   bol   v   tomto   špecifickom   prípade   v súlade s celosvetovo   uznávanými   guidelines   ATA,   preto   otázky   týkajúce   sa indikácie   a rozsahu operačného výkonu sú irelevantné“.

V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že námietky navrhovateľky týkajúce sa skutočnosti, že znalec nevyšetril súčasný zdravotný stav maloletej, nie sú pre posúdenie oprávnenosti, či neoprávnenosti samotného zákroku, a tým súvisiaceho predpokladu vzniku zodpovednosti   odporkyne,   ak   tento   nebol   zistený,   následne   podstatné.   Podstatným   pre posúdenie samotného vzniku zodpovednosti je predovšetkým posúdenie okolností, či zákrok vykonaný   odporkyňou,   bol   vykonaný   správne,   teda,   či   došlo   zo   strany   pracovníkov odporkyne   k   porušeniu   ich   právnej   povinnosti   postupovať   pri   lekárskom   zákroku   pri operácii   štítnej   žľazy   navrhovateľky   riadne,   teda   v   súlade   s   najnovšími   poznatkami lekárskej   vedy.   Okresný   súd   preto   správne   uviedol,   že   uvedená   podmienka   preukázaná nebola, a preto návrh navrhovateľky dôvodne zamietol.

Na   zdôraznenie   správnosti   napadnutého   rozhodnutia   i   odvolací   súd   odkazuje   na rozhodnutie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Banská Bystrica, ktorý   prešetril   správnosť   poskytnutia   zdravotnej   starostlivosti   odporkyňou,   keď z odôvodnenia rozhodnutia tohto úradu zo dňa 24. 11. 2011 v danej veci na str. 281 spisu vyplýva, že pri operácii maloletej navrhovateľky dňa 16. 10. 2008 odporkyňa postupovala v súlade s uznávanými štandardnými postupmi ATA, ktorý taktiež nepovažoval nevykonanie peroperačnej   biopsie   v   priebehu   operácie   v   danom   prípade   za   porušenie   povinnosti na strane odporcu práve z dôvodu, že jeho zamestnanci postupovali v súlade s uznávanými štandardnými postupmi ATA. Dôvodnosť samotného operačného zákroku v konaní nebola spochybnená, a to ani samotnou navrhovateľkou, keďže predoperačné vyšetrenia nesporne indikovali potrebu operácie štítnej žľazy.   V konaní následne nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by tvar operačnej jazvy bol spôsobený nesprávnym lekárskym postupom. Ak   navrhovateľka   v   odvolaní   odkazuje   na   závery   Slovenskej   endokrinologickej spoločnosti   publikované   v   roku   2008   v   štandardných   diagnostických   a   terapeutických postupoch v endokrinológii, odvolací súd poznamenáva, že zo znaleckého posudku ako aj zo samotných štandardných postupov Americkej tyreologickej spoločnosti, (publikované v roku 2006 a revidované v roku 2009) vyplýva, že tento všeobecný postup môže mať aj výnimky. Uvedenou výnimkou bol práve prípad navrhovateľky, ak samotný všeobecný postup bez zohľadnenia   individuálnych   okolností   nevylučuje   priamo   indikovať   aj   totálnu tyreoidektómiu.   Aj   okresný   súd   v   odôvodnení   svojho   rozhodnutia   poukazoval   na   to,   že všeobecný   postup   spočívajúci   v   indikovaní   lobektómie   na   strane   uzla,   sa   aplikuje „vo väčšine prípadov“, teda, nie absolútne v každom prípade a bez výnimiek. Štandardné postupy (guidelines) Americkej tyreologickej spoločnosti sú práve mimoriadne podrobne a precízne   vypracované,   keď   obsahujú   85   konkrétnych   odporúčaní   ako   postupovať v diferenciálnej   diagnostiky   uzlovej   strumy   a   v liečby   karcinómu   štítnej   žľazy.   Naopak, práve   konsenzus   Európskej   tyreologickej   spoločnosti   z   roku   2006   predstavuje   oveľa voľnejšie   návrhy,   bez   konkrétnych   odporúčaní   a   nevenuje   sa   natoľko   problematike diferenciálnej   diagnostiky   uzlovej   strumy,   ale   najmä   liečbe   už   diagnostikovaného karcinómu. Preto sa celosvetovo väčšmi uznávajú podľa znalca guidelines ATA. Znalec jednoznačne   konštatoval,   že   lekári   odporkyne   postupovali   v   súlade   s   vyššie   uvedenými odporúčaniami, keď indikovali priamo totálnu tyreoidektómiu, a to na základe výsledkov vyšetrení, ktoré mali k dispozícii, teda 2 x USG vyšetrenie, ktorým bol dokázaný tumor veľkosti   4   cm   v   oblasti   štítnej   žľazy,   cytologické   vyšetrenie   so   záverom   suspektného papilárneho karcinómu a neprítomné klinické prejavy a laboratórne výsledky poukazujúce na chronický autoimunitný alebo granulomatózny zápal štítnej žľazy. Postup lekárov preto nebol nesprávny a nemožno tvrdiť, že nebol v súlade s najnovšími poznatkami vedy. Práve uvedený   záver   je   podstatný   pre   posúdenie   oprávnenosti,   či   neoprávnenosti   zákroku zamestnancov odporkyne a jednotlivé časti znaleckého posudku, na ktoré navrhovateľka poukazovala   v   odvolaní,   boli   len   vytrhnuté   z   kontextu   celého   znaleckého   posudku   bez zohľadnenia   individuálneho   prípadu   navrhovateľky.   Nie   je   preto   možné   stotožniť   sa s tvrdením   navrhovateľky   uvedeným   v   odvolaní,   že   v   jej   prípade   nebol   zohľadnený individuálny prístup lekára pri riešení jej zdravotných komplikácií. Znalecký posudok, ako aj všetky listinné dôkazy a výsluchy, teda vykonané dokazovanie okresným súdom, bolo vykonané dostatočným spôsobom a navrhovateľka v odvolaní len polemizuje so závermi znaleckého posudku,   keď z neho   účelne vytŕha niektoré   fakty,   ktoré   následne   stavia do protikladu bez logickej a vecnej súvislosti.

Pokiaľ   ide   o   vyhodnotenie   výpovede   svedka...   tento   jednoznačne   uviedol,   že   v odporúčaniach Slovenských endokrinológov sa odporúča vykonanie peroperačnej biopsie, avšak   uvedené   odporúčania   v   žiadnom   prípade   neobsahujú   individuálne   zohľadnenie veľkosti lézie, prípadne ďalšie predpoklady, či odborné vyšetrenia zohľadnené odbornými odporúčaniami   ATA.   Preto   ani   výpoveď   tohto   svedka   nie   je   v rozpore   so   znaleckým posudkom a jeho závermi, ak aj znalec konštatoval, že rýchla peroperačná histológia sa urobiť mohla, ale nevylučuje, že v prípade indikácie totálneho odstránenia štítnej žľazy, táto následne   nebola   vykonaná..   V   žiadnom   prípade   nie   je   možné   sa   stotožniť   s   tvrdením navrhovateľky,   že   rýchla   peroperačná   histológia   mohla   a mala   byť   vykonaná   a navrhovateľka   by   nemusela   prísť   o   celú   štítnu   žľazu.   Uvedené   tvrdenie   je   len   úvahou navrhovateľky, bez zohľadnenia odborných vyšetrení a príslušných odborných postupov v danej problematike. Odvolací súd preto znalecký posudok nepovažoval za kontroverzný, v rozpore s výpoveďami svedkov, či odborným odporúčaním Slovenskej endokrinologickej spoločnosti.

Odvolací   súd   preto   odvolanie   navrhovateľky   považuje   v   celom   rozsahu za nedôvodné.

Okresný súd sa správne v odôvodnení rozhodnutia zameral len na argumenty, ktoré sú z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považované za rozhodujúce, pretože všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Prvostupňový súd správne právne odôvodnil prečo návrhu nevyhovel, ak   neboli   súčasne   splnené   všetky   predpoklady   pre   vznik   zodpovednosti   odporkyne na náhradu škody na zdraví. Navrhovateľke nevznikol ani nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v zmysle § 11, § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak vzhľadom na vyššie uvedené závery, nebolo preukázané, že zo strany odporkyne došlo k neoprávnenému zásahu. Vzhľadom na tieto dôvody, ako aj dôvody, ktoré vo svojom rozhodnutí uviedol súd prvého stupňa, a ktoré nebolo potrebné pre svoju presvedčivosť opätovne uvádzať v tomto rozhodnutí, odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O. s. p. rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým   návrh   navrhovateľky   zamietol   a   v   súvisiacom   výroku   o   náhrade   trov   konania navrhovateľky v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p. ( ktorá bola v konaní úspešná ), ako vecne správny potvrdil.

Pokiaľ   ide   o   výrok   rozsudku   okresného   súdu   týkajúceho   sa   náhrady   trov prvostupňového   konania   odporkyne,   odvolací   súd   konštatuje,   že   v   tomto   rozsahu   je rozhodnutie prvostupňového súdu nepreskúmateľné. Odvolací súd preto v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p., teda vo výroku, ktorým nepriznal odporkyni náhradu trov konania zrušuje a vec mu v tomto rozsahu podľa § 221 ods. 2 O. s. p. vracia na ďalšie konanie, a to z nasledovných dôvodov...»

13.   Ústavný   súd   zastáva   názor,   že   nie   je   zásadne   oprávnený   preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu. Skutkové a právne závery všeobecného súdu by mohli byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery všeobecného súdu boli zjavne   neodôvodnené   alebo   arbitrárne,   a   tak   z   ústavného   hľadiska   neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody (obdobne napr. I. ÚS 13/00, III. ÚS 151/05, III. ÚS 344/06).

14. Predmetné rozhodnutie krajského súdu obsahuje podľa názoru ústavného súdu dostatok skutkových a právnych záverov, pričom ústavný súd nezistil, že by jeho výklad a závery boli svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené a nevyplýva z nich ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich   podstaty   a   zmyslu.   Skutočnosť,   že   sťažovateľka   sa   s   názorom   krajského   súdu nestotožňuje, nepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v   súlade   so   skutkovým   a   právnym   názorom   účastníkov   konania   vrátane   ich   dôvodov a námietok. V zmysle svojej judikatúry považuje ústavný súd za protiústavné aj arbitrárne tie rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchylné od veci samej alebo aj extrémne nelogické   so   zreteľom   na   preukázané   skutkové   a   právne   skutočnosti   (IV.   ÚS   150/03, I. ÚS 301/06).

15. Ústavný súd sa z obsahu napadnutého rozsudku presvedčil, že krajský súd sa námietkami   sťažovateľky   zaoberal   v   rozsahu,   ktorý   postačuje   na   konštatovanie,   že sťažovateľka   v   tomto   konaní   dostala   odpoveď   na   všetky   podstatné   okolnosti   prípadu. V tejto súvislosti už ústavný súd uviedol, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,   postačuje   na   záver   o   tom,   že   z   tohto   aspektu   je   plne   realizované   právo účastníka   na   spravodlivé   súdne   konanie   (m.   m.   IV.   ÚS   112/05,   I.   ÚS   117/05). Z ústavnoprávneho   hľadiska   preto   niet   žiadneho   dôvodu,   aby   sa   spochybňovali   závery napadnutého rozhodnutia, ktoré sú dostatočne odôvodnené a majú oporu vo vykonanom dokazovaní.

16.   Ústavný   súd   v   závere   poznamenáva,   že   dôvody   uvedené   krajským   súdom v napadnutom   rozhodnutí   sú   zrozumiteľné   a   dostatočne   logické,   vychádzajúce zo skutkových   okolností   prípadu   a   relevantných   právnych   noriem.   Toto   rozhodnutie nevykazuje   znaky   svojvôle,   nevyhodnocuje   nové   dôkazy   a   právne   závery,   konštatuje dostatočne   zistený   skutkový   stav,   k   čomu   krajský   súd   dospel   na   základe   vlastných myšlienkových   postupov   a hodnotení,   ktoré   ústavný   súd   nie je oprávnený   ani povinný nahrádzať (podobne aj I. ÚS 21/98, IV. ÚS 110/03). Ústavný súd ešte pripomína, že nie je a ani nemôže byť ďalšou opravnou inštanciou v systéme všeobecného súdnictva.

17. Vychádzajúc zo zistených skutočností, ako aj z konštantnej judikatúry ústavného súdu spojenej s posudzovaním dodržiavania zásad spravodlivého procesu dospel ústavný súd k záveru, že niet žiadnej spojitosti medzi posudzovaným rozhodnutím krajského súdu a namietaným porušením základného práva sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. S prihliadnutím na odôvodnenosť napadnutého rozhodnutia, ako aj s poukazom na to, že obsahom základného práva na súdnu ochranu (ako aj práva na spravodlivé súdne konanie) nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka súdneho konania, resp. právo na úspech v konaní (obdobne napr. II. ÚS 218/02, III. ÚS 198/07, II. ÚS 229/07, I. ÚS 265/07, III. ÚS 139/08), ústavný súd sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

18. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd nepovažoval za dôvodné zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľky (bod 4).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.V Košiciach 13. augusta 2014