znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 461/2013-10

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   3.   júla   2013 predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., vedené pod sp. zn. Rvp 2334/2013, sp. zn. Rvp 2336/2013 – sp. zn. Rvp 2338/2013, sp. zn. Rvp 2343/2013 – sp.   zn.   Rvp   2347/2013,   sp. zn. Rvp 2416/2013,   sp.   zn.   Rvp   2529/2013   –   sp.   zn. Rvp 2535/2013,   sp.   zn.   Rvp 2576/2013,   sp. zn. Rvp 2657/2013,   sp.   zn. Rvp   2693/2013, sp. zn. Rvp 2701/2013   –   sp. zn.   Rvp   2707/2013   a   sp. zn. Rvp 2762/2013   –   sp.   zn.   Rvp 2765/2013,   zastúpenej   advokátom   JUDr. B.   F.,   B.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uzneseniami Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 41 NcC 259/2012 z 10. októbra 2012, sp. zn. 17 NcC 450/2012 z 18. októbra 2012, sp. zn. 14 NcC 500/2012 zo 16. októbra 2012, sp. zn. 15 NcC 460/2012 zo 16. októbra 2012, sp. zn. 43 NcC 282/2012 z 10. októbra 2012, sp. zn. 16 NcC 513/2012 zo 16. októbra 2012 a sp. zn. 16 NcC 450/2012 zo 16. októbra 2012 a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. Rvp 2334/2013, sp. zn. Rvp 2336/2013 – sp.   zn. Rvp   2338/2013,   sp.   zn.   Rvp   2343/2013 – sp.   zn.   Rvp 2347/2013, sp. zn. Rvp 2416/2013, sp. zn. Rvp 2529/2013 – sp. zn. Rvp 2535/2013, sp. zn. Rvp 2576/2013, sp. zn. Rvp 2657/2013, sp. zn. Rvp 2693/2013, sp. zn. Rvp 2701/2013 – sp. zn.   Rvp   2707/2013   a   sp. zn. Rvp 2762/2013   –   sp.   zn.   Rvp 2765/2013   s p á j a   na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 2334/2013.

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 4. januára 2013   doručené   sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   P.,   s.   r.   o.   (ďalej   len   „sťažovateľka“), ktorými namieta porušenie svojich   základných   práv podľa   čl.   46   ods.   1 a čl. 48 ods.   1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uzneseniami Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 41 NcC 259/2012 z 10. októbra 2012, sp. zn. 17 NcC 450/2012 z 18. októbra 2012, sp. zn. 14 NcC 500/2012 zo 16. októbra 2012, sp. zn. 15 NcC 460/2012 zo 16. októbra 2012, sp. zn. 43 NcC 282/2012 z 10. októbra 2012,   sp. zn.   16   NcC   513/2012   zo 16. októbra   2012   a sp. zn.   16   NcC   450/2012   zo 16. októbra   2012   a im   predchádzajúcim   postupom,   ktoré   v ďalšom   doplnila   podaniami doručenými ústavnému súdu z 26. februára 2013.

II.A

2. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

3.   Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

II.B

K spoločnému prerokovaniu vecí

4. Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“). V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.

5. S prihliadnutím na obsah sťažností uvedených vo výrokovej časti tohto uznesenia a z   tohto   obsahu   vyplývajúcu   právnu   a   skutkovú   súvislosť   týchto   sťažností   a   taktiež prihliadajúc   na   totožnosť   v   osobe   sťažovateľky   a krajského   súdu,   proti   ktorému   tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd uplatniac citované právne normy tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.

II.C

6. Podľa § 24 písm. b) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak ústavný súd v tej istej veci koná.

7. Prekážka prv začatého konania (litispendencia) bráni tomu, aby na ústavnom súde prebiehali dve konania, prípadne viac konaní v tej istej veci. Totožnosť veci je daná pri zhode predmetu konania, skutkových okolností, z ktorých sa uplatnené právo vyvodzuje, a identitou účastníkov konania. O prekážku litispendencie nejde, ak chýba čo len jeden z uvedených znakov totožnosti veci.

8. Ústavný súd zistil, že pod sp. zn. Rvp 2339/2013 prebieha na ústavnom súde konanie o sťažnosti sťažovateľky doručenej 4. januára 2013, v ktorej namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu sp. zn. 41 NcC 259/2012 z 10. októbra 2012, v ktorom prvým výrokom krajský súd spojil na spoločné konanie – konania o námietkach zaujatosti pôvodne   vedených   pod spisovou   značkou   41   NcC   259/2012 (Rvp   2339/2012)   a aj pod sp. zn. 41 NcC 356/2012 (Rvp 2334/2013), sp. zn. 41 NcC 352/2012 (Rvp 2336/2013), sp. zn. 41 NcC 349/2012 (Rvp 2337/2013), sp. zn. 41 NcC 346/2012 (Rvp 2338/2013), sp. zn. 41 NcC 364/2012 (Rvp 2343/2013), sp. zn. 41 NcC 368/2012 (Rvp 2344/2013), sp. zn. 41 NcC 419/2012 (Rvp 2345/2013), sp. zn. 41 NcC 420/2012 (Rvp 2346/2013) a sp. zn.   41   NcC   421/2012   (Rvp   2347/2013)   a ďalšími   výrokmi   rozhodol   o zaujatosti sudcov okresného súdu. Vo všetkých uvedených sťažnostiach vystupujú identickí účastníci, predmet konania a sťažovateľka sa domáha vyslovenia porušenia rovnakých práv vo vzťahu k uzneseniu   krajského   súdu   sp.   zn.   41 NcC 259/2012   z 10.   októbra   2012.   Ústavný   súd konštatuje, že začatie konania pod sp. zn. Rvp 2339/2013 bráni tomu, aby vo veci prebiehali súbežne   konania   vedené   pod   sp. zn.   Rvp   2334/2013,   sp.   zn.   Rvp   2336/2013   –   sp.   zn. Rvp 2338/2013 a sp. zn. Rvp 2343/2013 – sp. zn. Rvp 2347/2013, a preto tieto sťažnosti odmietol z dôvodu ich neprípustnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

9. Ústavný súd zistil, že pod sp. zn. Rvp 2417/2013 prebieha na ústavnom súde konanie o sťažnosti sťažovateľky doručenej 4. januára 2013, v ktorej namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu sp. zn. 17 NcC 450/2012 z 18. októbra 2012, v ktorom prvým výrokom krajský súd spojil na spoločné konanie – konania o námietkach zaujatosti pôvodne   vedených   pod spisovou   značkou   17   NcC   450/2012 (Rvp   2417/2012)   a aj pod sp. zn.   17   NcC   452/2012   (Rvp   2416/2013)   a   ďalšími   výrokmi   rozhodol   o zaujatosti sudcov okresného súdu. Vo všetkých uvedených sťažnostiach vystupujú identickí účastníci, predmet konania a sťažovateľka sa domáha vyslovenia porušenia rovnakých práv vo vzťahu k uzneseniu krajského súdu   sp. zn. 17 NcC 450/2012 z 18. októbra 2012. Ústavný súd konštatuje,   že   začatie   konania   pod   sp.   zn.   Rvp   2417/2013   bráni   tomu,   aby   vo   veci prebiehalo   súbežne   konanie   vedené   pod   sp.   zn.   Rvp 2416/2013,   a preto   túto   sťažnosť odmietol z dôvodu jej neprípustnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

10. Ústavný súd zistil, že pod sp. zn. Rvp 2772/2013 prebieha na ústavnom súde konanie o sťažnosti sťažovateľky doručenej 4. januára 2013, v ktorej namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru   uznesením   krajského   súdu   sp.   zn.   14   NcC   500/2012   zo   16.   októbra   2012, v ktorom prvým výrokom krajský súd spojil na spoločné konanie – konania o námietkach zaujatosti pôvodne vedených pod spisovou značkou 14 NcC 500/2012 (Rvp 2772/2012) a aj pod sp. zn. 14 NcC 537/2012 (Rvp 2576/2013) a ďalšími výrokmi rozhodol o zaujatosti sudcov okresného súdu. Vo všetkých uvedených sťažnostiach vystupujú identickí účastníci, predmet konania a sťažovateľka sa domáha vyslovenia porušenia rovnakých práv vo vzťahu k uzneseniu krajského súdu sp. zn. 14 NcC 500/2012 zo 16. októbra 2012. Ústavný súd konštatuje,   že   začatie   konania   pod   sp.   zn.   Rvp   2772/2013   bráni   tomu,   aby   vo   veci prebiehalo   súbežne   konanie   vedené   pod   sp.   zn.   Rvp   2576/2013,   a preto   túto   sťažnosť odmietol z dôvodu jej neprípustnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

11. Ústavný súd zistil, že pod sp. zn. Rvp 2629/2013 prebieha na ústavnom súde konanie o sťažnosti sťažovateľky doručenej 4. januára 2013, v ktorej namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru   uznesením   krajského   súdu   sp.   zn.   15   NcC   460/2012   zo   16.   októbra   2012, v ktorom prvým výrokom krajský súd spojil na spoločné konanie – konania o námietkach zaujatosti pôvodne vedených pod spisovou značkou 15 NcC 460/2012 (Rvp 2629/2012) a aj pod sp. zn. 15 NcC 478/2012 (Rvp 2657/2013) a ďalšími výrokmi rozhodol o zaujatosti sudcov okresného súdu. Vo všetkých uvedených sťažnostiach vystupujú identickí účastníci, predmet konania a sťažovateľka sa domáha vyslovenia porušenia rovnakých práv vo vzťahu k uzneseniu krajského súdu sp. zn. 15 NcC 460/2012 zo 16. októbra 2012. Ústavný súd konštatuje,   že   začatie   konania   pod   sp. zn.   Rvp   2629/2013   bráni   tomu,   aby   vo   veci prebiehalo   súbežne   konanie   vedené   pod   sp. zn.   Rvp   2657/2013,   a preto   túto   sťažnosť odmietol z dôvodu jej neprípustnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

12. Ústavný súd zistil, že pod sp. zn. Rvp 2740/2013 prebieha na ústavnom súde konanie o sťažnosti sťažovateľky doručenej 4. januára 2013, v ktorej namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu sp. zn. 43 NcC 282/2012 z 10. októbra 2012, v ktorom prvým výrokom krajský súd spojil na spoločné konanie – konania o námietkach zaujatosti pôvodne   vedených   pod spisovou   značkou   43 NcC 282/2012 (Rvp   2740/2012)   a aj pod sp. zn. 43 NcC 405/2012 (Rvp 2693/2013) a ďalšími výrokmi rozhodol o zaujatosti sudcov okresného   súdu.   Vo   všetkých   uvedených   sťažnostiach   vystupujú   identickí   účastníci, predmet konania a sťažovateľka sa domáha vyslovenia porušenia rovnakých práv vo vzťahu k uzneseniu   krajského   súdu   sp.   zn.   43 NcC 282/2012   z 10.   októbra   2012.   Ústavný   súd konštatuje,   že   začatie   konania   pod   sp. zn.   Rvp   2740/2013   bráni   tomu,   aby   vo   veci prebiehalo   súbežne   konanie   vedené   pod   sp.   zn.   Rvp   2693/2013,   a   preto   túto   sťažnosť odmietol z dôvodu jej neprípustnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

13. Ústavný súd zistil, že pod sp. zn. Rvp 2672/2013 prebieha na ústavnom súde konanie o sťažnosti sťažovateľky doručenej 4. januára 2013, v ktorej namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru   uznesením   krajského   súdu   sp.   zn.   16   NcC   513/2012   zo   16.   októbra   2012, v ktorom prvým výrokom krajský súd spojil na spoločné konanie – konania o námietkach zaujatosti pôvodne vedených pod spisovou značkou 16 NcC 513/2012 (Rvp 2672/2012) a aj pod sp. zn. 16 NcC 543/2012 (Rvp 2762/2013) a ďalšími výrokmi rozhodol o zaujatosti sudcov okresného súdu. Vo všetkých uvedených sťažnostiach vystupujú identickí účastníci, predmet konania a sťažovateľka sa domáha vyslovenia porušenia rovnakých práv vo vzťahu k uzneseniu krajského súdu sp. zn. 16 NcC 513/2012 zo 16. októbra 2012. Ústavný súd konštatuje,   že   začatie   konania   pod   sp.   zn.   Rvp 2672/2013   bráni   tomu,   aby   vo   veci prebiehalo   súbežne   konanie   vedené   pod   sp.   zn.   Rvp 2762/2013,   a preto   tieto   sťažnosti odmietol z dôvodu ich neprípustnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

14. Ústavný súd zistil, že pod sp. zn. Rvp 2528/2013 prebieha na ústavnom súde konanie o sťažnosti sťažovateľky doručenej 4. januára 2013, v ktorej namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru   uznesením   krajského   súdu   sp.   zn.   16   NcC   450/2012   zo   16.   októbra   2012, v ktorom prvým výrokom krajský súd spojil na spoločné konanie – konania o námietkach zaujatosti pôvodne vedených pod spisovou značkou 16 NcC 450/2012 (Rvp 2528/2012) a aj pod sp. zn. 16 NcC 451/2012 (Rvp 2529/2013), sp. zn. 16 NcC 452/2012 (Rvp 2530/2013), sp. zn. 16 NcC 453/2012 (Rvp 2531/2013), sp. zn. 16 NcC 454/2012 (Rvp 2532/2013), sp. zn. 16 NcC 455/2012 (Rvp 2533/2013), sp. zn. 16 NcC 456/2012 (Rvp 2534/2013), sp. zn. 16 NcC 457/2012 (Rvp 2535/2013), sp. zn. 16 NcC 458/2012 (Rvp 2701/2013), sp. zn. 16 NcC 459/2012 (Rvp 2702/2013), sp. zn. 16 NcC 460/2012 (Rvp 2703/2013), sp. zn. 16 NcC 461/2012 (Rvp 2704/2013), sp. zn. 16 NcC 462/2012 (Rvp 2705/2013), sp. zn. 16 NcC 463/2012 (Rvp 2706/2013), sp. zn. 16 NcC 464/2012 (Rvp 2707/2013), sp. zn. 16 NcC 465/2012 (Rvp 2763/2013), sp. zn. 16 NcC 467/2012 (Rvp 2764/2013) a sp. zn.   16   NcC   469/2012   (Rvp   2765/2013)   a ďalšími   výrokmi   rozhodol   o zaujatosti sudcov okresného súdu. Vo všetkých uvedených sťažnostiach vystupujú identickí účastníci, predmet konania a sťažovateľka sa domáha vyslovenia porušenia rovnakých práv vo vzťahu k uzneseniu krajského súdu sp. zn. 16 NcC 450/2012 zo 16. októbra 2012. Ústavný súd konštatuje, že začatie konania pod sp. zn. Rvp 2528/2013 bráni tomu, aby vo veci prebiehali súbežne   konania   vedené   pod   sp.   zn.   Rvp 2529/2013   –   sp.   zn.   Rvp   2535/2013,   sp.   zn. Rvp 2701/2013 – sp. zn. Rvp 2707/2013 a sp. zn. Rvp 2763/2013 – sp. zn. Rvp 2765/2013, a   preto tieto   sťažnosti   odmietol   z dôvodu   ich   neprípustnosti   podľa   § 25   ods.   2   zákona o ústavnom súde.

15. Podľa § 20 ods. 1, 2 a 3 zákona o ústavnom súde návrh... musí obsahovať, akej veci sa týka..., proti komu smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu   a   navrhované   dôkazy   (odsek   1).   K   návrhu...   sa   musí   pripojiť   splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa   advokátom...   (odsek   2).   Ústavný   súd je viazaný návrhom na začatie konania... (odsek 3), čo osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich základných práv a slobôd sú zastúpené advokátom. Citované ustanovenie § 20 zákona o ústavnom súde sa v celom rozsahu vzťahuje na sťažnosť podľa § 49 a nasl. zákona o ústavnom súde. Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súde presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých   formálnych   aj   vecných   náležitostí   návrhu   na   začatie   konania (čl.   127   ods.   1 ústavy, § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde).

16. V závere svojej argumentácie ústavný súd konštatuje, že splnomocnenia, ktoré sťažovateľka priložila k ústavným sťažnostiam podaným prostredníctvom kvalifikovaného právneho   zástupcu,   ktorý   koncipoval   aj   samotné   sťažnosti,   sú   udelené   obchodnej spoločnosti F., s. r. o., B., a absentuje pri nich podpis splnomocnenca, ktorý splnomocnenie prijíma   na   znak   svojho   súhlasu.   V dôsledku   tejto   skutočnosti   k sťažnostiam   doložené splnomocnenia nezodpovedajú dikcii § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Táto samotná skutočnosť by mohla byť dôvodom na odmietnutie sťažovateľkou podaných sťažností podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nesplnenia zákonných náležitostí.

17. V súvislosti s týmto nedostatkom ústavný súd pripomína, že nie je povinný ho odstraňovať   z   úradnej   povinnosti.   Na   taký   postup   slúži   inštitút   povinného   právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov   konania   (napr.   IV.   ÚS   77/08,   I.   ÚS   368/2010,   III. ÚS 357/2010, II. ÚS 309/2010, I. ÚS 162/2010, IV. ÚS 234/2010, III. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010, IV. ÚS   213/2010,   IV.   ÚS   134/2010).   Povinnosti   advokáta   definované   zákonom č. 586/2003 Z.   z.   o   advokácii   a   o   zmene   a   doplnení   zákona   č.   455/1991 Zb. o živnostenskom   podnikaní   (živnostenský   zákon)   v   znení   neskorších   predpisov vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne   to   platí   pre   všetky   zákonom   ustanovené   náležitosti   úkonov,   ktorými   začína konanie pred ústavným súdom.

18.   Ústavný   súd   zároveň   zvýrazňuje,   že   nemohol   prehliadnuť   predovšetkým „hmotnoprávne“ aspekty tvoriace nosné dôvody podaných súdnych žalôb v konaní pred všeobecnými   (exekučnými)   súdmi   v kontexte   s   už   právoplatnými   rozhodnutiami   súdov (všeobecných i ústavného), ktoré sa týkali množstva podobných prípadov súvisiacich s tým istým účastníkom, a to spoločnosťou P., s. r. o. Tieto sú pre všetkých zainteresovaných už notorietou, preto nie je potrebná ich konkretizácia. Vzhľadom na tieto skutočnosti vyvstáva aj   otázka,   aký   význam   a efektivitu   má   pre   sťažovateľku   tento   postup,   keďže   aj   podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva nie je nevyhnutné ako predpoklad možnosti obrátiť sa na tento medzinárodný súdny orgán vyčerpať právny prostriedok nápravy na národnej   úrovni,   pokiaľ   sa   javí   z materiálneho   hľadiska   v obdobných   prípadoch   ako neefektívny.

19. V závere ústavný súd poznamenáva, že právny zástupca sťažovateľky aj takýmto spôsobom zahlcuje ústavný súd podaniami, o ktorých je/musí si byť už dopredu vedomý, že nebudú   v konaní   pred   ústavným   súdom   vzhľadom   na   rovnaký   spôsob   ich   vybavenia v predošlom   období   úspešné,   a ktorých   spracovanie   z hľadiska   časového   a kapacitného bráni ústavnému súdu venovať sa tým veciam, ktoré si zasluhujú pozornosť, dokonca i jeho zásah. Takýto postup advokátskej kancelárie ústavný súd vníma len ako snahu o získanie materiálnych prostriedkov (odmeny) bez ohľadu na to, či taký postup zákon umožňuje, a je to porušením buď zákonných, alebo etických povinností advokáta.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. júla 2013