znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 460/2023-37

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Miloša Maďara a sudcov Jany Baricovej a Rastislava Kaššáka (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľov ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, a ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, obaja ⬛⬛⬛⬛, zastúpených Advokátska kancelária JUDr. Jakub Mandelík, s. r. o., Záhradnícka 4836/51, Bratislava, proti postupu Mestského súdu Bratislava IV (predtým Okresného súdu Bratislava III) v konaní vedenom pod sp. zn. B3-61C/2/2021 (predtým pod sp. zn. 61C/2/2021) takto

r o z h o d o l :

1. Postupom Mestského súdu Bratislava IV (predtým Okresného súdu Bratislava III) v konaní vedenom pod sp. zn. B3-61C/2/2021 (predtým pod sp. zn. 61C/2/2021) b o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľov na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Mestskému súdu Bratislava IV p r i k a z u j e, aby v konaní vedenom pod sp. zn. B3-61C/2/2021 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľom p r i z n á v a finančné zadosťučinenie, a to sťažovateľovi 2 500 eur a sťažovateľke 3 500 eur, ktoré j e Mestský súd Bratislava IV p o v i n n ý zaplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Mestský súd Bratislava IV j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľom trovy konania 841,39 eur a zaplatiť ich právnemu zástupcovi sťažovateľov do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť sťažovateľov a skutkový stav veci

1. Sťažovatelia sa ústavnou sťažnosťou doručenou Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len,,ústavný súd“) 1. augusta 2023 a prijatou ústavným súdom na ďalšie konanie uznesením č. k. I. ÚS 460/2023-19 zo 7. septembra 2023 domáhajú vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a svojho práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a podľa čl. 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) postupom Mestského súdu Bratislava IV (ďalej aj „mestský súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. B3-61C/2/2021 (ďalej len „napadnuté konanie“). Súčasne žiadajú prikázať mestskému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov a priznať im primerané finančné zadosťučinenie 5 000 eur sťažovateľovi a 8 000 eur sťažovateľke a náhradu trov konania pred ústavným súdom.

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti, jej príloh a na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu vyplýva, že 19. apríla 2019 došlo na území Maďarska k dopravnej nehode, v dôsledku ktorej sťažovatelia utrpeli závažné zranenia a následne sa podrobili náročnej, zdĺhavej a bolestivej liečbe. V tejto súvislosti sa žalobou doručenou pôvodne Okresnému súdu Bratislava III (príslušnému na konanie do 31. mája 2023) domáhajú proti žalovanej nemeckej obchodnej spoločnosti (poisťovni, pozn.) náhrady škody na zdraví v celkovej sume 642 698 eur s príslušenstvom. Predmetné konanie začalo 20. apríla 2021, 19. mája 2022 súd zaslal žalobu žalovanej a vyzval ju na vyjadrenie, ktoré žalovaná doručila 8. júna 2022 a zároveň vzniesla námietku miestnej nepríslušnosti. S účinnosťou od 1. júna 2023 (na základe zmien v súvislosti s tzv. novou súdnou mapou) je konanie vedené pred mestským súdom.

3. Podaním doručeným 13. júna 2023 sťažovatelia žiadali súd o ďalší procesný postup, a keďže nemali informáciu o vyjadrení žalovanej, poukázali na možnosť vydať rozsudok pre zmeškanie. Mestský súd 11. augusta 2023 vyhotovil predkladaciu správu a spis bol najskôr predložený ústavnému súdu (v súvislosti s podanou ústavnou sťažnosťou, a to od 18. augusta 2023 do 4. septembra 2023, pozn.) a následne 17. októbra 2023 v zmysle § 38 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), ktorý rozhodol uznesením sp. zn. 9Ndc/53/2023 z 27. novembra 2023 tak, že na prejednanie a rozhodnutie predmetného sporu je miestne príslušný mestský súd. Spis bol mestskému súdu vrátený 6. decembra 2023 a 5. januára 2024 bolo predmetné uznesenie najvyššieho súdu odoslané stranám sporu. Následne prebehlo písomné štádium konania (doručenie vyjadrenia žalovanej právnemu zástupcovi sťažovateľov, doručenie repliky sťažovateľov právnemu zástupcovi žalovanej, doručenie dupliky žalovanej právnemu zástupcovi sťažovateľov) a k spisu boli pripojené fotokópie žalôb z iných súvisiacich konaní. Dňa 25. septembra 2024 zákonná sudkyňa stanovila termín predbežného prejednania sporu na 28. január 2025, konanie tak dosiaľ nie je právoplatne skončené.

⬛⬛⬛⬛

II.

Argumentácia sťažovateľov

4. Sťažovatelia namietajú, že postupom mestského súdu (do 31. mája 2023 postupom okresného súdu, pozn.) v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu ich v bode 1 označených práv. Uvádzajú, že od podania žaloby ku dňu podania ústavnej sťažnosti už uplynuli viac ako dva roky a v ich veci nie je ani neprávoplatne rozhodnuté, navyše súd zatiaľ ani nenariadil prvé pojednávanie. Postup súdu vykazuje znaky nehospodárnosti a nečinnosti, čo negatívne pôsobí nielen na ich právnu istotu, ale aj na ich vážne poškodený zdravotný stav. Zdôrazňujú, že z hľadiska predmetu sporu a jeho významu pre nich ako poškodených na zdraví si vec vyžaduje osobitnú rýchlosť konania súdu. Pripúšťajú, že v konaní sa síce vyskytuje medzinárodný prvok, ale sú presvedčení, že absolútna pasivita súdu je netolerovateľná. Majú za to, že súd úplne opomenul prihliadať na predmet sporu a jeho význam pre nich ako žalujúcu stranu a uprednostniť ho pred ostatnými spormi. Tvrdia tiež, že žiadnym spôsobom neprispeli k vzniku prieťahov. V súvislosti s požadovaným finančným zadosťučinením poukazujú na to, že v prípade sťažovateľky bolo jej zdravie poškodené tak závažne, že je aj napriek mladému veku odkázaná na 24-hodinovú starostlivosť tretej osoby a aj v dôsledku právnej neistoty spôsobenej nečinnosťou súdu sa jej stav nezlepšuje.

III.

Vyjadrenie mestského súdu a replika sťažovateľov

III.1. Vyjadrenie mestského súdu:

5. Mestský súd vo svojom vyjadrení z 9. októbra 2023 navrhuje ústavnému súdu rozhodnúť tak, že v napadnutom konaní nedošlo k porušeniu namietaných práv sťažovateľov, a pripojil vyjadrenie zákonnej sudkyne z 13. septembra 2023, ktorá poukázala na dlhodobú neriešenú a namietanú výraznú zaťaženosť jej súdneho oddelenia. Uviedla, že spis jej bol pridelený 20. apríla 2021 a napriek opakovanému podaniu upozornení a námietok podľa § 30 ods. 4 a § 34 ods. 3 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nebol uvedený stav riešený. Podotkla, že je úlohou štátu zabezpečiť také podmienky, aby sudcovi boli prideľované veci podľa rozvrhu práce tak, aby ich mohol prejednať a rozhodnúť bez zbytočných prieťahov.

6. V doplnení svojho vyjadrenia k prijatej ústavnej sťažnosti z 3. októbra 2024 mestský súd podrobne popísal chronológiu konania a pripustil, že v okolnostiach veci došlo v napadnutom konaní zo strany vtedajšieho okresného súdu k prieťahom, keď od 9. júna 2022 do 10. augusta 2023 nekonal vo veci plynulo. Tieto prieťahy je podľa súdu možné kvalifikovať ako dôvodné, keďže neboli zapríčinené správaním strán sporu, ale podotkol, že po doručení uznesenia najvyššieho súdu už konal vo veci plynulo a efektívne. Vzhľadom na uvedené obdobie nečinnosti v trvaní jedného roka súd považuje nárok sťažovateľov za dôvodný.

III.2. Replika sťažovateľov:

7. Sťažovatelia vo svojej replike v celom rozsahu zotrvali na podanej ústavnej sťažnosti tvrdiac, že za neprimeranú dĺžku súdneho konania je zodpovedný mestský súd, ktorý nekoná efektívne, hospodárne a bez zbytočných prieťahov tak, aby poskytol včasnú a riadnu ochranu ich právam a uplatneným peňažným nárokom. Zdôraznili, že od podania ich žaloby nebol ich nárok zatiaľ prejednaný a vo veci nebolo nariadené žiadne pojednávanie. Poukázali i na to, že konanie o náhradu škody na zdraví nie je vo všeobecnosti po právnej a skutkovej stránke zložitým konaním (aj keď sa v súdnom spore vyskytol medzinárodný prvok) a patrí do štandardnej rozhodovacej agendy všeobecného súdnictva. V dôsledku pasivity mestského súdu im vznikla nemajetková ujma spočívajúca v pocitoch úplnej neistoty, krivdy, bezmocnosti, úzkosti a poníženia. Za prieťahy spôsobené nadmerným zaťažením súdneho oddelenia je zodpovedný súd, resp. štát, ktorý má zabezpečiť efektívne fungovanie súdneho systému. Pozornosť upriamili aj na to, že prvotný posun v konaní nastal až v auguste 2023, teda po podaní ich ústavnej sťažnosti.

IV.

Posúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti

8. Ústavný súd podľa § 58 ods. 3 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ústavnou sťažnosťou, so stanoviskami účastníkov konania, ako aj s obsahom spisu všeobecného súdu dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci, a preto pristúpil k posúdeniu veci samej.

9. Sťažovatelia ústavnou sťažnosťou namietajú porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a podľa čl. 47 charty postupom mestského súdu v konaní o ich žalobe o náhradu škody na zdraví. Podstata námietok sťažovateľov je založená na tvrdení, že mestský súd (predtým okresný súd) je v napadnutom konaní nečinný a spôsobuje vo veci zbytočné prieťahy.

10. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (to platí, aj pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru – m. m. I. ÚS 304/2021, I. ÚS 444/2021, pozn.) je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom znamenajúcim nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím (m. m. II. ÚS 118/2019, I. ÚS 250/2020, I. ÚS 318/2022).

11. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup v civilnom spore, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa strana sporu obrátila na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej od 1. júla 2016 je expressis verbis zakotvená ako základný princíp civilného sporového konania v čl. 17 CSP, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

12. Porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa skúma s ohľadom na okolnosti prípadu z pohľadu (i) právnej a faktickej zložitosti veci, (ii) správania účastníka a (iii) postupu súdu (I. ÚS 41/02). Okrem toho sa prihliada aj na význam sporu pre sťažovateľa (II. ÚS 32/02).

13. Posudzujúc kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že konanie o náhradu škody na zdraví obetiam dopravnej nehody nevykazuje z právneho hľadiska črty mimoriadnej zložitosti a tvorí bežnú súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov. Pokiaľ ide o skutkovú zložitosť veci, napadnuté konanie ešte nedospelo do štádia dokazovania a ani vyskytujúci sa medzinárodný prvok zatiaľ nezohral rolu, a preto nie je možné odvolávať sa na to ako na okolnosť predlžujúcu konanie. Ani predsedníčka mestského súdu vo svojom vyjadrení nepoukázala na právnu či skutkovú zložitosť veci.

14. Pokiaľ ide o význam sporu pre sťažovateľov v súvislosti s potrebou rýchlosti rozhodovania, predmet konania má pre nich mimoriadny význam aj vzhľadom na ich závažne poškodený zdravotný stav, čo si vyžaduje zvýšenú starostlivosť súdov, preto je dĺžka tohto konania posudzovaná prísnejšie. V zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva ide o konanie vyžadujúce osobitnú rýchlosť konania, podobne ako pracovnoprávne spory, spory týkajúce sa sociálneho zabezpečenia či osobného statusu, preto by malo byť úlohou súdu zvlášť v týchto prípadoch venovať zvýšenú pozornosť a dbať o riadny a plynulý priebeh konania s cieľom jeho ukončenia v primeranej lehote.

15. V rámci posudzovania ďalšieho kritéria, a to správania sťažovateľov, ústavný súd nezistil takú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na ich ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v predmetnom konaní k zbytočným prieťahom.

16. Napokon ústavný súd hodnotil postup mestského súdu (resp. okresného súdu ako jeho právneho predchodcu) z hľadiska existencie zbytočných prieťahov v doterajšom priebehu napadnutého konania. Od podania žaloby (v apríli 2021) ostal súd nečinný 13 mesiacov do mája 2022, keď zaslal žalobu na vyjadrenie žalovanej, od doručenia ktorého v júni 2022 nastalo ďalšie obdobie nečinnosti súdu v trvaní 14 mesiacov (do augusta 2023). Po predložení veci najvyššiemu súdu v októbri 2023 a jej vrátení v decembri 2023 súd vo veci konal plynulo až do septembra 2024, keď nariadil termín predbežného prejedania sporu. Na základe uvedených skutočností predstavuje celková doba nečinnosti okresného súdu (resp. následne mestského súdu) približne 2 roky a 3 mesiace a v spore, ktorý si vyžaduje osobitnú rýchlosť konania, nedospelo konanie ešte ani k prvému pojednávaniu.

17. Ústavný súd k obrane mestského súdu týkajúcej sa vysokého počtu nevybavených vecí a zaťaženosti sudkyne a súdneho oddelenia poukazuje na stabilnú judikatúru, podľa ktorej nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti pripisovať na ťarchu strán v súdnom konaní, a to aj napriek tomu, že nie všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho sudcu (m. m. II. ÚS 264/2013, I. ÚS 20/2021).

18. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k záveru, že mestský súd (do 31. mája 2023 okresný súd) nezvolil v napadnutom konaní procesný postup smerujúci sústredene k urýchlenému odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovatelia nachádzajú. Keďže v napadnutom konaní došlo postupom mestského súdu (predtým okresného súdu) k zbytočným prieťahom, vyslovil porušenie základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a ich práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

19. Vo vzťahu k namietanému porušeniu práva podľa čl. 47 charty ústavný súd podotýka, že v obsahu ústavnej sťažnosti absentuje akákoľvek ústavnoprávna argumentácia o potenciálnej aplikovateľnosti charty na prípad sťažovateľov. Deficit kvalifikovaného odôvodnenia ústavnej sťažnosti predstavuje pre jeho zásadný význam nedostatok takej povahy, pri ktorom neprichádza do úvahy výzva na jeho odstránenie podľa § 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde, keďže predmetné ustanovenie zákona slúži na odstraňovanie najmä formálnych nedostatkov návrhu, nie však jeho samotnej podstaty (I. ÚS 185/2021, č. 81/2021 ZNaU). Z publikovanej judikatúry jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom ustanovených náležitostí podaní účastníkov konania (napr. IV. ÚS 77/08, III. ÚS 357/2010, IV. ÚS 234/2010, I. ÚS 280/2020). Na perfektnosť základných náležitostí návrhu má práve slúžiť inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom, pričom sťažovatelia sú v konaní pred ústavným súdom zastúpení kvalifikovaným právnym zástupcom. Uvedený nedostatok mohol byť dôvodom na odmietnutie ústavnej sťažnosti v tejto časti podľa § 56 ods. 2 písm. c) zákona o ústavnom súde pre nesplnenie predpísaných náležitostí, avšak, keďže ústavná sťažnosť bola pôvodne prijatá na ďalšie konanie v celom rozsahu, ústavný súd jej v tejto časti nevyhovel (bod 5 výroku nálezu).

20. V závere k tomuto bodu ústavný súd považuje ešte za potrebné poukázať na čl. 51 ods. 1 charty, podľa ktorého sú ustanovenia charty určené členským štátom výlučne vtedy, ak vykonávajú právo Európskej únie. Sťažovateľmi označený čl. 47 charty normuje základné právo na spravodlivý proces, no aplikovateľnosť charty je podmienená aplikáciou práva Európskej únie (napr. IV. ÚS 172/2020).

21. Ústavný súd v danom prípade na základe § 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania, pretože na základe podaní účastníkov dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

V.

Prikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

22. Vzhľadom na skutočnosť, že ústavný súd zistil porušenie označených práv sťažovateľov postupom súdu v napadnutom konaní, pričom toto nie je dosiaľ právoplatne skončené, prikázal mestskému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy v spojení s § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).

23. Sťažovatelia v ústavnej sťažnosti žiadajú priznať primerané finančné zadosťučinenie, a to 5 000 eur sťažovateľovi a 8 000 eur sťažovateľke, a dôvodia nečinnosťou súdu a argumentmi uvedenými v bode 4 tohto nálezu. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

24. Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania vedeného okresným, resp. mestským súdom, ako aj na jeho už uvedenú neodôvodnenú nečinnosť, berúc do úvahy predmet konania a jeho mimoriadny význam pre sťažovateľov, ako aj všetky okolnosti daného prípadu, ústavný súd považoval priznanie sumy 2 500 eur pre sťažovateľa a sumy 3 500 eur pre sťažovateľku za primerané finančné zadosťučinenie podľa čl. 127 ods. 3 ústavy v spojení s § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde (bod 3 výroku nálezu). Vo zvyšnej časti požadovaného finančného zadosťučinenia, ktorú už ústavný súd nepovažoval za primeranú, návrhu sťažovateľov nevyhovel (bod 5 výroku tohto nálezu).

VI.

Trovy konania

25. Ústavný súd priznal sťažovateľom (§ 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde) nárok na náhradu trov konania 841,39 eur (bod 4 výroku nálezu).

26. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľov ústavný súd vychádzal z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len,,vyhláška“). Podľa § 11 ods. 3, § 13 ods. 2 a § 13a vyhlášky v znení účinnom do 31. decembra 2023 základná sadzba odmeny za jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku 2023 a znížená o 50 % pri zastupovaní dvoch sťažovateľov je 104,34 eur a podľa § 16 ods. 3 hodnota režijného paušálu je 12,52 eur. Sťažovateľom vznikol nárok na náhradu trov konania za tri úkony právnej služby uskutočnené v roku 2023 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie ústavnej sťažnosti, podanie vyjadrenia z 3. novembra 2023), čo celkovo predstavuje 701,16 eur a po zvýšení o 20 % sadzbu dane z pridanej hodnoty (§ 18 ods. 3 vyhlášky), ktorej platiteľom je právny zástupca sťažovateľov, 841,39 eur (bod 4 výroku nálezu).

27. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je mestský súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu sťažovateľov (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 CSP) označeného v záhlaví tohto nálezu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

28. Podľa čl. 133 ústavy toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. novembra 2024

Miloš Maďar

predseda senátu