znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 460/2015-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. novembra 2015 predbežne   prerokoval   sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s.   r.   o., Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej advokátom doc. JUDr. Branislavom Fridrichom, PhD., Advokátska   kancelária   Fridrich   Paľko,   s.   r.   o.,   Grösslingová   4,   Bratislava,   vedené pod sp. zn.   Rvp   240/2015   sp.   zn.   Rvp   251/2015,   sp.   zn.   Rvp   692/2015   sp.   zn.̶ ⬛⬛⬛⬛ ̶ Rvp 699/2015, sp. zn. Rvp 1006/2015   sp. zn. Rvp 1007/2015, sp. zn. Rvp̶ ⬛⬛⬛⬛ 1678/2015 ̶ sp. zn.   Rvp   1679/2015,   sp.   zn.   Rvp   2557/2015   sp.   zn.   Rvp̶ ⬛⬛⬛⬛ 2561/2015,   sp.   zn. Rvp 3952/2015   sp. zn. Rvp 3964/2015, sp. zn. Rvp̶ ⬛⬛⬛⬛ 3966/2015   sp. zn. Rvp̶ ⬛⬛⬛⬛ 3970/2015, sp.   zn.   Rvp   4054/2015   –   sp.   zn.   Rvp   4056/2015   a sp.   zn.   Rvp   7225/2015   vo   veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1   Ústavy Slovenskej   republiky,   práva   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj namietaného porušenia čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a zároveň namietaného porušenia čl. 47 Charty základných práv Európskej únie postupom Krajského   súdu   v Trnave   a jeho   uzneseniami   uvedenými   v prílohe   tohto   rozhodnutia v spojení s uzneseniami Okresného súdu Galanta uvedenými v prílohe tohto rozhodnutia a takto

⬛⬛⬛⬛

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s.   r.   o.,   vedené   pod sp. zn. Rvp 240/2015   sp. zn. Rvp 251/2015, sp. zn. Rvp 692/2015   sp. zn. Rvp 699/2015, sp. zn.̶ ⬛⬛⬛⬛ ̶ Rvp 1006/2015   sp. zn. Rvp 1007/2015, sp. zn. Rvp̶ ⬛⬛⬛⬛ 1678/2015   sp. zn. Rvp 1679/2015,̶ sp.   zn.   Rvp   2557/2015   sp.   zn.   Rvp̶ ⬛⬛⬛⬛ 2561/2015,   sp.   zn.   Rvp   3952/2015   sp.   zn.̶ Rvp 3964/2015, sp. zn. Rvp 3966/2015   sp. zn. Rvp̶ ⬛⬛⬛⬛ 3970/2015, sp. zn. Rvp 4054/2015 – sp. zn. Rvp 4056/2015 a sp. zn. Rvp 7225/2015 s p á j a   na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. I. ÚS 460/2015.

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   boli od 13. januára 2015   do   19.   marca   2015   doručené   sťažnosti   obchodnej   spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorými namieta porušenie základného práva   na   súdnu   ochranu   podľa   čl. 46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“), práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“),   základného   práva   vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“)   a   zákazu   diskriminácie   zaručeného   čl.   12   ods.   2   ústavy   a   čl.   14   dohovoru a zároveň aj porušenie práva na účinný prostriedok nápravy a spravodlivý proces podľa čl. 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) postupom Krajského súdu v Trnave a jeho uzneseniami uvedenými v prílohe tohto rozhodnutia (ďalej aj „napadnuté rozhodnutia Krajského súdu v Trnave“) v spojení s uzneseniami Okresného súdu v Galante uvedenými v prílohe tohto rozhodnutia (ďalej aj „napadnuté rozhodnutia Okresného súdu Galanta“).

2.   Sťažovateľka   v predostretej   argumentácii   (už   mnohonásobne   a   pravidelne   sa opakujúcej,   pozn.)   atakuje   závery   vyplývajúce   z rozhodovacej   činnosti   uvedených okresných súdov a krajského súdu, ktorým vytýka ich nesprávnosť z hľadiska právneho posúdenia   relevantných   hmotnoprávnych   ustanovení   príslušných   právnych   predpisov vzťahujúcich   sa   na   ich   postup   a   rozhodnutia   v exekučných   konaniach   vedených pred uvedenými   všeobecnými   súdmi   a zároveň   poskytuje   ústavnému   súdu   vlastnú interpretáciu právnych predpisov vzťahujúcich sa na uvedené konania.

3. V petite podaných sťažností sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd vydal nález, v ktorom vysloví porušenie jej v záhlaví tohto   rozhodnutia označených práv postupom a napadnutými rozhodnutiami Okresného súdu Galanta a Krajského súdu v Trnave, ktoré ďalej   zruší   a predmetné   veci   vráti   na   ďalšie   konanie,   prizná   jej   primerané   finančné zadosťučinenie a úhradu trov konania.

II.

4.   Podľa   čl.   124   ústavy   ústavný   súd   je   nezávislým   súdnym   orgánom   ochrany ústavnosti. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii   ústavného   súdu,   o   spôsobe   konania   pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov ustanoví zákon.

5. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Podľa § 25 ods. 2 zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

II.A

K spoločnému prerokovaniu vecí

6. Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia Občianskeho   súdneho   poriadku   v   znení   neskorších   predpisov.   V   zmysle   § 112   ods.   1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.

7.   S   prihliadnutím   na   obsah   sťažností   vedených   ústavným   súdom   pod   sp. zn. Rvp 240/2015   sp. zn. Rvp 251/2015, sp. zn. Rvp 692/2015   sp. zn. Rvp 699/2015, sp. zn.̶ ⬛⬛⬛⬛ ̶ Rvp 1006/2015   sp. zn. Rvp 1007/2015, sp. zn. Rvp̶ ⬛⬛⬛⬛ 1678/2015   sp. zn. Rvp 1679/2015,̶ sp.   zn.   Rvp   2557/2014   sp.   zn.   Rvp̶ ⬛⬛⬛⬛ 2561/2015,   sp.   zn.   Rvp   3952/2015   sp.   zn.̶ Rvp 3964/2015, sp. zn. Rvp 3966/2015   sp. zn. Rvp̶ ⬛⬛⬛⬛ 3970/2015, sp. zn. Rvp 4054/2015 – sp. zn. Rvp 4056/2015 a sp. zn. Rvp 7225/2015 a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú   súvislosť   uvedených   sťažností   a   taktiež   prihliadajúc   na   totožnosť   v   osobe sťažovateľky,   Okresného   súdu   Galanta   a Krajského   súdu   v   Trnave   proti   ktorým   tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd uplatniac citované právne normy tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.

II.B

K namietanému porušeniu označených základných práv a slobôd napadnutými ⬛⬛⬛⬛ rozhodnutiami Okresného súdu Galanta

8. V čl. 127 ods. 1 ústavy je zakotvený princíp subsidiarity, podľa ktorého ústavný súd môže konať o namietanom porušení práv sťažovateľa a vecne sa zaoberať sťažnosťami iba vtedy, ak sa sťažovateľ nemôže domáhať ochrany svojich práv pred všeobecným súdom. Namietané   porušenie   niektorého   zo   základných   práv   alebo   slobôd   teda   automaticky nezakladá   aj   právomoc   ústavného   súdu   na   konanie   o   nich.   Pokiaľ   ústavný   súd pri predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   fyzickej   osoby   alebo   právnickej   osoby   zistí,   že ochrany tohto základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy, prípadne iným zákonne upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným štátnym orgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie   (napr.   m.   m.   I.   ÚS   103/02,   I.   ÚS   6/04,   II.   ÚS   122/05,   IV.   ÚS   179/05, IV. ÚS 243/05,   II. ÚS 90/06).   Ústavný   súd   predstavuje   v   tejto   súvislosti ultima   ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05).

9.   Pokiaľ   ide   o   napadnuté   rozhodnutia   Okresného   súdu   Galanta,   ústavný   súd vzhľadom   na už   uvedené   poukazuje   na   skutočnosť,   že   proti   týmto   bolo   možné   podať odvolanie ako riadny opravný prostriedok (čo sťažovateľka aj využila), a preto ňou podané sťažnosti v tejto ich časti bolo potrebné odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

II.C

K namietanému porušeniu označených základných práv a slobôd napadnutými ⬛⬛⬛⬛ rozhodnutiami Krajského súdu v Trnave

10. Ústavný súd po preskúmaní predmetu týchto sťažností a v kontexte aj svojich zistení dospel k záveru, že použitá argumentácia sťažovateľky v podaných sťažnostiach je totožná s jej právnou argumentáciou, ktorú použila v stovkách predošlých sťažností, ktorými sa   ústavný   súd   už   zaoberal   v uplynulom   období   a v ktorých   atakovala   právne   závery všeobecných   súdov   vo   vzťahu   k právnemu   posudzovaniu   notárskych   zápisníc,   ako   aj rozsudkov   rozhodcovského   súdu   ako   exekučných   titulov   koncipovaných   na   podklade neprijateľných   podmienok   v úverových   zmluvách   vrátane   posúdenia   zmlúv   o úvere koncipovaných   formulárovou   formou   ako   spotrebiteľských   zmlúv   v nadväznosti na podmienky v nich uvedené vrátane záverov vyplývajúcich z rozsudku Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len,,Súdny dvor“) vo veci Banif Plus Bank Zrt proti Csaba Cipani a spol. sp. zn. C-472/11 z 21. 2. 2013, ako aj postup všeobecných súdov v rozpore s § 57 ods. 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a krajského súdu v odvolacom konaní v rozpore s § 214 ods. 1 OSP a v neposlednom rade vo vzťahu k prejudiciálnemu konaniu. Vzhľadom na totožnosť tak v osobe   sťažovateľky,   ako   aj   totožnosť   v   použitej   právnej   argumentácii   a skutkových okolnostiach, ktoré boli podstatné pre ustálenie záverov všeobecných súdov aj v prípadoch predošlých, dospel ústavný súd k záveru, že vzhľadom na to, že sťažovateľke sú notoricky známe dôvody odmietnutia sťažností v úplne rovnakých prípadoch a ustálený právny názor ústavného   súdu   na   danú   právnu   problematiku   v závislosti   od   predmetu   napadnutých rozhodnutí všeobecných súdov a ňou použitej argumentácie bez relevantných zmien, nie je potrebné   uvádzať   tie   isté   dôvody   odmietnutia,   ako   to   je   aj   v prípade   týchto   sťažností. Vzhľadom   na   uvedené   sa   preto   ústavný   súd   plne   stotožňuje   s odôvodnením   svojich predchádzajúcich   rozhodnutí   (napr.   sp. zn. I. ÚS   220/2011   z 9. júna   2011,   sp.   zn. I. ÚS 227/2012   zo   16.   mája   2012,   sp. zn. I. ÚS 379/2012   z 22. augusta   2012, sp. zn. I. ÚS 381/2012 z 22. augusta 2012, sp. zn. I. ÚS 382/2012 z 22. augusta 2012, sp. zn. I.   ÚS   409/2012   z 22.   augusta   2012,   sp. zn. I. ÚS 410/2012   z 22. augusta   2012, sp.   zn. I. ÚS 3/2013   zo 16. januára   2013,   sp. zn. I. ÚS 110/2013   z 20.   februára   2013,   sp.   zn. I. ÚS 146/2013   z 13. marca   2013,   sp. zn. I. ÚS 157/2013   z 13. marca   2013,   sp.   zn. I. ÚS 745/2013   z 11.   decembra   2013,   sp. zn.   I. ÚS 99/2014   z 5. marca   2014,   sp.   zn. I. ÚS 100/2014   z 5.   marca   2014,   sp. zn. I. ÚS 212/2014   zo 7. mája   2014,   sp.   zn. II. ÚS 473/2011   z   20.   októbra   2011,   sp. zn. II.   ÚS   303/2011   z 24.   augusta   2012, sp. zn. II. ÚS 337/2012 z 13. septembra 2012, sp. zn. II. ÚS 62/2013 z 30. januára 2013, sp. zn.   II.   ÚS   79/2013   zo   7.   februára   2013, sp. zn. II.   ÚS   365/2013   z 26. júna   2013, sp. zn. II.   ÚS   344/2013   z 19.   júna   2013,   sp. zn. II. ÚS   562/2013   z 30.   októbra   2013, sp. zn. III.   ÚS   178/2014   zo 4. marca   2011,   sp. zn.   III.   ÚS   242/2011   z   31.   mája   2011, sp. zn. III. ÚS 397/2011 z 27. septembra 2011, sp. zn. III. ÚS 488/2012 z 2. októbra 2012, sp. zn. III. ÚS 7/2013 z 15. januára 2013, sp. zn. III. ÚS 453/2013 z 26. septembra 2013, sp. zn. III. ÚS 173/2014 zo 4. marca 2014, sp. zn. III. ÚS 176/2014 zo 4. marca 2014, sp. zn. III. ÚS 178/2014 zo 4. marca 2014, sp. zn. III. ÚS 214/2014 z 25. marca 2014, sp. zn.   III.   ÚS   297/2014   z 24.   apríla   2014,   sp. zn. IV.   ÚS   299/2012   zo   7.   júna   2012, sp. zn. IV. ÚS 467/2012 z 18. septembra 2012, sp. zn. IV. ÚS 50/2013 z 31. januára 2013, sp. zn. IV. ÚS 51/2013 z 31. januára 2013, sp. zn. IV. ÚS 52/2013 z 31. januára 2013, sp. zn. IV. ÚS 181/2014 z 20. marca 2014, sp. zn. IV. ÚS 182/2014 z 20. marca 2014, sp. zn. IV. ÚS 183/2014 z 20. marca 2014, sp. zn. IV. ÚS 186/2014 z 20. marca 2014, sp. zn.   IV.   ÚS   187/2014   z 20.   marca   2014...),   ktoré   skončili   odmietnutím   podobných a opakujúcich sa sťažností sťažovateľky z dôvodov tam uvedených. Ústavný súd v takýchto a obdobných   prípadoch   nemá   dôvod   meniť   svoje   už   ustálené   právne   názory,   a preto v podrobnostiach odkazuje na svoje už citované svoje rozhodnutia. Zároveň ústavný súd prízvukuje, že sťažovateľka ani nevzniesla žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Lino Carlos Varela Assalino proti Portugalsku z 25. 4. 2002, sťažnosť č. 64336/01, ako aj rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 218/2009, sp. zn. 3 Cdo 51/2011, sp. zn. 3 Cdo 186/2012, sp. zn. 7 Cdo 56/2011).

11.   Na   podporu   svojej   argumentácie   iba   upriamuje   pozornosť   sťažovateľky   aj na rozhodnutie Súdneho dvora sp. zn. C-76/10 zo 16. 11. 2010 vydané vo veci iniciovanej sťažovateľkou, ako aj na ďalšiu početnú judikatúru Súdneho dvora (napr. C-240/98 až   C-244/98,   C-473/00,   C-168/05,   C-243/08,   C-40/08,   C-227/08   a C-76/10)   dotýkajúcu   sa problematiky   spotrebiteľského   práva,   ktoré   podporujú   právne   závery   ústavným   súdom predostreté v jeho predošlých rozhodnutiach a ktoré sú aj sťažovateľke notoricky známe. V ostatnom poukazuje na rozsudok Súdneho dvora z 27. februára 2014 vo veci sp. zn. C-470/12, bod 41 (v rámci sporu, ktorého účastníkom je sťažovateľka, pozn.), v ktorom Súdny dvor výslovne deklaroval, že „možnosť súdu skúmať nekalú povahu podmienky aj bez návrhu predstavuje vhodný prostriedok na dosiahnutie výsledku stanoveného v článku 6 smernice   93/13,   teda   zabránenie   tomu,   aby   bol   jednotlivý   spotrebiteľ   viazaný   nekalou podmienkou, a zároveň na dosiahnutie cieľa stanoveného v článku 7 tejto smernice, pretože takéto   preskúmanie   môže   mať   odradzujúci   účinok   smerujúci   k ukončeniu   používania nekalých   podmienok   v zmluvách   uzavretých   so spotrebiteľmi   zo   strany   predajcov   alebo dodávateľov (rozsudky z 21. 11. 2002, Cofidis, C-473/00, Zb. s. I-10875, bod 32, a Mostaza Claro, C-168/05, Zb. s. I-10421, bod 25)“.

12. Taktiež už len dodáva, že v súčasnom období platná právna úprava formulovaná v § 58 ods. 2 Exekučného poriadku, ktorá bola zavedená zákonom č. 335/2012 Z. z. a je účinná od 1. januára 2013, počíta s možnosťou nariadenia pojednávania pred rozhodnutím exekučného súdu o zastavení vedeného exekučného konania podľa § 57 ods. 1 písm. a) až j) len ako s fakultatívnou možnosťou, a to len v prípade, že je to nevyhnutné pre objasnenie veci. K sťažovateľkou namietanému postupu všeobecných súdov podľa § 57 ods. 1 písm. g) v spojení s § 57 ods. 5 Exekučného poriadku (právna úprava ktorých bola účinná v čase od 9. augusta 2012 do 31. decembra 2012) ústavný súd konštatuje, že aj v prípade, ak by tento postup nebol zo strany všeobecných súdov dodržaný (nariadenie pojednávania pred vyhlásením   exekúcie   za   neprípustnú   a jej   zastavenie,   pozn.),   nepredstavoval   by   také porušenie   označených   práv   sťažovateľky,   ktoré   by   svojou   intenzitou   bolo   spôsobilé zasiahnuť do ňou onačených práv v takom smere, aby   ústavný súd mohol vysloviť ich porušenie (napr. I. ÚS 367/2014).

13.   Ústavný   súd   vo   svojej   judikatúre   stabilne   uprednostňuje   materiálne   poňatie právneho štátu, ktoré spočíva okrem iného na interpretácii právnych predpisov z hľadiska ich   účelu   a   zmyslu,   pričom   pri   riešení   (rozhodovaní)   konkrétnych   prípadov   sa   nesmie opomínať, že prijaté riešenie (rozhodnutie) musí byť akceptovateľné aj z hľadiska všeobecne ponímanej spravodlivosti (m. m. IV. ÚS 1/07, IV. ÚS 75/08, I. ÚS 57/07, I. ÚS 82/07, IV. ÚS   182/07,   II.   ÚS   410/2010).   Priorizovanie   formálnych   požiadaviek   vyplývajúcich   z noriem bežného zákonodarstva (formálne poňatie právneho štátu) môže totiž v konkrétnych súdnych   konaniach   (alebo   iných   právom   upravených   konaniach   pred   orgánom   verejnej moci) viesť k rozhodnutiam, ktoré budú v zjavnom rozpore s účelom a zmyslom príslušnej právnej úpravy. Inými slovami, ústavný súd predstavuje súdny orgán ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy), z čoho vyplýva, že nie je však súčasťou všeobecných súdov, ktorým preto ani nie   je   inštančne   nadriadený.   Úlohou   ústavného   súdu   je   kontrola   rozhodovacej   činnosti všeobecných súdov, avšak len za situácie, keď svojimi rozhodnutiami zasahujú do ústavne zaručených   základných   práv   a   slobôd   jednotlivca.   To   znamená,   že   ústavný   súd   nie   je oprávnený zasahovať do rozhodovacej činnosti všeobecných súdov v prípade, keď dochádza k porušeniu   bežnej   zákonnosti   alebo   iným   nesprávnostiam,   ktoré   svojou   podstatou spočívajú v rovine podústavného práva (m. m. I. ÚS 242/07).

14.   V kontexte   uvedeného   ústavný   súd   odmietol   sťažovateľkou   podané   sťažnosti týkajúce sa postupu a rozhodnutí krajského súdu z dôvodu ich zjavnej neopodstatnenosti a nedostatku   právomoci   ústavného   súdu   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde. Ústavný súd prihliadajúc na zásadu procesnej hospodárnosti konania sťažovateľkou podané sťažnosti odmietol bez podrobnejšieho odôvodnenia (§ 25 ods. 2 posledná veta zákona o ústavnom   súde).   Keďže   boli   sťažnosti   odmietnuté,   ústavný   súd   o   ďalších   návrhoch sťažovateľky v nich uplatnených nerozhodoval.

15. V kontexte s už uvedeným ústavný súd už iba dodáva, že právny zástupca sťažovateľky aj takýmto spôsobom zahlcuje ústavný súd podaniami, o ktorých je/musí si byť už dopredu vedomý, že nebudú v konaní pred ústavným súdom vzhľadom buď na rovnaký spôsob   ich   vybavenia   v   predošlom   období,   alebo   na   dôvod   namietania   neexistujúcich porušení základných práv a slobôd úspešné, a ktorých spracovanie z hľadiska časového a kapacitného bráni ústavnému súdu venovať sa tým veciam, ktoré si zasluhujú pozornosť, dokonca i jeho zásah. Takýto postup advokátskej kancelárie ústavný súd vníma len ako snahu o získanie materiálnych prostriedkov (odmeny) bez ohľadu na to, či taký postup zákon umožňuje, a je to porušením buď zákonných, alebo etických povinností advokáta.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. novembra 2015

Príloha k uzneseniu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 460/2015 Por. č. sp. zn.

sťažností

vedených

ústavným

súdom

(Rvp) sp. zn. uznesení Okresného súdu

Galanta ⬛⬛⬛⬛ sp. zn. uznesení Krajského súdu

v Trnave

1Rvp 240/2015sp. zn. 20 Er 804/2008 z 11. júla 2012sp. zn. 21 CoE 229/2013 z 27. júna ⬛⬛⬛⬛ 20142Rvp 241/2015sp. zn. 12 Er 237/2008 z 20. júla 2012sp. zn. 6 CoE 345/2013 z 22. júla 20143Rvp 242/2015sp. zn. 7 Er 594/2003 z 11. júna 2012sp. zn. 9 CoE 191/2013 z 24. júna 2014

4Rvp 243/2015sp. zn. 16 Er 391/2010 zo 17. decembra ⬛⬛⬛⬛ 2012 ⬛⬛⬛⬛ sp. zn. 9 CoE 322/2013 z 28. októbra ⬛⬛⬛⬛ 20145Rvp 244/2015sp. zn. 12 Er 77/2005 z 13. júla 2012sp. zn. 6 CoE 353/2013 z 28. augusta ⬛⬛⬛⬛ 2014

6Rvp 245/2015sp. zn. 20 Er 843/2007 z 22. februára 2013sp. zn. 25 CoE 92/2013 z 26. augusta ⬛⬛⬛⬛ 20147Rvp 246/2015sp. zn. 17 Er 801/2009 z 8. apríla 2013sp. zn. 23 CoE 9/2014 z 24. septembra ⬛⬛⬛⬛ 2014

8Rvp 247/2015sp. zn. 15 Er 160/2011 z 8. februára 2013sp. zn. 10 CoE 800/2013 zo 6. augusta ⬛⬛⬛⬛ 2014 9Rvp 248/2015sp. zn. 12 Er 327/2005 zo 16. júla 2012sp. zn. 5 CoE 294/2013 z 21. augusta ⬛⬛⬛⬛ 2014

10Rvp 249/2015sp. zn. 10 Er 152/2009 z 28. marca 2013sp. zn. 3 CoE 32/2014 z 9. septembra ⬛⬛⬛⬛ 2014 11Rvp 250/2015sp. zn. 24 Er 227/2009 z 28. januára 2013sp. zn. 26 CoE 75/2013 z 15. júla 2014

12Rvp 251/2015sp. zn. 12 Er 366/2008 z 20. júla 2012sp. zn. 24 CoE 20/2014 z 26. augusta ⬛⬛⬛⬛ 201413Rvp 692/2015sp. zn. 25 Er 714/2009 zo 16. novembra ⬛⬛⬛⬛ 2012 ⬛⬛⬛⬛ sp. zn. 9 CoE 316/2013 z 19. augusta ⬛⬛⬛⬛ 201414Rvp 693/2015sp. zn. 20 Er 1072/2007 z 31. januára 2013 sp. zn. 3 CoE 77/2014 z 21. októbra

11

2014

15Rvp 694/2015sp. zn. 10 Er 136/2009 z 27. mája 2013sp. zn. 23 CoE 146/2014 z 30. ⬛⬛⬛⬛ septembra 201416Rvp 695/2015sp. zn. 25 Er 390/2008 zo 16. januára 2013 sp. zn. 25 CoE 40/2014 zo 6. októbra

2014

17Rvp 696/2015sp. zn. 6 Er 286/2006 z 13. februára 2012sp. zn. 11 CoE 34/2014 z 31. októbra ⬛⬛⬛⬛ 201418Rvp 697/2015sp. zn. 8 Er 828/2008 zo 17. mája 2012sp. zn. 24 CoE 33/2014 z 29. októbra ⬛⬛⬛⬛ 2014

19Rvp 698/2015sp. zn. 13 Er 978/2007 z 20. februára 2013sp. zn. 10 CoE 222/2014 z 30. ⬛⬛⬛⬛ septembra 2014

20Rvp 699/2015 + Rvp 1006/2015sp. zn. 25 Er 971/2009 z 12. novembra ⬛⬛⬛⬛ 2012 ⬛⬛⬛⬛ sp. zn. 24 CoE 69/2014 zo 4. novembra ⬛⬛⬛⬛ 2014

21Rvp 1007/2015 sp. zn. 16 Er 483/2005 z 27. septembra

2012 ⬛⬛⬛⬛ sp. zn. 5 CoE 16/2014 z 13. novembra ⬛⬛⬛⬛ 2014

22Rvp 1678/2015 sp. zn. 17 Er 779/2007 z 27. marca 2014sp. zn. 3 CoE 118/2014 zo 6. novembra ⬛⬛⬛⬛ 2014 23Rvp 1679/2015 sp. zn. 16 Er 503/2007 z 28. septembra

2012 ⬛⬛⬛⬛ sp. zn. 23 CoE 259/2013 ⬛⬛⬛⬛ z 11. novembra 201424Rvp 2557/2015 sp. zn. 16 Er 528/2006 z 22. júna 2012sp. zn. 11 CoE 435/2013 z 31. októbra 2014

25Rvp 2558/2015 sp. zn. 8 Er 332/2003 zo 7. júna 2012sp. zn. 3 CoE 165/2014 z 2. decembra ⬛⬛⬛⬛ 201426Rvp 2559/2015 sp. zn. 16 Er 463/2006 z 11. júna 2012sp. zn. 3 CoE 172/2014 z 2. decembra ⬛⬛⬛⬛ 2014

27Rvp 2560/2015 sp. zn. 20 Er 542/2009 z 30. januára 2013sp. zn. 24 CoE 57/2014 z 19. novembra ⬛⬛⬛⬛ 201428Rvp 2561/2015 sp. zn. 20 Er 749/2007 z 19. novembra

2012 ⬛⬛⬛⬛ sp. zn. 23 CoE 260/2013 ⬛⬛⬛⬛ z 11. novembra 2014

29Rvp 3952/2015 sp. zn. 12 Er 200/2006 zo 17. júla 2012sp. zn. 24 CoE 89/2014 z 19. novembra ⬛⬛⬛⬛ 201430Rvp 3953/2015 sp. zn. 24 Er 2/2009 z 5. októbra 2012sp. zn. 3 CoE 171/2014 z 9. decembra ⬛⬛⬛⬛ 2014

31Rvp 3954/2015 sp. zn. 12 Er 90/2006 zo 17. júla 2012sp. zn. 21 CoE 236/2013 z 31. októbra ⬛⬛⬛⬛ 201432Rvp 3955/2015 sp. zn. 12 Er 205/2005 zo 16. júla 2012sp. zn. 23 CoE 369/2013 ⬛⬛⬛⬛ z 25. novembra 2014

33Rvp 3956/2015 sp. zn. 16 Er 535/2006 z 27. septembra

2012 ⬛⬛⬛⬛ sp. zn. 10 CoE 398/2014 ⬛⬛⬛⬛ z 27. novembra 201434Rvp 3957/2015 sp. zn. 23 Er 229/2009 z 22. marca 2012sp. zn. 26 CoE 36/2014 z 25. júla 2014

35Rvp 3958/2015 sp. zn. 24 Er 501/2009 z 12. júla 2013sp. zn. 9 CoE 323/2013 z 21. októbra ⬛⬛⬛⬛ 201436Rvp 3959/2015 sp. zn. 23 Er 955/2007 zo 14. decembra

2012 ⬛⬛⬛⬛ sp. zn. 3 CoE 325/2013 z 27. mája 2013

37Rvp 3960/2015 sp. zn. 23 Er 777/2008 zo 17. decembra

2012 ⬛⬛⬛⬛ sp. zn. 6 CoE 30/2014 z 25. novembra ⬛⬛⬛⬛ 201438Rvp 3961/2015 sp. zn. 12 Er 976/2007 z 18. decembra

2013 ⬛⬛⬛⬛ sp. zn. 10 CoE 248/2014 ⬛⬛⬛⬛ z 27. novembra 2014

39Rvp 3962/2015 sp. zn. 23 Er 138/2008 zo 14. decembra

2012 ⬛⬛⬛⬛ sp. zn. 3 CoE 30/2014 z zo 17. júla ⬛⬛⬛⬛ 201440Rvp 3963/2015 sp. zn. 20 Er 753/2007 z 23. marca 2012sp. zn. 21 CoE 193/2013 z 30. apríla

12

2014

41Rvp 3964/2015 sp. zn. 23 Er 171/2007 zo 6. marca 2013sp. zn. 3 CoE 71/2014 z 21. októbra ⬛⬛⬛⬛ 201442Rvp 3966/2015 sp. zn. 20 Er 322/2009 z 19. novembra

2012 ⬛⬛⬛⬛ sp. zn. 24 CoE 30/2014 z 21. októbra ⬛⬛⬛⬛ 2014

43Rvp 3967/2015 sp. zn. 23 Er 624/2007 z 13. decembra

2012 ⬛⬛⬛⬛ sp. zn. 3 CoE 70/2014 z 11. septembra ⬛⬛⬛⬛ 201444Rvp 3968/2015 sp. zn. 23 Er 344/2009 z 22. marca 2012sp. zn. 6 CoE 47/2014 z 30. októbra ⬛⬛⬛⬛ 2014

45Rvp 3969/2015 sp. zn. 12 Er 227/2009 z 2. augusta 2012sp. zn. 23 CoE 370/2013 ⬛⬛⬛⬛ z 25. novembra 201446Rvp 3970/2015 sp. zn. 14 Er 183/2005 z 27. septembra

2012 ⬛⬛⬛⬛ sp. zn. 23 CoE 352/2013 ⬛⬛⬛⬛ z 11. novembra 2014

47Rvp 4054/2015 sp. zn. 8 Er 387/2010 zo 17. októbra 2012sp. zn. 5 CoE 32/2014 z 18. decembra ⬛⬛⬛⬛ 201448Rvp 4055/2015 sp. zn. 26 Er 787/2009 z 10. mája 2013sp. zn. 23 CoE 378/2013 zo ⬛⬛⬛⬛

17. decembra 2014

49Rvp 4056/2015 sp. zn. 14 Er 440/2005 z 11. júna 2012sp. zn. 26 CoE 86/2014 z 22. decembra ⬛⬛⬛⬛ 201450Rvp 7225/2015 sp. zn. 12 Er 827/2008 z 20. júla 2012sp. zn. 5 CoE 21/2014 z 25. novembra ⬛⬛⬛⬛ 2014

13