znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 460/2013-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. júla 2013 podľa § 28 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov o námietke predpojatosti sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej uplatnenej J. M. v konaniach o jeho sťažnostiach vedených Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 4950/2012 a sp. zn. Rvp 10742/2012 takto

r o z h o d o l :

1. Sudkyňa Ústavného súdu Slovenskej republiky Ľudmila Gajdošíková   n i e   j e vylúčená z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vedenom Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 10742/2012.

2. Konanie o námietke predpojatosti podanej J. M. proti sudkyni Ústavného súdu Slovenskej   republiky   Ľudmile   Gajdošíkovej   v   konaní   vedenom   Ústavným   súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 4950/2012 z a s t a v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. mája 2012 doručená sťažnosť J. M. (ďalej len „sťažovateľ“) vedená pod sp. zn. Rvp 4950/2012, ktorou namieta porušenie základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   rozhodnutiami Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 19 C 181/2009 z 26. februára 2011 a Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 8 Co 151/2011 z 13. marca 2012.

2. Ústavnému súdu bola 1. augusta 2012 doručená sťažnosť sťažovateľa vedená pod sp. zn. Rvp 10742/2012, ktorou namieta porušenie základných práv podľa čl. 46 ods. 1 ústavy   a   práv   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   rozhodnutím krajského   súdu sp. zn. 9 Co 201/2011 z 24. mája 2012.

3. Sťažovateľ podaním doručeným ústavnému súdu 19. apríla 2013 namietal v oboch už   uvedených   veciach   (pozri   bod   1   a 2)   predpojatosť   sudkyne   Ľudmily   Gajdošíkovej z dôvodu jej predchádzajúceho rozhodovania vo veci sp. zn. IV. ÚS 54/2013, v rámci ktorej bola jeho sťažnosť odmietnutá z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

4. Sťažnosti sťažovateľa (body 1 a 2) boli v súlade s rozvrhom práce ústavného súdu na rok 2012 účinného od 1. marca 2012 do 28. februára 2013 (ďalej len „rozvrh práce“) pridelené   sudkyni   Ľudmile   Gajdošíkovej   ako   sudkyni   spravodajkyni,   ktorá   je   členkou IV. senátu ústavného súdu.

5. Označená vec týkajúca sa námietky predpojatosti (bod 3) bola predložená 20. júna 2013   na rozhodnutie   podľa   §   28   ods.   2   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) na základe rozvrhu práce IV. senátu ústavného súdu.

6.   Sudkyňa   Ľudmila   Gajdošíková   vo   svojom   podaní   z 12.   júna   2013   k námietke predpojatosti   uplatnenej   sťažovateľom   uviedla,   že „o   sťažnosti   vedenej   pod   sp.   zn. Rvp 4950/2012 štvrtý senát rozhodol uznesením sp. zn. IV. ÚS 317/2013 zo 6. júna 2013. Napriek tomu, že štvrtý senát rozhodoval šesť týždňov po doručení námietky zaujatosti voči mojej osobe, ja som o nej do 11. júna 2013 vôbec nevedela, inak by som vec na rozhodnutie štvrtého   senátu   nepredložila...   Oznamujem   Vám,   že   námietku   predpojatosti   uplatnenú sťažovateľom voči mojej osobe považujem za nedôvodnú a vyjadrujem presvedčenie, že som spôsobilá a pripravená rozhodovať v predmetnej veci sp. zn. Rvp 10742/2012 objektívne a nezaujato.“.

II.

7. Podľa § 27 ods. 1 zákona o ústavnom súde sudca je vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nepredpojatosti.

8.   Podľa   §   28   ods.   1   zákona   o   ústavnom   súde   účastník   konania môže   vyhlásiť, že niektorého   zo   sudcov   odmieta   pre   jeho   predpojatosť.   Ak   dôvody,   ktoré   vedú   k vyhláseniu   o   odmietnutí   sudcu   pre   jeho   predpojatosť,   vznikli   do   začiatku   ústneho pojednávania,   môže   ju   účastník   konania   vyhlásiť   najneskôr   na   začiatku   ústneho pojednávania.   Ak   dôvody,   ktoré   vedú   k   vyhláseniu   o   odmietnutí   sudcu   pre   jeho predpojatosť, vznikli v priebehu prvého ústneho pojednávania, môže ju účastník konania vyhlásiť   bez   zbytočného   odkladu.   Na neskoršie   vyhlásenie   o   odmietnutí   sudcu   pre predpojatosť sa neprihliada a ústavný súd už o ňom nerozhoduje.

9.   Podľa   §   28   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   ak   ide   o   rozhodovanie   v   pléne ústavného súdu, o vylúčení sudcu pre jeho predpojatosť rozhodne plénum ústavného súdu; odmietnutý sudca nehlasuje. Ak ide o rozhodovanie v senáte ústavného súdu, o vylúčení sudcu pre predpojatosť rozhodne iný senát; odmietnutý člen senátu nehlasuje. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedajúceho.

10. Podľa čl. IV bodu 1 rozvrhu práce o vylúčení sudcu pri rozhodovaní v senáte podľa § 28 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhoduje prvý senát, ak ide o sudcov štvrtého senátu.

11.   Z   judikatúry   ústavného   súdu   vyplýva,   že   existenciu   nestrannosti   sudcu   treba posudzovať podľa subjektívneho hľadiska, to znamená na základe osobného presvedčenia a správania   konkrétneho   sudcu   v   danej   veci,   a   tiež   podľa   objektívneho   hľadiska,   teda zisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné záruky, aby bola z tohto hľadiska vylúčená akákoľvek oprávnená pochybnosť (III. ÚS 16/00).

12.   Objektívna   nestrannosť   sa   nikdy   neposudzuje   podľa   subjektívneho   hľadiska sudcu,   ale   podľa   vonkajších   objektívnych   skutočností.   V   danom   prípade   teda   platí tzv. teória zdania, podľa ktorej nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký   aj   objektívne   javiť   v   očiach   strán.   Objektívna   nestrannosť   sudcu   je   založená   na vonkajších   prejavoch   previazanosti   sudcu   s   prerokúvaným   prípadom   či   jeho   vzťahom k účastníkom (resp. vedľajším účastníkom) konania (m. m. I. ÚS 352/2010).

13. Obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej veci bolo výsledkom   konania nestranného súdu,   čo   znamená, že   súd   musí   každú   vec   prerokovať a rozhodnúť tak, aby proti účastníkovi postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal   a   objektívne   posúdil   všetky   skutočnosti   závažné   pre   rozhodnutia   vo   veci. Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké príležitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok, pokiaľ súd má právomoc o takomto práve rozhodnúť (napr. II. ÚS 71/97, III. ÚS 158/08).

14. Sudkyňa ústavného súdu Ľudmila Gajdošíková vo svojom vyjadrení uviedla, že námietku   predpojatosti   uplatnenú   sťažovateľom   považuje   za   nedôvodnú   a že   vo   veci vedenej   pod   sp.   zn.   Rvp   10742/2012   je   pripravená   rozhodovať   objektívne   a nestranne (vo veci sp. zn. Rvp 4950/2012 bolo medzičasom rozhodnuté, pozn.).

15.   Sťažovateľ   námietku   zaujatosti   vo   vzťahu   k sudkyni   Ľudmile   Gajdošíkovej odôvodnil   okolnosťami   spočívajúcimi   v   spôsobe   jej   rozhodovania   vo   veci   vedenej ústavným súdom pod sp. zn. IV. ÚS 54/2013 (bod 3).

16.   Pri   posúdení   námietky   sťažovateľa   treba   vychádzať   aj   z   právnej   úpravy obsiahnutej   v   ustanovení   §   14   ods.   3   Občianskeho   súdneho   poriadku   („Dôvodom na vylúčenie   sudcu   nie   sú   okolnosti,   ktoré   spočívajú   v   postupe   sudcu   v   konaní o prejednávanej   veci   alebo   v   jeho   rozhodovaní   v   iných   veciach“),   podľa   ktorej   tieto účastníkmi   konania   prezentované   dôvody,   o   ktoré   opiera   spochybnenie   nezaujatosti označených sudcov ústavného súdu, jednoznačne spadajú do rámca negatívne vymedzených okolností, na ktoré konajúci súd pri rozhodovaní o vylúčení sudcu neprihliada.

17. Vychádzajúc z uvedeného záveru I. senát ústavného súdu konštatuje, že v podaní sťažovateľa nezistil také skutočnosti, ktoré by podľa § 27 ods. 1 zákona o ústavnom súde viedli   k   vylúčeniu   namietanej sudkyne   z   výkonu   sudcovskej   funkcie   v   konaní vo   veci vedenej na ústavnom súde pod sp. zn. Rvp 10742/2012.

18. Výrokom v bode 1 svojho rozhodnutia preto vyslovil, že sudkyňa ústavného súdu Ľudmila Gajdošíková nie je vylúčená z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vedenom pod sp. zn. Rvp 10742/2012.

19.   Vzhľadom   na   to,   že   v ďalšej   sťažovateľom   namietanej   veci   vedenej   pod sp. zn. Rvp   4950/2012   ústavný   súd   medzičasom   rozhodol   (uznesením   sp.   zn. IV. ÚS 317/2013 zo 6. júna 2013), bolo potrebné v tejto časti konanie zastaviť. Ak by však ústavný súd aj v tejto časti posudzoval dôvody sťažovateľa vecne, rozhodol by rovnako ako vo veci vedenej pod sp. zn. Rvp 10742/2012, keďže išlo o rovnaké sťažovateľom uvádzané dôvody.  

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. júla 2013