znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 460/2010-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. decembra 2010 predbežne prerokoval sťažnosť L. B., K., zastúpeného advokátom JUDr. J. L., K., vo veci namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Cb 5/2005 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť L. B. o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. októbra 2010 doručená sťažnosť L. B., K. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. J. L.,   K.,   ktorou   namietal   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Cb 5/2005.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol: „Zmenkovým platobným rozkazom č. k. 7 Zm 102/04-13 zo dňa 29. 03. 2005, bol sťažovateľ zaviazaný uhradiť navrhovateľovi T. Š... 50.000,- Sk s prísl. a trovy konania na účet právneho zástupcu navrhovateľa. Proti tomuto zmenkovému platobnému rozkazu podal sťažovateľ dňa 06. 04. 2005 námietky.

Vo veci nebolo do dnešného dňa vytýčené ani jedno pojednávanie... Na základe vyššie uvedeného sťažovateľ namieta dĺžku celého konania a to obdobie od   podania   námietok   proti   zmenkovému   platobnému   rozkazu   až   do   dňa   podania   tejto ústavnej sťažnosti.

Konanie bolo začaté ešte v roku 2004, pričom do dnešného dňa, po viac ako päť a pol roku, sa vo veci ešte stále nerozhodlo. Sťažovateľ má za to, že dĺžka konania je neprimeraná   a   preto   dňa   16.   07.   2010   podal   sťažnosť   predsedovi   Krajského   súdu v Košiciach pre prieťahy v tomto konaní....

Listom   zo   dňa   11.   08.   2010   bola   sťažovateľovi   doručená   odpoveď   predsedu Krajského súdu v Košiciach na sťažnosť pre prieťahy v konaní č. 7 Cb/5/2005. Predseda krajského   súdu   sa   k   dôvodom   prečo   od   roku   2005   nebolo   vo   veci   vytýčené   ani   jedno pojednávanie bližšie nevyjadril. Vo svojej odpovedi len uviedol, že vzhľadom na plánované čerpanie dovolenky zákonného sudcu, môže sťažovateľ vo veci očakávať vytýčenie termínu pojednávania v priebehu mesiaca október 2010.“

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom:„Základné právo sťažovateľa L. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj jej právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Cb/5/2005 porušené bolo.

Krajskému súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn, 7 Cb/5/2005 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi L. B. primerané finančné zadosťučinenie   v   sume   5.000,-   Eur   (slovom   päťtisíc   eur),   ktoré   je   jej   Krajský   súd v Košiciach povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Krajský súd v Košiciach je povinný uhradiť L. B. trovy konania v sume 254,88 Eur… do   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   tohto   nálezu   na   účet   právneho   zástupcu sťažovateľky...“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa a skúmal, či nie sú dané dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie konanie.

Sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   postupom   krajského   súdu   v   konaní vedenom pod sp. zn. 7 Cb 5/2005.

Podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   prerokovala   bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby   jeho   záležitosť bola spravodlivo,   verejne   a v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne   o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Ústavný súd pripomína, že v konaní, v ktorom sa sťažovateľ domáha vyslovenia porušenia svojich v sťažnosti označených práv, považuje za prostriedok nápravy postupu všeobecného súdu, ktorý môže prispieť k urýchleniu konania, resp. odstráneniu nečinnosti súdu, sťažnosť na prieťahy v konaní podľa § 62 ods. 1 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“).

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, I. ÚS 20/05), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní podľa § 62 ods. 1 a nasl. zákona o súdoch je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený nesprávnym postupom alebo svojou nečinnosťou. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorej predmetom je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že účinne využil právne prostriedky   podľa   zákona   o   súdoch,   alebo ak sa   preukáže,   že   túto   podmienku   nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že 16. júla 2010 podal do rúk predsedu krajského súdu   sťažnosť   na   prieťahy   v konaní   podľa   príslušných   ustanovení   zákona   o súdoch. V odpovedi   sp.   zn.   Spr.   138/2010   z 11.   augusta   2010   predseda   krajského   súdu sťažovateľovi oznámil, že „vzhľadom na plánované čerpanie dovolenky zákonného sudcu môžete očakávať vytýčenie termínu pojednávania v priebehu mesiaca október 2010“.

Ústavný súd zastáva názor, že podanie sťažnosti predsedovi krajského súdu 16. júla 2010 (vybavenej 11. augusta 2010) v tak krátkom čase pred podaním sťažnosti ústavnému súdu (18. októbra 2010), ako aj s ohľadom na obsah odpovede predsedu krajského súdu sa javí byť iba formálnym úkonom, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak taká sťažnosť mohla mať, ak by predseda krajského súdu dostal primeranú (rozumnú) lehotu na prijatie   opatrení   proti   zbytočným   prieťahom   vo   veci   samej   (m. m.   IV. ÚS 306/04, III. ÚS 78/05, IV. ÚS 194/05).

Vzhľadom na to, že podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde nie je sťažnosť prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov, ústavný súd konštatuje, že sťažnosť je potrebné odmietnuť so zreteľom na nesplnenie tejto podmienky konania (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími požiadavkami sťažovateľa nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. decembra 2010