znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 46/2016-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. februára 2016predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ ; ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ ; ⬛⬛⬛⬛ ;

;

; ⬛⬛⬛⬛, a ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpených advokátkou ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,vo vecinamietaného porušeniazákladnéhoprávana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskejrepubliky postupom Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 935/2008(pôvodne vedenom pod sp. zn. 5 C 134/00), postupom Okresného súdu Bratislava IIIv konaní vedenom pod sp. zn. PK-5 C 134/2000 a postupom Krajského súdu v Bratislavev konaniach vedených pod sp. zn. 29 Cb 1337/93 a sp. zn. 5 Co 22/2013 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. júla 2015doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ v 1. rade“); ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ ;

; ⬛⬛⬛⬛ ;

; ⬛⬛⬛⬛, a ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovatelia v 2. až 7. rade“, spolu ďalej len„sťažovatelia“), vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len„ústava“) postupom Okresného súdu Pezinok (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenompod sp. zn. 4 C 935/2008 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 5 C 134/00), postupomOkresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. PK-5 C 134/2000a postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaniach vedenýchpod sp. zn. 29 Cb 1337/93 a sp. zn. 5 Co 22/2013. Sťažnosť bola podaná na poštovúprepravu 23. júla 2015.

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplynulo, že návrhom doručeným krajskému súdu1. októbra 1993 sa pôvodne iba sťažovateľ v 1. rade domáhal proti

(ďalej len „právny predchodca odporcu“), zaplatenia sumy 626 974 Sk(20 811,72 €) z titulu náhrady škody (ušlého zisku), ktorú mal právny predchodca odporcuako prenajímateľ spôsobiť zrušením dodávky energie do nebytových priestorov v areáliakciovej spoločnosti ⬛⬛⬛⬛, ktoré navrhovateľ ako člen konzorciaužíval na základe zmluvy o nájme nebytových priestorov, a tento zisk by bol navrhovateľdosiahol zo zmluvne zabezpečenej výroby chemickej látky 2-metoxy 1-propanolu. Konaniebolo krajským súdom vedené pod sp. zn. 29 Cb 1337/93. Po postúpení veci prípisomkrajského súdu z 28. februára 2000 vo veci ďalej konal okresný súd pod sp. zn. 5 C 134/00ako súd vecne a miestne príslušný na konanie. Na základe návrhu sťažovateľa v 1. radez 25. marca 2002 okresný súd uznesením z 10. septembra 2003 pripustil pristúpeniesťažovateľov v 2. až v 7. rade do konania na strane navrhovateľov. Po reorganizáciisúdnictva v období rokov 2005 až 2007 konal vo veci Okresný súd Bratislava III pod sp. zn.PK-5C 134/2000, ktorý vo veci meritórne rozhodol rozsudkom z 21. augusta 2007 tak,že návrh sťažovateľov zamietol. Rozsudok vyhlásený 21. augusta 2007 Okresnýmsúdom Bratislava III bol vyhotovený okresným súdom v máji 2008 pod sp. zn.4 C 935/2008, čomu predchádzala sťažnosť jednej zo sťažovateliek na prieťahyv konaní podaná predsedníčke okresného súdu. V odpovedi na sťažnosť z 21. mája 2008predsedníčka okresného súdu konštatovala prieťahy v konaní vedenom pod sp. zn.4 C 935/2008, pričom prisľúbila priebežné sledovanie veci až do jej právoplatnéhoskončenia.Krajskýsúdnazákladeodvolaniasťažovateľovuznesenímsp. zn. 8 Co 269/2008 z 30. júla 2010 rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s jehoopravným uznesením zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Keďže po vrátení veci bolokresný súd opäť nečinný, sťažovatelia podaním z 13. júna 2011 podali opakovanú sťažnosťna prieťahy v konaní, na ktorú však nedostali odpoveď. Okresný súd vo veci meritórne opäťrozhodol rozsudkom sp. zn. 4 C 935/2008 z 20. septembra 2012, ktorým návrh sťažovateľovopäť zamietol. Z dôvodu sťažovateľmi podaného odvolania proti označenému rozsudkuokresného súdu bol spis predložený 15. januára 2013 krajskému súdu na rozhodnutieo opravnom prostriedku, kde je vec vedená pod sp. zn. 5 Co 22/2013.

3. Podľa názoru sťažovateľov„došlo postupom Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod spisovou značkou 4C 935/2008 (pôvodne vedeného pod spisovou značkou 5 C 134/00), v spojitosti s postupom Okresného súdu Bratislava III (vedeného pod spisovou značkou 5 C 134/00) a v spojitosti s postupom Krajského súdu Bratislava v konaní vedenom pod spisovou značkou 29 Cb 1337/93 a následne Krajského súdu Bratislava v konaní vedenom pod spisovou značkou 5 Co 22/2013 k porušeniu práva sťažovateľov 1/ až 7/ na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a aj k porušeniu práva sťažovateľov 1/ až 7/ upraveného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a to práva na prejednanie veci v primeranej lehote.... V predmetnej veci možno konštatovať nesústredený a neefektívny postup OS Pezinok, následne OS Bratislava III a opätovne OS Pezinok..., nakoľko

- pojednával v predmetnej veci 10 krát, z toho 4 pojednávania boli odročené bez prejednania veci,

- vydal dve procesné uznesenia a jeden rozsudok, ktoré boli zrušené Krajským súdom v Bratislave z dôvodu vecnej nesprávnosti,

Zdôrazňujeme, že v súčasnosti rozhoduje KS Bratislava o opravnom prostriedku v predmetnej veci po štvrtý krát, pričom do dnešného dňa po dobu 2 rokov a 6 mesiacov nevykonal vo veci žiadny úkon.“.

4. Podľa sťažovateľov napadnuté konanie je postihnuté extrémnymi prieťahmi, keďstav ich právnej neistoty v uvedenej veci trvá ku dňu podania ústavnej sťažnosti 21 rokova takmer 10 mesiacov, teda celková dĺžka napadnutého konania je zjavne neprimeranáa neospravedlniteľná. Sťažovatelia ďalej uviedli, že plynulý priebeh konania nezabezpečiliani sťažnosti na prieťahy v konaní podané vedeniu okresného súdu a sťažnosť predsedovikrajského súdu nepodali,„pretože vzhľadom na doterajšiu celkovú dĺžku konania v danej veci by náprava už nebola možná, čo odôvodňuje vyslovenie porušenia označených práv sťažovateľov 1/ až 7/ bez vyčerpania tohto prostriedku nápravy“. Sťažovatelia preto konštatujú, že „vzhľadom na celkovú doterajšiu dĺžku konania vedeného okresným súdom ako prvostupňovým súdom a krajským súdom ako odvolacím súdom, zohľadňujúc judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva... ako aj vlastnú rozhodovaciu činnosť... je vec potrebné hodnotiť v súvislosti s posudzovaním prieťahov v konaní ako jeden celok“.

5. Sťažovatelia sa tiež domáhajú primeraného finančného zadosťučinenia v sume5 000 € pre každého z nich a poukazujú na skutočnosť, že„z dôvodov extrémnych prieťahov v konaní, kvôli ktorým nebolo vo veci rozhodnuté v primeranej lehote, trvá ich právna neistota po dobu takmer 22 rokov a sprevádza ich ako bremeno asi polovicu ich ekonomicky aktívneho života. V súčasnosti sťažovateľ 2/, 3/, 4/, 5/ a 6/ dosiahli dôchodkový vek, naďalej však musia znášať trvajúce súdne konanie s neistým výsledkom, pričom v dôsledku konania súdu dôvodne stratili vieru vo výkon spravodlivosti.“.

6. Na základe uvedeného sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd prijal sťažnosť naďalšie konanie a nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľov 1/ až 7/ na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Pezinok v konaní, Okresného súdu Bratislava III v konaní a Krajského súdu Bratislava v konaní bolo porušené.

2. Prikazuje Krajského súdu Bratislava konať.

3. Sťažovateľovi 1/ až 7/ sa priznáva finančné zadosťučinenie každému vo výške 5.000,- €.

4. Okresný súd Pezinok, Okresný súd Bratislava III a Krajský súd Bratislava sú povinní spoločne a nerozdielne uhradiť trovy právneho zastúpenia v sume 995,59 €... na účet právneho zástupcovi sťažovateľov 1/ až 7/, v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnostinavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každéhonávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súdenebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonompredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavneneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuťaj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

9. Predmetom sťažnosti je sťažovateľmi namietané porušenie ich základnéhopráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavypostupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 935/2008 (pôvodne vedenompod sp. zn. 5 C 134/00), postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenompod sp. zn. PK-5 C 134/2000, ako aj postupom krajského súdu v konaní vedenompod sp. zn. 29 Cb 1337/93 a v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn. 5 Co 22/2013.

K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 29 Cb 1337/93 a postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. PK-5 C 134/2000

10. Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde jednou z podmienok prijatia sťažnostifyzickej osoby na konanie pred ústavným súdom je podanie sťažnosti v lehote dvochmesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inomzásahu, pričom táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sasťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť (pozri napr. I. ÚS 120/02,I. ÚS 124/04). Zákon o ústavnom súde neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehotyodpustiť (napr. IV. ÚS 14/03).

11. Ústavný súd už rozhodol, že v kontexte ustanovenia § 53 ods. 3 zákonao ústavnom súde porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy je v zásade „iným zásahom“ pre počítanie lehotyna včasnosť podania sťažnosti (I. ÚS 161/02, I. ÚS 6/03).

12. Zo samotnej sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že krajský súd konal o návrhusťažovateľov ako súd prvého stupňa (konanie vedené pod sp. zn. 29 Cb 1337/93)od doručenia návrhu 1. októbra 1993 až do 28. februára 2000, kedy skonštatoval, že nie jevecne príslušný na konanie o uvedenom návrhu, pretože nejde o obchodnú vec. Okresný súdBratislava III konal o návrhu sťažovateľov pod sp. zn. PK-5 C 134/2000 v období rokov2005 až 2007, keď v dôsledku reorganizácie súdnej sústavy došlo k dočasnému zrušeniuokresného súdu a presunu výkonu súdnictva na Okresný súd Bratislava III.

13. Z uvedeného vyplýva, že sťažnosť sťažovateľov doručená ústavnému súdu27. júla 2015 je tak vo vzťahu k označeným konaniam podaná zjavne po uplynutí lehotypodľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosťsťažovateľov v tejto časti pri jej predbežnom prerokovaní odmietol ako oneskorene podanúpodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 935/2008 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 5 C 134/00) a postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Co 22/2013

14. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovalabez zbytočných prieťahov.

15. Zjavne neopodstatneným návrhom je návrh, ktorým sa namieta taký postuporgánu verejnej moci, ktorým nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoréoznačil sťažovateľ, vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesnásituácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval označenézákladné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú(napr. II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 288/05, II. ÚS 298/06).

16. Podľa svojej ustálenej judikatúry (napr. II. ÚS 12/01, IV. ÚS 61/03,IV. ÚS 205/03, I. ÚS 16/04) ústavný súd poskytuje ochranu základnému právu podľa čl. 48ods. 2 ústavy v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochranyporušovanie základného práva označenými orgánmi verejnej moci (v tomto prípadeokresným súdom a krajským súdom) ešte mohlo trvať. Ak v čase doručenia sťažnostiústavnému súdu už nemôže dochádzať k namietanému porušovaniu označeného práva,ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnomsúde), pretože konanie o takej sťažnosti pred ústavným súdom už nie je spôsobilé naplniťúčel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanieveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (m. m. I. ÚS 6/03). Uvedenýprávny názor ústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou Európskeho súdu pre ľudsképráva (pozri Miroslav Mazurek proti Slovenskej republike, rozhodnutie o sťažnostič. 16970/05 z 3. 3. 2009).

17. Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavyje totiž to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej mocido základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosťzohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlozásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchtopráv ďalej nepokračovalo (napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 73/05).

18. Sťažovateľmi namietané konanie sp. zn. 4 C 935/2008 bolo na okresnom súdeskončené meritórnym rozsudkom vyhláseným 20. septembra 2012, proti ktorémusťažovatelia podali odvolanie. Spis okresného súdu bol 15. januára 2013 predloženýkrajskému súdu na rozhodnutie o podanom opravnom prostriedku. Ústavný súd v súčinnostis okresným súdom a krajským súdom zistil, že o odvolaní sťažovateľov krajský súdmeritórne rozhodol rozsudkom sp. zn. 5 Co 22/2013 z 30. júna 2015, ktorým potvrdilrozsudok súdu prvého stupňa. Spis bol vrátený okresnému súdu 9. júla 2015, pričomnamietané konanie bolo právoplatne skončené 22. októbra 2015. Sťažovatelia sa napriektomu na ústavný súd obrátili so svojou sťažnosťou doručenou 27. júla 2015 (podanouna poštovú prepravu 23. júla 2015), t. j. v čase, keď porušenie označeného základného právana súdoch, ktoré sťažovatelia označili za účastníka konania, už netrvalo a konanieo ich sťažnosti pred ústavným súdom nebolo spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavnýsúd poskytuje vo vzťahu k právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľačl. 48 ods. 2 ústavy (mutatis mutandis I. ÚS 6/03). Z uvedeného je zrejmé, že okresný súdani krajský súd v čase podania ústavnej sťažnosti už nemohli žiadnym ústavne relevantnýmspôsobomovplyvniťpriebehnamietanéhokonania,prípadneprieťahyv ňom(IV. ÚS 214/03, II. ÚS 1/05).

19. Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže vyplývaťaj z toho, že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,v ktorom už označený všeobecný súd meritórne rozhodol pred podaním sťažnostipodľa čl. 127 ods. 1 ústavy (II. ÚS 184/06), a preto už k namietanému porušovaniu právanečinnosťou tohto orgánu nemôže dochádzať (m. m. II. ÚS 387/06).

20. Pretože sťažovatelia sa v predmetnej veci domáhali ochrany svojho základnéhopráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v čase, keď v označených konaniach pred okresným súdoma krajským súdom namietané porušenie práva už netrvalo, a teda bola odstránená ich právnaneistota, pripadalo do úvahy odmietnutie tejto časti sťažnosti pre jej zjavnúneopodstatnenosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

21. Nad rámec odôvodnenia tohto rozhodnutia ústavný súd konštatuje, že sťažnosťv predloženej podobe nespĺňa náležitosti, ktoré pre uplatnenie právomoci ústavného súduustanovuje ústava a zákon o ústavnom súde. Predovšetkým sťažovatelia v petite sťažnosti(koncipovanom advokátkou ako kvalifikovanou zástupkyňou), ktorým je ústavný súdviazaný a ktorý je zároveň východiskom ústavného súdu pre rozhodovanie o sťažnosti,neuviedli, v akom konaní (označením spisovej značky) došlo postupom označených súdovk porušeniu ich základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Ústavný súd zároveňpoukazuje na nedostatky splnomocnenia z 21. júla 2015 predloženého v prílohe sťažnosti,ktorým sťažovateľ v 1. rade, súčasne zastupujúci sťažovateľov v 2. až 7. rade (na základesplnomocnenia zo 6. novembra 1993), splnomocnil advokátku na podanie ústavnej sťažnostia na zastupovanie sťažovateľov v konaní pred ústavným súdom. Splnomocnenie udelené6. novembra 1993 sťažovateľovi v 1. rade ostatnými sťažovateľmi bolo vystavenév súvislosti so začatím súdneho konania o vymoženie pohľadávky sťažovateľov, pričomv zmysle udeleného splnomocnenia bol sťažovateľ v 1. rade„oprávnený splnomocniť ďalej právnika za účelom, prípadného súdneho vymáhania úhrady tejto pohľadávky“.Keďže uvedené splnomocnenie neoprávňuje sťažovateľa v 1. rade na podanie ústavnejsťažnosti v mene sťažovateľov v 2. až 7. rade, ústavný súd považoval podmienku povinnéhoprávneho zastúpenia sťažovateľov v konaní pred ústavným súdom za splnenú len vo vzťahuk sťažovateľovi v 1. rade.

22. Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd o ďalších nárokoch sťažovateľovv nej uplatnených už nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. februára 2016