znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 46/2011-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. februára 2011 predbežne prerokoval návrh Ing. F. M., B., zastúpeného advokátkou JUDr. D. S., P., na preskúmanie rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií   sp. zn.   VP/31/10-K   zo   14.   septembra   2010,   za   účasti   Výboru   Národnej   rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií, a takto

r o z h o d o l :

Návrh Ing. F. M. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnený.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 23. novembra 2010 doručený a 29. decembra 2010 doplnený návrh Ing. F. M. (ďalej len „navrhovateľ“) na preskúmanie rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií (ďalej len „výbor“) sp. zn. VP/31/10-K zo 14. septembra 2010 (ďalej len „namietané rozhodnutie“).

2.   Z návrhu   a jeho   doplnenia   vyplýva,   že   namietaným   rozhodnutím   uložil   výbor navrhovateľovi ako verejnému funkcionárovi (členovi Dozornej rady štátneho podniku L. U.) pokutu v sume 4 467 € a povinnosť zanechať výkon živnostenskej činnosti „Ing. F. M. – R.“, a to na základe oznámenia navrhovateľa „predkladaného podľa čl. 7 Ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. za rok 2009“ výboru, že vykonáva živnostenskú činnosť. Podľa názoru navrhovateľa namietané rozhodnutie „vychádza z nesprávne zisteného skutkového stavu   a   z   nesprávneho   právneho   názoru   o   existencii   rozporu   záujmov“ chránených ústavným   zákonom   č.   357/2004   Z.   z.   o ochrane   verejného   záujmu   pri   výkone   funkcií verejných   funkcionárov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „ústavný   zákon“).   Po odcitovaní čl. 1 a 3 ústavného zákona navrhovateľ uviedol, že „je... nesprávna konštatácia v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že už samotné uvedenie činnosti v živnostenskom registri pri obchodnom mene navrhovateľa je v rozpore s čl. 5 ods. 2 Ústavného zákona, a to   bez   ohľadu   na   to,   či   činnosti   uvedené   vo   výpise   navrhovateľ   vykonáva   odplatne, bezodplatne, alebo ich nevykonáva vôbec, pričom je tiež nesprávny výklad zákona v § 2 Zákona   č.   455/1991   Zb.   o živnostenskom   podnikaní,   o   tom,   čo   je   podnikaním,   ako   to interpretuje Výbor... v napadnutom rozhodnutí“. V tejto súvislosti navrhovateľ uviedol, že „v liste zo dňa 28. 4. 2010 adresovanom Výboru..., podal vysvetlenie v tom smere, že firma pod obchodným menom Ing. F. M. – R. nevykonáva inú činnosť okrem činnosti stavebného dozoru. Výkon činnosti stavebného dozoru u navrhovateľa je len sporadický, nepredstavuje pre   neho   pravidelnú   činnosť   za   účelom   zisku,   nie   je   ho   preto   možné   posúdiť   ako podnikanie...   Je   tiež...   v   rozpore   s   dobrými   mravmi   a   zdravým   úsudkom,   ak   by   účasť v dozornej rade štátneho podniku, za ktorú je poskytovaná odmena 1.500,- EUR   ročne a výkon   tejto   činnosti   je   účasť   na   zasadaní   4x   v roku,   mala   znamenať   a   priori   bez akéhokoľvek ďalšieho posudzovania pre verejného funkcionára striktný zákaz akejkoľvek činnosti napríklad aj zo zamestnania vykonávanej za účelom dosiahnutia príjmu na obživu jeho   a   jeho   rodiny.   Pri   takomto   striktnom   a   zúženom   výklade   nezlučiteľnosti   funkcie verejného činiteľa s   výkonom   iných   zamestnaní a   činností   by   členstvo v dozornej   rade štátneho   podniku   (akéhokoľvek)   mohli   vykonávať   len   nepracujúci   dôchodcovia a dobrovoľne nezamestnaní občania.“.

3.   S odvolaním   sa   na   uvedené   dôvody   navrhovateľ   žiada, „aby   Ústavný   súd... napadnuté rozhodnutie Výboru... č. VP/31/10-K zo... 14. 09. 2010, zrušil v celom rozsahu“.

4. V rámci prípravy na predbežné prerokovanie veci sa k návrhu vyjadril výbor, a to stanoviskom sp. zn. VP 31/10-K z 9. decembra 2010 a z 12. januára 2011. V podstatnom uviedol: „S   uvedeným   názorom...   nesúhlasíme   a   tvrdíme,   že   výbor   v   predmetnej   veci rozhodol   na   základe   úplne   zisteného   skutkového   stavu   a   vecne   správne...   Na   námietku navrhovateľa, že výbor potrestal verejného funkcionára za to, že má v živnostenskom liste zapísaných   deväť   činností   (okrem   činnosti   stavebného   dozoru),   ktoré   nevykonáva uvádzame, že výbor vychádzal z ustálenej rozhodovacej praxe Ústavného súdu... IV. ÚS 263/09-29...   výkon   živnosti   (činnosť   na   základe   živnostenského   oprávnenia)   je podnikateľská   činnosť   (podnikanie),   ktorú   môžu   vykonávať   nielen   fyzická   osoba (živnostník),   ale aj   právnická osoba,   pričom   živnostenský zákon predpokladá,   že výkon živnostenskej činnosti môžu obmedziť alebo vylúčiť (zakázať) osobitné zákony. Za takýto osobitný zákon treba považovať aj ústavný zákon o ochrane verejného záujmu, konkrétne jeho ustanovenie čl. 5 ods. 2 druhú vetu... takže je namieste, že výbor považoval samotnú existenciu funkčného živnostenského oprávnenia za porušenie čl. 5 ústavného zákona. K   námietke,   že výbor   rozhodol   bez   ohľadu   na   ročný   príjem   z   uvedených   činností vychádzame taktiež z citovaného uznesenia Ústavného súdu..., ktorý dospel k názoru, že... pre posúdenie toho, či verejný funkcionár porušil označené ustanovenie, nie je podstatné, či verejný   funkcionár   mal   z   podnikateľskej   činnosti   v   rozhodnom   období   príjem,   ale   či v rozhodnom období podnikal... Z   uvedeného   vyplýva,   že   v   rozhodnom   období   (rok   2009)   verejný   funkcionár   bol držiteľom   živnostenského   oprávnenia,   i keď   činnosti   uvedené   v živnostenskom liste   ako viedol navrhovateľ nevykonával, a teda bol považovaný za podnikateľa podľa § 2 ods. 2 písm.   b)   zákona   č.   513/1991   Zb.   Obchodného   zákonníka...   Podľa   cit.   ustanovenia...   je podnikateľom okrem iného osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia...

Vzhľadom   na   vyššie   uvedené   navrhujeme,   aby   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky napadnuté   rozhodnutie   Výboru   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   pre   nezlučiteľnosť funkcií č. VP/31/10-K zo 14. septembra 2010 potvrdil a nepriznal navrhovateľovi náhradu trov konania.“

II.

5. Podľa čl. 10 ods. 2 ústavného zákona dotknutý verejný funkcionár môže podať návrh   na   preskúmanie   rozhodnutia   výboru   na   ústavnom   súde   v lehote   30 dní   odo   dňa doručenia   rozhodnutia   podľa   odseku   1,   ktorým   bola   vyslovená   strata   mandátu   alebo funkcie, alebo do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa čl. 9 ods. 10, ktorým bolo rozhodnuté   o pokute   voči   verejnému   funkcionárovi.   Podanie   návrhu   na preskúmanie rozhodnutia výboru má odkladný účinok. Ústavný súd rozhodne o tomto návrhu do 60 dní odo dňa jeho doručenia. Konanie o preskúmaní takéhoto rozhodnutia pred ústavným súdom upravujú ustanovenia zákona. Rozhodnutie ústavného súdu je konečné.

6. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení neskorších   predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti predpísané   zákonom,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

7. Podľa § 73a ods. 1 zákona o ústavnom súde sa konanie o preskúmaní rozhodnutia vo veci   ochrany   verejného   záujmu   a   zamedzenia   rozporu   záujmov   začína   na   návrh verejného   funkcionára,   ktorého   sa   týka   rozhodnutie   orgánu,   ktorý   vykonáva   konanie o návrhu   vo   veci   ochrany   verejného   záujmu   a   zamedzenia   rozporu   záujmov   podľa ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov. Podľa § 73a ods. 2 zákona o ústavnom súde o podaní návrhu platí § 20. K návrhu sa pripojí napadnuté   uznesenie   Národnej   rady   Slovenskej   republiky.   Podľa   § 73b   ods. 1   zákona o ústavnom súde je účastníkom konania navrhovateľ a výbor. Podľa § 73b ods. 2 zákona o ústavnom súde o návrhu koná a rozhoduje senát ústavného súdu na neverejnom zasadnutí. Podľa   § 73b   ods. 3   zákona   o ústavnom   súde   ak   senát ústavného súdu   zistí,   že   konanie verejného   funkcionára   je   v   rozpore   s   ústavným   zákonom   o   ochrane   verejného   záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, rozhodnutie orgánu svojím uznesením potvrdí. V opačnom prípade napadnuté rozhodnutie orgánu senát ústavného súdu nálezom zruší. Podľa § 73b ods. 4 zákona o ústavnom súde rozhodnutie ústavného súdu je konečné.

8. Z obsahu spisu výboru sp. zn. VP/31/10-K ústavný súd zistil, že ešte pred začatím konania výbor listom z 9. apríla 2010 požiadal navrhovateľa o vysvetlenie podľa čl. 7 ods. 6 ústavného zákona. Navrhovateľ na list výboru reagoval „vysvetlením“ z 28. apríla 2010. Následne výbor uznesením č. 8 z 5. augusta 2010 začal proti navrhovateľovi konanie podľa čl. 9 ods. 2 písm. a) ústavného zákona, keďže považoval zistený stav za rozporný s čl. 5 ods. 2   ústavného   zákona;   súčasne   požiadal   navrhovateľa   o stanovisko,   avšak   bezvýsledne. V tomto ohľade výbor konštatoval, že „z priloženej prílohy bolo preukázané, že vo výpise zo živnostenského registra č. 707-12768 zo dňa 26. 4. 2004 je uvedených celkom 9 činností a výkon stavebného dozoru je len jednou z nich. V súlade s § 2 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom   podnikaní...   ide   jednoznačne   o   podnikanie,   ktoré   je   v rozpore   s   čl.   5 ústavného zákona a to bez ohľadu na to, či činnosti uvedené vo výpise zo živnostenského registra vykonáva odplatne, bezodplatne alebo ich nevykonáva vôbec.“.

9. Následne výbor prijal namietané rozhodnutie, ktorým uložil navrhovateľovi v súlade s čl. 9 ods. 10 písm. d) ústavného zákona pokutu v sume 4 467 € a v súlade s čl. 9 ods. 6 a 7 ústavného   zákona   povinnosť   zanechať   výkon   živnostenskej   činnosti „Ing. F.   M.   –R.“. Uvedené rozhodnutie bolo schválené uznesením výboru č. 33 zo 14. septembra 2010.

10.   Vychádzajúc   z obsahu   sťažnosti   možno   konštatovať,   že   navrhovateľove argumenty   vo   svojej   podstate   spočívajú   v tom,   že   rozhodnutie   výboru „vychádza z nesprávne   zisteného   skutkového   stavu   a   z   nesprávneho   právneho   názoru   o   existencii rozporu záujmov“.

11. Ako vyplýva z § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde, predmet tohto konania, v rámci ktorého ústavný súd plní funkciu orgánu rozhodujúceho o opravnom prostriedku proti   rozhodnutiu   výboru,   je   jednoznačne   obmedzený   výlučne   na   posúdenie   konania navrhovateľa   ako   verejného   funkcionára   z hľadiska   jeho   konformnosti   s príslušnými ustanoveniami ústavného zákona o ochrane verejného záujmu. Primárnym impulzom vzniku tohto   konania   je   konanie   verejného   funkcionára,   ktorý   je   povinný   plniť   povinnosti vyplývajúce pre neho z ústavného   zákona o ochrane verejného záujmu. Ďalším   krokom determinujúcim konanie ústavného súdu o opravnom prostriedku je konkrétne rozhodnutie výboru, a v neposlednom rade je ním návrh navrhovateľa, ktorým žiada, aby ústavný súd napadnuté rozhodnutie preskúmal.

12.   Podľa   čl.   5   ods.   1   ústavného   zákona   verejný   funkcionár   nesmie   vykonávať funkcie, zamestnania a činnosti, ktoré sú nezlučiteľné s funkciou verejného funkcionára podľa Ústavy Slovenskej republiky a zákonov. Podľa čl. 5 ods. 2 ústavného zákona verejný funkcionár nesmie byť štatutárnym orgánom   alebo členom   štatutárneho orgánu, členom riadiaceho, kontrolného alebo dozorného orgánu právnickej osoby, ktorá bola zriadená na výkon podnikateľskej činnosti, okrem valného zhromaždenia a členskej schôdze. Verejný funkcionár nesmie podnikať; to sa nevzťahuje na výkon povolania, ktoré môže vykonávať len   fyzická   osoba   za   zákonom   ustanovených   podmienok.   Podľa   čl.   5 ods.   6 ústavného zákona ustanovenie odseku 2 sa nevzťahuje na verejného funkcionára podľa čl. 2 ods. 1 písm. p) a r). Zákaz podľa odseku 2 druhej vety sa nevzťahuje na starostov obcí. Podľa čl. 5 ods.   7   ústavného   zákona   o   ochrane verejného   záujmu ak verejný   funkcionár   vykonáva funkciu, zamestnanie alebo činnosť podľa odsekov 1 a 2 v čase ustanovenia do verejnej funkcie,   je   povinný   do   30   dní   odo   dňa   ustanovenia   do   verejnej   funkcie   takú   funkciu, zamestnanie   alebo   činnosť   skončiť   alebo   vykonať   zákonom   ustanovený   právny   úkon smerujúci k jej skončeniu.

13.   V   danom   prípade   je   pre   posúdenie   námietky   navrhovateľa   kľúčová   ústavne konformná interpretácia ustanovenia čl. 5 ods. 2 druhej vety ústavného zákona („Verejný funkcionár nesmie podnikať; to sa nevzťahuje na výkon povolania, ktoré môže vykonávať len fyzická osoba za zákonom ustanovených podmienok.“) v kontexte so skutočnosťou, že navrhovateľ podľa zistenia výboru vykonával v rozhodnom období podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia (ako živnostník, čo navrhovateľ nespochybňuje), t. j. najmä odpoveď na otázku, či text za bodkočiarkou ustanovujúci výnimky zo všeobecného zákazu podnikania možno uplatniť aj vo vzťahu k verejným funkcionárom, ktorí paralelne s výkonom   verejnej   funkcie   vykonávajú   aj   podnikateľskú   činnosť   na   základe živnostenského oprávnenia (živnostníkov).

14. Podľa § 2 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „živnostenský zákon“) živnosťou je sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku a za podmienok ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 5 ods. 1 živnostenského zákona živnosť môže prevádzkovať fyzická osoba (živnostník)   alebo   právnická   osoba,   ak   splní   podmienky   ustanovené   týmto   zákonom; povolenie na prevádzkovanie živnosti sa vyžaduje len v prípadoch vymedzených týmto zákonom.

Podľa § 5 ods. 2 živnostenského zákona fyzické osoby a právnické osoby môžu prevádzkovať živnosť, ak to neobmedzujú alebo nevylučujú osobitné zákony.

Podľa § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku.

Podľa § 2 ods. 2 písm. b) Obchodného zákonníka podnikateľom podľa tohto zákona je osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia.

15.   Z   citovaných   právnych   noriem   podľa   názoru   ústavného   súdu   nepochybne vyplýva,   že   výkon   živnosti   (činnosť   na   základe   živnostenského   oprávnenia)   je podnikateľská   činnosť   (podnikanie),   ktorú   môže   vykonávať   nielen   fyzická   osoba (živnostník), ale aj právnická osoba, pričom živnostenský zákon predpokladá, že výkon živnostenskej činnosti môžu obmedziť alebo vylúčiť (zakázať) osobitné zákony. Za takýto osobitný zákon treba považovať aj ústavný zákon o ochrane verejného záujmu, konkrétne jeho ustanovenie čl. 5 ods. 2 druhú vetu. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru,   že   výbor   v   namietanom   rozhodnutí   správne   interpretoval   a   aplikoval   čl.   5 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, a preto ani táto námietka navrhovateľa nezakladá dôvod na jeho zrušenie.

16. Z už citovaného čl. 5 ods. 2 druhej vety ústavného zákona tiež vyplýva, že pre posúdenie toho, či verejný funkcionár porušil označené ustanovenie, nie je podstatné, či verejný   funkcionár   mal   z   podnikateľskej   činnosti   v   rozhodnom   období   príjem,   ale   či v rozhodnom   období   podnikal.   V   prípade   navrhovateľa   zo   zisteného   skutkového   stavu vyplýva,   že   v rozhodnom   období   podnikateľskú   činnosť   vykonávanú   na   základe živnostenského   oprávnenia   vykonával/nezanechal,   a   preto   je   záver   výboru   o tom,   že navrhovateľ porušil čl. 5 ods. 2 ústavného zákona, vyjadrený v namietanom rozhodnutí vecne   správny   a   nezakladá   dôvod   na   jeho   zrušenie   ústavným   súdom   (pozri   tiež IV. ÚS 263/09).

17. Zjavná neopodstatnenosť predmetného návrhu vyplýva v podstate z toho, že jeho odôvodneniu   chýba   relevantná   argumentácia   v tom   smere,   že   by   konanie   navrhovateľa nebolo   v rozpore   s právami   a povinnosťami   uloženými   mu   ústavným   zákonom,   a teda neuvádza žiadne právne významné skutočnosti, ktoré by ústavný súd mohol kvalifikovať ako   relevantné   v rámci   konania   podľa   § 73a   zákona   o ústavnom   súde.   Z toho   dôvodu ústavný   súd   návrh   už   po jeho   predbežnom   prerokovaní   odmietol   ako   zjavne neopodstatnený.

18.   Z uvedených   dôvodov   ústavný   súd   o   návrhu   navrhovateľa   po   predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. februára 2011