znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 46/06-42

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   14.   decembra   2006 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov   Juraja Horvátha a Štefana Ogurčáka prerokoval prijatú sťažnosť J. Š., Ľ., A. Š., Ľ. a M. H., P., zastúpených advokátom Mgr. K. Š., P., vo veci porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 615/93 a takto

r o z h o d o l :

1.   Okresný   súd   Bardejov   v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   9   C   615/93 p o r u š i l základné   právo J.   Š.,   A.   Š.   a M.   H. na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2. J. Š., A. Š. a M. H. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie každému v sume po 50 000 Sk (slovom päťdesiattisíc slovenských korún), ktoré je im Okresný súd Bardejov p o v i n n ý   vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3.   J.   Š.,   A.   Š.   a M.   H. p r i z n á v a   náhradu   trov   právneho   zastúpenia   v sume 19 949   Sk   (slovom   devätnásťtisícdeväťstoštyridsaťdeväť   slovenských   korún),   ktorú je Okresný   súd   Bardejov p o v i n n ý   vyplatiť   na   účet   ich   advokáta   Mgr.   K.   Š.,   P., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. I. ÚS 46/06-12 z 22. februára 2006 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť J. Š. (ďalej len „sťažovateľ v 1. rade“), A. Š. (ďalej len „sťažovateľ v 2. rade“) a M. H. (ďalej len „sťažovateľka v 3. rade“, spolu ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 615/93.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 615/93 sa   žalobou   podanou   okresnému   súdu   1.   júna   1993   sťažovatelia   domáhajú   vyrovnania dedičských   podielov   z dedičstva   po   ich   právnych   predchodcoch.   Podľa   sťažovateľov okresný súd koná v ich veci so zbytočnými prieťahmi, čím sa neustále predlžuje stav ich právnej neistoty   a odďaľuje sa právoplatné skončenie sporu. Sťažovatelia okrem popisu procesných úkonov v predmetnej veci ďalej uviedli:

„Nakoľko od roku 1993 porušovateľ vec právoplatne nerozhodol vzbudzuje to u nás právnu neistotu a oprávnené pochybnosti, že porušovateľ ako orgán, ktorému bola zverená súdna moc je povinný vo veci rozhodnúť rýchlo a s najväčšou hospodárnosťou konania. Samotné   časové   odstupy   medzi   jednotlivými   pojednávaniami   nás   len   utvrdzujú, že porušovateľ zámerne prehliada čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Nakoľko sme už   vo   vysokom   veku   trpíme   rôznymi   chorobami   a   to   že   vo   veci   nie   je   od   roku   1993 právoplatne rozhodnuté nás psychicky ubíja a prestávame veriť, že uvedené súdne konanie bude ukončené ešte počas nášho života. Uvedený postup porušovateľa vzbudzuje u nás nedôveru v súdnu moc v Slovenskej republike.“

Vzhľadom   na   uvedené   sťažovatelia   navrhujú,   aby   ústavný   súd   rozhodol   týmto nálezom:

„Základné právo sťažovateľov zakotvené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu v Bardejove v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 615/1993 bolo porušené.

Porušovateľ   je   povinný   vyplatiť,   každému   sťažovateľovi   po   100.000,-Sk   v   lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.

Porušovateľ je povinný zaplatiť sťažovateľom trovy konania na účet ich právneho zástupcu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: za okresný súd jeho predseda JUDr. V. P. listom sp. zn. Spr. 986/06 z 24. októbra 2006 a právny zástupca sťažovateľov stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu listom zo 14. novembra 2006.

2.1 Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení okrem iného uviedol: „Aj keď je treba prisvedčiť tvrdeniu sťažovateľov, že v konaní došlo k prieťahom, nešlo o prieťahy zavinené týmto súdom a z jeho pohľadu ani o prieťahy zbytočné.

Z obsahu spisu možno vyvodiť záver, že k prvému prieťahu došlo v čase od 28. 3. 1995   do   12.   4.   1996.   Podaním   právnej   zástupkyne   žalovaných   bolo   dňa   28.   3.   1995 zahlásené odvolanie proti rozsudku súdu zo dňa 3. 2. 1995, avšak dôvody tohto odvolania boli predložené súdu až po jeho urgencii dňa 12. 4. 1996, teda po viac ako jednom roku. Podľa v tom čase platného právneho stavu (§ 209 a § 210 O. s. p.) pritom chýbajúce dôvody podaného odvolania bránili súdu vec predložiť odvolaciemu súdu. Naviac pred predložením spisu odvolaciemu súdu bolo zistené, že zomrela jedna z účastníčok konania (M. Š.) a tak v súlade   s   ustanovením   §   104   ods.   3   O.   s.   p.   bolo   potrebné   zistiť   okruh   do úvahy prichádzajúcich   dedičov,   čo   sa   podarilo   až   dňa   16.   12.   1996,   kedy   notársky   úrad   po opakovaných urgenciách, okruh dedičov oznámil. V dôsledku uvedeného spis odvolaciemu súdu   bol   predložený   až   dňa   21.   3.   1997,   čím   síce   došlo   k   prieťahom,   ale   tieto   neboli zavinené týmto súdom.

Dňa   20.   3.   2000   súd   predložil   spis   Krajskému   súdu   v   Prešove   na   rozhodnutie o odvolaní podanom sťažovateľmi proti rozsudku zo dňa 1. 12. 1999, pričom, ako z obsahu spisu vyplýva, odvolací súd prvý úkon v odvolacom konaní urobil dňa 5. 9. 2002. Ak teda aj v tom čase došlo k prieťahom v konaní, prieťahy nemohli byť zavinené týmto súdom, ktorý je účastníkom konania pred Ústavným súdom SR.

Nezodpovedá skutočnosti tvrdenie sťažovateľov o nečinnosti súdu v čase od 10. 6. 2003 do 8. 3. 2004. Aj keď je pravdou, že v tom čase nebol vo veci nariadený termín pojednávania, súd nebol nečinný, lebo zabezpečoval na vec sa vzťahujúce listinné dôkazy a opakovane prebiehalo konanie o vznesenej námietke zaujatosti.

K prieťahom v konaní opätovne došlo v čase od 8. 3. 2004 do 21. 6. 2005, ale rovnako ako v predchádzajúcich prípadoch, ani v tomto prípade nešlo o zbytočné prieťahy zavinené súdom. Pojednávanie dňa 8. 3. 2004 bolo odročené na neurčito za účelom umožniť žalobcom, včítane sťažovateľov, v lehote jedného mesiaca špecifikovať petit svojej žaloby podľa   údajov   v   katastri   nehnuteľností   a   nie   podľa   pozemnoknižných   údajov,   ktorá povinnosť žalobcami, teda aj sťažovateľa, bola splnená až dňa 21. 6. 2005. Úpravou zo dňa 3. 8. 2005 bol následne nariadený termín pojednávania na deň 18. 10. 2005 a aj keď na tomto   pojednávaní   nebolo   ešte   opätovne   meritórne   rozhodnuté   pre   potrebu   doplniť dokazovanie správou od katastra nehnuteľností, po doplnení dokazovania na nasledujúcom pojednávaní dňa 28. 11. 2005 bolo vo veci rozhodnuté rozsudkom. Proti tomuto rozsudku bolo sťažovateľmi podané odvolanie a spis dňa 16. 2. 2006 bol predložený Krajskému súdu v Prešove na rozhodnutie o tomto odvolaní. Konanie pred odvolacím súdom nie je doposiaľ skončené a je vedené pod sp. zn. 1 Co 53/06. (...)

Záverom prehlasujem, že súhlasím, aby podľa § 30 ods.2 zákona č. 38/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov ústavný súd upustil od ústneho pojednávania.“

2.2 Právny zástupca sťažovateľov vo svojom stanovisku k vyjadreniu okresného súdu uviedol:

„Z   vyjadrenia   porušovateľa   zo   dña   24.   10.   2006   jednoznačne   vyplýva,   že   došlo v konaní evidovanom na Okresnom súde v Bardejove pod č. k. 9 C 615/1993 k prieťahom. Porušovateľ tvrdí, že k prieťahu došlo v čase od 28. 3. 1995 do 12. 4. 1996, ale z dôvodu,   že   právna   zástupkyňa   žalovaných   zahlásila   dňa   28.   3.   1995   odvolanie   proti rozsudku   zo   dňa   3.   2.   1995   a   samotné   dôvody   odvolania   predložila   až   po   urgencii porušovateľa dňa 12. 4. 1996, teda po viac ako jednom roku.

Sme toho názoru, že len čo sa súdne konanie začne má v ňom súd postupovať tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Ak   právna   zástupkyňa   žalovaných   zahlásila   odvolanie   proti   rozsudku   mal   súd po uplynutí   primeranej   lehoty   (napr.   jedného   mesiaca)   urgovať   predloženie   dôvodov odvolania.

Ak   porušovateľ   neurgoval   právnu   zástupkyňu   žalovaných   v   primeranej   lehote na predloženie dôvodov odvolania spôsobil svojou nečinnosťou aj v tomto prípade prieťahy v konaní.

Uznesenie Krajského súdu v Prešove č. k. 5 Co 14/97-122 zo dňa 29. 4. 1997, ktorým bol zrušený rozsudok Okresného súdu v Bardejove č. k. 10 C 615/93-90 zo dňa 3. 2. 1995, bolo porušovateľovi doručené dňa 17. 7. 1997.

Po doručení zrušujúceho uznesenia KS v Prešove č. k. 5 Co 14/97-122 zo dňa 29. 4. 1997 bolo ďalšie pojednávanie vo veci nariadené až na deň 8. 9. 1999 (po vyše dvoch rokoch).

K uvedenému prieťahu v konaní sa porušovateľ nevyjadril čo chápeme, ako jeho uznanie, že v konaní došlo k prieťahom.

Porušovateľ tvrdí, že prieťahy v konaní v čase od 8. 3. 2004 do 21. 6. 2005 sme zavinili tým, že sme nešpecifikovali petit žaloby podľa údajov katastra.

Nemáme vedomosť, aby nám súd na pojednávaní konanom dňa 8. 3. 2004 uložil uvedenú povinnosť. Súd nás vyzval na špecifikáciu petitu až výzvou zo dňa 2. 6. 2005 a termín sme dodržali.

Ak tvrdí porušovateľ, že nám bola na pojednávaní konanom dňa 8. 3. 2004 uložená povinnosť   špecifikovať   petit   žaloby,   prečo   nás   vyzval   až   po   šestnástich   mesiacov na doplnenie petitu.

Týmto svojím konaním porušovateľ len preukázal, že nemal záujem vec prejednať a rozhodnúť čo najrýchlejšie.

Súhlasíme, aby Ústavný súd Slovenskej republiky upustil ak ústneho pojednávania o našom návrhu.”

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom   súde   upustil   v danej   veci   od   ústneho   pojednávania, pretože po   oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného   v čl.   48 ods.   2   ústavy. Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je   určená   povahou   tohto   základného   práva   –   ústavný   súd   nepovažuje   ani   za   vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne rozhodnutie vo veci,   t. j.   rozhodnutie o tom,   či   namietaným postupom   súdu   bolo alebo nebolo   porušené   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   (I.   ÚS   40/02, I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04).

II.

Zo   sťažnosti,   jej   príloh,   z vyjadrení   účastníkov   konania   a z obsahu   na   vec sa vzťahujúceho   súdneho   spisu   ústavný   súd   zistil   nasledovný   priebeh   a stav   konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 9 C 615/93:

- 1.   jún   1993   –   sťažovatelia   v 1.   a 2.   rade   spolu   so   žalobcom   v 3.   rade   (J.   Š.)   podali okresnému súdu „návrh na začatie dedičského konania po poručiteľovi J. Š.“ (ďalej len „poručiteľ“), ktorým sa domáhali opätovného prerokovania dedičstva proti žalovanému Š. Š. (ďalej len „dedič“), ktorý nadobudol majetok po poručiteľovi (žaloba bola vedená pod sp. zn. Nc 1338/93),

- 23.   jún   1993   –   sťažovatelia   v 1.   a 2.   rade   spolu   so   žalobcom   v 3.   rade   (ďalej   len „sťažovatelia a spol.“) doplnili žalobu tak, že žiadali opätovné prejednanie dedičstva nie len po poručiteľovi, ale aj po jeho manželke, pretože dedič ich nevyplatil z dedičstva a tiež žiadali prerokovanie novoobjaveného majetku poručiteľa,

- 9. júl 1993 – spis bol prevedený z registra „Nc“ do registra „C“ pod sp. zn. 10 C 615/93,

- 3. november 1993 – okresný súd vo výzve zaslanej sťažovateľom a spol. konštatoval, že z ich   podaní   možno   usúdiť,   že   sa   domáhajú   prerokovania   novoobjaveného   majetku poručiteľa   a vyrovnania   dedičských   podielov,   súčasne   ich   okresný   súd   pod   hrozbou zastavenia   konania   vyzval,   aby   odstránili   nedostatky   žaloby   (napr.   presné   označenie všetkých účastníkov),

- 30. november 1993 – sťažovatelia a spol. upravili žalobu, v ktorej presne vymedzili okruh účastníkov konania tak, že na strane žalobcov vystupoval: ako žalobca v 1. rade J. Š., t. j. syn poručiteľa a jeho manželky (ďalej len „žalobca v 1. rade“), žalobcami v 2. – 4. rade boli sťažovatelia   v 1.   a 2.   rade   a ich   matka   (ďalej   len   „žalobkyňa   v 4.   rade“),   t.   j.   dedičia po bratovi žalobcu v 1. rade, žalobcami v 5. a 6. rade boli dedičia sestry žalobcu v 1. rade a žalobcami v 7. – 9. rade boli dedičia druhej sestry žalobcu v 1. rade (všetci spolu ďalej len „sťažovatelia   a spol.“).   Žaloba   smerovala   proti   právnym   nástupcom   dediča,   t. j.   proti právnym nástupcom ďalšieho brata žalobcu v 1. rade, ktorý zdedil majetok po poručiteľovi a jeho manželke (spolu ďalej len „žalovaní“),

- 6. december 1993 – okresný súd vyzval sťažovateľov a spol., aby spoločne a nerozdielne zaplatili súdny poplatok za žalobu,

- 13. december 1993 – sťažovatelia a spol. zaplatili súdny poplatok,

- 4. január 1994 – okresný súd nariadil pojednávanie na 20. január 1994 s tým, že žalobcu v 1.   rade   vyzval,   aby   predložil   listiny   z katastra   k pozemkom,   ku   ktorým   sa   domáhal vyrovnania dedičských podielov,

- 18. január 1994 – žalovaní si ustanovili právnu zástupkyňu,

- 20. január 1994 – po vypočutí účastníkov konania bolo pojednávanie odročené na neurčito s tým, že sťažovatelia a spol. predložia výpisy z pozemkovej knihy a identifikáciu parciel, ku ktorým sa domáhajú vyrovnania dedičských podielov,

- 26. január 1994 – okresný súd vyzval sťažovateľa v 1. rade, aby od roľníckych družstiev združujúcich pozemky poručiteľa a jeho manželky predložil potvrdenia o tom, kedy tieto pozemky dostali do užívania,

- 31. január 1994 – právna zástupkyňa žalovaných predložila okresnému súdu potvrdenia o založení   poľnohospodárskych   družstiev   obhospodarujúcich   pozemky   poručiteľa   a jeho manželky,

- 7. február 1994 – sťažovateľ v 1. rade reagoval na výzvu okresného súdu z 26. januára 1994,

- 10. február 1994 – žalobca v 1. rade zaslal okresnému súdu listiny, k predloženiu ktorých boli sťažovatelia a spol. zaviazaní na pojednávaní 20. januára 1994 a okresný súd súčasne nariadil   pojednávanie na   7.   marec 1994   (sťažovateľovi   v 1.   rade   sa   nepodarilo   doručiť predvolanie a v spise nie je doručenka o doručení predvolania sťažovateľovi v 2. rade),

- 7. marec 1994 – po vypočutí prítomných účastníkov konania bolo pojednávanie odročené na neurčito „za účelom znovu predvolania všetkých účastníkov konania“,

- 21. december 1994 – okresný súd nariadil pojednávanie na 9. január 1995,

- 9. január 1995 – po zistení, že žalobca v 7. rade zomrel, bolo pojednávanie odročené na neurčito za účelom zistenia, či jeho dedičia vstupujú do konania,

- 18. január 1995 – okresný súd nariadil pojednávanie na 3. február 1995 a súčasne vyzval právnych nástupcov zomrelého žalobcu v 7. rade, aby oznámili, či vstupujú do konania s poučením,   že   ak   v stanovenej   lehote   nebudú   na   výzvu   reagovať,   bude   to   považovať okresný súd za nezáujem vstúpiť do konania,

- 3. február 1995 – po vypočutí prítomných účastníkov konania okresný súd vyhlásil vo veci rozsudok, ktorým žalobcovi v 1. rade, sťažovateľom v 1. a 2. rade a žalobkyni v 4. rade potvrdil ich dedičské podiely k časti majetku po poručiteľovi a jeho manželke a vo zvyšnej časti ich nárok zamietol a rovnako zamietol v celku nárok žalobcov v 5. – 9. rade,

- 28. marec 1995 – žalovaní podali proti rozsudku neodôvodnené odvolanie,

- 29. máj 1995 – sťažovateľovi v 1. rade bol po opakovaných pokusoch z dôvodu jeho hospitalizácie doručený rozsudok,

- 1.   august   1995   –   zákonná   sudkyňa   dala   pokyn   na   doručenie   rozsudku   sťažovateľovi v 1. rade (rozsudok mu bol doručený už 29. mája 1995),

- 5.   október   1995   –   okresný   súd   vyzval   manželku   sťažovateľa   v 1.   rade,   aby oznámila adresu, na ktorú bude možné sťažovateľovi v 1. rade doručiť rozsudok do vlastných rúk,

- 11. október 1995 – rozsudok bol opätovne doručený sťažovateľovi v 1. rade,

- 10.   január   1996   –   zákonná   sudkyňa   dala   pokyn   na   opätovné   doručenie   rozsudku sťažovateľovi   v 1.   rade   a právnu   zástupkyňu   žalovaných   vyzvala,   aby   doplnila   dôvody odvolania, ktoré podala 28. marca 1995,

- 15. január 1996 – sťažovateľovi v 1. rade bol opätovne doručený rozsudok,

- 13.   február   1996   –   právna   zástupkyňa   žalovaných   žiadala,   aby   okresný   súd   vyžiadal od sťažovateľa v 1. rade listinu, do ktorej chcela nahliadnuť,

- 20.   marec   1996   –   okresný   súd   opätovne   vyzval   právnu   zástupkyňu   žalovaných,   aby doplnila dôvody odvolania s tým, že jej žiadosti na vyzvanie sťažovateľa v 1. rade nemožno vyhovieť, pretože dokazovanie vo veci už bolo skončené,

- 12. apríl 1996 – žalovaní predložili odôvodnené odvolanie,

- 24. apríl 1996 – okresný súd zaslal odvolanie žalovaných na vyjadrenie sťažovateľom a spol.   (pri   doručovaní   bolo   zistené,   že   žalobkyňa   v 4.   rade   –   matka   sťažovateľov v 1. a 2. rade, zomrela),

- 9. máj 1996 – sťažovatelia v 1. a 2. rade sa vyjadrili k odvolaniu žalovaných,

- 23. máj 1996 – okresný súd žiadal, aby mu Okresný súd Prešov oznámil okruh dedičov po zomrelej žalobkyni v 4. rade a súčasne vyzval notárku, aby oznámila, v akom štádiu je dedičské konanie po zomrelom žalobcovi v 7. rade,

- 30. máj 1996 – okresnému súdu bola od Okresného súdu Prešov vrátená nevybavená žiadosť s poznámkou, že pre zistenie požadovaných údajov je potrebné uviesť dátum úmrtia žalobkyne v 4. rade,

- 10.   december   1996   –   okresný   súd   vyzval   notárku,   aby   oznámila   okruh   dedičov po zomrelom žalobcovi v 7. rade,

- 16.   december   1996   –   notárka   oznámila okresnému   súdu   okruh   dedičov   po   zomrelom žalobcovi v 7. rade,

- 17.   december   1996   –   sťažovateľ   v 2.   rade   zaslal   okresnému   súdu   notárom   vydané potvrdenie o okruhu dedičov po jeho matke - žalobkyni v 4. rade,

- 3.   marec   1997   –   okresný   súd   zaslal   odvolanie   žalovaných   aj   dedičom   po   zomrelom žalobcovi   v 7. rade   a spis   zaslal   Krajskému   súdu   v Prešove   (ďalej   len   „krajský   súd“) na konanie o odvolaní žalovaných,

- 26. marec 1997 – spis bol doručený krajskému súdu,

- 29. apríl 1997 – krajský súd uznesením sp. zn. 5 Co 14/97 z dôvodu procesných pochybení a nedostatočne zisteného skutkového stavu zrušil rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie,

- 17. júl 1997 – spis bol vrátený okresnému súdu,

- 21. august 1997 – okresný súd doručoval uznesenie krajského súdu účastníkom konania,

- 26. august 1997 – právna zástupkyňa žalovaných oznámila okresnému súdu, že zomrela žalovaná v 4. rade,

- 28.   august   1997   –   okresnému   súdu   bola   vrátená   nedoručená   zásielka   s uznesením krajského súdu adresovaná žalobcovi v 1. rade s poznámkou „zomrel“,

- 19. december 1997 – okresný súd zisťoval u notára okruh dedičov po zomrelej žalovanej v 4. rade,

- 7. január 1998 – notárka oznámila okresnému súdu okruh dedičov po zomrelej žalovanej v 4. rade,

- 6. august 1999 – okresný súd nariadil pojednávanie na 8. september 1999, z príslušného Okresného   úradu   B.,   katastrálny   odbor   (ďalej   len   „okresný   úrad“)   si   vyžiadal   listy vlastníctva k sporným pozemkom a dedičom po zomrelom žalobcovi v 1. rade a zomrelej žalovanej v 4. rade oznámil, že zo zákona vstupujú namiesto nich do konania ako účastníci (predvolanie   na pojednávanie   doručoval   okresný   súd   aj zomrelému   žalobcovi   v 7.   rade napriek tomu, že o jeho úmrtí vedel už od 9. januára 1995 a okruh jeho dedičov mu bol známy už 16. decembra 1996),

- 13. august 1999 – okresný súd zisťoval okruh dedičov po zomrelom žalobcovi v 7. rade napriek tomu, že mu to bolo známe už 16. decembra 1996,

- 6.   september   1999   –   dedička   po   žalobcovi   v 1.   rade   udelila   splnomocnenie   na   jej zastupovanie v spore svojej sestre - sťažovateľke v 3 rade,

- 8. september 1999 – po vypočutí účastníkov a vyhlásení žalovanej v 1. rade, že súhlasí s vyrovnaním   dedičských   podielov,   avšak   iba   okrem   majetku,   ktorý   jej   manžel   (dedič) nadobudol kúpou od jeho rodičov, t. j. od poručiteľa a jeho manželky, bolo pojednávanie odročené na neurčito z dôvodu urgencie okresného úradu zaslať aktuálne listiny k sporným pozemkom,

- 9. september 1999 – okresný úrad oznámil okresnému súdu, že žiadané listy vlastníctva sa „v KN nenachádzajú“,

- 29. október 1999 – okresný súd nariadil pojednávanie na 30. november 1999 a súčasne zaslal okresnému úradu listy vlastníctva k sporným pozemkom, ktoré mal v spise, a žiadal o ich aktuálne znenie,

- 10. november 1999 – okresnému súdu boli doručené vyžiadané listy vlastníctva,

- 30.   november   1999 –   pojednávanie bolo bez meritórneho prerokovania   veci   odročené na 1. december 1999 za účelom vyhlásenia rozsudku (na odročené pojednávanie účastníci konania neboli predvolaní),

- 1.   december   1999 –   okresný   súd iba   v prítomnosti   sťažovateľky   v 3.   rade,   ktorá   bola prítomná aj na predchádzajúcom pojednávaní (ostatní účastníci neboli predvolaní), vyhlásil rozsudok, ktorým sčasti vyhovel žalobnému návrhu a sčasti návrh zamietol [rozsudok bol vyhlásený už pod sp. zn. „9 C“ (k zmene zákonnej sudkyne nedošlo) a vo vyhovujúcej časti nadobudol právoplatnosť 26. januára 2000],

- 18. január 2000 – sťažovatelia a spol. sa odvolali proti rozsudku,

- 31. január 2000 – okresný súd zaslal odvolanie na vyjadrenie žalovaným,

- 7. február 2000 – právna zástupkyňa žalovaných sa vyjadrila k odvolaniu sťažovateľov a spol.,

- 14. marec 2000 – okresný súd zaslal spis krajskému súdu na odvolacie konanie,

- 20. marec 2000 – spis bol doručený krajskému súdu,

- 22. január 2003 – krajský súd rozsudkom sp. zn. 5 Co 22/00 sčasti potvrdil a sčasti zrušil rozsudok okresného súdu vo výroku o zamietnutí žaloby a v rozsahu zrušenia vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie,

- 20. február 2003 – spis bol vrátený okresnému súdu,

- 26. február 2003 – okresný súd nariadil pojednávanie na 17. apríl 2003 a účastníkom konania doručoval rozsudok krajského súdu,

- 10. apríl 2003 – sťažovatelia namietali zaujatosť zákonnej sudkyne,

- 14. apríl 2003 – právna zástupkyňa žalovaných predložila okresnému súdu aktuálne výpisy z pozemkovej knihy ohľadom sporných pozemkov a súčasne oznámila, že príslušný okresný úrad jej oznámil, že rozhodnutie Krajskej   prokuratúry v K.,   ktorým   sťažovatelia   a spol. argumentovali, je neúčinné, preto žiadala odročiť pojednávanie nariadené na 17. apríl 2003 s tým,   že   bude   nariadené   až   po   zadovážení   oficiálneho   vyjadrenia   od okresného   úradu k tejto veci,

- 15. apríl 2003 – okresný súd zrušil pojednávanie nariadené na 17. apríl 2003,

- 29.   apríl   2003   –   zákonná   sudkyňa   sa   vyjadrila   k sťažovateľmi   uplatnenej   námietke zaujatosti a spis bol zaslaný krajskému súdu,

- 23. máj 2003 – krajský súd uznesením sp. zn. 2 NcC 24/03 rozhodol, že zákonná sudkyňa krajského súdu nie je vylúčená z prerokovania a rozhodnutia veci,

- 10. jún 2003 – spis bol vrátený okresnému súdu,

- 16. jún 2003 –   okresný   súd vyzval sťažovateľov   a spol.,   aby predložili   aktuálne listy vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam a aby v ich zmysle upravili žalobu, súčasne okresný súd   vyzval   okresný   úrad,   aby   oznámil,   z akého   dôvodu   nedošlo   k zápisu   v katastri nehnuteľnosti „v zmysle prípisu Krajskej prokuratúry v K.“,

- 7. august 2003 – príslušný okresný úrad oznámil okresnému súdu, že k zápisu v zmysle prípisu   Krajskej   prokuratúry   v K.   z r.   1960   nedošlo,   pretože   úrad   eviduje   listiny až od r. 1964,

- 22.   august   2003   –   krajský   súd   postúpil   okresnému   súdu   na   ďalšie   konanie   podanie sťažovateľov, ktorým namietali zaujatosť zákonnej sudkyne (išlo o kópiu podania, ktoré bolo okresnému súdu doručené 10. apríla 2003),

- 12.september   2003   –   zákonná   sudkyňa   sa   vyjadrila   k podaniu   sťažovateľov   s tým, že aj keď sa necíti byť „vylúčená z prejednávania veci“, nebráni sa, aby vec bola pridelená inému sudcovi a spis bol zaslaný krajskému súdu,

- 23. september 2003 – spis bol doručený krajskému súdu,

- 5. október 2003 – krajský súd vrátil spis bez vybavenia okresnému súdu s odôvodnením, že ide o tú istú námietku zaujatosti, o ktorej už krajský súd rozhodol,

- 4.   december   2003   –   okresný   súd   žiadal   z okresného   úradu   aktuálne   listy   vlastníctva k sporným pozemkom,

- 18. december 2003- okresnému súdu bol doručený jeden z vyžiadaných listov vlastníctva,

- 19. december 2003 – okresný súd nariadil pojednávanie na 8. marec 2004,

- 30. december 2003 – okresný súd urgoval okresný úrad, aby predložil aj ďalšie vyžiadané listy vlastníctva,

- 16. január 2004 – okresnému súdu boli doručené ďalšie vyžiadané listy vlastníctva,

- 28. január 2004 – okresný súd doručoval účastníkom konania uznesenie krajského súdu z 23. mája 2003, ktorým bolo rozhodnuté o námietke zaujatosti,

- 25. február 2004 – sťažovatelia sa vyjadrili k sporu a upresnili svoje nároky,

- 8. marec 2004 – po vypočutí účastníkov bolo pojednávanie odročené na neurčito s tým, že sťažovateľom   a spol.   bola   uložená   povinnosť   upresniť   žalobný   petit   podľa   údajov v listoch vlastníctva, a nie podľa pozemkovoknižných údajov,

- 13. apríl 2004 – sťažovatelia predložili okresnému súdu „upresnený žalobný petit“,

- 2. jún 2005 – okresný súd zaslal sťažovateľom a spol. výzvu v zmysle povinnosti uloženej im na pojednávaní 8. marca 2004,

-   21.   jún   2005   –   sťažovatelia   upravili   žalobný   petit   podľa   údajov   z listov   vlastníctva a predložili aj ich aktuálne znenie,

- 3. august 2005 - okresný súd nariadil pojednávanie na 18. október 2005,

- 19. august 2005 – okresný súd vyzval žalovaných, aby sa vyjadrili k novej špecifikácii žalobného petitu,

- 18.   október   2005   –   pojednávanie   bolo   odročené   na   24.   november   2005   z dôvodu vyžiadania ďalších listín z okresného úradu,

- 7.   november   2005   –   okresný   súd   zrušil   nariadený   termín   pojednávania   z dôvodu neprítomnosti zákonnej sudkyne a nariadil nový termín na 28. november 2005,

- 16. november 2005 – okresnému súdu boli z okresného úradu doručené vyžiadané listiny,

- 28. november 2005 – okresný súd na pojednávaní rozsudkom žalobu zamietol,

- 29.   december   2005   –   zákonná   sudkyňa   žiadala   o predĺženie   lehoty   na   vypracovanie rozsudku, pričom lehota jej bola predĺžená do 15. januára 2006,

- 3. február 2006 – sťažovatelia sa odvolali proti rozsudku,

- 21. február 2006 – spis bol predložený krajskému súdu, ktorý o odvolaní sťažovateľov koná pod sp. zn. 1 Co 53/06.

Konanie na krajskom súde nebolo doposiaľ skončené.

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo   inom   štátnom   orgáne sa právna   neistota   osoby   domáhajúcej   sa   rozhodnutia   neodstráni.   K odstráneniu   stavu právnej   neistoty   dochádza   spravidla   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného štátneho orgánu. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť   súdu   aj   sudcu   na   organizovanie   práce   tak,   aby   sa   toto   právo   objektívne realizovalo (II. ÚS 21/01, I. ÚS 251/05).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 615/93 o žalobe sťažovateľov a spol. o vyrovnanie dedičských   podielov   došlo   k   porušeniu   základného   práva   na   prerokovanie   veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada   aj   na   predmet   sporu   (povahu   veci)   v   posudzovanom   konaní   a   jeho   význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

V súvislosti s hodnotením uvedených kritérií ústavný súd konštatuje, že v prípade sťažovateľky v 3. rade došlo k procesno-právnemu nástupníctvu (sukcesii), teda k zmene pôvodného   účastníka   konania   na   strane   žalobcu,   a to   na   základe   univerzálnej   sukcesie (dedenie).   Keďže   univerzálna   sukcesia   (na   rozdiel   od   singulárnej   sukcesie)   vyvoláva automaticky aj procesno-právne nástupníctvo (sukcesiu), konajúci súd nemusel o pripustení tejto   zmeny   rozhodnúť   svojím   uznesením.   Keďže   pri   zmene   účastníkov   nedochádza k vzniku   nového   procesno-právneho   vzťahu,   ale   k   procesno-právnemu   nástupníctvu do už existujúceho   procesno-právneho   vzťahu   (napr.   I.   ÚS   52/01),   ústavný   súd   nemal pochybnosť   o   tom,   že   sťažovateľka   v 3.   rade   môže   uplatňovať   právo   na   konanie bez zbytočných prieťahov aj pre štádium konania, ktoré tejto zmene predchádzalo.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, podľa názoru ústavného súdu sa po právnejstránke   nejde   o zložitú   vec,   keďže   úlohou   okresného   súdu   bolo   zistenie,   či   sú   splnené podmienky pre vyrovnanie dedičských podielov v zmysle § 13 a nasl. zákona Slovenskej národnej rady č. 293/1992 Zb. o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam v   znení neskorších   predpisov.   Ústavný   súd   pripúšťa   určitý   stupeň   skutkovej   náročnosti (zisťovanie stále sa rozširujúceho okruhu účastníkov), avšak posudzovanú dĺžku konania v danom   prípade   nebolo   možné   pripísať   iba   zložitosti   veci,   ale,   ako   to   bude   v ďalšom vyhodnotené, aj správaniu (postupu) okresného súdu a účastníkov konania.

2. Ústavný súd konštatuje, že sťažovatelia čiastočne prispeli k predĺženiu konania podaním nekvalifikovanej žaloby, ktorú upravili až po výzve okresného súdu zo 16. júna 2003 a z 2. júna 2005 dňa 21. júna 2005, ako aj podaním neúspešnej námietky zaujatosti proti zákonnej sudkyni, o ktorej sa rozhodol krajský súd 23. mája 2003 tak, že táto nebola vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci. Aj   keď   uplatnenie   námietky   zaujatosti je procesným právom každého účastníka konania, sťažovatelia sú v dôsledku jeho využitia povinní strpieť predlženie konania, ktoré nemožno pripočítať na ťarchu konajúceho súdu.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu a v tejto súvislosti konštatuje, že okresný súd bol v predmetnej veci nečinný alebo nevykazoval relevantnú procesnú činnosť v období:

- od 7. marca 1994 – do 21. decembra 1994, t. j. viac ako 9 mesiacov,

- od 28. marca 1995 – do 12. apríla 1996, t. j. viac ako 12 mesiacov, čo napokon vo svojom vyjadrení z 24. októbra 2006 uznal aj predseda okresného súdu,

- od 30. mája 1996 – do 10. decembra 1996, t. j. viac ako 6 mesiacov, pričom v tomto období okresný súd zisťoval okruh dedičov po zomrelom žalobcovi v 7. rade,

- od 7. januára 1998 – do 6. augusta 1999, t. j. takmer 1 rok a 7 mesiacov.

Okresný   súd   teda   počas   takmer   štyroch   rokov   vo   veci   nevykonal   žiadny   úkon smerujúci   k odstráneniu   právnej   neistoty,   v ktorej   sa   sťažovatelia   ako   navrhovatelia v napadnutej   veci   počas   súdneho   konania   nachádzal,   čo   je   základným   účelom   práva zaručeného   v citovaných   článkoch   ústavy   (pozri   napr.   I. ÚS 41/02).   K uvedeným zbytočným prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov, ale predovšetkým v dôsledku postupu súdu napriek tomu, že ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote.

Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2   ústavy   postupom   okresného   súdu,   tak ako   je to   uvedené   v bode   1   výroku   tohto rozhodnutia.

4. Vzhľadom na skutočnosť, že v čase rozhodovania ústavného súdu v predmetnej veci   bolo   okresným   súdom   meritórne   rozhodnuté,   neprichádza   v okolnostiach   daného prípadu do úvahy prikázať okresnému súdu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov [§ 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde].

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovatelia   sa   domáhali   aj   priznania   primeraného   finančného   zadosťučinenia v sume po 100 000 Sk pre každého ako zadosťučinenia za to, že „súd vo veci právoplatne nerozhodol ani po vyše 12 rokov od začatie konania“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy nie je pre sťažovateľov dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd preto   uznal   za   odôvodnené   priznať   sťažovateľom   aj   finančné   zadosťučinenie   podľa citovaného   ustanovenia   zákona   o ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti, s prihliadnutím na dlhodobú neodôvodnenú nečinnosť okresného súdu, ako aj na podiel sťažovateľov na vzniknutých prieťahoch, považuje za primerané priznať každému v sume po 50 000 Sk, tak ako je to uvedené v bode 2 výroku tohto rozhodnutia.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil (v danom prípade okresný súd), je povinný ho vyplatiť sťažovateľom do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu ústavného súdu.

6. Ústavný súd priznal sťažovateľom (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) náhradu trov   konania   z dôvodu   ich   právneho   zastúpenia   advokátom,   ktorý   si   uplatnil   nárok na náhradu trov, avšak ich výšku nešpecifikoval.

Pri   výpočte   trov   právneho   zastúpenia   sťažovateľov   ústavný   súd   vychádzal z ustanovení § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 13 ods. 3 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len „vyhláška“). Základná sadzba odmeny za jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku 2005   pri   zastupovaní   dvoch   alebo   viacerých   sťažovateľov   je   2   000,   80   Sk   a hodnota režijného   paušálu   je   150   Sk.   Základná   sadzba   odmeny   za   jeden   úkon   právnej   služby uskutočnený v roku 2006 pri zastupovaní dvoch alebo viacerých sťažovateľov je 2 184 Sk a hodnota režijného paušálu je 164 Sk.

Ústavný súd priznal sťažovateľom   nárok na náhradu   trov   konania za   dva   úkony právnej   služby   uskutočnené   v roku   2005   (prevzatie   a príprava   zastúpenia,   podanie sťažnosti) v sume 12 905 Sk vrátane dvojnásobku režijného paušálu, ako aj náhradu trov za úkon   právnej   služby   uskutočnený   v roku   2006   (vyjadrenie   zo   14.   novembra   2006) v sume 7 044 Sk vrátane režijného paušálu, čo predstavuje celkovú sumu 19 949 Sk, tak ako je to uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. decembra 2006