znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  I. ÚS 46/02

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. apríla 2002 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti M. P., s. r. o., N. Z., ktorou namieta porušenie   základného   práva   na   súdnu   ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej republiky Okresným súdom v Nových Zámkoch, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   M.   P.,   s.   r.   o.,   N.   Z.   o d m i e t a   ako   podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. apríla 2002 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti M. P., s. r. o, N. Z. (ďalej len „sťažovateľka“), podpísaná   jej   konateľom   Ing.   M.   P.,   CSc.,   ktorou   sťažovateľka   namietala   porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) rozhodnutím Okresného súdu v Nových Zámkoch č. k. 13 C 64/01-120 z 18. októbra 2001 v spojitosti s uznesením Krajského súdu v Nitre (ako odvolacieho súdu) č. k. 7 Co 441/01-129   vo   veci   uloženia   poriadkovej   pokuty   3 000,--   Sk   z dôvodu neuposlúchnutia príkazu súdu predložiť listinné dôkazy, ako aj za hrubé marenie postupu súdu v konaní.

Sťažovateľka v časti I bode 5 sťažnosti uviedla, že rozhodnutie odvolacieho súdu jej bolo doručené 30. januára 2002 (v sťažnosti zrejme omylom uvedený rok 2001).

V petite svojej sťažnosti sťažovateľka navrhla, aby „Ústavný súd Slovenskej republiky o sťažnosti v ústavnoprávnej veci sťažovateľa: M.   P.   s.   r.   o.,   sídlo:   N.   Z.,   na štát:   Slovenská   republika   -   Okresný   súd   Nové   Zámky, Rákócziho 15, za porušenie jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy   Slovenskej   republiky   nútením   sťažovateľa   predložiť   dôkazy   proti   sebe,   takto rozhodol:

Ústavný súd sťažnosti vyhovuje.Ústavný súd uznesenie štátu č. k. 13 C 64/01 – 120 zo dňa 18. 10. 2001 zrušuje.Štát je povinný zaplatiť sťažovateľovi 250.000,- Sk.“

II.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127 ods.   1   ústavy   o sťažnostiach   fyzických   osôb   alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo podané oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   bez   ústneho pojednávania.

Sťažovateľka   v sťažnosti   namietala   protiústavný   postup   vyššie   menovaných všeobecných   súdov,   ktoré   svojimi   rozhodnutiami   o uložení   poriadkovej   pokuty sťažovateľke   v konaní   vedenom   na   prvostupňovom   súde   pod   sp.   zn.   13   C   64/01   mali porušiť jej základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Keďže sťažovateľke bolo   druhostupňové   rozhodnutie   Krajského   súdu   v Nitre,   ktorým   bolo   potvrdené prvostupňové rozhodnutie, doručené 30. januára 2002 (a bola jediným účastníkom konania o uložení pokuty), stalo sa predmetné rozhodnutie o uložení poriadkovej pokuty v zmysle ustanovenia   §   159   ods.   1   v spojení   s ustanovením   §   167   ods.   2   Občianskeho   súdneho poriadku uvedeným dňom právoplatné.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde jednou z podmienok prijatia sťažnosti fyzickej osoby na konanie pred ústavným súdom podľa čl. 127 ústavy je podanie sťažnosti   v lehote   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia,   ktorým   malo   byť spôsobené namietané porušenie základného práva. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti (§ 25 ods. 2 citovaného zákona).

Predmetná sťažnosť bola podaná 8. apríla 2002 a doručená ústavnému súdu 10. apríla 2002, teda po uplynutí dvojmesačnej lehoty ustanovenej zákonom pre tento druh konania pred ústavným súdom.

Z vyššie   uvedených   dôvodov   ústavný   súd   rozhodol   podľa   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. apríla 2002