znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 46/01

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. júla 2001 predbežne prerokoval podnet I. P., bytom K., na začatie konania vo veci porušenia jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 29 C 92/01 a takto

r o z h o d o l :

Podnet   I.   P.   na   začatie   konania   o d   m   i e   t   a   z dôvodu   jeho   zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 27. júna 2001 doručený podnet I. P., bytom K. (ďalej len „navrhovateľ“), na začatie konania vo veci porušenia jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 29 C 92/01.

Navrhovateľ uviedol, že 5. februára 2001 podal na Okresnom súde Košice II žalobu o neplatnosť rozviazania pracovného pomeru výpoveďou.

Keďže ani štvrtý mesiac od podania žaloby nebol na súd predvolaný, dňa 21. mája 2001 sa obrátil na predsedu Okresného súdu Košice II so sťažnosťou, v ktorej uviedol: „Dodnes neviem, či sa s mojou žalobou súd zaoberal alebo nie a teda, či OS Košice II spôsobil   v mojej   veci   prieťahy   alebo   nespôsobil,   ak   štvrtý   mesiac   už   plynie   a na pojednávanie som ešte nebol pozvaný.“

Nakoľko na jeho sťažnosť nebolo odpovedané, navrhovateľ žiada, aby ústavný súd prijal   jeho   podnet   na   ďalšie   konanie   a aby   vyriekol,   že:   „základné   právo   I.   P.   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov,   ktoré   mi   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy Slovenskej republiky táto zaručuje, konaním (v skutočnosti nekonaním) Okresného súdu Košice II pod číslom 29 C 92/01 porušené bolo“.

Vzhľadom na to, že navrhovateľ je sedem mesiacov nezamestnaný, žiada, aby mu bol ustanovený advokát na bezplatné zastupovanie pred ústavným súdom.

K svojmu   podnetu   navrhovateľ   pripojil   aj   odpoveď   predsedu   Okresného   súdu Košice II   na   jeho   sťažnosť   z 21.   mája   2001,   ktorú   medzičasom   obdržal.   Predseda Okresného súdu Košice II vo svojej odpovedi z 25. mája 2001 sp. zn. Spr. 2358/01 uviedol, že   po   prešetrení   sťažnosti   zistil,   že   sťažnosť   navrhovateľa   je   nedôvodná,   nakoľko   „je pravdou, že návrh ste podali dňa 5. 2. 2001 a od tej doby súd vo veci plynule koná. Dňa 9. 2. 2001 konajúca sudkyňa žiadala od žalovaného predloženie organizačného poriadku za účelom skúmania miestnej príslušnosti. Keďže žalovaný na uvedenú výzvu nereagoval, dňa 29. 3. 2001   predloženie   žiadaného   dokladu   urgovala   a zároveň   žiadala   od   príslušného obchodného registra zaslanie výpisu na žalovaného. Dňa 14. 5. 2001 bol žiadaný výpis zaslaný. Z uvedeného je zrejmé, že v danom prípade niet žiadnych prieťahov zavinených súdnymi osobami“.

II.

Ústavný   súd   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti navrhovateľa podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“) a rovnako skúma, či neexistujú dôvody, ktoré bránia prijatiu podnetu na konanie. Návrhy   zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

O zjavne   neopodstatnený   návrh   ide   vtedy,   ak   ústavný   súd   pri   jeho   predbežnom prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98). Inými slovami, ústavný súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (I. ÚS 4/00).

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, na ktorý sa navrhovateľ odvoláva, každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Navrhovateľ sa domáhal ochrany svojho práva, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných   prieťahov,   z dôvodu,   že   štvrtý   mesiac   od   podania   žaloby   nebol   na   súd predvolaný a že na jeho sťažnosť predsedovi okresného súdu nebolo odpovedané.

Odhliadnuc   od   toho,   že   navrhovateľ   medzičasom   obdržal   odpoveď   na   svoju sťažnosť,   ústavný   súd   poznamenáva,   že   porušenie   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   v zmysle   čl.   48   ods.   2   ústavy   v predmetnom   prípade   nemožno vyvodiť len zo skutočnosti, že súd   nenariadil vo veci pojednávanie, nakoľko počas tejto doby súd vykonal úkony smerujúce k príprave pojednávania, teda úkony, ktoré evidentne smerovali k odstráneniu právnej neistoty účastníkov konania.  

S ohľadom na uvedené skutočnosti v danom štádiu konania neprichádza do úvahy, aby ústavný súd namietaný postup okresného súdu mohol po prijatí podnetu na konanie kvalifikovať ako porušenie práva navrhovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov v zmysle citovaného článku ústavy.

Z týchto   dôvodov   sa   podnet   navrhovateľa   na   prvý   pohľad   a bez   najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený.

Preto ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.