znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 458/2020-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. októbra 2020 v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcov Rastislava Kaššáka a Miloša Maďara predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, vo veci porušenia „základných práv a slobôd a ľudských práv a základných slobôd vplývajúcich z medzinárodnej zmluvy podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky“ rozhodnutiami „Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 8 C 321/2012, Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7 Co 256/2016 a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 173/2018“ a takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a pre nesplnenie zákonom ustanovených náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutých rozhodnutí a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 21. júla 2020 elektronickými prostriedkami doručený neúplný návrh ⬛⬛⬛⬛, advokáta, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“), na začatie konania podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ktorým sa domáhal, aby ústavný súd vydal rozhodnutie, že jeho práva boli porušené a zároveň, aby zrušil „rozhodnutie Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. 8 C 321/2012, Krajského súdu v Žiline č. 7 Co 256/2016 a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 6 Cdo 173/2018 a uložil súdu aby vo veci znovu konal a rozhodol“.

2. V návrhu na začatie konania pozostávajúcom z prvej a poslednej strany sťažovateľ uviedol, že je advokátom zapísaným v zozname advokátov vedenom Slovenskou advokátskou komorou, a preto nie je v konaní zastúpený advokátom. Nadväzne uviedol, že je stranou sporu v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vedenom Okresným súdom Liptovský Mikuláš pod sp. zn. ⬛⬛⬛⬛. Tvrdí, že v tomto konaní, ako aj v konaní pred Krajským súdom v Žiline a Najvyšším súdom Slovenskej republiky, ktoré rozhodovali o uplatnených opravných prostriedkoch, boli porušené jeho (bližšie nešpecifikované) základné práva. Na poslednej strane sťažovateľ ústavný súd žiada, aby rozhodol o porušení jeho práv, zrušil rozhodnutia všeobecných súdov a uložil „súdu“, aby vo veci znovu konal a rozhodol. Súčasne s podaním návrhu oznámil, že ústavnú sťažnosť bezodkladne doplní nielen elektronicky, ale aj v písomnom vyhotovení.

II.

Relevantná právna úprava

3. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).

6. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak.

6.1 Ústavný súd môže podľa § 56 ods. 2 písm. c) zákona o ústavnom súde na predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania, ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom.

7. Predpokladom úspešného uplatnenia námietky porušenia základných práv a slobôd v konaní pred ústavným súdom je podanie podania vo forme ustanovenej § 40 zákona o ústavnom súde, ako aj splnenie všeobecných a osobitných náležitostí ustanovených § 39 ods. 3 a 4, § 43 ods. 1 a 2 a § 123 zákona o ústavnom súde a ďalších procesných podmienok vyplývajúcich z § 124 zákona o ústavnom súde.

8. Podľa § 39 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak tento zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, a podpis. Podľa § 43 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 39 musí obsahovať aj dátum narodenia navrhovateľa, ak ide o fyzickú osobu, identifikačné číslo navrhovateľa, ak ide o právnickú osobu, bydlisko alebo sídlo navrhovateľa, označenie subjektu, proti ktorému návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.

9. Podľa § 123 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavná sťažnosť musí okrem všeobecných náležitostí návrhu na začatie konania podľa § 43 obsahovať

a) označenie toho, kto podľa sťažovateľa porušil jeho základné práva a slobody,

b) označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým podľa sťažovateľa boli porušené jeho základné práva a slobody,

c) označenie základných práv a slobôd, ktorých porušenie sťažovateľ tvrdí,

d) konkrétne skutkové a právne dôvody, pre ktoré malo podľa sťažovateľa dôjsť k porušeniu jeho základných práv a slobôd.

10. Podľa § 123 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažovateľ k ústavnej sťažnosti musí pripojiť aj kópiu právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu, ktorým malo dôjsť k porušeniu jeho základných práv a slobôd.

11. Podľa § 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak má návrh na začatie konania uvedený v § 42 ods. 2 písm. f), g), i) až l), n), q), r) a w) odstrániteľné nedostatky, môže ústavný súd vyzvať navrhovateľa, aby v určenej lehote tieto nedostatky odstránil. Ak účastník konania v určenej lehote nedostatky neodstráni, ústavný súd návrh na začatie konania odmietne.

12. Podľa § 62 zákona o ústavnom súde ak tento zákon v piatej časti alebo šiestej časti neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, vzťahuje sa na konanie pred ústavným súdom podľa povahy veci primerane Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

13. Podľa § 111 ods. 3 CSP ak nemožno doručiť písomnosť na adresu podľa § 106, písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.

⬛⬛⬛⬛

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

14. Ako z citovaných ustanovení zákona o ústavnom súde vyplýva, uplatnenie právomoci ústavného súdu je viazané na splnenie viacerých formálnych aj obsahových náležitostí ústavnej sťažnosti.

15. Ústavný súd, vychádzajúc z obsahu ústavnej sťažnosti pri jej predbežnom prerokovaní, zistil, že hoci bola koncipovaná sťažovateľom, ktorý je zároveň advokátom, nespĺňa náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom. Absentujú v nej totiž (už) všeobecné náležitosti vyžadované § 43 ods. 1 zákona o ústavnom súde ako aj osobitné náležitosti v zmysle § 123 ods. 1 písm. c) a d) zákona o ústavnom súde. K návrhu neboli priložené ani kópie právoplatných rozhodnutí, ktoré sa vzhľadom na tvrdenia sťažovateľa mali stať predmetom ústavnoprávneho prieskumu (§ 123 ods. 3 zákona o ústavnom súde). Ústavná sťažnosť vo forme, v akej pola sťažovateľom podaná (prvá a posledná strana), nie je spôsobila na vecné prerokovanie.

16. Sťažovateľ vedomý si nedostatkov svojho podania sám uviedol, že ho bezodkladne doplní. Keďže zostal vo veci nečinný, ústavný súd ho v zmysle § 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde vyzval na odstránenie nedostatkov v lehote 10 dní od doručenia výzvy (výzva č. k. Rvp 1636/2020-6 z 25. augusta 2020) s cieľom poskytnúť mu plnú možnosť na uplatnenie ústavnej ochrany jeho základných práv a slobôd a poučil ho o tom, ako treba opravu resp. doplnenie ústavnej sťažnosti urobiť. Súčasne ho poučil i o tom, že v prípade neodstránenia nedostatkov v stanovenej lehote, bude jeho návrh na začatie konania odmietnutý. Sťažovateľ si zásielku obsahujúcu predmetnú výzvu neprevzal v odbernej lehote, v dôsledku čoho sa považuje za doručenú dňom jej vrátenia ústavnému súdu, t. j. 24. septembra 2020 (§ 111 ods. 3 CSP v spojení s § 62 zákona o ústavnom súde).

17. Vzhľadom na to, že ústavná sťažnosť sťažovateľa v predloženej podobe nespĺňa náležitosti ustanovené zákonom o ústavnom súde a sťažovateľ, napriek dostatočnému časovému priestoru a poučeniu poskytnutému mu ústavným súdom, jej nedostatky neodstránil ani ku dňu jej predbežného prerokovania, ústavný súd ústavnú sťažnosť odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. c) zákona o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. októbra 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu