znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 458/2014-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. augusta 2014 predbežne   prerokoval   sťažnosť   ŽIAREC,   poľnohospodárskeho   družstva,   Tvrdošín, zastúpeného advokátom JUDr. Petrom Machajom, Radlinského 47, Dolný Kubín, vo veci namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa   čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Námestovo   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 2 C/38/2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   ŽIAREC,   poľnohospodárske   družstvo o d m i e t a   ako   zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. marca 2014 doručená sťažnosť ŽIAREC,   poľnohospodárske   družstvo   (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Námestovo (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 C/38/2008.

2.   Sťažovateľ   v sťažnosti   uvádza,   že   ešte   na   Okresnom   súde   Dolný   Kubín 30. decembra   2005   podal „žalobu   na   ochranu   proti   neoprávnenému   zásahu   do   dobrej povesti   právnickej   osoby“.   Vec   bola   postúpená   okresnému   súdu   v súvislosti s reorganizáciou   súdnictva   v Slovenskej   republike   a do   podania   sťažnosti   nebolo právoplatne rozhodnuté.

3.   Okresný   súd   nariadil   v priebehu   konania   niekoľko   pojednávaní,   na   ktorých vykonal aj dokazovanie a na poslednom pojednávaní 27. februára 2014 vyhlásil rozsudok vo veci samej.

4. Sťažovateľ nepodal sťažnosti predsedovi okresného súdu na zbytočné prieťahy v konaní, pretože sa domnieva, že súdy majú „povinnosť v každej veci konať aj bez toho, aby sa účastník musel domáhať svojho práva prostredníctvom... sťažnosti v zmysle zákona 757/2004   Z.   z.“. Podľa   jeho   názoru   jeho   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu boli porušené tým, že „súd od podania žaloby dňa 30. 12. 2005 do dnešného dňa vo veci právoplatne nerozhodol a to ani napriek tomu, že sa jedná o žalobu na ochranu proti neoprávnenému zásahu do dobrej povesti právnickej osoby a rozhodnutie v tomto konaní má význam v čase, keď k zásahu do osobnostných práv dôjde a nie s niekoľkoročným odstupom“.

5. V nadväznosti na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:„... Základné právo sťažovateľa, priznané čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru... bolo porušené nečinnosťou Okresného súdu v Námestove v konaní vedenom pod sp. zn. 2 C/38/2008

... Ústavný súd prikazuje Okresnému súdu Námestovo, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 2 C/38/2008, konal.

...   Sťažovateľovi,   Ústavný   súd   SR   priznáva   finančné   zadosťučinenie   v   čiastke 13 000,- EUR.

Okresný súd Námestovo, je povinní uhradiť sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia v čiastke 284,08 € na účet právneho zástupcu sťažovateľov JUDr. Petra Machaja...“

II.

6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Ústavný súd každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez účasti sťažovateľa v súlade s § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a zisťuje, či návrh spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dané dôvody na jeho odmietnutie. Ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   každej   sťažnosti   pravidelne   skúma   aj   to,   či sťažnosť nie je zjavne neopodstatnená.

8.   O zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   (návrhu)   možno   hovoriť   vtedy,   ak namietaným postupom orgánu štátu (v tomto prípade okresného súdu v občianskoprávnom konaní) nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ,   a to   buď   pre   nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi   označeným postupom   orgánu   štátu   a základným   právom   alebo   slobodou,   porušenie   ktorých   sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť je preto možné považovať   tú,   pri   predbežnom   prerokovaní   ktorej   ústavný   súd   nezistil   žiadnu   možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (napr. m. m. I. ÚS 12/01, I. ÚS 124/03).

9.   Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľ   v sťažnosti   namieta   porušenie   svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva   podľa   čl.   6 ods.   1 dohovoru   postupom   (nečinnosťou)   okresného súdu   v konaní vedenom pod sp. zn. 2 C/38/2008.

10.   Okresný   súd   v namietanej   veci   rozhodol   rozsudkom   27.   februára   2014. Vyhlásením   rozsudku   vo   veci   samej   a jeho   doručením   28.   februára   2014   právnemu zástupcovi   sťažovateľa   (ešte   pred   podaním   sťažnosti   ústavnému   súdu   31.   marca   2014) okresný   súd   vykonal   všetky   zákonom   predpokladané   a dovolené   úkony   na   odstránenie právnej neistoty sťažovateľa a v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu už namietané porušovanie označených práva sťažovateľa okresným súdom netrvalo. Od 23. apríla 2014 je vec na odvolacom súde. Konanie, v ktorom malo dochádzať k zbytočným prieťahom, bolo teda skončené skôr, ako sa sťažovateľ domáhal nápravy podaním sťažnosti ústavnému súdu.

11.   Z týchto   dôvodov   bolo   potrebné   sťažnosť   po   jej   predbežnom   prerokovaní odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú (obdobne I. ÚS 96/07).

12.   K už   uvedenému   ústavný   súd   poznamenáva,   že   podľa   §   53   ods.   1   zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné   prostriedky   alebo   iné   právne   prostriedky,   ktoré   mu   zákon   na   ochranu   jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

13.   Ústavný   súd   už   viackrát   rozhodol   (m. m.   I. ÚS 21/99,   IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav   zapríčinený   porušením   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označené právne prostriedky, ktoré mal k dispozícii podľa § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z.   z.   o   súdoch   a o zmene   a doplnení   niektorých   zákonov   v znení   neskorších   predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“).

14. Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle citovaných zákonov zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so základným právom na konanie   bez   zbytočných   prieťahov   (napr. IV. ÚS 153/03,   IV. ÚS 278/04).   Účinnosť takého   právneho   prostriedku   ochrany   pred   zbytočnými   prieťahmi   v   súdnom   konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých   zákonov   v   znení   neskorších   predpisov,   ktorý   vo viacerých   ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona]. Podobné konzekvencie vyplývajú aj z ustanovenia § 64 a § 66 zákona o súdoch.

15. Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy teda spočíva okrem iného aj v tom,   že   k   jej   podaniu   môže   zásadne   dôjsť   až   subsidiárne.   Zmysel   a   účel   zásady subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci   predovšetkým   všeobecného   súdnictva.   Ústavný   súd   predstavuje   v   tejto   súvislosti inštitucionálny mechanizmus, ktorý   nastupuje až v   prípade   zlyhania všetkých   ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

16. Keďže sťažovateľ sa proti údajnej nečinnosti okresnému súdu kvalifikovaným spôsobom – sťažnosťou na prieťahy v konaní adresovanou predsedovi okresného súdu – nedomáhal zjednania nápravy, táto skutočnosť môže byť dôvodom na odmietnutie sťažnosti aj pre neprípustnosť (v zmysle § 53 ods. 1 v spojení s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

17.   Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   v celom   rozsahu   bolo   už   bez   právneho významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľa.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. augusta 2014