znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 458/2012-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. októbra 2012 predbežne prerokoval sťažnosť J. B., K., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. 5 Tos 30/2012-212 z 5. júna 2012 a jemu predchádzajúcim postupom a uznesením   Okresného   súdu   Košice   II   sp. zn. 5 T 138/2011   z   20.   apríla   2012   a   jemu predchádzajúcim   postupom   a   základného   práva   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. IV. US 339/2012-18 z 3. júla 2012 a jemu predchádzajúcim postupom a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. B. o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. augusta 2012 doručená sťažnosť J. B., Košice (ďalej len „sťažovateľ), ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) č. k. 5 Tos 30/2012-212 z 5. júna 2012 (ďalej len „uznesenie krajského súdu“) a jemu predchádzajúcim postupom a uznesením Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 5 T 138/2011 z 20. apríla 2012 (ďalej len „uznesenie okresného súdu“) a jemu predchádzajúcim postupom a základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením ústavného súdu č. k. IV. ÚS 339/2012-18 z 3. júla 2012 (ďalej len „uznesenie ústavného súdu“) a jemu predchádzajúcim postupom.

Zo sťažnosti vyplýva: «Dňa 18. 6. 2012 a dňa 25. 6. 2012 som podal na Ústavnom súde SR sťažnosť v zmysle Čl. 127 Ústavy SR... na základe uvedených skutočností som navrhol, aby Ústavný súd SR, v zmysle § 57 zák. č. 38/1993 Z. z., vyhovel tejto našej sťažnosti a vo svojom náleze vyslovil nasledovné:

1. Ústavný   súd   konštatuje,   že   uznesenie   Krajského   súdu   v   Košiciach č. 5 Tos 30/2012-212   zo   dňa   5.   6.   2012,   z   formálneho   hľadiska,   čo   sa   týka   výkladu ustanovenia § 32 ods. 6 na jeho prípadnú aplikáciu k ustanoveniu § 32 ods. 1 Trestného poriadku   o   vylúčení   sudcu,   je   síce   akože   opodstatnené,   ale   toto   uznesenie,   resp.   jeho odôvodnenie nie založené na správnom právnom posúdení všetkých skutočností, teda najmä či   trestné   spisy   vedené   na   Okresnej   prokuratúre   Košice   II   pod   č.   1   Pv   380/2011 a č. 4 Pv 383/2011   vo   veci   vznesenia   obvinenia   voči   P.   Šimkovej   za   prečin   ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona a vo veci vznesenia obvinenia voči M. Šimkovi za prečin   ublíženia   na   zdraví   podľa   §   158   Trestného   zákona,   o   ktoré   sťažovateľ   spolu s P. B. žiadali prv na Krajskom riaditeľstve PZ v Košiciach, tiež na Okresnom riaditeľstve PZ v Košiciach a tiež na Obvodnom oddelení PZ Košice – sídlisko KVP v Košiciach s negatívnym výsledkom a až potom na Okresnom súde Košice II, aby tento v rámci svojich právomocí   si   vyžiadal   tieto   spisy   na   potreby   prípravy   obhajoby   sťažovateľa   a   P.   B.   v súdnom konaní, sú skutočne „bez právnej relevancie“, tak ako to uviedol samosudca na hlavnom pojednávaní dňa 20. 4. 2012, i napriek tvrdeniam sťažovateľa a P. B., že tieto spisy   sa   spáchaním   skutkov,   t.   j.   povahovo,   čiastočne   týkajú   trestného   konania   č.   5T 138/2011, a tiež s prihliadnutím na skutočnosť, že uvedený samosudca v tomto konkrétnom súdnom konaní niekoľkokrát za sebou porušil niektoré podstatné ustanovenia Trestného poriadku   a   aj   ustanovenie   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky   č. 543/2005 Z. z. o spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy, čo v konkrétnom prípade vôbec nedokazuje, že uvedený samosudca   v   uvedenom   trestnom   konaní   je   plne   nestranný,   t.   j.   že   má   nedostatok vnútorného psychického vzťahu ku prejednávanej veci, resp. že tento má subjektívny aspekt nestrannosti,   ale   práve   naopak,   čo   v   konkrétnom   prípade   celkom   zjavne   a tiež   logicky dokazuje,   že   ohľadom   uvedeného   samosudcu   z   jeho   procesných   úkonov   v uvedenom trestnom   konaní   nastali   vážne   pochybnosti   o   tom,   že   tento   samosudca   takýto   vzťah   k prejednávanej veci nemá, t. j. že tento trpí objektívnym aspektom nestrannosti, teda že tento samosudca   v   konkrétom   prípade   nie   je   nezávislý,   teda   že   v   konečnom   dôsledku s prihliadnutím   na   tieto   skutočnosti   možno   len   skonštatovať,   že   uvedené   uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. 5 Tos 30/2012-212 zo dňa 5. 6. 2012 a jemu predchádzajúce uznesenie   Okresného   súdu   Košice   II   č.   5T   138/2011   zo   dňa   20.   4.   2012   o   nevylúčení uvedeného   samosudcu   z   vykonávania   úkonov   uvedeného   trestného   konania   je   plne nezákonné,   a   teda   že čo   sa   týka   tohto   aktu   oboch   súdov   sa   jedná   o   nezákonný   zásah porušovateľov do subjektívnych práv sťažovateľa a aj P. B., a teda že orgán súdu činný v uvedenom   trestnom   konaní   a   tiež   orgán   súdu   činný   v   konaní   o   námietke   zaujatosti vznesenou sťažovateľom a P. B. na hlavnom pojednávaní dňa 20. 4. 2012, t. j. Okresný súd Košice II a Krajský súd v Košiciach, svojim postupom v uvedených súdnych konaniach, sťažovateľovi a aj P. B. porušili resp. im odopreli právo podľa Čl. 46 ods. 1, právo podľa Čl. 50 ods. 3 Ústavy SR a tiež právo na spravodlivé súdne konanie podľa Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Ústavný súd SR ukladá porušovateľom povinnosť zdržať sa ďalšieho nezákonného, v zmysle Trestného poriadku, porušovania práv sťažovateľa a aj P. B. a ukladá mu súčasne obnoviť stav pred zásahom, t. j. pred vydaním uznesenia Okresného súdu Košice II č. 5T 138/2011 zo dňa 20. 4. 2012 a uznesenia Krajského súdu v Košiciach č. 5 Tos 30/2012-212 zo dňa 5. 6. 2012, teda zrušiť cit. uznesenie Krajského súdu v Košiciach v plnom rozsahu ako nezákonné a vec vrátiť späť na nové rozhodnutie, ktorým bude cit. uznesenie Okresného súdu Košice II zrušené v plnom rozsahu ako nezákonné s tým, že zároveň samosudca JUDr. B. bude vylúčená z ďalšieho vykonávania úkonov uvedeného trestného konania.

3. Ústavný   súd   SR   ukladá   porušovateľom,   aby   vykonali   opatrenia   na   to,   aby v budúcnosti   sa   neopakovali   prípady,   aby   bol   porušovaný   zákonný   procesný   postup v súdnom konaní takým spôsobom ako v tomto konkrétnom prípade s cieľom zmariť právo na obhajobu obvinených, resp. obžalovaných.

4. Ústavný súd SR priznáva náhradu trov vynaložených sťažovateľmi počas už tu uvedeného   trestného   konania   a   počas   konania   na   Ústavnom   súde   SR   o   tejto   sťažnosti v sume 100 EUR do rúk sťažovateľov do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu... 26.   7.   2012   mi   bolo   doručené   uznesenie   Ústavného   súdu   SR   vedené   pod   sp.   zn. IV. ÚS 339/2012-18 zo dňa 3. 7. 2012 o odmietnutí mojej sťažnosti, ktorým mi tunajší súd moju sťažnosť odmietol...»

Sťažovateľ ďalej uvádza: „... mám za to, že zo strany tunajšieho súdu, resp. skôr zo strany voči mne z nejakého dôvodu zaujatého sudcu tunajšieho súdu sa tu podľa mňa jednoznačne jedná o odmietnutie ochrany ústavnosti podľa Čl. 124 Ústavy SR, alebo skôr o odmietnutie spravodlivosti v tomto konkrétnom prípade a zároveň aj o porušenie môjho a aj P. B. základného práva na súdnu a inú právnu ochranu, resp. na spravodlivé súdne konanie podľa Čl. 46 ods. 1 a podľa Čl. 50 ods. 3 Ústavy SR a podľa Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a zároveň sa jednoznačne jedná aj o akési písomné schválenie tunajším súdom porušenia môjho a P. B. práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa Čl. 46 ods. 1 a podľa Čl. 50 ods. 3 Ústavy SR a podľa Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd namietaných v mojej sťažnosti zo dňa 18. 6. 2012, resp. v jej doplnení zo dňa 25. 6. 2012.“

Na   základe   týchto   skutočností   sťažovateľ   žiada,   aby   ústavný   súd   o   jeho   veci rozhodol týmto nálezom:

«1. Ústavný   súd   konštatuje,   že   uznesenie   Krajského   súdu   v   Košiciach č. 5 Tos 30/2012-212   zo   dňa   5.   6.   2012,   z   formálneho   hľadiska,   čo   sa   týka   výkladu ustanovenia § 32 ods. 6 na jeho prípadnú aplikáciu k ustanoveniu § 32 ods. 1 Trestného poriadku   o vylúčení   sudcu,   je   síce   akože   opodstatnené,   ale   toto   uznesenie,   resp.   jeho odôvodnenie nie založené na správnom právnom posúdení všetkých skutočností, teda najmä či   trestné   spisy   vedené   na   Okresnej   prokuratúre   Košice   II   pod   č.   1   Pv   380/2011 a č. 4 Pv 383/2011 vo veci vznesenia obvinenia voči P. Š. za prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona a vo veci vznesenia obvinenia voči M. Š. za prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, o ktoré sťažovateľ spolu s P. B. žiadali prv na Krajskom riaditeľstve PZ v Košiciach, tiež na Okresnom riaditeľstve PZ v Košiciach a tiež na Obvodnom oddelení PZ Košice – sídlisko KVP v Košiciach s negatívnym výsledkom a až potom na Okresnom súde Košice II, aby tento v rámci svojich právomocí si vyžiadal tieto spisy na potreby prípravy obhajoby sťažovateľa a P. B. v súdnom konaní, sú skutočne „bez právnej relevancie“, tak ako to uviedol samosudca na hlavnom pojednávaní dňa 20. 4. 2012, i napriek tvrdeniam sťažovateľa a P. B., že tieto spisy sa spáchaním skutkov, t. j. povahovo, čiastočne týkajú trestného konania č. 5T 138/2011, a tiež s prihliadnutím na skutočnosť,   že   uvedený   samosudca   v tomto   konkrétnom   súdnom   konaní   niekoľkokrát   za sebou porušil niektoré podstatné ustanovenia Trestného poriadku a aj ustanovenie vyhlášky Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky   č.   543/2005   Z.   z.   o   spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy, čo v   konkrétnom   prípade   vôbec   nedokazuje,   že   uvedený   samosudca   v   uvedenom   trestnom konaní   je   plne   nestranný,   t.   j.   že   má   nedostatok   vnútorného   psychického   vzťahu   ku prejednávanej veci, resp. že tento má subjektívny aspekt nestrannosti, ale práve naopak, čo v   konkrétnom   prípade   celkom   zjavne   a tiež   logicky   dokazuje,   že   ohľadom   uvedeného samosudcu   z   jeho   procesných   úkonov   v uvedenom   trestnom   konaní   nastali   vážne pochybnosti o tom, že tento samosudca takýto vzťah k prejednávanej veci nemá, t. j. že tento trpí objektívnym aspektom nestrannosti, teda že tento samosudca v konkrétom prípade nie je nezávislý,   teda   že   v konečnom   dôsledku   s prihliadnutím   na   tieto   skutočnosti   možno   len skonštatovať,   že   uvedené   uznesenie   Krajského   súdu   v   Košiciach   č.   5   Tos   30/2012-212 zo dňa   5.   6.   2012   a jemu   predchádzajúce   uznesenie   Okresného   súdu   Košice   II   č.   5T 138/2011 zo dňa 20. 4. 2012 o nevylúčení uvedeného samosudcu z vykonávania úkonov uvedeného trestného konania je plne nezákonné, a teda že čo sa týka tohto aktu oboch súdov sa jedná o nezákonný zásah porušovateľov do subjektívnych práv sťažovateľa a aj P. B., a teda že orgán súdu činný v uvedenom trestnom konaní a tiež orgán súdu činný v konaní o námietke zaujatosti vznesenou sťažovateľom a P. B. na hlavnom pojednávaní dňa 20.   4.   2012,   t. j.   Okresný   súd   Košice   II   a   Krajský   súd   v   Košiciach,   svojim   postupom v uvedených súdnych konaniach, sťažovateľovi a aj P. B. porušili resp. im odopreli právo podľa Čl. 46 ods. 1, právo podľa Čl. 50 ods. 3 Ústavy SR a tiež právo na spravodlivé súdne konanie podľa Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Ústavný   súd   ďalej   konštatuje,   že   senát   ústavného   súdu,   pri   predbežnom prerokovaní Sťažnosti sťažovateľa a jej doplnenia podaných súdu dňa 18. 6. 2012 a 25. 6. 2012 odmietnutím sťažnosti podľa ustanovenia § 25 ods. 2 zák. č. 38/1993 Z. z. uznesením sp. zn. IV. ÚS 339/2012-18 zo dňa 3. 7. 2012 sťažovateľovi porušil, resp. sťažovateľovi odoprel právo podľa Čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a právo na spravodlivé súdne konanie podľa Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

3. Ústavný súd SR ukladá porušovateľom povinnosť zdržať sa ďalšieho nezákonného, v zmysle Trestného poriadku, porušovania práv sťažovateľa a aj P. B. a ukladá mu súčasne obnoviť stav pred zásahom, t. j. pred vydaním uznesenia Okresného súdu Košice II č. 5T 138/2011 zo dňa 20. 4. 2012 a uznesenia Krajského súdu v Košiciach č. 5 Tos 30/2012-212 zo dňa 5. 6. 2012, teda zrušiť cit. uznesenie Krajského súdu v Košiciach v plnom, rozsahu ako nezákonné a vec vrátiť späť na nové rozhodnutie, ktorým bude cit. uznesenie Okresného súdu Košice II zrušené v plnom rozsahu ako nezákonné s tým, že zároveň samosudca JUDr. B. bude vylúčená z ďalšieho vykonávania úkonov uvedeného trestného konania.

4. Ústavný   súd   SR   ukladá   porušovateľom,   aby   vykonali   opatrenia   na   to,   aby v budúcnosti   sa   neopakovali   prípady,   aby   bol   porušovaný   zákonný   procesný   postup v súdnom konaní takým spôsobom ako v tomto konkrétnom prípade s cieľom zmariť právo na obhajobu obvinených, resp. obžalovaných.

5. Ústavný súd SR priznáva náhradu trov vynaložených sťažovateľom počas už tu uvedeného trestného konania, počas konania na Ústavnom súde SR o sťažnosti zo dňa 18. 6. 2012 a jej doplnenia zo dňa 25. 6. 2012, a počas konania na Ústavnom súde SR o tejto sťažnosti v sume 100 EUR do rúk sťažovateľa do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.»

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

III.

Sťažovateľ v sťažnosti namieta porušenie svojich základných práv podľa   čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 3 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu a jemu predchádzajúcim postupom a uznesením okresného súdu a jemu predchádzajúcim postupom. Sťažovateľ tiež namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy   a   práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   uznesením   ústavného   súdu   a   jemu predchádzajúcim postupom.

Sťažovateľ namietal porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods.   3   ústavy   a   práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   uznesením   krajského   súdu   a   jemu predchádzajúcim postupom a uznesením okresného súdu a jemu predchádzajúcim postupom už   svojou   sťažnosťou,   ktorá   bola   doručená   ústavnému   súdu   18.   júna 2012   a   doplnená podaním   doručeným   ústavnému   súdu   25.   júna   2012.   Uznesením   ústavného   súdu č. k. IV. ÚS 339/2012-18 z 3. júla 2012 (teda uznesením, ktoré sťažovateľ napadol touto sťažnosťou) bola sťažnosť sťažovateľa odmietnutá podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnená.

Podľa § 24 zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak

a) sa týka veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené,

b) ústavný súd v tej istej veci koná,

c) navrhovateľ sa ním domáha preskúmania rozhodnutia ústavného súdu.

Keďže sťažnosť smerujúca proti uzneseniu krajského súdu a jemu predchádzajúcemu postupu   a   uzneseniu   okresného   súdu   a   jemu   predchádzajúcemu   postupu   sa   týka   veci, o ktorej   už   ústavný   súd   rozhodol,   ústavný   súd   ju   odmietol   podľa   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde ako neprípustnú.

Sťažnosť   sťažovateľa   smerujúcu   proti   uzneseniu   ústavného   súdu   a   jemu predchádzajúcemu postupu ústavný súd tiež odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako neprípustnú z dôvodu, že sťažovateľ sa ňou domáha preskúmania rozhodnutia ústavného súdu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. októbra 2012