znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 457/2015-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. novembra 2015 predbežne   prerokoval   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛,   zastúpeného advokátkou   JUDr.   Denisou   Kubínyiovou,   Piaristická   9,   Trenčín,   vo   veci   namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. 26 P 75/2014 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e : I.

1.   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 18. septembra   2015   doručená   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej   len   „sťažovateľ“),   vo   veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 26 P 75/2014.

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že návrhom podaným okresnému súdu 8. apríla 2014 sa sťažovateľ v konaní vedenom pod sp. zn. 26 P 75/2014 domáhal úpravy styku s jeho maloletými deťmi pochádzajúcimi z manželstva s odporkyňou, a to na čas do rozvodu. Dňa 7. septembra 2015 sťažovateľ požiadal okresný súd o zastavenie tohto konania z dôvodu jeho bezpredmetnosti, pretože okresný súd v inom konaní medzičasom rozsudkom sp. zn. 30 P 24/2014 zo 16. júla 2015 rozhodol o rozvode manželstva sťažovateľa a odporkyne a tiež   rozhodol   o úprave   ich   styku   s maloletými   deťmi   na   čas   po rozvode   (označený rozsudok nadobudol právoplatnosť v časti o rozvode a v časti o úprave styku s maloletými na čas po rozvode sa sťažovateľ odvolal, pozn.).

Podľa sťažovateľa v konaní vedenom pod sp. zn. 26 P 75/2014 aj napriek sťažnosti na prieťahy z 27. júla 2015 adresovanej predsedovi okresného súdu bol okresný súd nečinný, pričom od začatia konania po dobu 17 mesiacov nevykonal vo veci žiadny procesný úkon, čím mal okresný súd porušiť ustanovenie § 176 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého vo veciach starostlivosti súdu o maloletých rozhodne súd bez zbytočného odkladu najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa začatia konania.

3. Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol: „Porušením povinnosti konať vo veci došlo k neistote v právnych vzťahoch, čím bola spôsobená psychická ujma sťažovateľa tým, že na čas do rozvodu nebol upravený jeho styk s maloletými   deťmi,   ktorý   mohol   výrazne   zlepšiť   vzťah   maloletých   detí   k   sťažovateľovi a uľahčiť a skvalitniť výchovu maloletých. V súčasnej dobe sa porušenie nedá odstrániť, nakoľko už bolo právoplatne rozhodnuté o rozvode manželov, a teda konanie o styku s deťmi pre čas do rozvodu nemá opodstatnenie. Ako jedinú satisfakciu pre sťažovateľa za porušenie práv   garantovaných   Ústavou   SR   a   Občianskym   súdnym   poriadkom   vidíme   priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.“

4. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ žiada, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„Základné   právo   sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov, zaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších   predpisov),   bolo   postupom   Okresného   súdu   Trenčín   v   konaní   vedenom pod sp. zn. 26 P/75/2014 porušené.

Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 3.000,- EUR, ktoré   je   Okresný   súd   Trenčín   povinný   sťažovateľovi   zaplatiť   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Porušovateľ je povinný zaplatiť sťažovateľovi náhradu trov konania.“

II.

5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6.   Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7.   Predmetom   konania   ústavného   súdu   je   sťažovateľom   namietané   porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 26 P 75/2014.

8.   V   súlade   so   svojou   judikatúrou   (II.   ÚS   32/00,   I.   ÚS   29/02,   IV.   ÚS   61/03, II. ÚS 298/06, II. ÚS 250/09) ústavný súd poskytuje ochranu základnému právu na konanie bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   len   vtedy,   ak   sa   v čase   podania sťažnosti sťažovateľ nachádzal v stave právnej neistoty, pretože k namietanému porušeniu označeného práva došlo alebo porušenie v tom čase ešte trvalo.

9. Zo sťažnosti sťažovateľa vyplýva, že v čase pred podaním sťažnosti ústavnému súdu na prieťahy v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 26 P 75/2014 (na poštovú prepravu podaná 16. septembra 2015 a ústavnému súdu doručená 18. septembra 2015, pozn.)   požiadal   sťažovateľ   ešte   7.   septembra   2015   okresný   súd,   aby   zastavil   konanie o úpravu   styku   k maloletými   na   čas   do   rozvodu   vedené   pod   sp.   zn.   26   P   75/2014, a to z dôvodu jeho bezpredmetnosti, pretože jeho manželstvo bolo rozvedené a taktiež mal byť upravený styk s maloletými na čas po rozvode medzičasom vyhláseným rozsudkom okresného súdu sp. zn. 30 P 24/2014 zo 16. júla 2015, tak ako to sťažovateľ uvádza aj v sťažnosti.

10. Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľ už minimálne od 7. septembra 2015, kedy sám požiadal o zastavenie konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 26 P 75/2015 o úprave styku k maloletým na čas do rozvodu, t. j. ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu, nemohol byť v právnej neistote týkajúcej sa vývoja procesnej situácie v tomto konaní, ktoré podľa zistenia ústavného súdu bolo napokon na základe tejto žiadosti sťažovateľa aj zastavené   uznesením   okresného   súdu   z 23.   septembra   2015   (sťažovateľovi   malo   byť doručené 25. septembra 2015, pozn.). Z tohto hľadiska sa sťažnosť sťažovateľa adresovaná ústavnému súdu na   prieťahy v konaní,   ktoré ešte pred   jej podaním   sám   žiadal zastaviť z titulu   jeho bezpredmetnosti,   z hľadiska   účelu základného   práva ne prerokovanie   veci bez zbytočných prieťahov v záujme čo najrýchlejšieho odstránenia stavu právnej neistoty u účastníka konania, ktorý sa v záujme jej odstránenia na súd o rozhodnutie obrátil, javí ako účelová a nemajúca základ v aktuálnom vývoji procesnej situácie.

11. Tento skutkový stav bol so zreteľom na obsah sťažnosti, ako aj s prihliadnutím na zmysel   a   účel   ustanovenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   základom   pre   záver   ústavného   súdu,   ktorý   sťažnosť   sťažovateľa   už   po   jej predbežnom   prerokovaní   odmietol   ako   zjavne   neopodstatnenú   (§   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde).

12. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia a úhrady trov konania je viazané na vyslovenie porušenia práva alebo slobody sťažovateľa (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný súd o tých nárokoch sťažovateľa už nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. novembra 2015