znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 457/2013-30

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   24.   októbra   2013 v senáte   zloženom   z   predsedu   Milana   Ľalíka   a   zo   sudcov   Petra   Brňáka   a   Marianny Mochnáčovej prerokoval sťažnosť spoločnosti B. s. r. o., K,, zastúpenej advokátom JUDr. M.   V.,   K.,   vo   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva na prejednanie   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 38 Cb/11/2012 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 38 Cb/77/2008) a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo spoločnosti B. s. r. o., K., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   právo   na   prejednanie záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 38 Cb/11/2012 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 38 Cb/77/2008) p o r u š e n é   b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Košice   II   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   38   Cb/11/2012 p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. Spoločnosti B. s. r. o., K., p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom dvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd Košice II p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Spoločnosti B. s. r. o., K.,   p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 323,48 € (slovom tristodvadsaťtri eur a štyridsaťosem centov), ktorú j e Okresný súd Košice II p o v i n n ý vyplatiť na účet jej právneho zástupcu JUDr. M. V., K., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. I. ÚS 457/2013-19   z   3.   júla   2013   prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o   ústavnom   súde“)   na   ďalšie   konanie   sťažnosť   spoločnosti   B.   s.   r.   o.,   K.   (ďalej   len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu Košice   II   (ďalej   len   „okresný   súd“   alebo   „súd“)   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 38 Cb/77/2008.

2. Porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 od. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vidí sťažovateľka v tom, že „... Spoločnosť B. s. r. o... ako žalobca podala dňa 28. 08. 2007 na Okresnom súde... proti B., s. r. o... K... V., s. r. o... K.... a proti Ľ. M., K. ako žalovaným v 1., 2. a 3. rade žalobu o zaplatenie 15.906,46 EUR s prísl...

Dňa 21. 11. 2007 došlo k vydaniu platobného rozkazu č. k. 36 Rob/303/2007-24... Voči uvedenému platobnému rozkazu podal každý zo žalovaných odpor...

Žiadosťou zo dňa 02. 02. 2009 sa právny zástupca žalobcu dotazoval o informáciu o stave konania kvôli nevytýčeniu termínu pojednávania...

Právny zástupca žalobcu sa žiadosťou zo dňa 06. 05. 2009 opätovne informoval o stave konania a následne žiadosťou zo dňa 26. 06. 2009 žalobca zaslal urgenciu. Okresný súd si dožiadaním zo dňa 13. 10. 2009 vyžiadal od OR PZ SR spis ČVS: ORP – 969/4 – OJP – KE – 2007. Výzvami zo dňa 13. 10. 2009 boli žalovaní vyzvaní, aby predložili potrebné doklady a bolo im zároveň zaslané vyjadrenie žalobcu k odporu...

Okresný súd vo veci v dlhšom časovom úseku, a to od vydania platobného rozkazu, t. j. od 21. 11. 2007 do nariadenia pojednávania, ktoré sa konalo dňa 10. 05. 2010, t. j. vyše dva a pol roka nevykonal takmer žiaden úkon (okrem vykonania jednoduchých úkonov). V dôsledku neustáleho odročovania pojednávaní bolo uznesenie č. k. 38 Cb/77/2008-411 zo dňa 15. 11. 2011, ktorým sa rozhodlo o zastavení konania voči žalovanému v 2. rade a o vylúčení   nároku   žalobcu   proti   žalovanému   v   1.   rade   a   žalovanému   v   3.   rade na samostatné konanie, vydané až po roku a pol od konania prvého pojednávania. V čase od konania posledného pojednávania, ktoré sa konalo dňa 15. 11. 2011, t. j. od vydania uznesenia č. k. 38 Cb/77/2008-411, okresný súd neuskutočnil žiadny úkon okrem vrátenia spisu OR PZ SR ČVS: ORP – 969/4 – OJP – KE – 2007 a pridelenia veci sudcovi JUDr. P. B. dňa 11. 10. 2012...

Sťažovateľ sa domnieva, že konanie vedené pod sp. zn. 38 Cb/77/2008 na Okresnom súde... prebieha neprimerane dlho, t. j. viac ako 5 rokov, a to hlavne v dôsledku neefektívnej práce   a   nečinnosti   súdu,   čo   možno   už   len   na   základe   týchto   skutočností   považovať za nezlučiteľné s imperatívom ustanoveným v čl. 48 ods. 2 ústavy...“.

3. Na základe už uvedeného sťažovateľka ústavnému súdu navrhuje, aby vo veci vydal tento nález:

„1.   Základné   právo   B.   s.   r.   o.   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v   primeranej   lehote   zaručené   v   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 38 Cb/77/2008 porušené bolo.

2. Okresnému súdu Košice II prikazuje v konaní vedenom pod sp. zn. 38 Cb/77/2008 konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. B. s. r. o. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10.000,00 EUR... ktoré mu je Okresný súd Košice II povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. B. s. r. o. priznáva úhradu trov právneho zastúpenia...“

3. Svoju žiadosť o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľka zdôvodnila „... ujmou, ktorá mu vznikla v dôsledku konania Okresného súdu... ktorý svojím postupom mu vytvoril právnu neistotu a ani po viac ako 5 rokoch trvania súdneho sporu nie je zrejmý výsledok tohto súdneho konania“.

4. Na základe žiadosti ústavného súdu predseda okresného súdu v písomnom podaní (sp. zn. 1 SprV/309/2013 z 5. júna 2013) uviedol stručnú chronológiu procesných úkonov vo   veci   a tiež   uviedol: „...   možno   konštatovať,   že   v   konaní   došlo   v   určitom   období k prieťahom...

V tejto súvislosti pokladám za dôležité uviesť, že pojednávanie bolo dvakrát odročené z dôvodu neospravedlnenej neúčasti žalobcu a jeho právneho zástupcu na pojednávaní, raz bolo pojednávanie odročené z dôvodu mimoriadnej udalosti - nahlásenej bomby.

Zároveň, okrem už uvedeného obdobia dlhodobej neprítomnosti zákonného sudcu, ktorému bola vec pridelená, prevyšujúcej šesť týždňov, zákonný sudca od pridelenia vecí v roku 2008 vykazoval ďalšie obdobia neprítomnosti zo zákonných dôvodov...“

5. Sťažovateľka sa k vyjadreniu okresného súdu nevyjadrila (výzvu prevzal právny zástupca 28. augusta 2013).

6.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva podľa označených článkov ústavy a dohovoru. Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných na meritórne rozhodnutie vo veci (napr. I. ÚS 157/02, I. ÚS 66/03).

II.

7.   Z   obsahu   sťažnosti,   k   nej   pripojených   písomností   a   zo   spisu   okresného   súdu sp. zn. 38 Cb/77/2008 a v súčasnosti vedeného pod sp. zn. 38 Cb/11/2012 ústavný súd zistil, že sťažovateľka podala 28. augusta 2007 žalobný návrh proti trom odporcom na zaplatenie sumy 15 906,46 € (479 197,90 Sk) s príslušenstvom. Následne vo veci boli vykonané tieto úkony:

- 21. novembra 2007 okresný súd vydal platobný rozkaz č. k. 36 Rob/313/2007-24, ktorým zaviazal odporcov na zaplatenie istiny s prísl.,

-   6.   decembra   2007   odporca   v 1.   rade   a 3.   rade   podali   odpor   proti   platobnému rozkazu,

- 4. januára 2008 odporca v 2. rade podal odpor proti platobnému rozkazu,

- 8. januára 2008 okresný súd vydal uznesenie č. k. 36 Rob/313/2007-36-38, ktorým uložil odporcom zaplatiť súdny poplatok za podaný odpor,

- 15. januára 2008 odporca v 1. rade požiadal okresný súd o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov,

- 11. februára 2008 odporca v 3. rade požiadal okresný súd o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov,

- 8. apríla 2008 sa sťažovateľka vyjadrila k podaným odporom,

- 9. apríla 2008 okresný súd vyzval odporcu v 1. a 3. rade, aby predložili dôkazy na posúdenie žiadosti o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov,

-   29. apríla 2008 odporca   v 1.   rade a 9.   mája 2008 odporca   v 3.   rade   predložili požadované doklady na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov,

- 2. septembra 2008 okresný súd vydal uznesenie sp. zn. 36 Rob/313/2007, ktorým oslobodil odporcov v 1. rade a 3. rade od platenia súdnych poplatkov,

- vec bola preradená do   registra   pod sp. zn. 38 Cb/77/2008 a 3. decembra 2008 pridelená zákonnému sudcovi JUDr. L. H.,

- opatrením predsedu okresného súdu č. 4/09 z 26. januára 2009 bola vec pridelená 2. februára 2009 na prerokovanie a rozhodnutie sudcovi Mgr. G. F.,

- 6. mája 2009 sťažovateľka žiadala okresný súd o podanie informácie, v akom štádiu je konanie vo veci, lebo od podania odporu sa ešte neuskutočnilo pojednávanie,

- 18. mája 2009 sťažovateľka okresnému súdu oznámila, že nesúhlasí s prerokovaním veci bez nariadenia súdneho pojednávania,

-   26.   júna   2009   a   12.   októbra   2009   sťažovateľka   na   okresnom   súde   urgovala nariadenie súdneho pojednávania,

- 13. októbra 2009 okresný súd požiadal Okresné riaditeľstvo Policajného zboru, Úrad justičnej a kriminálnej polície, odbor justičnej polície K. o zapožičanie spisu ČVS: ORP-969-OJP-KE-2007   a zároveň   vyzval   sporové   strany   na   predloženie   listinných dôkazov,

- 10. novembra 2009 odporca v 1. rade predložil listinné dôkazy,

-   18.   novembra   2009   sa   vyjadrila   sťažovateľka   a   22.   decembra   2009   odporca v 3. rade,

-   10.   mája   2010   sa   uskutočnilo   súdne   pojednávanie,   boli   vypočutí   účastníci sporu; pojednávanie bolo odročené na 2. júl 2010,

-   25.   mája 2010   odporca   v 1.   rade a 15.   júna 2010   odporca   v 3.   rade   predložili listinné dôkazy,

-   30.   júna   2010   právny   zástupca   sťažovateľky   ospravedlnil   svoju   neúčasť na nariadenom pojednávaní a požiadal o odročenie pojednávania na druhú polovicu augusta 2010. Zároveň navrhol vykonanie ďalšieho dokazovania.

- 2. júla 2010 bolo pojednávanie odročené na 15. november 2010,

- 15. novembra 2010 úradným záznamom do súdneho spisu bolo zaznamenané, že súdne pojednávanie sa neuskutočnilo z dôvodu mimoriadnej bezpečnostnej udalosti,

-   2.   februára   2011   bolo   pojednávanie   odročené   pre   neúčasť   sťažovateľky   (bez ospravedlnenia) a odporcov v 1. a 2. rade; pojednávanie bolo odročené na 2. máj 2011,

- 2. mája 2011 sa pojednávanie neuskutočnilo z dôvodu ošetrenia sudcu u lekára; pojednávanie bolo odročené na 7. júl 2011,

-   13.   mája   2011   okresný   súd   nariadené   pojednávanie   na   7.   júl   2011   odročil na 26. september 2011,

-   26. septembra   2011 sa   pojednávanie neuskutočnilo z dôvodu   práceneschopnosti sudcu; toto bolo odročené na 15. november 2011,

- 15. novembra 2011 okresný súd na pojednávaní vypočul účastníkov konania, vydal uznesenie, ktorým zastavil konanie vedené proti odporcovi v 2. rade a konanie vedené proti odporcom v 1. a 3. rade vylúčil na samostatné konanie,

- opatrením predsedu okresného súdu č. 7/2012-1Spr R/1/2012 z 3. októbra 2012 bol spis pridelený na prerokovanie a rozhodnutie sudcovi JUDr. P. B.,

-   opatrením   predsedu   okresného   súdu   č.   10/2012   z 31.   októbra   2012   bol   spis pridelený na prerokovanie a rozhodnutie sudcovi Mgr. G. F.,

- okresný súd vylúčený návrh proti odporcom v 1. a 3. rade zaevidoval pod sp. zn. 38 Cb/11/2012.

- 18. februára 2013 bol okresnému súd doručený návrh sťažovateľky, ktorým vzala späť žalobný návrh proti odporcovi v 1. rade.

III.

8. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd   vyhovie   sťažnosti,   svojím   rozhodnutím   vysloví,   že   právoplatným   rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým   vyhovie   sťažnosti,   priznať   tomu,   koho   práva   podľa   odseku   1   boli   porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

9. Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov. Sťažovateľka zároveň namietala aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne   a   v   primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a   nestranným   súdom   zriadeným zákonom. Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno   v   obsahu   týchto   práv   vidieť   zásadnú   odlišnosť   (II.   ÚS   55/98,   I.   ÚS   132/03, I. ÚS 65/04).

10. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ (m. m. IV. ÚS 221/04). Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi   konania   postupovali   tak,   aby   ochrana   ich   práv   bola   rýchla   a   účinná,   ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda senátu spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

11.   Pri   posudzovaní   otázky,   či   v   súdnom   konaní   došlo   k   zbytočným   prieťahom v konaní,   a   tým   aj   k   porušeniu   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (i), správanie účastníka súdneho konania (ii) a postup samotného súdu (iii). Za súčasť prvého kritéria považuje ústavný súd aj povahu prerokúvanej veci. Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom prípade.

12. Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že predmetom   konania je rozhodovanie   o žalobe o   zaplatenie bližšie   identifikovanej   istiny s príslušenstvom, teda po právnej stránke ide o štandardnú občianskoprávnu vec patriacu do rozhodovacej agendy všeobecného súdnictva.

13.   Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľky v preskúmavanej veci, ústavný súd pri preskúmaní veci zistil okolnosti, na základe ktorých sťažovateľka čiastočne prispela k celkovej dĺžke súdneho konania. Napriek tomu, že sa opakovane   domáhala   nariadenia   termínu   pojednávania,   predsa   sa   dvakrát   (raz ospravedlnene   a raz   bez   ospravedlnenia)   neustanovila   na   nariadené   súdne   pojednávanie vo veci (2. júla 2010 a 2. februára 2011).

14.   Napokon   sa   ústavný   súd   zaoberal   postupom   konajúceho   okresného   súdu v predmetnej veci. Sťažovateľka v sťažnosti nekonkretizovala obdobia, počas ktorých malo dôjsť   k   zbytočným   prieťahom   v napadnutom   konaní,   ale   poukázala   na   celkovú   dĺžku konania. Okresný súd v tomto ohľade nepochybne porušil svoje zákonné povinnosti dané mu procesnoprávnymi predpismi (predovšetkým Občianskym súdnym poriadkom). Konanie na okresnom súde je poznačené ako celok neprimeranou dĺžkou konania, neefektívnosťou a nesústredenosťou. Okresný súd bol napr. nečinný v čase od 9. mája 2008 do 2. septembra 2008 v trvaní tri a pol mesiaca, od 3. septembra 2008 do 30. apríla 2009 v trvaní takmer 8 mesiacov. Ďalej bol okresný súd nečinný od 1. mája 2009 do 13. októbra 2009 v trvaní takmer   päť   a pol   mesiaca   a od   14.   októbra   2009   do   10.   mája   2010   v trvaní   takmer 7 mesiacov. Nečinnosť okresného súdu pokračovala aj po 16. novembri 2011, pretože i keď zastavil   konanie   vedené   proti   odporcovi   v 2.   rade   a konanie   vedené   proti   odporcovi v 1. a 3. rade vylúčil na samostatné konanie, predsa ďalšie úkony vo veci nevykonal.

15.   Aj   vzhľadom   na   uvedené   (pozri   body   7, 11   až   14)   ústavný   súd   z hľadiska prieťahov v konaní hodnotil postup okresného súdu ako celok. Napriek tomu, že okresný súd   ojedinele   vykonával   procesné   úkony   spojené   s   prípravou   pojednávania,   uskutočnil pojednávanie   a doručoval   písomnosti,   v posudzovanej   veci   konal   nekoncentrovane a neefektívne a so značnými prieťahmi vo svojej činnosti.

16. Ústavný súd dospel k názoru, že doterajším postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 38 Cb/11/2012 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 38 Cb/77/2008) už len z dôvodu celkového trvania tohto konania (viac ako 6 rokov), keď v posudzovanej veci nebolo ani raz meritórne rozhodnuté na okresnom súde, došlo u sťažovateľky k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva aby jej záležitosť bola v primeranej lehote prejednaná súdom podľa čl. 6 ods. 1   dohovoru.   V konečnom   dôsledku   okresný   súd   uznal   prieťahy   v posudzovanom súdnom konaní.

17. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

18.   V   nadväznosti   na   tento   výrok   a   v   záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať v aktuálnom súdnom konaní bez zbytočných prieťahov.

19. Aj keď ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 38   Cb/11/2012   (pôvodne   vedenom   pod   sp.   zn.   38   Cb/77/2008)   konal   bez   zbytočných prieťahov, nepovažoval vzhľadom na okolnosti prípadu uplatnenie tejto svojej právomoci za dostatočné na to, aby sa dosiahla vo veci účinná náprava, a preto dospel k záveru, že treba rozhodnúť aj o žiadosti sťažovateľky priznať jej primerané finančné zadosťučinenie. Sťažovateľka v sťažnosti žiadala priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 10 000 € z dôvodov pretrvávajúcej dlhodobej právnej neistoty, ktorá u nej trvá naďalej.

20.   Cieľom   primeraného   finančného   zadosťučinenia   je   dovŕšenie   ochrany porušeného   základného   práva   v   prípadoch,   v   ktorých   sa   zistilo,   že   k porušeniu   došlo spôsobom,   ktorý   vyžaduje   poskytnutie   vyššieho   stupňa   ochrany,   nielen   deklaráciu porušenia,   prípadne   príkaz   na   ďalšie   konanie   bez   porušovania   základného   práva (IV. ÚS 210/04).   Pri   určení   jeho   výšky   ústavný   súd   vychádzal   zo   zásad   spravodlivosti aplikovaných   ESĽP,   ktorý   spravodlivé   finančné   zadosťučinenie   podľa   čl. 41   dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

21.   Vzhľadom   na   doterajšiu   celkovú   dĺžku   konania   vedeného   okresným   súdom pod sp. zn. 38 Cb/112012 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 38 Cb/77/2008), ako aj naplnenie princípu spravodlivosti, zohľadniac tiež výšku požadovanej istiny (čo je v hre) a správanie sťažovateľky   (bod   13)   považoval   ústavný   súd   priznanie   sumy   vo   výške   2   000   € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde. Ústavný súd v tejto súvislosti poznamenáva, že priznanie primeraného finančného zadosťučinenia nepredstavuje realizáciu   práva priznaného čl. 46 ods.   3 ústavy, t. j. primerané finančné zadosťučinenie nemožno stotožňovať s odškodným, s náhradou či už za skutočnú škodu, alebo za ušlý zisk. Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3.

22. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania trovy. Úspešnej sťažovateľke vznikli trovy   konania   z   dôvodu   právneho   zastúpenia   advokátom.   Advokát   vykonal   dva   úkony právnej pomoci, a to prevzatie veci a príprava zastupovania, písomné spracovanie a podanie sťažnosti   ústavnému   súdu   15.   februára   2013.   Odmena za   jeden   úkon   právnych   služieb v zmysle   §   11   ods.   2   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) je 1/6 z výpočtového základu. Za jeden právny úkon vykonaný v roku 2013 prináleží odmena z výpočtového základu, ktorý je 781 €, t. j. 130,16 €, a režijný paušál 7,81 €, teda spolu 137,97 €. Odmena advokátovi za poskytnuté   služby   v konaní   pred   ústavným   súdom   (za   2   úkony   právnych   služieb a 2 x paušálna náhrada) predstavujú sumu 275,94 € plus 20 % DPH (advokát je platcom dane z pridanej hodnoty), teda celkovo predstavuje sumu 331,12 €. Priznanú úhradu trov právneho   zastúpenia   je   okresný   súd   povinný   uhradiť   na   účet   právneho   zástupcu sťažovateľky   (§   31a   zákona   o ústavnom   súde   v spojení   s   §   149   OSP)   v lehote   dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde).

23. Ústavný súd nevyhovel v súlade s čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 4 zákona o ústavnom   súde   tej   časti   sťažnosti,   v   ktorej   sťažovateľka   žiadala   priznať   finančné zadosťučinenie   nad   ústavným   súdom   priznanú   sumu   2   000   €.   Z   uvedených   dôvodov ústavný súd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 5 výroku tohto rozhodnutia.

23. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je   prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.V Košiciach 24. októbra 2013