znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 456/2014-11

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   13.   augusta   2014 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti J. s. r. o., zastúpenej advokátkou JUDr. Emíliou Korčekovou, Novomeského 25, Pezinok, ktorou namieta porušenie svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom Krajského súdu v Bratislave v konaniach vedených pod sp. zn. 3 S 335/2010, 3 S 350/2010, sp. zn. 3 S 351/2010 a sp. zn. 3 S 352/2010, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť obchodnej spoločnosti J. s. r. o. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. marca 2014 doručená sťažnosť spoločnosti J. s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaniach vedených pod sp. zn. 3 S 335/2010, sp. zn. 3 S 350/2010, sp. zn. 3 S 351/2010 a sp. zn. 3 S 352/2010 (ďalej aj „napadnuté konania“).

2.   Sťažovateľka   v sťažnosti   uvádza,   že   predmetom   napadnutých   konaní   je rozhodovanie o jej žalobách o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky (ďalej len „finančné riaditeľstvo“), ktoré podala 23. novembra 2010. Tieto veci boli v záujme rýchlosti a efektívnosti konania spojené na spoločné konanie (ktoré je krajským súdom vedené pod sp. zn. 3 S 335/2010, pozn.), ale minulo sa svojmu účinku. Súčasne   uviedla,   že   Krajská   prokuratúra   v Bratislave   podala   na   základe   jej   podnetov protesty   proti   nezákonným   rozhodnutiam   finančného   riaditeľstva   pri   výkone   daňovej kontroly, čím jej poskytla primeranú ochranu.

3. Sťažovateľka poukazuje na to, že krajský súd je „3 roky a 5 mesiacov absolútne pasívny“ a prvý termín pojednávania určil na 6. máj 2014, i to až po podaní sťažnosti sťažovateľky   predsedovi   krajského   súdu   21.   januára   2014,   ktorý   uznal   jej   sťažnosť za dôvodnú.

4. S poukazom na stav právnej neistoty, ktorý v jej veciach stále trvá, sťažovateľka žiada, aby ústavný súd takto rozhodol:

„...   Základné   právo   obchodnej   spoločnosti   J.   s.   r.   o.   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy...   a podľa   čl.   6   ods. 1   Dohovoru... postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod č. k. 3 S 335/2010 porušené bolo....   Základné   právo   obchodnej   spoločnosti   J.   s.   r.   o.   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy..   a podľa   čl.   6   ods. 1   Dohovoru... postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod č. k. 3 S 350/2010 porušené bolo....   Základné   právo   obchodnej   spoločnosti   J.   s.   r.   o.   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy...   a podľa   čl.   6   ods. 1   Dohovoru... postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod č. k. 3 S 351/2010 porušené bolo....   Základné   právo   obchodnej   spoločnosti   J.   s.   r.   o.   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy...   a podľa   čl.   6   ods. 1   Dohovoru... postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod č. k. 3 S 352/2010 porušené bolo....   Krajskému   súdu   v Bratislave   sa   prikazuje   v konaniach   vedených   pod   č.   k. 3 S 335/2010,   č.   k.   3   S 350/2010,   č.   k.   3 S   351/2010,   č.   k.   3 S   352/2010   konať   bez zbytočných prieťahov.“

5. Sťažovateľka sa v petite domáha aj priznania finančného zadosťučinenie v sume 9 300 € a úhrady trov konania v sume 850,86 €.

II.

6. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7.   Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993   Z. z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho prejednávania.

8. Sťažovateľka v sťažnosti a jej petite namieta, že v napadnutých konaniach pred krajským súdom došlo k porušeniu jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, pretože o jej návrhoch podaných v novembri 2010 krajský súd nekonal a bol pasívny.

9.   Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľka   20. januára   2014   uplatnila   sťažnosť na prieťahy adresované krajskému súdu v napadnutých konaniach, pričom sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy boli ústavnému súdu doručené už 13. marca 2014, teda takmer ihneď po   doručení   odpovede   z krajského   súdu   sp.   zn.   Spr.   2020/2014   zo   7.   februára   2014 zástupcovi sťažovateľky (na kópii je uvedený dátum 4. marec 2014). Podpredseda krajského súdu sťažovateľku v odpovedi na jej sťažnosť navyše ubezpečil, že vec bude „sledovať z hľadiska jej bezprieťahovosti a plynulosti“.

10. Z uvedeného možno vyvodiť, že sťažnosť bola ústavnému súdu podaná v čase, keď ešte nebolo možné dospieť k záveru, že by vyčerpanie právneho prostriedku, ktorý zákon   č.   757/2004   Z.   z.   o súdoch   a o zmene   a doplnení   niektorých   zákonov   v znení neskorších   predpisov   sťažovateľke   na   ochranu   jej   práv   účinne   poskytuje   a   na   použitie ktorého   je   oprávnená   podľa   osobitných   predpisov,   bolo   bezúspešné   a   neprinieslo   ňou sledovaný cieľ.

11.   Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   sťažnosť   podľa   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom   súde   v spojení   s   §   53   ods.   1   zákona   o   ústavnom   súde   odmietol   pre   jej neprípustnosť.

12.   Ústavný   súd   súčasne   konštatuje,   že   sťažnosť   bolo   možné   odmietnuť   aj   pre nesplnenie   zákonom   predpísaných   náležitostí,   keďže   právna   zástupkyňa   sťažovateľky nedoručila ústavnému súdu najmä jasný a zrozumiteľný návrh rozhodnutia (petit), ktorým je podľa   §   20   ods.   3   zákona   o   ústavnom   súde   ústavný   súd   viazaný,   čo   osobitne   platí v prípadoch,   v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich   základných práv a slobôd sú zastúpené advokátom. Návrh na rozhodnutie o sťažnosti (petit), tak ako ho formulovala sťažovateľka   (bod   4   odôvodnenia   tohto   uznesenia),   nezodpovedá   správnemu   označeniu konania, pod ktorou sa v súčasnosti vedie na krajskom súde (pozri pozn. v bode 2). V rámci výroku   sťažnosti   vyhovujúcemu   nálezu   obsahuje   až   štyri   konania,   namiesto   uvedenia jedného   konania,   ktorým   malo   dôjsť   k   porušeniu   konkrétneho   základného   práva   alebo slobody.   Z uvedeného   inter   alia   vyplýva,   že   ústavný   súd   by   –   pre   viazanosť   petitom sťažnosti – nemohol rozhodnúť tak, ako to požadovala sťažovateľka. V splnomocnení, ktoré sťažovateľka   udelila   na   zastupovanie   svojej   právnej   zástupkyni   a ktoré   bolo   pripojené k sťažnosti, nie je výslovne uvedené, že sa udeľuje na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom, čo je v rozpore s § 20 ods. 2 druhou vetou zákona o ústavnom súde, a teda rovnako nespĺňa zákonné požiadavky.

13.   Obidva   uvádzané   nedostatky   sú   síce   odstrániteľné,   ústavný   súd   však sťažovateľku na ich odstránenie nevyzýval, pretože je kvalifikovane zastúpená advokátkou. Ústavný   súd   pripomína,   že   nedostatky   zákonom   predpísaných   náležitostí   vyplývajúce z podania sťažovateľky nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných   náležitostí   podaní   účastníkov   konania   (IV.   ÚS   409/04,   IV.   ÚS   168/05, III. ÚS 357/2010, III. ÚS 206/2010 a iné). Aj v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).

14.   Ústavný   súd   preto   aj   so   zreteľom   na   kvalifikované   právne   zastúpenie sťažovateľky   konštatuje,   že   sťažnosť   je   možné   odmietnuť   aj   pre   nesplnenie   zákonom predpísaných náležitostí podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. augusta 2014