SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 455/2019-6
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. novembra 2019 predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd „postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 40 C 4/2019 a postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Co 193/2019“ a takto
r o z h o d o l :
Ústavnú sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a pre nesplnenie zákonom ustanovených náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnou sťažnosťou podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) doručenou Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) 11. septembra 2019 sa ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“), domáhal vydania nálezu, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie jeho v záhlaví označených základných práv a slobôd podľa Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 40 C 4/2019 a postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Co 193/2019.
2. Z ústavnej sťažnosti a príloh k nej pripojených vyplýva, že na základe návrhu žalobcu ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „žalobca“) okresný súd uznesením č. k. 40 C 4/2019-81 z 25. februára 2019 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým sťažovateľovi ako žalovanému zakázal používať slovom alebo písmom na adresu žalobcu alebo v súvislosti s ním, a to v komunikácii s akoukoľvek osobou či orgánom verejnej moci slová „podvod, člen organizovanej skupiny, člen bytovej mafie, alebo synonymické výrazové prostriedky“ do právoplatného skončenia konania. Proti tomuto rozhodnutiu sa sťažovateľ odvolal. Krajský súd uznesením sp. zn. 5 Co 193/2019 napadnuté uznesenie potvrdil.
3. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou domáha, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že postupom okresného súdu, ako aj postupom krajského súdu v označenom konaní došlo k porušeniu jeho základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý súdny proces, pričom „vyslovenie takéhoto nálezu má význam aj z preventívneho hľadiska, aby sa do budúcna takáto situácia neopakovala“. K tomu odcitoval príslušné znenia článkov ústavy a dohovoru a poukázal na podstatu týchto práv, odkazujúc na judikatúru ústavného súdu.
4. Na základe uvedeného sťažovateľ v petite ústavnej sťažnosti žiada, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:
„Základné právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn.: 40C/4/2019 porušené boli.
Základné právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. I Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu Košice v konaní vedenom pod sp. zn.: 5Co/193/2019 porušené boli.“
II.
5. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
7. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).
8. Podľa § 45 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazaný rozsahom a dôvodmi návrhu na začatie konania, ak § 89 neustanovuje inak.
9. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak.
10. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania, a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou, f) ktorý je podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
11. Predpokladom úspešného uplatnenia námietky porušenia základných práv a slobôd v konaní pred ústavným súdom je podanie podania vo forme ustanovenej § 40 zákona o ústavnom súde, ako aj splnenie všeobecných a osobitných náležitostí ustanovených § 39 ods. 3 a 4, § 43 ods. 1 a 2 a § 123 zákona o ústavnom súde a ďalších procesných podmienok vyplývajúcich z § 124 zákona o ústavnom súde.
12. Podľa § 39 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak tento zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, a podpis.
13. Podľa § 43 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 39 musí obsahovať aj dátum narodenia navrhovateľa, ak ide o fyzickú osobu, identifikačné číslo navrhovateľa, ak ide o právnickú osobu, bydlisko alebo sídlo navrhovateľa, označenie subjektu, proti ktorému návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.
14. Podľa § 123 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavná sťažnosť musí okrem všeobecných náležitostí návrhu na začatie konania podľa § 43 obsahovať
a) označenie toho, kto podľa sťažovateľa porušil jeho základné práva a slobody,
b) označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým podľa sťažovateľa boli porušené jeho základné práva a slobody,
c) označenie základných práv a slobôd, ktorých porušenie sťažovateľ tvrdí,
d) konkrétne skutkové a právne dôvody, pre ktoré malo podľa sťažovateľa dôjsť k porušeniu jeho základných práv a slobôd.
15. Podľa § 123 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažovateľ k ústavnej sťažnosti musí pripojiť aj kópiu právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu, ktorým malo dôjsť k porušeniu jeho základných práv a slobôd.
III.
16. Ako z citovaných ustanovení zákona o ústavnom súde vyplýva, uplatnenie právomocí ústavného súdu je viazané na splnenie viacerých formálnych aj obsahových náležitostí ústavnej sťažnosti.
17. Ústavný súd, vychádzajúc z obsahu ústavnej sťažnosti pri jej predbežnom prerokovaní, zistil, že hoci bola koncipovaná sťažovateľom, ktorý je zároveň advokátom, úplne v nej absentujú právne dôvody namietaného porušenia ním označených práv postupom okresného súdu a krajského súdu, ktorých uvedenie je jednou z osobitných náležitostí ústavnej sťažnosti podľa § 123 ods. 1 písm. d) zákona o ústavnom súde.
18. Odôvodnenie ústavnej sťažnosti (bod 3) obsahuje iba strohé konštatovanie sťažovateľa, že bolo nariadené neodkladné opatrenie, proti ktorému podal odvolanie, ako aj konštatovanie, že všeobecné súdy porušili ním označené práva, avšak bez toho, aby uviedol akým spôsobom sa mali všeobecné súdy označeného zásahu do jeho práv dopustiť. Ústavnej sťažnosti chýba ústavnoprávne relevantné odôvodnenie ako východiskový rámec pre ústavný prieskum napadnutého postupu (pravdepodobne aj rozhodnutí, pozn.) okresného súdu a krajského súdu (§ 43 ods. 1 v spojení s § 45 zákona o ústavnom súde).
19. Ústavný súd po dôkladnom zvážení veci nevyzýval sťažovateľa na odstránenie opísaného nedostatku podľa § 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde, pretože sťažovateľ ako advokát je osoba znalá práva, a v zmysle čl. 11 ods. 3 Civilného sporového poriadku v spojení s § 62 zákona o ústavnom súde sa považuje za schopného konať s náležitou znalosťou veci spojenou s jeho odbornosťou, pričom ide o kľúčový nedostatok spočívajúci v absencii odôvodnenia ústavnej sťažnosti ústavnoprávnou argumentáciou (teda nie „len“ o formálny nedostatok). Ústavný súd v rámci svojej judikatúry sťažovateľom opakovane pripomína, že nedostatok právne relevantného odôvodnenia ústavnej sťažnosti má vo vzťahu k namietaným porušeniam toho-ktorého základného práva alebo slobody významné procesné dôsledky, pretože ústavný súd nie je skutkovým súdom ani ďalšou inštanciou v systéme všeobecného súdnictva, takže bez splnenia uvedenej podmienky ústavný súd o návrhoch sťažovateľa uvedených v petite ani nemôže rozhodovať (napr. III. ÚS 149/04, III. ÚS 206/2010, III. ÚS 357/2010, III. ÚS 131/2012, III. ÚS 26/2016 a iné).
20. Je základnou povinnosťou sťažovateľa, aby opísal nielen skutkový stav, z ktorého vyvodzuje svoj procesný nárok na ochranu poskytovanú ústavným súdom, ale uviedol najmä právne argumenty a právne posúdenie predloženého sporu. Iba strohé konštatovanie bez ďalšieho nie je dostačujúcim odôvodnením, na základe ktorého by ústavný súd mohol a mal preskúmať sťažovateľom tvrdené porušenie ústavou a dohovorom zaručené práva. Uvedené platí o to viac v konkrétnej veci, keďže ak ide o vlastnú kauzu advokáta, od ktorého sa očakáva, že pozná zmysel úkonov právnej služby a vykonáva ich tak, aby boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie. Aj v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo.
21. Z uvedených dôvodov ústavný súd ústavnú sťažnosť odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. c) zákona o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
22. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti bolo bez právneho významu rozhodovať o návrhu sťažovateľa obsiahnutom v jej petite.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 19. novembra 2019
Jana Baricová
predsedníčka senátu