znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 455/2011-31

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   23.   novembra   2011 predbežne prerokoval sťažnosť M. M., t. č. vo väzbe, zastúpeného advokátom Mgr. R. T., PhD., B., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 3 písm. b) a c) a čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. IV/1 GPt 153/10 a jej upovedomením č. k. IV/1 GPt 153/10-67 z 21. júna 2011 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. M.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. augusta 2011 doručená sťažnosť M. M. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 3 písm. b) a c) a čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. IV/1 GPt 153/10 (ďalej aj „napadnuté konanie“) a jej upovedomením č. k. IV/1 GPt 153/10-67 z 21. júna 2011 o vybavení opakovaného podnetu sťažovateľa z 11. júna 2011.

2.   Zo   sťažnosti   a z jej príloh   vyplýva, že sťažovateľ   je uznesením   vyšetrovateľa odboru Západ Úradu boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru (ďalej len „vyšetrovateľ“) sp. zn. ČVS: PPZ-112/BOK-Z-2008 z 13. júla 2009 trestne stíhaný pre prečin krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“) formou účastníctva podľa § 21 ods. 1 písm. b) Trestného zákona. Uznesením sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Považská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 0 Tp 16/2010 z 3. apríla 2010 v spojení   s uznesením   Krajského   súdu   v Trenčíne   (ďalej   len   „krajský   súd“)   sp.   zn. 23 Tpo 12/2010 z 15. apríla 2010 bol sťažovateľ s účinnosťou od 1. apríla 2010 vzatý do väzby z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. b) a c) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“). Prípravné konanie v predmetnej   trestnej   veci   sťažovateľa   bolo   ukončené   30.   septembra   2010   podaním obžaloby   prokurátorom   Okresnej   prokuratúry   Považská   Bystrica   (ďalej   len   „okresná prokuratúra“) pod sp. zn. Pv 1174/07 na okresnom súde.

3.   Podľa   názoru   sťažovateľa   sa   vyšetrovateľ   počas   prebiehajúceho   prípravného konania   dopustil   viacerých   zákonne   a ústavne   rozporných   konaní,   a preto   požiadal dozorujúceho   prokurátora   okresnej   prokuratúry   o preskúmanie   postupu   vyšetrovateľa. Prokurátor   okresnej   prokuratúry   na   podnety   sťažovateľa   reagoval   formou   upovedomení vydaných pod sp. zn. Pv 1174/2007 zo 16. apríla 2010, 7. mája 2010 a 10. mája 2010, v rámci   ktorých   nezistil   namietanú   nezákonnosť   v   postupe   vyšetrovateľa.   Následne sťažovateľ využitím účinného prostriedku nápravy, ktorým bol podnet podľa § 31 zákona č. 153/2001   Z.   z.   o prokuratúre   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o prokuratúre“), viacerými podnetmi napadol na Krajskej prokuratúre v Trenčíne (ďalej len „krajská prokuratúra“) zákonnosť postupu vyšetrovateľa a prokurátora okresnej prokuratúry v jeho   trestnej   veci.   Prokurátorka   krajskej   prokuratúry   upovedomením sp. zn. 1 KPt 1049/09 z 2. júna 2010 oznámila sťažovateľovi, že v postupe vyšetrovateľa a prokurátora okresnej prokuratúry nezistila nezákonný postup. Proti spôsobu vybavenia podnetov   prokurátorkou   krajskej   prokuratúry   podal   sťažovateľ   opakovaný   podnet   na generálnej   prokuratúre,   ktorý   bol   vybavený   upovedomením   prokurátora   generálnej prokuratúry   sp.   zn.   IV/1   GPt   153/10   z 22.   októbra   2010   a v ktorom,   podľa   názoru sťažovateľa „...   na   námietky   uvedené   v opakovanom   podnete   reagované   nebolo...“. Obdobne tomu malo byť aj po podaní opakovaného podnetu z 11. júna 2011, ktorý bol vybavený   upovedomením   generálneho   prokurátora   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „generálny prokurátor“) sp. zn. IV/1 GPt 153/10 z 21. júna 2011, „... na námietky uvedené v ďalšom opakovanom podnete reagované nebolo...“.

4.   Sťažovateľ   v ďalšom   zopakoval   svoje   tvrdenia   o   nezákonnosti   postupu vyšetrovateľa, ktorého postup bol odobrený prokurátorom okresnej a krajskej prokuratúry a v ostatnom   až   generálnym   prokurátorom,   pričom   svoju   argumentáciu   koncentroval   do ôsmich bodov, v ktorých namietal, že

„- odmietnutím vyhotovenia kópie zápisnice z môjho výsluchu ako obvineného dňa 02.   04.   2010...   z dôvodu   nemožnosti   zinkasovania   platby   za   náklady   spojené   s jej vyhotovením pre neprítomnosť administratívnej pracovníčky vyšetrovateľ porušil Trestný poriadok...

- odmietnutím mojej žiadosti o nazretie do vyšetrovacieho spisu dňa 02. 04. 2010... z dôvodu nedostatku času vyšetrovateľ porušil Trestný poriadok...

- neumožnením telefonovania mojim obhajcom... vyšetrovateľ neoprávnene zasiahol do môjho práva na inú právnu ochranu, na obhajobu a na súkromie...

- neumožnením telefonovania mojej družke... vyšetrovateľ neoprávnene zasiahol do môjho práva na inú právnu ochranu a na súkromie...

- zadržaním mojej korešpondencie... z dôvodu zmienky o vyšetrovanej veci, čo by mohlo mať negatívny vplyv na priebeh trestného konania, vyšetrovateľ porušil moje právo na inú právnu ochranu a právo na rešpektovanie korešpondencie...

-   neumožnením   prijatia   nárokových   návštev   vo   väzbe   v stanovených   termínoch... vyšetrovateľ neoprávnene zasiahol do môjho práva na inú právnu ochranu a na súkromie...

-   vybavením   opakovaného   podnetu...   nepríslušným   prokurátorom   generálnej prokuratúry   upovedomením č.   k.   IV/1   GPt   153/10-43   z 22.10.2010 bolo   porušené   moje právo na inú právnu ochranu a právo na obhajobu...

- moje žiadosti o preskúmanie postupu vyšetrovateľa, podnet a opakovaný podnet... neboli   vybavené   spôsobom   ustanoveným   zákonom   (Trestným   poriadkom   a zákonom o prokuratúre),   ich   vybavenia   boli   arbitrárne   a nepreskúmateľné...“,   ktoré   pochybenia v postupe   vyšetrovateľa   a orgánov   prokuratúry   v prípravnom   konaní „... generálna prokuratúra   v konaní   o ďalšom   opakovanom   podnete   v zmysle   svojich   povinností a oprávnení nenapravila“.

5. V nadväznosti na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Základné práva M. M. podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 3 Ústavy... a podľa čl. 6 ods. 3 písm. b), c) a čl. 8 ods. 1 a ods. 2 Dohovoru... postupom Generálnej prokuratúry... v konaní vedenom pod sp. zn. IV/1 GPt 153/10 porušené boli.

2. Generálnej prokuratúre... sa prikazuje o ďalšom opakovanom podnete M. M. zo dňa 11. 06. 2011 znova konať a rozhodnúť.

3.   Generálnej   prokuratúre...   sa   zakazuje   pokračovať   v porušovaní   označených základných práv M. M.

4. Ústavný súd... priznáva M. M. ako primerané finančné zadosťučinenie sumu vo výške 15.000,- €...

5. Generálna prokuratúra... je povinná uhradiť trovy konania...“

II.

6. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7.   Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

8. V sťažnosti je oddelený petit od jej ostatných častí. Ústavný súd je podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde viazaný návrhom na začatie konania. Viazanosť ústavného súdu   návrhom   sa   vzťahuje   zvlášť   na   návrh   výroku   rozhodnutia,   ktorého   sa   sťažovateľ domáhal.   Ústavný   súd   môže   rozhodnúť len   o tom,   čoho   sa   sťažovateľ   domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv (čl. 2 ods. 2 ústavy).

9. Podstatou sťažovateľom podanej sťažnosti je jeho nesúhlas s postupom orgánov prokuratúry   pri   spôsobe   vybavenia   jeho   žiadostí   o preskúmanie   postupu   vyšetrovateľa podľa   § 210   Trestného   poriadku   a následne   podaných   podnetov,   resp.   opakovaných podnetov podľa § 31 a nasl. zákona o prokuratúre, o ktorých v ostatnom 21. júna 2011 rozhodol generálny prokurátor v napadnutom konaní.

10. Podľa § 10 ods. 1 zákona o prokuratúre generálny prokurátor riadi a kontroluje činnosť   všetkých   prokuratúr   vrátane   vojenských   prokuratúr.   Na   plnenie   úloh   vydáva služobné predpisy, príkazy a pokyny, ktoré sú záväzné pre všetkých prokurátorov, právnych čakateľov   prokuratúry   a ostatných   zamestnancov.   Podľa   §   16   zákona   o prokuratúre generálny prokurátor vykonáva osobne pôsobnosť uvedenú v § 11 a 12 a § 13 ods. 1 tohto zákona a v ostatných prípadoch môže poveriť prokurátora, aby konal v jeho mene. Podľa § 17   zákona   o   prokuratúre   prokurátor   vykonáva   svoju   pôsobnosť   v trestnom   konaní v rozsahu   ustanovenom   osobitnými   zákonmi   a v rámci   neho   vykonáva   dozor   nad zachovávaním zákonnosti v prípravnom konaní.

11.   Podľa   §   31   ods.   1   zákona   o prokuratúre   prokurátor   preskúmava   zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov   a súdov   v   rozsahu   vymedzenom   zákonom   aj   na   základe   podnetu,   pričom   je oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa   osobitných   zákonov   výlučne   príslušné   iné   orgány.   Podľa   §   31   ods.   2   zákona o prokuratúre podnetom sa rozumie písomná alebo ústna žiadosť, návrh alebo iné podanie fyzickej   osoby   alebo   právnickej   osoby,   ktoré   smeruje   k tomu,   aby   prokurátor   vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti, najmä aby... vykonal iné opatrenia na odstránenie porušenia   zákonov   a   ostatných   všeobecne   záväzných   právnych   predpisov,   na   ktorých vykonanie je podľa zákona oprávnený. Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu   opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2). Podľa § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre ďalší opakovaný podnet v tej istej veci vybaví nadriadený prokurátor uvedený v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti. Ďalším opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej veci. Podľa § 54 ods. 2 písm. a) zákona o prokuratúre na účel vybavenia podnetu sa nadriadeným prokurátorom rozumie generálny prokurátor, ak ide o špeciálneho prokurátora, prokurátora generálnej prokuratúry okrem   prokurátora   Úradu   špeciálnej   prokuratúry,   krajského   prokurátora,   vyššieho vojenského   prokurátora,   prokurátora   krajskej   prokuratúry   alebo   prokurátora   vyššej vojenskej prokuratúry.

12. Podľa   svojej   konštantnej   judikatúry   ústavný   súd   nie   je   súčasťou   systému všeobecných   súdov,   ale   podľa   čl. 124   ústavy   je   nezávislým   súdnym   orgánom   ochrany ústavnosti.   Pri uplatňovaní   tejto   právomoci   nie   je   úlohou   ústavného   súdu   zastupovať všeobecné   súdy,   resp.   iné   orgány   verejnej   moci,   ktorým   predovšetkým   prislúcha interpretácia   a aplikácia   zákonov.   Úloha   ústavného   súdu   sa   obmedzuje   na   kontrolu zlučiteľnosti   účinkov   takejto   interpretácie   a aplikácie   s ústavou   alebo   kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách (napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04,   I. ÚS 74/05).   Právomoc   ústavného   súdu   konať   a rozhodovať   podľa   čl. 127 ods. 1 ústavy o namietaných porušeniach ústavou alebo príslušnou medzinárodnou zmluvou garantovaných práv a slobôd je determinovaná princípom subsidiarity, v zmysle ktorého ústavný súd o namietaných zásahoch rozhoduje len v prípade, že je vylúčená právomoc všeobecných súdov, resp. iných orgánov verejnej moci, alebo v prípade, že účinky výkonu tejto   právomoci   príslušným   kompetentným   orgánom   verejnej   moci   nie   sú   zlučiteľné so súvisiacou ústavnou úpravou alebo úpravou v príslušnej medzinárodnej zmluve.

13. V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej   súvislosti   medzi označeným základným právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Preto, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sťažovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a   túto   odmietne   (obdobne   napr.   III. ÚS 263/03,   II. ÚS 98/06,   III. ÚS 300/06, III. ÚS 198/07).

14.   Po   oboznámení   sa   s obsahom upovedomenia   generálneho   prokurátora   sp.   zn. IV/1 GPt 153/10 z 21. júna 2011 ústavný súd konštatuje, že generálny prokurátor konal v medziach   svojej   právomoci,   keď   príslušné   ustanovenia   podstatné   pre   posúdenie   veci interpretoval   a aplikoval   v súlade   s ich   obsahom,   a jeho   úvahy   sú   logické,   legitímne a právne akceptovateľné. Jeho postup bol v súlade so zákonom a ústavne konformný, po preskúmaní ktorého ústavný súd nezistil príčinnú súvislosť so sťažovateľom namietaným porušením ním označených základných práv, čo zakladá dôvod odmietnutia sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

15. Navyše, už spomínaný princíp subsidiarity (bod 12) determinuje aj pôsobnosť ústavného súdu v tom smere, že pokiaľ ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej   osoby   alebo   právnickej   osoby   zistí,   že   ochrany   toho   základného   práva   alebo slobody, porušenie ktorých sťažovateľ namieta, sa môže domôcť využitím jemu dostupných a aj   účinných   právnych   prostriedkov   nápravy,   prípadne   iným   zákonom   upraveným spôsobom   pred   iným   súdom   alebo   pred   iným   štátnym   orgánom,   musí   takúto   sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie (m. m. I. ÚS 6/04, IV. ÚS 179/05, IV. ÚS 243/05, II. ÚS 90/06, III. ÚS 42/07).

16. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na svoj ustálený právny názor, podľa ktorého je trestné konanie od svojho začiatku až po svoj koniec procesom, v rámci ktorého môžu   orgány   činné   v   trestnom   konaní   a   vo   veci   konajúce   všeobecné   súdy   naprávať, resp. korigovať   pochybenia,   ku   ktorým   došlo   v   predchádzajúcich   štádiách   trestného konania. Spravidla až po právoplatnom skončení trestného konania možno na ústavnom súde   namietať   pochybenia,   ktoré   mohli   spôsobiť   porušenie   práv   a   slobôd   označených v čl. 127 ods. 1 ústavy a ktoré neboli odstránené v jeho priebehu (m. m. napr. III. ÚS 18/04, III. ÚS 75/05, IV. ÚS 76/05, IV. ÚS 226/2010).

17.   V   danom   prípade   prokurátor   okresnej   prokuratúry   podal   v trestnej   veci sťažovateľa 6. augusta 2010 na okresnom súde obžalobu, toto trestné konanie nie je dosiaľ právoplatne skončené. Platná právna úprava v súčasnom štádiu trestného konania umožňuje sťažovateľovi v rámci uplatnenia práva na obhajobu namietať právne účinným spôsobom porušenie   svojich   základných   práv   a slobôd   garantovaných   ústavou   v dôsledku nezákonného   postupu   vyšetrovateľa   a prokurátora   okresnej   prokuratúry   vykonávajúceho dozor nad zachovávaním zákonnosti trestného stíhania v jeho trestnej veci. Tak súd prvého stupňa konajúci v trestnej veci sťažovateľa, ako aj odvolací súd v prípade podania odvolania sťažovateľom   proti   rozsudku   okresného   súdu   sú   súdmi   s plnou   jurisdikciou,   v   ktorých právomoci je posúdenie všetkých relevantných skutkových aj právnych okolností prípadu. Ich právomoc sa vzťahuje aj na posúdenie zákonnosti a ústavnosti postupu orgánov činných v trestnom   konaní v štádiu   prípravného trestného   konania vrátane posúdenia   prípadného porušenia práva na obhajobu, resp. iných práv. Skutočnosť, že v sťažovateľovej trestnej veci je oprávnený konať a rozhodovať všeobecný súd, vylučuje právomoc ústavného súdu na konanie o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy pre porušenie sťažovateľom označených práv. Pokiaľ by ústavný súd na túto skutočnosť neprihliadal, poprel by účel a zmysel (i) trestného konania   vedeného   pred   príslušným   všeobecným   súdom,   (ii)   opravných   prostriedkov v trestnom   konaní,   ktorým   je   okrem   iného   náprava   procesných   pochybení   vo   veci konajúcich orgánov verejnej moci (orgánov činných v trestnom konaní a súdov).

18. V nadväznosti na sťažovateľom prednesené námietky k postupu vyšetrovateľa v prípravnom   konaní,   ako   aj   k postupu   prokurátora   okresnej,   krajskej   a aj   generálnej prokuratúry (pozri bod 4) ústavný súd pripomína, že sťažovateľom prednesené námietky boli   už   predmetom   posúdenia   ústavným   súdom,   a to   v jeho   rozhodnutí   č.   k. II. ÚS 119/2011-23   z 30.   marca   2011.   V zmysle   záverov   uvedených   v tomto   rozhodnutí ústavného   súdu,   ako   aj   z už   uvedeného   v bode   15   možno   v okolnostiach   danej   veci uzavrieť, že sťažovateľom namietaný nezákonný a neústavný postup vyšetrovateľa, ako aj rozhodovanie príslušných súčasti prokuratúry (okresnej, krajskej a generálnej), a to až po vydanie   v poradí   ostatného   upovedomenia   generálneho   prokurátora   z 21.   júna   2011 nemohlo byť predmetom ústavného prieskumu, pretože postup vyšetrovateľa a rozhodnutia príslušných súčasti prokuratúry mohli byť a boli preskúmané v ďalšom inštančnom postupe (princíp subsidiarity). Pokiaľ ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby   alebo   právnickej   osoby   zistí,   že   ochrany   toho   základného   práva   alebo   slobody, porušenie ktorých   namieta, sa sťažovateľ môže domôcť využitím jemu dostupných   a aj účinných   právnych   prostriedkov   nápravy   pred   iným   súdom,   musí   takúto   sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie (napr. I. ÚS 103/02).

19.   Namietané   pochybenia   vyšetrovateľa   a orgánov   prokuratúry   rozhodujúcich v inštančnom postupe preto vnímal ústavný súd ako súčasť širšej argumentácie sťažovateľa vo   vzťahu   v petite   označenému   rozhodnutiu   generálneho   prokurátora „o ďalšom opakovanom   podnete   M.   M.   zo   dňa   11.   06.   2011“, ktorého   pendantom   je   ostatné rozhodnutie (upovedomenie) sp. zn. IV/1 GPt 153/10 z 21. júna 2011. Ústavný súd v tomto ohľade vychádzal z obsahu § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde (pozri bod 8) rešpektujúc dispozičné oprávnenie sťažovateľa, kvalifikovane zastúpeného advokátom, s prihliadnutím na rozhodnutie ústavného súdu č. k. II. ÚS 119/2011-23 z 30. marca 2011 a rešpektujúc princíp subsidiarity.

20.   V neposlednom   rade   „ústavný   súd   poukazuje   na   obsah   §   10   zákona o prokuratúre,   podľa   ktorého generálny   prokurátor   vydáva   na   plnenie   úloh   služobné predpisy,   príkazy   a pokyny,   ktoré   sú   záväzné   pre   všetkých   prokurátorov,   právnych čakateľov   prokuratúry   a ostatných   zamestnancov,   a tiež   na   ustanovenie   §   16   zákona o prokuratúre, podľa ktorého generálny prokurátor môže (okrem pôsobnosti vymedzenej v § 11 a § 12 a § 13 ods. 1 zákona o prokuratúre) poveriť iných prokurátorov, aby konali v jeho mene. Z doterajšej rozhodovacej činnosti je ústavnému súdu známe, že generálny prokurátor svojimi príkazmi upravuje pôsobnosť prokurátorov podliehajúcich jeho riadiacej právomoci   (aj   prokurátorov   generálnej   prokuratúry)   vrátane   aprobačných   oprávnení vybavovať   v zastúpení   generálneho   prokurátora   opakované podnety   podľa   §   34   zákona o prokuratúre   (pozri   napríklad   IV.   ÚS   113/04,   III.   ÚS   216/09)“   (III.   ÚS   79/2011). Vzhľadom   na   uvedené   potom   skutočnosť,   že   opakovaný   podnet   sťažovateľa   vybavil prokurátor   generálnej   prokuratúry,   ešte   neznamená,   že   podnet   sťažovateľa   nevybavil príslušný prokurátor.

21. Keďže bola sťažnosť odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch sťažovateľa v danej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. novembra 2011