SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
I. ÚS 454/2022-43
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Miloša Maďara a sudcov Jany Baricovej (sudkyňa spravodajkyňa) a Rastislava Kaššáka v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného advokátom JUDr. Milošom Gerom, Štefánikova 1, Bytča, proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 2 Ndob 21/2021 zo 16. februára 2022 takto
r o z h o d o l :
1. Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 2 Ndob 21/2021 zo 16. februára 2022 b o l i p o r u š e n é základné práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd.
2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 2 Ndob 21/2021 zo 16. februára 2022 z r u š u j e a v e c v r a c i a Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavná sťažnosť sťažovateľa, argumentácia sťažovateľa a skutkový stav veci
1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 8. júna 2022 domáhal vyslovenia porušenia čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) č. k. 2 Ndob 21/2021 zo 16. februára 2022 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“). Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť najvyššiemu súdu na ďalšie konanie.
2. Z napadnutého uznesenia, ktoré sťažovateľ pripojil k ústavnej sťažnosti, vyplýva, že ním najvyšší súd v spore sťažovateľa (žalobcu) proti obci (žalovanej) o zaplatenie sumy 6 190,99 eur s príslušenstvom, o námietke zaujatosti uplatnenej sťažovateľom proti sudcom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) rozhodol tak, že sudcovia krajského súdu JUDr. J. T. a JUDr. I. R. nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. 4 Cb 1/2008, keďže nezistil žiadne skutočnosti významné z hľadiska § 49 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“), ktoré by spochybňovali ich nezaujatosť a nestrannosť; konanie o námietke zaujatosti proti sudkyni krajského súdu JUDr. D. B. najvyšší súd zastavil, keďže jej 31. decembra 2021 zanikla funkcia sudcu.
3. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti tvrdí, že najvyšší súd o námietke zaujatosti uplatnenej sťažovateľom proti sudcom krajského súdu rozhodol predčasne, v rozpore s právnou úpravou doručovania písomností do vlastných rúk (§ 111 CSP), keďže do dňa podania ústavnej sťažnosti sťažovateľovi vystupujúcemu v procesnom postavení žalobcu, ktorý nebol zastúpený advokátom, nebolo doručené rozhodnutie najvyššieho súdu o námietke zaujatosti uplatnenej sťažovateľom proti členkám senátu najvyššieho súdu 2 Ndob, o ktorej rozhodoval senát najvyššieho súdu 1 Ndob. Týmto vadným postupom najvyššieho súdu bolo porušené základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu.
4. Vzhľadom na zrejmý rozpor medzi tvrdením sťažovateľa, že v konaniach o námietkach zaujatosti sudcov najvyššieho súdu nebol zastúpený advokátom, a skutočnosťou, že najvyšší súd v záhlaví napadnutého uznesenia uviedol, že sťažovateľa zastupoval advokát JUDr. Miloš Gero, ústavný súd listom č. k. Rvp 1394/2022-14 z 27. júna 2022 vyzval najvyšší súd na vyjadrenie k ústavnej sťažnosti [§ 60 ods. 2 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)].
5. Najvyšší súd v liste č. k. KP 3/2022-264, Nobs 95/2022 z 18. júla 2022 uviedol, že ponecháva rozhodnutie o ústavnej sťažnosti na úvahe ústavného súdu. K vyjadreniu najvyššieho súdu bolo pripojené stanovisko predsedníčky senátu 2 O najvyššieho súdu JUDr. B. M., v ktorom uviedla, že najvyšší súd uznesením č. k. 1 Ndob 2/2022 z 19. januára 2022 rozhodol tak, že JUDr. B. M. a JUDr. I. I. nie sú vylúčené z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na najvyššom súde pod sp. zn. 2 Ndob 21/2021 s tým, že na námietku proti Mgr. S. P. neprihliadol. Uvedené uznesenie najvyššieho súdu bolo doručené právnemu zástupcovi sťažovateľa – advokátovi JUDr. Milošovi Gerovi s poukazom na § 110 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak má strana zástupcu so splnomocnením na celé konanie, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi, pričom nadobudlo právoplatnosť 25. februára 2022. O námietke zaujatosti uplatnenej sťažovateľom proti sudcom krajského súdu najvyšší súd rozhodol uznesením č. k. 2 Ndob 21/2021 zo 16. februára 2022, ktoré bolo z najvyššieho súdu expedované krajskému súdu 17. marca 2022 spolu s predloženým spisom sp. zn. 4 Cb 1/2008 na ďalší procesný postup.
6. Ústavný súd listom č. k. Rvp 1394/2022-20 z 1. augusta 2022 vyzval advokáta JUDr. Miloša Gera na odstránenie nedostatku ústavnej sťažnosti, ako aj na oznámenie, ako naložil so zásielkou obsahujúcou uznesenie najvyššieho súdu č. k. 1 Ndob 2/2022 z 19. januára 2022, a to nielen vo vzťahu k sťažovateľovi, ale aj k jej odosielateľovi.
7. Advokát JUDr. Miloš Gero v liste z 10. augusta 2022 odstránil nedostatok ústavnej sťažnosti a zároveň uviedol, že v spisoch najvyššieho súdu sp. zn. 1 Ndob 2/2022 a sp. zn. 2 Ndob 21/2021 týkajúcich sa konaní o námietkach predpojatosti sa nenachádzajú žiadne splnomocnenia na zastupovanie sťažovateľa advokátom JUDr. Milošom Gerom, keďže mu neboli udelené. Uznesenie najvyššieho súdu č. k. 1 Ndob 2/2022 z 19. januára 2022, ktoré mu bolo doručené, 23. februára 2022 prostredníctvom mailu preposlal sťažovateľovi. Rovnako postupoval aj pri napadnutom uznesení najvyššieho súdu, pričom žiadne iné úkony vo vzťahu k predmetným uzneseniam najvyššieho súdu z jeho strany vykonané neboli, keďže k tomu neexistoval žiaden dôvod.
8. Ústavný súd uznesením č. k. I. ÚS 454/2022-25 z 24. augusta 2022 ústavnú sťažnosť sťažovateľa vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny napadnutým uznesením najvyššieho súdu prijal na ďalšie konanie (§ 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde“); vo zvyšnej časti ústavnú sťažnosť odmietol [§ 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde].
II.
Vyjadrenie najvyššieho súdu a replika sťažovateľa
II.1. Vyjadrenie najvyššieho súdu:
9. Najvyšší súd v ďalšom liste č. k. KP 3/2022-264, Nobs 132/2022 zopakoval svoje predchádzajúce vyjadrenie k ústavnej sťažnosti (bod 5) s tým, že medzi napadnutým uznesením najvyššieho súdu a základnými právami sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny neexistuje taká spojitosť, ktorá by ústavnému súdu umožňovala vysloviť záver o ich porušení.
II.2. Replika sťažovateľa:
10. Sťažovateľ v replike z 12. októbra 2022 uviedol, že tvrdenie najvyššieho súdu, že jeho uznesenie č. k. 1 Ndob 2/2022 z 19. januára 2022 nadobudlo právoplatnosť je nesprávne a nemôže obstáť, pretože doručenie uvedeného uznesenia advokátovi JUDr. Milošovi Gerovi nemohlo založiť zákonné podmienky na jeho riadne a účinné doručenie. Dôvodom tejto skutočnosti bolo, že advokát JUDr. Miloš Gero sťažovateľa v konaniach o námietkach zaujatosti nezastupoval. Napadnuté uznesenie najvyššieho súdu bolo teda vydané predčasne, ústavne nesúladným postupom.
III.
K ústnemu pojednávaniu
11. Ústavný súd v danom prípade upustil od ústneho pojednávania, pretože na základe podaní účastníkov dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci (§ 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde).
IV.
Posúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti
12. Predmetom ústavnej sťažnosti je námietka porušenia základných práv sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny napadnutým uznesením najvyššieho súdu č. k. 2 Ndob 21/2021 zo 16. februára 2022 vydaným v konaní o námietke zaujatosti (bod 2), ktoré sťažovateľ považuje za vydané predčasne a v rozpore s právnou úpravou doručovania písomností do vlastných rúk (body 3 a 10).
13. Ústavný súd v prvom rade konštatuje, že ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy) nie je opravnou inštanciou všeobecných súdov (I. US 311/05). Skutkový stav a právne závery všeobecného sudu sú predmetom kontroly zo strany ústavného sudu len vtedy, ak by prijaté právne závery boli so zreteľom na skutkový stav arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neudržateľné (IV. US 43/04). O svojvôli (arbitrárnosti) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (III. ÚS 264/05, ZNaU 100/2005).
14. Podstata základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva v tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento článok ústavy o základnom práve na súdnu ochranu vykonáva (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51 ústavy).
15. Ústavný súd už v minulosti konštatoval, že k úlohám právneho štátu patrí vytvorenie právnych a faktických garancií uplatňovania a ochrany základných práv a slobôd občanov. Ak je na uplatnenie alebo ochranu základného práva alebo slobody potrebné uskutočniť konanie pred orgánom verejnej moci, úloha štátu spočíva v zabezpečení právnej úpravy takýchto konaní dostupných bez akejkoľvek diskriminácie každému z nositeľov základných práv a slobôd. Koncepcia týchto konaní musí zabezpečovať reálny výkon a ochranu základného práva alebo slobody, a preto ich imanentnou súčasťou sú procesné záruky takéhoto uplatňovania a ochrany základných práv a slobôd. Existencia takýchto konaní však nevyčerpáva ústavné požiadavky späté s uplatňovaním základných práv a slobôd. Ústavnosť týchto konaní predpokladá aj to, že orgán verejnej moci, pred ktorým sa takéto konania uskutočňujú, koná zásadne nestranne, nezávisle a s využitím všetkých zákonom vytvorených prostriedkov na dosiahnutie účelu takýchto procesných postupov. Len objektívnym postupom sa v rozhodovacom procese vylučuje svojvôľa, ako aj ničím nepodložená možnosť úvahy orgánu verejnej moci bez akýchkoľvek objektívnych limitov, ktoré sú vymedzené zákonnými spôsobmi zisťovania skutkového základu, prijať rozhodnutie (II. ÚS 143/02, III. ÚS 60/04, III. ÚS 199/08).
16. Konanie o námietke zaujatosti je jednoinštančné, námietka zaujatosti podaná jednou zo strán sporovej veci sa nepredkladá na zaujatie stanoviska či vyjadrenie druhej sporovej strane, o námietke zaujatosti rozhoduje nadriadený súd, teda nie inštančne vyšší súd, čo svedčí o odlišnosti predmetu konania o námietke zaujatosti v porovnaní s konaním, z ktorého procesného priebehu táto námietka vzišla. Všetky uvedené skutočnosti naznačujú, že konanie o námietke zaujatosti sa svojou povahou blíži skôr konaniu prieskumnému ako rozhodovaniu typickej sporovej veci (III. ÚS 824/2016, ZNaU 55/2016).
17. Ústavný súd ústavnú sťažnosť prijal na ďalšie konanie (bod 8) predovšetkým kvôli zisteniu a overeniu, či najvyšší súd o námietke zaujatosti uplatnenej sťažovateľom proti sudcom krajského súdu rozhodol ústavne akceptovateľným spôsobom, a to najmä vzhľadom na právnu úpravu doručovania písomností podľa § 105 a nasl. CSP.
18. Ústavný súd poukazuje na to, že k zmyslu a významu doručovania v občianskom súdnom konaní sa najvyšší súd vyjadril už v uznesení č. k. 5 Cdo 190/2009 z 30. júna 2010, pričom konštatoval, že „Právna úprava doručovania v občianskom súdnom konaní plní veľmi významnú funkciu. Súd totiž môže konať a rozhodovať len vtedy, ak má riadne preukázané, že účastníci dostali všetky písomnosti, ktorých prijatie a znalosť je predpokladom ďalšieho postupu v konaní, použitia opravného prostriedku, prostriedkov procesnej obrany a ochrany a ďalších úkonov, ktoré je prípustné urobiť len v zákonom alebo súdom ustanovenej lehote. Obzvlášť doručovanie súdnych rozhodnutí vo veci samej je nevyhnutným predpokladom právoplatného skončenia veci, prípadne i vykonateľnosti súdneho rozhodnutia (ak je rozhodnutie vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť). Doručovanie ovplyvňuje skúmanie procesných podmienok základného konania, odvolacieho konania, ako aj konania o mimoriadnych opravných prostriedkoch. Právna úprava doručovania preto plne rešpektuje záujmy účastníkov konania a nevyhnutnosť ich úplného a účinného informovania prostredníctvom tohto procesnoprávneho úkonu. Ak nebola písomnosť doručená správne, podľa predpisov upravujúcich tento úkon, má to priamo za následok vadnosť, nezákonnosť doručenia, s ktorou vadou sú spojené závažné procesnoprávne účinky; ak došlo k vadnému doručeniu rozhodnutia alebo ho súd vôbec opomenul doručiť, nemôže rozhodnutie nadobudnúť právoplatnosť.“
19. Po zmene právnej úpravy doručovanie v civilnom sporovom konaní upravujú ustanovenia siedmej hlavy druhého dielu Civilného sporového poriadku. Súd doručuje písomnosť na pojednávaní alebo pri inom úkone súdu; tým nie je dotknutá povinnosť súdu doručovať písomnosť do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu (§ 105 ods. 1 CSP). Ak nemožno doručiť písomnosť podľa odseku 1 a ak nejde o doručenie písomnosti do vlastných rúk, súd na žiadosť strany doručí písomnosť na elektronickú adresu. Písomnosť súdu sa považuje za doručenú po troch dňoch od jej odoslania, aj keď ju adresát neprečítal (§ 105 ods. 2 CSP). Ak nemožno doručiť písomnosť podľa odsekov 1 a 2, súd doručuje prostredníctvom doručujúceho orgánu (§ 105 ods. 3 CSP). Za adresáta je oprávnená písomnosť prijať osoba, ktorá na to bola adresátom písomne splnomocnená alebo poverená (§ 109 ods. 1 CSP). Písomnosť určenú advokátovi, notárovi, súdnemu exekútorovi a patentovému zástupcovi môže prijať aj osoba, ktorá je v pracovnom pomere alebo inom obdobnom pracovnom vzťahu k adresátovi a ten ju poveril prijímaním písomností (§ 109 ods. 2 CSP). Ak má strana zástupcu so splnomocnením na celé konanie, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Písomnosť sa doručuje aj strane, ak strana má osobne v konaní niečo vykonať alebo ak o tom súd rozhodne s ohľadom na povahu veci. Výzva na zaplatenie súdneho poplatku, ako aj procesné poučenia vydané súdom sa doručujú iba zástupcovi (§ 110 ods. 1 CSP). Do vlastných rúk sa doručuje tak, že adresát potvrdí prijatie písomnosti na potvrdení o doručení písomnosti; údaje v doručenke sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak. Doručenka je verejnou listinou (§ 111 ods. 1 CSP). Do vlastných rúk sa doručujú písomnosti, pri ktorých tak ustanovuje zákon, a písomnosti, pri ktorých to nariadi súd (§ 111 ods. 2 CSP).
20. Na účel overenia opodstatnenosti námietok sťažovateľa si ústavný súd vyžiadal spisy najvyššieho súdu sp. zn. 1 Ndob 2/2022 a sp. zn. 2 Ndob 21/2021, v ktorých nenašiel splnomocnenia na zastupovanie sťažovateľa advokátom JUDr. Milošom Gerom v konaní o námietkach zaujatosti.
21. Zo spisu krajského súdu č. k. 4 Cb 1/2008 ústavný súd zistil, že sa v ňom nachádza len splnomocnenie sťažovateľa zo 16. septembra 2020, ktorým advokáta JUDr. Miloša Gera splnomocnil na podanie dovolania proti rozhodnutiu najvyššieho súdu č. k. 2 Obo 6/2020-1404 z 30. júna 2020 a na zastupovanie sťažovateľa pred najvyšším súdom v dovolacom konaní.
22. Vzhľadom na význam práva na súdnu ochranu v právnom štáte pre záver o nesplnení podmienok konania nepostačuje iba pochybnosť o ich splnení, ale nesplnenie podmienok konania musí byť preukázané mimo rozumných pochybností.
23. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd konštatuje, že v posudzovanom prípade niet žiadnych pochýb o tom, že uznesenie najvyššieho súdu č. k. 1 Ndob 2/2022 z 19. januára 2022 nebolo doručené správne podľa procesnoprávnych predpisov upravujúcich tento úkon, a táto vada má priamo za následok nezákonnosť doručenia a sú s ňou sú spojené závažné procesnoprávne účinky, a teda uvedené uznesenie nemohlo nadobudnúť právoplatnosť. Pri následnom rozhodovaní o námietke predpojatosti vznesenej sťažovateľom proti sudcom krajského súdu najvyšší súd nevenoval dostatočnú pozornosť skúmaniu podmienok tohto konania, medzi ktoré patrilo aj doručenie uznesenia najvyššieho súdu č. k. 1 Ndob 2/2022 z 19. januára 2022 sťažovateľovi. Zarážajúce na tejto situácii je to, že najvyšší súd svoje prvotné tvrdenie o riadnom a účinnom doručení uznesenia najvyššieho súdu č. k. 1 Ndob 2/2022 z 19. januára 2022 nedokázal korigovať vo svojom ďalšom vyjadrení, keď ústavný súd v uznesení o prijatí veci na ďalšie konanie jasne uviedol, v čom je zrejmý rozpor, a spolu s ním zaslal najvyššiemu súdu aj vyjadrenie advokáta JUDr. Miloša Gera, že sťažovateľa v konaniach vedených najvyšším súdom pod sp. zn. 1 Ndob2/2022 a sp. zn. 2 Ndob 21/2021 nezastupoval.
24. Tvrdenie sťažovateľa, že najvyšší súd o ním uplatnenej námietke zaujatosti proti sudcom krajského súdu rozhodol predčasne, je preto opodstatnené.
25. Na skutkovom základe uvedenom v bodoch 12, 20 až 24 tohto nálezu ústavný súd podľa § 127 ods. 2 ústavy a jemu zodpovedajúcemu § 133 ods. 1 zákona o ústavnom súde rozhodol, že uznesením najvyššieho súdu č. k. 2 Ndob 21/2021 zo 16. februára 2022 boli porušené základné práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny, preto napadnutý rozsudok najvyššieho súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a jemu zodpovedajúcemu § 133 ods. 2 a ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (body 1 a 2 výroku nálezu).
26. Úlohou najvyššieho súdu, ktorý je v zmysle § 134 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde viazaný právnym názorom ústavného súdu, bude opätovne rozhodnúť o námietke predpojatosti vznesenej sťažovateľom proti sudcom krajského súdu s dôrazom na posúdenie podmienok tohto typu konania.
V.
Trovy konania
27. Trovy konania pred ústavným súdom, ktoré vzniknú účastníkovi konania, uhrádza účastník konania (§ 73 ods. 1 zákona o ústavnom súde). Ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania (§ 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde). Za trovy konania môžu byť považované iba také výdavky, ktoré sú preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené, ak vznikli v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
28. V posudzovanom prípade sťažovateľ o náhradu trov konania pred ústavným súdom v petite ústavnej sťažnosti nežiadal. Odhliadnuc od uvedeného, ústavný súd konštatuje, že správanie advokáta JUDr. Miloša Gera, ktorý napriek vedomosti o tom, že sťažovateľa v konaniach vedených najvyšším súdom pod sp. zn. 1 Ndob 2/2022 a sp. zn. 2 Ndob 21/2021 nezastupoval, namiesto toho, aby odosielateľa zásielok obsahujúcich rozhodnutia vydané v týchto veciach bezodkladne informoval o ich nesprávnom doručení (hoci mu takáto povinnosť z procesnoprávnych predpisov upravujúcich doručovanie priamo nevyplýva), tieto bez právneho dôvodu zaslal sťažovateľovi, považuje za dôvod vylučujúci ich priznanie.
29. Rovnakým spôsobom však mohol postupovať aj sťažovateľ, ktorému advokát JUDr. Miloš Gero rozhodnutia najvyššieho súdu vydané v konaniach vedených pod sp. zn. 1 Ndob 2/2022 a sp. zn. 2 Ndob 21/2021 preposlal mailom, čím by predišiel zbytočnému predĺženiu súdneho konania o zaplatenie dlžnej sumy, ktoré trvá už viac ako 14 rokov.
30. Pri posudzovaní obsahu úkonov strán sporu sa predpokladá, že každá fyzická osoba konajúca ako strana sporu alebo za stranu sporu má rozumové schopnosti na úrovni priemerne spôsobilej osoby schopnej vnímať a posúdiť v styku so súdom zmysel a účel konania, ako i jazykové vyjadrenie právnych noriem obsiahnutých v tomto zákone. Zároveň ten, kto sa v styku so súdom alebo verejne prihlási k určitej profesijnej odbornosti, považuje sa za schopného konať s náležitou znalosťou veci spojenou s touto odbornosťou (čl. 11 ods. 2 a 3 CSP).
31. Nad rámec uvedeného ústavný súd poukazuje na to, že Slovenská pošta, a. s., ktorá si je vedomá toho, že v rámci dodávania zásielok môžu vzniknúť chyby a nepravidelnosti v Poštových podmienkach Slovenskej pošty, a. s., účinných od 1. januára 2022, upravujúcich (okrem iného) nesprávne dodané zásielky, uvádza, že „Každý, komu bola nesprávne dodaná zásielka alebo vyplatená suma (nie je jej adresátom ani odosielateľom), ju bezodkladne vráti SP. Na základe požiadavky ju SP prevezme na odovzdávacom mieste. Ak prijímateľ zásielku omylom otvoril, túto skutočnosť poznamená na jej zadnej strane a poznámku doplní svojím podpisom. Ak prijímateľ odmietne na zásielke potvrdiť skutočnosť jej otvorenia, urobí tak zamestnanec pošty. Údaj potvrdí aj odtlačkom dennej pečiatky. SP potvrdí prijímateľovi vrátenie zásielky a vráti mu sumu uhradenú pri dodaní.“.
32. Je však plne v kompetencii zákonodarcu, ako na účel predídenia zbytočnému predĺženiu súdnych konaní upraví procesnoprávne predpisy týkajúce sa doručovania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 27. októbra 2022
Miloš Maďar
predseda senátu