znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 452/2014-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. augusta 2014 predbežne prerokoval sťažnosť J. D., zastúpeného advokátom JUDr. Milanom Chovancom, Advokátska kancelária JUDr. Milan Chovanec s. r. o., Vojtecha Tvrdého 17, Žilina, vo veci namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa   čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 197/2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. D. o d m i e t a   pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. februára 2014 doručená sťažnosť J. D. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 197/2008 (ďalej aj „namietané konanie“).

2.   Sťažovateľ   v   sťažnosti   okrem   iného   uviedol,   že   19.   decembra   2008   doručil okresnému súdu žalobu «o ochranu osobnosti v súvislosti s nezákonným zverejnením môjho mena   a   priezviska,   zverejnením   nepravdivých   tvrdení   o   mojej   osobe   a   porušením prezumpcie   mojej   neviny   v   správe   s   titulom   „SMK   diskredituje   SNS,   SDKÚ,   ANO   aj SMER,“ odvysielanej v Hlavných správach TA3 dňa 22. 12. 2005 o 18.45 h. a opakovane v jej reprízach v rámci spravodajstva vysielaného toho istého dňa o 21.00 h. a o 23.00 h.., proti žalovanému - spoločnosti C.E.N. s. r. o...».

3. V dňoch 4. marca, 3. júna a 12. októbra 2010 sa konali pojednávania, na ktorých boli   vypočutí   právni   zástupcovia   účastníkov   konania   a tiež   prizvaní   svedkovia.   Dňa 20. novembra 2011 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bol vypočutý ďalší svedok, a 24. januára 2012 «došlo k oboznámeniu s výsluchom svedkyne... uskutočneným dňa 15. 2. 2011 dožiadaním cestou Okresného súdu Bratislava III, súd pripustil zmenu petitu žaloby, odzneli   vyjadrenia   právnych   zástupcov   žalobcu   a   žalovaného   k   vykonaným   dôkazom   a odzneli ich záverečné prednesy...

Dňa 15. 2. 2012 bol vyhlásený rozsudok sp. zn. 15 C/197/2008-199, ktorým bola žaloba zamietnutá...

Dňa 28. 2. 2012 som podal odvolanie proti rozsudku Okresného súdu... Dňa 20. 8. 2012 Krajský súd Prešov uznesením, sp. zn. 16 Co/60/2012 vrátil vec Okresnému súdu... ako predčasne predloženú. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že som udelil plnú moc na zastupovanie v konaní..., plnomocenstvom, ktoré sa nachádza na č. 1. 198 spisu. Plnú moc som udelil dňa 9. 11. 2011 čo som oznámil konajúcemu súdu listom z 10. 11. 2011. Napriek tomu, že súd prvého stupňa aj v záhlaví napadnutého rozhodnutia uviedol túto skutočnosť, napadnutý rozsudok nedoručil môjmu právnemu zástupcovi iba mne. Po dodatočnom doručení rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 15 C/197/2008- 199 z 15. 2. 2012 môjmu právnemu zástupcovi a opakovanom podaní odvolania právnym zástupcom   žalobcu   proti   napadnutému   rozsudku   Krajský   súd...   uznesením,   sp.   zn. 16 Co/167/2012-308 z 28. 2. 2013 zrušil rozsudok Okresného súdu... sp. zn. 15 C/197/2008- 199 z 15. 2. 2012 a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Podaním z 27. 3. 2013 som požiadal Okresný súd Prešov o zmenu petitu žaloby z 19. 12. 2008. Podaním z 27.3.2013 som vzniesol námietku zaujatosti zákonnej sudkyne a ostatných sudcov Okresného súdu Prešov k prejednávanej veci.

Najvyšší súd... uznesením, sp. zn. 1 Nc 33/2013 zo 6. 6. 2013 rozhodol, že sudkyňa Krajského   súdu   Prešov   JUDr.   Zlata   Simková   nie   je   vylúčená   z   prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Krajskom súde Prešov, sp. zn. 19 NcC/7/2013 (vec vedená na Okresnom súde Prešov, sp. zn. 15 C/197/2008).

O námietke zaujatosti rozhodol Krajský súd... uznesením, sp. zn. 19 NcC/17/2013- 351   zo   4.   7.   2013   a   to   tak,   že   Mgr.   Anna   Vargová   a   ďalších   23   konkrétnych   sudcov Okresného súdu Prešov nie sú vylúčení z prejednávania veci vedenej na Okresnom súde Prešov sp. zn. 15 C/197/2008.

Dňa 10. 9. 2013 som podaním s titulom „Žiadosť o odstránenie prieťahov v konaní vedenom na Okresnom súde v Prešove pod sp. zn. 15C 197/2008“ požiadal predsedníčku Okresného súdu Prešov o odstránenie prieťahov v konaní vedenom na Okresnom súde v Prešove pod sp. zn. 15 C 197/2008.

Vzhľadom na zistenie nových dôležitých skutočností majúcich vplyv na vývoj konania v   prejednávanej   veci,   bezodkladne   po   jej   zistení,   podaním   z   3.   10.   2013   som   vzniesol opakovane námietku zaujatosti zákonnej sudkyne a ostatných sudcov Okresného súdu... Po preverení skutkového stavu veci v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov, sp. zn. 15 C/197/2008 mi bolo listom Okresného súdu Prešov sp. zn. 1 SprO 950/2013 z 10. 10.   2013   oznámené,   že   v   predmetnom   konaní   neboli   predsedníčkou   súdu   zistené subjektívne prieťahy zo strany súdu.

O námietke zaujatosti na základe môjho podania z 3. 10. 2013 rozhodol Krajský súd Prešov uznesením, sp. zn. 6 NcC/25/2013-404 z 19. 11. 2013, ktorý sudkyňu Mgr. Annu Vargovú   nevylúčil   z   prejednávania   veci   vedenej   na   Okresnom   súde   Prešov,   sp.   zn. 15 C/197/2008.

Okresný súd Prešov uznesením, sp. zn. 15 C/197/2008-401 z 30. 10. 2013 vyhovel môjmu podaniu z 27. 3. 2013 a pripustil zmenu petitu žaloby z 19. 12. 2008...

... predmetné konanie trvá už šiesty rok a vzhľadom na jeho okolnosti a aktuálny stav prejednávanej   veci   sa   mi   táto   lehota   javí   ako   zjavne   neprimeraná   a   predĺžená   a   cieľ sledovaný podaním žaloby sa zjavne predlžovaním konania oddiaľuje, ba priam až míňa účinku.».

4. Sťažovateľ na základe uvedeného navrhuje, aby ústavný súd vyslovil, že v konaní vedenom   pod   sp.   zn. 15   C   197/2008 okresný   súd   porušil   jeho   základné   právo na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a prikázal okresnému   súdu   konať   v predmetnom   konaní   bez   zbytočných   prieťahov.   Zároveň   sa domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume 6 000 € a úhrady trov konania v sume 340,90 €.

II.

5. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.

Podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   prerokovala   bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl. 6   ods. 1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

7. O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti, ktorou sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ide vtedy,   keď   namietaným   postupom   všeobecného   súdu   nemohlo   dôjsť   k   porušeniu   toho základného   práva   alebo   slobody,   ktoré   označil   sťažovateľ,   a   to   buď   pre   nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05).

8. Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o návrhu sťažovateľa smerujúcom proti postupu okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 197/2008, ktorým boli podľa neho spôsobené zbytočné prieťahy, čím malo dôjsť aj k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

9. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 280/08).

10.   Z judikatúry   ústavného   súdu   ďalej   vyplýva,   že   nie   každý   prieťah   v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva   podľa   čl. 6   ods. 1   dohovoru   (III. ÚS 199/02,   I. ÚS 154/03).   Pojem   „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať   predovšetkým   materiálne.   V   prípade,   keď   ústavný   súd   zistil,   že   charakter postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné   kvalifikovať   ako   zbytočné   prieťahy   v   zmysle   čl.   48   ods.   2   ústavy,   nevyslovil porušenie základného práva zaručeného v tomto článku (napr. II. ÚS 57/01, IV. ÚS 110/04), prípadne   návrhu   buď   nevyhovel   (napr.   I.   ÚS   11/00),   alebo   ho   odmietol   ako   zjavne neopodstatnený (napr. I. ÚS 17/01, I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01, IV. ÚS 221/05).

11.   Ústavný   súd   zo   sťažnosti   a z   jej   príloh,   ako   aj   na   okresnom   súde   zistil,   že namietané konanie začalo na okresnom súde 19. decembra 2008 podaním žaloby o ochranu osobnosti. Ústavný súd konštatuje, že počas namietaného konania dosiaľ prebiehajúceho viac   ako   päť   a pol   roka   okresný   súd   plynulo   konal,   ako   to   vyplýva   aj   z chronológie procesných úkonov v bode 3, a sám sťažovateľ v sťažnosti ani neuvádza bližšie obdobia nečinnosti,   resp.   obdobia   neefektívnej   činnosti,   ktoré   by   mali   byť   podkladom   pre rozhodovanie ústavného súdu pri posudzovaní prípadných zbytočných prieťahov v konaní pred okresným súdom. Nosným dôvodom jeho sťažnosti je predovšetkým opis skutočností, ktoré   predchádzali   podaniu   žaloby   o ochranu   osobnosti,   a   tiež   opis   trestných   konaní súvisiacich s trestným stíhaním sťažovateľa, ako aj iných konaní o ochranu osobnosti, ktoré prebiehajú pred okresným súdom v súčasnosti.

12.   Z pohľadu   celkovej   dĺžky   namietaného   konania,   ktorú   sťažovateľ   považuje za podstatnú   skutočnosť   v sťažnosti,   je potrebné   uviesť,   že   sa   na   nej   doteraz   výraznou mierou podieľal aj samotný sťažovateľ, ktorý sa síce zúčastňoval nariadených pojednávaní, ale na druhej strane opakovane, a ako sa následne ukázalo, vždy aj neodôvodnene namietal predpojatosť zákonných sudcov na okresnom súde, ako aj na krajskom súde, v dôsledku čoho sa spis niekoľko mesiacov nachádzal aj na najvyššom súde, resp. krajskom súde. Okresný   súd takisto rozhodoval   dvakrát o jeho návrhoch   na zmenu petitu   v roku   2013. Ústavný súd je toho názoru, že okresný súd po vydaní jeho rozsudku z 15. februára 2012 (bol   zrušený   po   podaní   odvolania   sťažovateľom uznesením krajského   súdu sp.   zn. 16 Co/167/2012 z 28. februára 2013) venuje tejto veci naďalej zodpovedajúcu pozornosť, o čom   svedčí   fakt,   že   aj   v období   po   podaní   sťažnosti   ústavnému   súdu   (február 2014) nariadil okresný súd až tri pojednávania (prvé z nich určené na 8. apríl 2014 okresný súd odročil   pre   účely   oboznámenia   sa   s písomným   stanoviskom   sťažovateľa,   pretože   bol predložený až na tomto pojednávaní).

13.   Vychádzajúc   z obsahu   sťažnosti   a aj   z toho,   že   vo   veci   je   nariadený   termín pojednávania na 2.   september   2014,   ústavný   súd preto uzatvára, že   zistené skutočnosti zatiaľ nepostačujú na prijatie záveru, že by súčasná dĺžka konania pred okresným súdom (a tiež   aj   krajským   súdom)   ovplyvnená   aj   samotnými   úkonmi   sťažovateľa   dosahovala ústavne relevantnú intenzitu. Z týchto dôvodov ústavný súd sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

14. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľ v tejto veci v prípade zotrvania na stanovisku, že postupom okresného súdu v nej bude dochádzať k zbytočným prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. augusta 2014