znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  I. ÚS 452/2010-8

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   24.   novembra   2010 predbežne prerokoval sťažnosť N. P., D., vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 48 ods. 2 a čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 48 Er 598/2008, ako aj vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového   protokolu   k Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd postupom   Krajského   súdu   v Košiciach   v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   4   CoE   195/2009 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť N. P. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. apríla 2010 doručená sťažnosť N. P., D. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“),   práva   na   prejednanie   záležitosti v primeranej   lehote,   práva   na   spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 48 Er 598/2008, ako aj postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 CoE 195/2009, ako aj porušenie základného práva na rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 3 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 48 Er 598/2008.

2.   Zo   sťažnosti   vyplynulo,   že   na   základe   poverenia   na   vykonanie   exekúcie č. 5803 045349 vydaného okresným súdom 15. apríla 2008 bol súdny exekútor JUDr. M. Z. poverený vykonaním exekúcie voči sťažovateľke ako povinnej v 2. rade   a jej manželovi ako povinnému v 1. rade. Podkladom na vykonanie exekúcie mala byť údajne sfalšovaná zmenka,   v súvislosti   s ktorou   je   vedené   trestné   stíhanie   na   Prezídiu   Policajného   zboru, Úrade boja proti korupcii, odbore boja proti korupcii – východ, pod ČVS: PPZ-46/BPK-V-2008.   Sťažovateľka   a povinný   v 1.   rade   podali   15.   mája   2008   návrh   na   zastavenie exekúcie.   Okresný   súd uznesením vyššej súdnej úradníčky pod č. k. 48 Er 598/2008-31   z 1.   júla   2008   ich   návrh   na   zastavenie   exekúcie   zamietol.   Predmetné   uznesenie okresného   súdu   z 1.   júla   2008   bolo   doručené   sťažovateľke   až   25.   augusta   2009,   proti ktorému   sa   odvolala   v zákonnej   lehote   8. septembra 2009.   Pretože   sťažovateľka,   ako   aj povinný v 1. rade majú trvalý pobyt v obci D., ktorá patrí do obvodu Okresného súdu K., podali   námietku   miestnej   príslušnosti   okresného   súdu,   o ktorej   okresný   súd   rozhodol uznesením   č.   k.   48   Er   598/08-51   z   21.   júla   2008   tak,   že   ju   zamietol.   Proti   tomuto uzneseniu okresného súdu z 21. júla 2008 podal manžel sťažovateľky po jeho doručení odvolanie. Sťažovateľke však uvedené uznesenie z 21. júla 2008 nebolo doručené.

Podľa   názoru   sťažovateľky   okresný   súd   v úmysle   vec   umelo   zdržovať a nerozhodovať spis sp. zn. 48 Er 598/08 predložil 31. júla 2009 krajskému súdu z dôvodu podaného   odvolania   povinného   v 1.   rade   proti   uzneseniu   z   21.   júla   2008   vo   veci nevyhovenia námietke miestnej nepríslušnosti okresného súdu. Sťažovateľka poukázala, že uznesenie týkajúce sa námietky miestnej príslušnosti bolo okresným súdom vydané neskôr (21. júla 2008) ako uznesenie z 1. júla 2008, ktorým bol zamietnutý návrh na zastavenie exekúcie.   Spis   bol   odstúpený   krajskému   súdu   v čase,   keď   sťažovateľke   ešte   nebolo doručené   ani   uznesenie   okresného   súdu   č.   k.   48   Er   598/2008-31   z 1.   júla   2008,   ani uznesenie   č.   k.   48 Er   598/2008-51   z 21.   júla   2008,   ktoré   jej   nebolo   doručené   vôbec. Okresný súd vo veci odvolania sťažovateľky proti uzneseniu z 1. júla 2008 vôbec nekonal a ani v súčasnosti nekoná. Na základe nezákonnej exekúcie, nekonania a umelých prieťahov v konaní zo strany okresného súdu a krajského súdu je sťažovateľka takmer tri roky zbavená práva na pokojné užívanie svojho majetku. Podľa sťažovateľky krajský súd mal spis vrátiť okresnému súdu ako predčasne predložený, namiesto toho ho však zadržuje, a preto nebolo rozhodnuté o jej odvolaní proti uzneseniu okresného súdu č. k. 48 Er 598/2008-31 z 1. júla 2008,   čím   sa   prehlbuje   stav   jej   právnej   neistoty   a   aj   škody,   ktoré   jej   boli   spôsobené nezákonnou exekúciou.

Sťažovateľka   v sťažnosti   tiež   poukázala   na   porušovanie   zásady   rovnosti   strán v konaní.   Podľa   nej   okresný   súd   neustále   koná   v prospech   oprávneného   v exekučnom konaní a osôb, ktoré za ním stoja.

3. Vychádzajúc z uvedených skutočností sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosti a jej prijatí na ďalšie konanie takto rozhodol:

„1. Základné právo N. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. I Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom   Okresného   súdu   Košice   II   v   konaní   vedenom   pod   sp. zn. 48 Er.   598/2008, porušené bolo.

2. Základné právo N. P. na spravodlivé prejednanie veci, zaručené v čl. 6 ods. I Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 48 Er. 598/2008, porušené bolo.

3.   Základné   právo   N.   P.   na   rovnosť   účastníkov   konania   zaručené   v čl. 47   ods.3 Ústavy   SR   postupom   Okresného   súdu   Košice   II   v   konaní   vedenom   pod sp. zn. 48 Er. 598/2008, porušené bolo.

4.   Základné   právo   N.   P.   na   pokojne   používanie   majetku   zaručeného   čl. 1 Dodatkového   protokolu   k   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd postupom   Okresného   súdu   Košice   II   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   48   Er.   598/2008, porušené bolo.

5. Základné právo N. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote zaručené v Čl. 6 ods. I Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 4CoE/1 95/2009-604, porušené bolo.

6. Základné právo N. P. na spravodlivé prejednanie veci, zaručené v čl. 6 ods. I Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   Krajského   súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 4CoE/195/2009-604, porušené bolo.

7.   Základné   právo   N.   P.   na   pokojne   používanie   majetku   zaručeného   čl. 1 Dodatkového   protokolu   k   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 4CoE/195/2009-604, porušené bolo.

8.   Okresnému   súdu   Košice   II   prikazuje,   aby   v   konaní   vedenom   pod sp. zn. 48 Er. 598/2008 vo veci odvolania voči uzneseniu zo dňa 1. 7. 2008 č.48Er598/2008- 31, konal bez zbytočných prieťahov.

9.   Krajskému   súdu   v   Košiciach   prikazuje,   aby   v   konaní   vedenom   pod sp. zn.4CoE/195/2009-604   vo   veci   odvolania   voči   uzneseniu   zo   dňa   1.   7.   2008 č.48Er598/2008-31, konal bez zbytočných prieťahov.

10.   N.   P.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   priznáva   primerané   finančné zadosťučinenie v sume 20 tisíc eur, ktoré jej Okresný súd Košice II povinný zaplatiť do dvoch mesiacov odo dňa vyhlásenia tohto rozhodnutia.“

11.   N.   P.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   priznáva   primerané   finančné zadosťučinenie v sume 10 tisíc eur, ktoré jej Krajský súd v Košiciach povinný zaplatiť do dvoch mesiacov odo dna vyhlásenia tohto rozhodnutia.“

II.

4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

5.   Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O   zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi   označeným   postupom   všeobecného   súdu   a   základným   právom   alebo   slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie.

6. Podľa   § 20 ods.   3 zákona o ústavnom   súde   je ústavný súd viazaný návrhom sťažovateľa. Preto v danej veci ústavný súd rozhodoval o porušení tých práv (čl. 48 ods. 2 a čl. 47 ods. 3 ústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu) a v súvislosti s tým   konaním   (postup   okresného   súdu   v konaní vedenom   pod   sp. zn.   48   Er   598/2008 a postup   krajského   súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   4 CoE   195/2009),   ktorých vyslovenia   porušenia   sa   sťažovateľka   domáha   v   návrhu   na   rozhodnutie,   t.   j.   v   petite sťažnosti. Tvrdenia o porušení iných práv a v iných konaniach, ktoré sťažovateľka uvádza v texte sťažnosti mimo petitu, je podľa názoru ústavného súdu potrebné považovať iba za súčasť jej argumentácie (III. ÚS 149/04, II. ÚS 65/07).

Predmetom sťažnosti je teda sťažovateľkou namietané porušenie základného práva na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl.   6   ods.   1   dohovoru   a   práva   na   pokojné   užívanie   majetku   podľa   čl.   1   dodatkového protokolu postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 48 Er 598/2008, ako aj postupom krajského súdu v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn. 4 CoE/195/2009, ako aj namietané porušenie základného práva na rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 3 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 48 Er 598/2008.

Sťažnosť   smeruje   jednak   proti   postupu   okresného   súdu   v exekučnom   konaní vedenom   pod   sp.   zn.   48   Er   598/2008,   ako   aj   proti   postupu   krajského   súdu   v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   4 CoE/195/2009   o   odvolaní   povinného   v 1.   rade   proti   uzneseniu okresného súdu z 21. júla 2008.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v   jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva.

Podľa čl. 47 ods. 3 ústavy všetci účastníci sú si v konaní...   rovní.

7.   Sťažovateľka   namieta   prieťahy   v súvislosti   s   exekučným   konaním   vedeným okresným súdom pod sp. zn. 48 Er 598/2008, v ktorom má procesné postavenie povinnej v 2.   rade.   Sťažovateľka   namieta   prieťahy   aj   v konaní   o odvolaní,   ktoré   podala   proti uzneseniu okresného súdu č. k. 48 Er 598/2008-31 z 1. júla 2008, ktorým vyššia súdna úradníčka zamietla návrh sťažovateľky a povinného v 1. rade na zastavenie exekúcie.

Ústavný   súd   z obsahu   spisu   vedeného   pod   sp.   zn.   II.   ÚS   3/2010   zistil,   že sťažovateľkou namietané porušenie práva na konanie bez zbytočných prieťahov postupom okresného   súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   48   Er   598/2008   už   bolo   predmetom posúdenia ústavného súdu, a to v konaní o sťažnosti sťažovateľky a povinného v 1. rade, o ktorej ústavný súd rozhodol uznesením č. k. II. ÚS 3/2010-28 z 20. januára 2010 tak, že sťažnosť   v tejto   časti   odmietol   ako   zjavne   neopodstatnenú.   Ústavný   súd   preskúmaním napadnutého konania zistil, že postup okresného súdu nebol bez prieťahov minimálne počas deviatich mesiacov (od 23. októbra 2008 do 31. júla 2009), ale nevyznačuje sa takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Z ďalšieho   prehľadu   procesných   úkonov   vykonaných   v posudzovanom   konaní vyplýva, že súdny spis sa v období od 3. augusta 2009 do 22. januára 2010 nachádzal na krajskom súde z dôvodu rozhodovania o odvolaní povinného v 1. rade vo veci námietky miestnej príslušnosti a v období od 25. februára 2010 do 14. mája 2010 opäť na krajskom súde z dôvodu návrhu na opravu uznesenia krajského súdu zo 14. januára 2010 podaného povinným v 1. rade, teda obdobie konania vedeného krajským súdom nemožno pričítať na vrub okresnému súdu, ktorý dĺžku jeho trvania žiadnym spôsobom nemohol ovplyvniť. Na vrub okresnému súdu nemožno pričítať ani obdobie (od 14. mája 2010 do 22. júna 2010), keď sa súdny spis nachádzal na okresnej prokuratúre a neskôr na krajskej prokuratúre pre účely vybavenia podnetu sťažovateľky a povinného v 1. rade na podanie mimoriadneho dovolania. Spis bol okresnému súdu vrátený na ďalšie konanie až 12. júla 2010.

Plynulému postupu okresného súdu   v konaní o odvolaní sťažovateľky vo veci jej návrhu na zastavenie exekúcie tak objektívne bránila zákonná prekážka v podobe uplatnenej námietky   nedostatku   miestnej   príslušnosti,   o ktorej   krajský   súd   na   základe   odvolania povinného v 1. rade rozhodol 14. januára 2010. Z uvedeného vyplýva, že vo veci odvolania sťažovateľky   a povinného   v 1.   rade   proti   uzneseniu   o   zamietnutí   návrhu   na   zastavenie exekúcie   (teda   v merite   veci)   vydaného   vyššou   súdnou   úradníčkou   mohol   okresný   súd konať   najskôr   po   doručení   rozhodnutia   odvolacieho   súdu   vo   veci   námietky   miestnej príslušnosti (22. januára 2010), keďže až v tom čase mal definitívne vyriešenú otázku svojej miestnej   príslušnosti.   Zároveň   je   potrebné   uviesť,   že   podľa   §   374   ods.   4   Občianskeho súdneho   poriadku   (ďalej   len   „OSP“)   bude   o odvolaní   rozhodovať   v prvom   rade   sudca okresného   súdu   a až   následne,   ak   odvolaniu   nevyhovie,   vec   predloží   na   rozhodnutie krajskému súdu.

8.   Sťažovateľka   však   v   sťažnosti   namietala   prieťahy   aj   v konaní   vedenom   na krajskom súde o odvolaní proti uzneseniu okresného súdu z 1. júla 2008, ktorým vyššia súdna úradníčka zamietla návrh sťažovateľky a povinného v 1. rade na zastavenie exekúcie. Ako   však   vyplýva   z prehľadu   procesných   úkonov   vykonaných   vo   veci   (rozhodovanie o námietke miestnej príslušnosti), ako aj s ohľadom na zmienený § 374 ods. 4 OSP, vec nebola ešte krajskému súdu ani predložená, pretože sudca okresného súdu ešte o odvolaní proti   uzneseniu   vydanému   vyššou   súdnou   úradníčkou   1.   júla   2008   sám   nerozhodol. Z uvedeného dôvodu sa preto ešte krajský súd ako súd odvolací prieťahov ani nemohol dopustiť. Sťažnosť je preto potrebné považovať za predčasne podanú.

Vzhľadom   na uvedené skutočnosti   preto neprichádza do   úvahy, aby ústavný súd mohol postup okresného súdu a krajského súdu v označenom konaní po prípadnom prijatí návrhu   (sťažnosti)   na   ďalšie   konanie   kvalifikovať   ako   porušenie   základného   práva sťažovateľky zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto sťažnosť sťažovateľky v tejto časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

9.   Sťažovateľka   v sťažnosti   namietala   aj   porušenie   práva   na   spravodlivý   súdny proces zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na pokojné užívanie majetku zaručeného v   čl.   1   dodatkového   protokolu   postupom   okresného   súdu   v   konaní   vedenom   pod sp. zn. 48 Er 598/2008. Podľa názoru ústavného súdu je sťažnosť v tejto časti neprípustná.

Podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak sa týka veci, o   ktorej   ústavný   súd   už   rozhodol,   okrem   prípadov,   v   ktorých   sa   rozhodovalo   len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.

Ústavný súd už pri predbežnom prerokovaní sťažnosti z obsahu spisu vedeného na ústavnom   súde   pod   sp.   zn.   II.   ÚS   51/2010   zistil,   že   predmetom   konania   o sťažnosti sťažovateľky   vedeného   pod   uvedenou   spisovou   značkou   bolo   aj   namietané   porušenie označených práv postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 48 Er 598/2008, ktoré bolo skončené uznesením č. k. II. ÚS 51/2010-14 zo 4. februára 2010 tak, že ústavný súd   sťažnosť   sťažovateľky   odmietol   pre   nedostatok   právomoci.   Ako   to   vyplýva   z už citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy, právomoc ústavného súdu poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy, ak o ochrane týchto základných práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Sťažovateľka sama uvádza, že potom, ako jej bolo   uznesenie   doručené   (25.   augusta   2009),   podala   proti   nemu   v zákonnej   lehote odvolanie,   o ktorom   dosiaľ   nebolo rozhodnuté.   Vzhľadom   na to   bolo a je v právomoci krajského súdu, pokiaľ mu bola, resp. bude vec predložená, poskytnúť ochranu označeným právam   sťažovateľky.   Tým   je   zároveň   vylúčená   v danom   rozsahu   právomoc   ústavného súdu.

Vychádzajúc z uvedených skutočností sťažnosť v tejto časti ústavný súd odmietol pre neprípustnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, pretože v uvedených veciach sa v zásade nerozhodovalo o podmienkach konania.

10.   Právomoc   ústavného   súdu   je   vylúčená   obdobne   aj   vo   vzťahu   k uzneseniu okresného súdu o miestnej príslušnosti z 21. júla 2008, o ktorej už rozhodol aj krajský súd.

11. Vo vzťahu k namietanému porušeniu označených práv sťažovateľky (čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu) postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 CoE 195/2009 ústavný súd uvádza, že pokiaľ sťažovateľka nebola účastníčkou tohto   odvolacieho   konania,   ktoré   inicioval   aj   povinný   v 1. rade,   nenamietala   porušenie svojich práv, ale práv povinného v 1. rade, čo je neprípustné, a na svoju obranu nevyužila dovolanie ako účinný opravný prostriedok. V tomto smere ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej sťažnosť nemôže podať fyzická alebo právnická osoba, ktorá namieta porušenie základných práv alebo slobôd iných osôb, nie svojich (I. ÚS 56/98). Sťažnosti,   v   ktorých   sťažovatelia   nenamietajú   porušenie   svojich   základných   práv   alebo slobôd, ústavný súd už pri predbežnom prerokovaní odmieta ako podané osobami zjavne neoprávnenými (III. ÚS 41/00, I. ÚS 43/98, II. ÚS 128/95).

Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako podanú zjavne neoprávnenou osobou a pre jej neprípustnosť, pretože sťažovateľka nevyčerpala všetky procesné prostriedky na ochranu svojich práv.

12. Sťažovateľka v sťažnosti tiež namieta porušenie základného práva na rovnosť účastníkov v konaní zaručeného v čl. 47 ods. 3 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 48 Er 598/2008. Ako to vyplýva z citovaného ustanovenia čl. 127 ods.   1   ústavy,   právomoc   ústavného   súdu   poskytovať   ochranu   základným   právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda iba vtedy, ak poskytovanie tejto ochrany nie je v právomoci všeobecných súdov. V danom prípade bolo proti uzneseniu okresného súdu z 1. júla 2008 prípustné odvolanie ako riadny opravný prostriedok. Sťažovateľka podala proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté. Bolo plne v právomoci krajského súdu poskytnúť ochranu právam sťažovateľky, a tým je zároveň vylúčená v danom rozsahu právomoc ústavného súdu.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok svojej právomoci.

13. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

14.   Pretože   došlo   k odmietnutiu   sťažnosti   v celom   rozsahu,   ústavný   súd   sa nezaoberal ďalšími návrhmi sťažovateľky, keďže tieto sú viazané na to, že ústavný súd sťažnosti vyhovie.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. novembra 2010