znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 451/2014-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. augusta 2014 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti Truck Center Košice, s. r. o., Topásová 52, Košice,   zastúpenej   advokátom   Dušanom   Antolom,   Advokátska   kancelária,   Hlavná   108, Košice, vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv   a základných   slobôd   a podľa   čl.   1   ods.   1   Dodatkového   protokolu   k Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   uznesením   Okresného   súdu   Košice   I č. k. 31 R/5/2013-344 z 27. decembra 2013 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Truck Center Košice, s. r. o., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 17. februára 2014 doručená sťažnosť spoločnosti Truck Center Košice, s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“,   resp.   v citovanom   texte   „sťažovateľ“   a   „navrhovateľ“),   ktorou   namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a podľa čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) uznesením   Okresného   súdu   Košice   I (ďalej   len   „okresný   súd“)   č.   k.   31   R/5/2013-344 z 27. decembra 2013 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).

2.   Zo   sťažnosti   a z k nej   pripojených   príloh   vyplýva,   že   sťažovateľka   podaním z 12. decembra 2013 navrhla, aby okresný súd povolil jej reštrukturalizáciu ako dlžníka v konkurznom   konaní   vedenom   okresným   súdom   pod   sp.   zn.   30   K/12/2013.   Konanie o návrhu   na   povolenie   reštrukturalizácie   je   vedené   okresným   súdom pod sp. zn. 31 R/5/2013. Okresný súd napadnutým uznesením z 27. decembra 2013 návrh na povolenie reštrukturalizácie odmietol.

3. Sťažovateľka „považuje vydané uznesenie Okresného súdu... sp. zn. 31 R/5/2013- 344 zo dňa 27. 12. 2013 o odmietnutí návrhu na povolenie reštrukturalizácie v rozpore s Ústavou... a týmto rozhodnutím bolo porušené jeho základné právo podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy...   a   práva   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru...   a   čl.   1   Dodatkového   protokolu k Dohovoru... spočívajúce v základnom práve na súdnu ochranu všeobecným súdom“.

4.   Sťažovateľka   ďalej   namieta   porušenie „svojich   základných   práv   podľa   čl.   20 Ústavy...   a   čl.   1   Dodatkového   protokolu,   pretože   okresný   súd   tým,   že   odmietol   návrh na povolenie   reštrukturalizácie   a   následne   vyhlásil   na   majetok   sťažovateľa   ako   dlžníka konkurz,   zásadným   spôsobom   zmenil   právny   status   sťažovateľa,   pretože   vyhlásenie konkurzu na majetok sťažovateľa má likvidačné následky na jeho podnikateľskú činnosť“.

5.   Sťažovateľka   považuje   napadnuté   uznesenie   okresného   súdu „za   arbitrárne, formalistické   pri   výklade   a   aplikácii   právnych   noriem.   Sťažovateľ   je   toho   názoru,   že okresný súd napadnutým uznesením porušil jeho základné právo na súdnu ochranu aj tým, že   okresný   súd   svoje   rozhodnutie   náležitým   spôsobom   nezdôvodnil   a   založil   ho   na dôvodoch, ktoré v okolnostiach tejto konkrétnej veci nemajú zjavne žiadnu relevanciu.“.

6. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné práva spoločnosti Truck Center Košice s. r. o... na súdnu a inú právnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy... a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru... a právo vlastniť majetok podľa článku 20 ods. 1 Ústavy... v spojení s jeho právom na majetok podľa článku 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru... boli porušené uznesením Okresného súdu... sp. zn. 31 R/5/2013-344 z 27. decembra 2013.

2.   Uznesenie Okresného súdu...   sp.   zn.   31 R/5/2013-344 z 27.decembra 2013 sa zrušuje a vec sa vracia Okresnému súdu Košice I na ďalšie konanie.

3.   Sťažovateľovi   sa   priznáva   náhrada   trov   právneho   zastúpenia...   spolu   odmena s DPH v sume 340,90 EUR...“

Sťažovateľka súčasne požiadala o odloženie vykonateľnosti napadnutého uznesenia.

II.

7.   V rámci   prípravy   predbežného   prerokovania   sťažnosti   [§   25   ods.   1   zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky, o konaní pred ním   a o postavení   jeho sudcov   v znení neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom   súde“)]   ústavný   súd   požiadal   okresný   súd o vyjadrenie   k posudzovanej   sťažnosti   a sťažovateľku   o zaujatie   stanoviska   k tomuto vyjadreniu.

7.1 Okresný súd vo svojom vyjadrení sp. zn. 1 SprV/150/2014 zo 4. apríla 2014 v podstatnom uviedol:

«Súd uznesením zo dňa 04. 06. 2013, č. k.: 30 K/12/2013-18 začal voči dlžníkovi konkurzné konanie...

Uznesením zo dňa 17. 06. 2013, č. k. 30 K/12/2013-26... uložil dlžníkovi, aby sa v lehote 20 dní od doručenia uznesenia vyjadril k návrhu na vyhlásenie konkurzu a osvedčil svoju platobnú schopnosť a uložil mu povinnosť predložiť súdu v tej istej lehote súdom požadované dokumenty...

Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 16. 07. 2013 sa dlžník vyjadril k návrhu na vyhlásenie   konkurzu.   V   podaní   uviedol,   že   pohľadávku   navrhovateľa   uhradil   z   časti vo výške 5.654,78 eura, pričom zvyšok uhradí do 5 dní, rovnako aj pohľadávky ostatných veriteľov uvedených v návrhu.

Dlžník   v lehote,   ktorá   mu   uplynula   dňa   12.   07.   2012   neosvedčil   svoju   platobnú schopnosť... dlžník v podaní doručenom súdu v tejto lehote uviedol, že do 5 dní uhradí pohľadávku navrhovateľa aj pohľadávky ostatných veriteľov uvedených v návrhu...... súd na pojednávaní konanom dňa 16. 09. 2013 vyhlásil dokazovanie za účelom overenia platobnej schopnosti dlžníka za skončené.

Z   dôvodu,   že   súd   mal   pochybnosti   o   majetnosti   dlžníka,   uznesením   zo   dňa 17. 10. 2013, č. k.: 30 K/22/2013-50... ustanovil náhodným výberom predbežného správcu: M.   T.   a   uložil   mu   povinnosť   vypracovať   a   predložiť   súdu   v lehote   10   od   ustanovenia do funkcie podrobnú písomnú správu o stave zisťovania majetku dlžníka a o vykonaných úkonoch,   v   lehote   20   dní   od   ustanovenia   do   funkcie   druhú   podrobnú   písomnú   správu, v lehote   28   dní   od   ustanovenia   do   funkcie   tretiu   podrobnú   písomnú   správu   o   týchto skutočnostiach a v lehote 45 dní od ustanovenia do funkcie záverečnú správu o majetnosti alebo nemajetnosti dlžníka, v ktorej zároveň uvedie záver o tom, či majetok dlžníka bude postačovať   aspoň   na   úhradu   nákladov   konkurzu   ako   aj   záver   o   možnosti   odporovania právnym úkonom dlžníka.

Predbežný   správca   vo   svojej   záverečnej   správe   o   majetnosti   alebo   nemajetnosti dlžníka   (ďalej   len   „správa“)   súdu   oznámil,   že   dlžník   v   súčasnosti   ešte   stále   vlastní nehnuteľný majetok a hnuteľné veci v celkovej zostatkovej hodnote 147.108,20 €, reálne vymožiteľné   a   speňažiteľné   pohľadávky   v   celkovej   zostatkovej   hodnote   114.825,91   € a peňažné prostriedky na účte v bankách celkom v sume 112.646,18 €.

Na základe uvedených skutočností dospel predbežný správca k záveru, že majetok dlžníka bude postačovať na úhradu nákladov konkurzu.

Podaním   doručeným   tunajšiemu   súdu   dňa   21.   10.   2013   dlžník   navrhol,   aby   súd prerušil začaté konkurzné konanie voči dlžníkovi z dôvodu, že dlžník poveril dňa 16. 10. 2013 J. B. vypracovaním reštrukturalizačného posudku na účely zistenia, či sú splnené predpoklady na jeho reštrukturalizáciu.

Následne   súd   uznesením   zo   dňa   23.   10.   2013,   č.   k.   30   K/12/2013-132,   ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 31. 10. 2013 prerušil konkurzné konanie na 60 dní.

Podaním   doručeným   tunajšiemu   súdu   dňa   13.   12.   2013   dlžník:   Truck   Center Košice s. r. o... podal návrh na povolenie reštrukturalizácie...

Následne   uznesením   zo   dňa   27.   12.   2013,   č.   k.   31   R/5/2013-344,   Okresný   súd Košice I odmietol návrh na povolenie reštrukturalizácie.

Súd   má   za   to,   že   uznesenie   o   odmietnutí   návrhu   bolo   dostatočne   a   riadne odôvodnené.   V   odôvodnení   návrhu   bol   navrhovateľ   poučený   o   náležitostiach   návrhu, pričom zároveň došlo v odôvodnení rozhodnutia k citovaniu právnej úpravy v ktorej sa podrobne uvádzajú všetky podstatné náležitosti návrhu na povolenie reštrukturalizácie ako aj podstatné náležitosti povinných príloh návrhu, ktoré sú jeho neoddeliteľnou súčasťou v zmysle   zákona   č.   7/2005   Z.   z.   o   konkurze   a   reštrukturalizácii   a   o   zmene   a   doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“).

V odôvodnení rozhodnutia o odmietnutí návrhu bolo uvedené, že návrh na povolenie reštrukturalizácie neobsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, pretože navrhovateľ v návrhu neuviedol žiadne zákonom požadované odôvodnenie v zmysle ust. § 79 ods. 1 OSP v spojení s ust. § 112 ods. 1 ZKR. V odôvodnení rozhodnutia o odmietnutí návrhu bolo jasne a   zrozumiteľne   uvedené,   že   navrhovateľ   v   návrhu   neuviedol   pravdivé   opísanie rozhodujúcich skutočností a uvedenie dôvodov, ktoré navrhovateľa viedli k podaniu návrhu na   povolenie   reštrukturalizácie.   V   odôvodnení   rozhodnutia   bolo   uvedené,   že   obsahom návrhu boli iba skutočnosti, že dlžník poveril vypracovaním reštrukturalizačného posudku správcu,   že   tento   spĺňa   predpoklady   a   posudok   vypracoval,   ako   aj   menný   výpočet pripojených   príloh   a   petit   návrhu.   Uvedené   odôvodnenie   považuje   súd   za   riadne a konkrétne, v súlade s OSP a ZKR, pričom ho považuje zároveň za dostatočne určité. Zároveň   si   dovoľujeme   poukázať   na   skutočnosť,   že   sa   zjavne   nejedná   o   sťažovateľom uvádzaný   formalizmus   pri   posudzovaní   úkonu   účastníka   konania,   a   to   z   nasledovných dôvodov:

Navrhovateľ   v   návrhu   neuviedol   opísanie   rozhodujúcich   skutočností   a   uvedenie dôvodov, ktoré navrhovateľa viedli k podaniu návrhu na povolenie reštrukturalizácie, teda navrhovateľ sa v samotnom návrhu vôbec nezaoberal či tento je v úpadku, alebo mu úpadok hrozí.   Uvedený   nedostatok   návrhu   súd   považoval   za   zásadnú   prekážku,   ktorá   mu znemožňovala pokračovať ďalej v konaní a to z dôvodu, že reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi   možno začať   a   ďalej   v   ňom pokračovať iba v prípade,   že tento   je   v úpadku respektíve mu úpadok hrozí (napr. ust. § 108 ods. 1 ZKR). V prípade že dlžník nie je v úpadku   alebo   tento   mu   nehrozí,   nemožno   začať   reštrukturalizačné   konanie,   pričom samotný   dlžník   -   navrhovateľ   sa   v   samotnom   návrhu   s   tou   skutočnosťou   vôbec nevysporiadal, pričom súd v zmysle platnej právnej úpravy nemal zákonnú možnosť dlžníka vyzvať na odstránenie tohto nedostatku návrhu (v konkurznom konaní by súd dlžníka vyzval na odstránenie tohto nedostatku). Súd z vyššie uvedeného mal za to, že návrh na povolenie reštrukturalizácie jednoznačne nemá predpísanú náležitosť (§ 112 ods. 1 ZKR v spojení s ust. § 79 ods. 1 OSP), bez ktorej nebolo možné v konaní pokračovať.

Počas preskúmavania návrhu na povolenie reštrukturalizácie súd taktiež zistil, že aj pripojený   Zoznam   majetku obsahoval len niektoré   zo   skutočností uvádzaných   vo   vyššie citovanom ust. § 4 vyhlášky č. 665/2005 Z. z., teda neobsahoval všetky vyššie uvádzané skutočnosti tak ako ich požaduje citované ust. § 4 vyhlášky č. 665/2005 Z. z., ktoré v plnom rozsahu bolo v rozhodnutí uvedené. Uvedený nedostatok návrhu súd považoval za zásadnú prekážku, ktorá mu znemožňovala pokračovať ďalej v konaní z dôvodu, že navrhovateľ musí podľa ust. § 112 ods. 2 ZKR pripojiť aj zoznam majetku. Súd mal zároveň pri posudzovaní návrhu za to, že neúplný zoznam majetku, ktorého všetky podstatné náležitosti podrobne citoval v odôvodnení svojho rozhodnutia o odmietnutí návrhu nemožno považovať za riadne zostavený zoznam majetku a teda návrh na povolenie reštrukturalizácie nespĺňal zákonom predpísanú náležitosť v zmysle ust. § 112 ods. 2 ZKR, pričom súd v zmysle platnej právnej úpravy nemal zákonnú možnosť dlžníka vyzvať na odstránenie tohto nedostatku návrhu (v konkurznom konaní by súd dlžníka vyzval na odstránenie tohto nedostatku)...

Z dôvodu, že súd konkurzné konanie prerušil na 60 dní, pričom počas prerušenia nedošlo k začatiu reštrukturalizačného konania voči dlžníkovi, bolo potrebné v prerušenom konkurznom konaní vedenom pod sp. zn. 30 K/12/2013 pokračovať...

V   zmysle   ust.   §   23 ods.   1 ZKR   v   spojitosti   s ust.   §   199 ods.   9   ZKR   došlo   dňa 18. 01. 2014 k vyhláseniu konkurzu na majetok dlžníka: Truck Center Košice s. r. o... a to bez ohľadu na právoplatnosť predmetného uznesenia.

Podaním   doručeným   tunajšiemu   súdu   dňa   31.   01.   2014   sa   JUDr.   Dušan   Antol, advokát... odvolal voči uzneseniu zo dňa 10. 01. 2014, č. k. 30 K/12/2013-307, o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka.

Okresný súd Košice I následne dňa 21. 02. 2014 predložil predmetné odvolanie spolu so súdnym spisom vedeným pod sp.   zn.   30K/12/2013 Krajskému súdu v Košiciach ako odvolaciemu   súdu.   Krajský   súd...   07.   03.   2014   vrátil   spis   bez   rozhodnutia   o   odvolaní tunajšiemu súdu...

Následne Okresný súd... I dňa 18. 03. 2014 vyzval dlžníka, aby v lehote 10 dní od doručenia   výzvy   doručili   tunajšiemu   súdu   doplnenie   odvolania   o   splnomocnenie na zastupovanie úpadcu v konaní podľa ZKR.

Po predložení predmetného splnomocnenia súd predloží podané odvolanie opätovne Krajskému   súdu...,   aby   rozhodol   o   odvolaní   voči   uzneseniu   zo   dňa   10.   01.   2014, č. k. 30 K/12/2013-307,   o   vyhlásení   konkurzu   na   majetok   dlžníka:   Truck   Center Košice s. r. o.

Na základe uvedeného Vám oznamujem, že som toho názoru, že nie je možné súhlasiť s tvrdením sťažovateľa, že Okresný súd... formalistickým výkladom ust. § 79 ods. 1 OSP, § 42 ods. 3 OSP a § 112 ods. 1 ZKR odmietol v konaní vedenom pod sp. zn. 31R/5/2013 návrh na povolenie reštrukturalizácie z formálnych dôvodov, pričom svoje rozhodnutie ani náležitým spôsobom neodôvodnil.

Skutočnosť,   že   súd   nemá   zákonnú   možnosť   vyzvať   dlžníka   na   odstránenie chýbajúcich náležitostí návrhu, ktoré v danom prípade majú zjavnú oporu v ZKR a bez ich odstránenia nie je možné pokračovať v konaní, nemôže zakladať predpoklad pre vyhovenie vadnému návrhu dlžníka. Je zjavné, že ani samotný sťažovateľ nemá v podanej sťažnosti za to, že návrh mal všetky podstatné náležitosti. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti iba namieta, že rozhodnutie súdu nebolo riadne odôvodnené a vady návrhu nepredstavovali zásadnejšie prekážky v rozhodovaní o návrhu a následnom pokračovaní v konaní. Teda aj v prípade, že by rozhodnutie súdu o odmietnutí návrhu spĺňalo predstavy sťažovateľa, tento by opätovne musel podať návrh na povolenie reštrukturalizácie.

Máme   taktiež   za   to,   že   nemohlo   dôjsť   k   porušeniu   práva   sťažovateľa   na   súdnu ochranu z dôvodu, že súdna reštrukturalizácia je iba jednou z možností dlžníka ako riešiť ozdravenie   spoločnosti.   Samotný   dlžník   sa   stále   mohol   včasné   rozhodnúť   pre reštrukturalizáciu   ekonomickú   (sanáciu),   prípadne   iný   spôsob   svojho   ozdravenia. V prípade, že sa dlžník rozhodne riešiť svoje ozdravenie nie ekonomickou ale súdnou cestou je   povinný   rešpektovať   platnú   právnu   úpravu,   ktorá   vyžaduje   dodržiavanie   procesných pravidiel   medzi   ktoré   patrí   aj   podanie   riadneho   a   úplného   návrhu   na   povolenie reštrukturalizácie.

Na tomto mieste poukazujem taktiež na skutočnosť, že sťažovateľ požaduje odloženie vykonateľnosti uznesenia zo dňa 10. 01. 2014, č. k. 30 K/12/2013-307, o vyhlásení konkurzu na   majetok   dlžníka,   voči   ktorému   bolo   podané   odvolanie,   o   ktorom   doposiaľ   nebolo odvolacím súdom rozhodnuté.»

7.2   Sťažovateľka   k vyjadreniu   okresného   súdu   listom   zo   6.   mája   2014   zaujala (v podstatnom) toto stanovisko:

«... je teda zrejmé ak voči sťažovateľovi ako dlžníkovi bolo začaté konkurzné konanie a v rámci tohto konania, ktoré bolo prerušené podal návrh na povolenie reštrukturalizácie, jeho úmysel vyplýva z tohto podaného návrhu, že je v úpadku, alebo mu úpadok hrozí. Obligatórnou   náležitosťou   podaného   návrhu   na   reštrukturalizáciu   je   mimo   iného   aj reštrukturalizačný posudok, ktorý je základným informačným dokladom pre posudzovanie okresného súdu, či sú splnené všetky náležitosti na začatie konania. Sťažovateľ poukazuje na to, že v podanom návrhu na povolenie reštrukturalizácie uviedol, že poverený správca podal   reštrukturalizačný   posudok,   v   ktorom   odporúčal   povolenie   reštrukturalizácie. V uvedenom   reštrukturalizačnom   posudku   sú   detailne   rozvedené   ekonomické   a   právne závery o tom, že sťažovateľ ako dlžník je v úpadku a povolením reštrukturalizácie očakáva uspokojenie veriteľov vo vyššej miere než v konkurze.

Ďalej okresný súd odôvodnil odmietnutie návrhu na povolenie reštrukturalizácie aj tým,   že   pripojený   Zoznam   majetku   obsahoval   len   niektoré   zo   skutočností   uvádzaných v ust. § 4 vyhl. č. 655/2005 Z. z., teda neobsahoval všetky uvádzané skutočností tak, ako ich požaduje   citované   ustanovenie   §   4   vyhlášky.   Tento   nedostatok   návrhu   súd   považoval za zásadnú   prekážku,   ktorá   mu   znemožňovala   pokračovať   ďalej   v   konaní   z   dôvodu,   že sťažovateľ musí podľa ust. § 112 ods. 2 ZKR pripojiť aj Zoznam majetku. Okresný súd vyjadril záver, že neúplný Zoznam majetku, ktorý predložil navrhovateľ neobsahoval riadne zostavený Zoznam majetku a teda návrh na povolenie reštrukturalizácie nespĺňal zákonom predpísanú náležitosť v zmysle ust. § 112 ods. 2 ZKR. Okresný súd v zmysle platnej právnej úpravy nemal zákonnú možnosť vyzvať sťažovateľa na odstránenie tohto nedostatku návrhu, preto rozhodol o odmietnutí návrhu na povolenie reštrukturalizácie.

S týmto záverom okresného súdu sťažovateľ nesúhlasí z dôvodov, na ktoré poukázal už v podanej ústavnej sťažnosti v bode IV sťažnosti a znovu poukazuje, že pripojený Zoznam majetku bol sťažovateľom ako dlžníkom vyhotovený v súlade § 4 vyhl. č. 655/2005 Z. z. Sťažovateľ   zostavil   Zoznam   reálneho   a   skutočného   majetku,   ktorý   vlastnil   podľa mimoriadnej účtovnej závierky, ktorá tvorí taktiež prílohu návrhu. Okresný súd v uznesení o odmietnutí   návrhu   ani   vo   svojom   stanovisku   konkrétne   neuviedol   v   čom   považoval pripojený Zoznam majetku za neúplný a ktoré skutočnosti mali byť v súlade s ust. § 4 citovanej vyhlášky v zozname uvedené.

Okresný   súd   aj   vo   svojom   stanovisku   uvádza,   že   pripojený   Zoznam   majetku obsahoval:

„len niektoré zo skutočností uvádzané v citovanom ustanovení § 4 vyhl. č. 655/2005 Z. z., teda neobsahoval všetky vyššie uvádzané skutočnosti tak, ako to vyžaduje citované ust. § 4 vyhl. č. 655/2005 Z. z., ktoré v plnom rozsahu bolo uvedené.“

K tomu sťažovateľ uvádza, že vyhotovil Zoznam majetku podľa aktuálneho stavu a nemohol uviesť do Zoznamu majetku aj tie zložky majetku, ktoré vyhláška uvádza, ak ich v čase zostavovania nevlastnil. Takúto povinnosť nestanovuje dlžníkovi žiadne ustanovenie vyhl. č. 655/2005 Z. z.

Sťažovateľ v tejto súvislosti opätovne poukazuje na komentár k zákonu o konkurze a reštrukturalizácii Doc. JUDr. Milana Ďuricu PhD. na strane 742 a 743, v ktorom autor sa zaoberá náležitosťami návrhu na povolenie reštrukturalizácie...

S poukazom na vyššie uvedené sťažovateľ trvá na podanej sťažnosti v celom rozsahu a navrhuje, aby Ústavný súd Slovenskej republiky po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie rozhodol podľa návrhov uvedených v tejto sťažnosti.»

8. Pre účely verifikácie tvrdení účastníkov konania ústavný súd nahliadol do súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 31 R/5/2013.

III.

9. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

10. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa,   ak   tento   zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

11.   Predmetom   sťažnosti   sťažovateľky   je   namietané   porušenie   označených   práv zaručených   ústavou,   dohovorom   a   dodatkovým   protokolom   postupom   okresného   súdu a jeho uznesením č. k. 31 R/5/2013-344 z 27. decembra 2013.

III.A K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

12.   Podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy   každý   sa   môže   domáhať   zákonom   ustanoveným postupom   svojho   práva   na   nezávislom   a   nestrannom   súde   a   v   prípadoch   ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo,   aby   jeho   záležitosť   bola   spravodlivo,   verejne   a   v   primeranej   lehote   prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

13. Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sú obdobné záruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom ustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú odlišnosť (II. ÚS 27/07, I. ÚS 275/2010).

14. Zo sťažnosti možno vyvodiť, že sťažovateľka vidí porušenie svojho základného práva zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru najmä z dôvodov koncentrovane vyjadrených v bodoch 4 a 5.

15. Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu (ako aj práva na spravodlivý proces) je umožniť každému reálny   prístup   k   súdu,   pričom   tomuto   právu   zodpovedá   povinnosť   súdu   o   veci   konať a rozhodnúť (napr. II. ÚS 88/01), ako aj konkrétne procesné garancie v súdnom konaní. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných súdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti, ktorý rozhoduje o sťažnostiach týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je v zásade oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na   kontrolu   zlučiteľnosti   účinkov   takejto   interpretácie   s   ústavou   alebo   kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o namietaných porušeniach ústavou alebo príslušnou medzinárodnou zmluvou garantovaných práv a slobôd je daná v prípade, že je vylúčená právomoc všeobecných   súdov,   alebo v   prípade,   že účinky   výkonu tejto právomoci   všeobecným   súdom   nie sú   zlučiteľné   so   súvisiacou   ústavnou   úpravou   alebo úpravou v príslušnej medzinárodnej zmluve (I. ÚS 225/03, I. ÚS 334/08).

16.   Pokiaľ   ide   o   sťažovateľkou   namietané porušenie   jej   základného   práva   podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru označeným rozhodnutím krajského súdu, ústavný súd predovšetkým konštatuje, že v danej veci nebola vylúčená právomoc všeobecných súdov. V právomoci ústavného súdu zostalo následne iba posúdenie, či účinky výkonu   právomoci   okresného   súdu   v   súvislosti   s   jeho   rozhodnutím   uznesením č. k. 31 R/5/2013-344   z 27.   decembra   2013   sú   zlučiteľné   s   označeným   článkom   ústavy a dohovoru.

17. Po oboznámení sa s obsahom namietaného rozhodnutia okresného súdu ústavný súd dospel k záveru, že okresný súd svoje rozhodnutie, ktorým odmietol návrh sťažovateľky na   povolenie   reštrukturalizácie,   v okolnostiach   daného   prípadu   primerane   odôvodnil, čo potvrdzuje   jeho   argumentácia   vychádzajúca   z v konaní   zisteného   skutkového   stavu a na tomto základe vyvodených právnych záverov. V odôvodnení okresný súd uviedol:«Navrhovateľ podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 13. 12. 2013 navrhol, aby súd povolil reštrukturalizáciu dlžníka: Truck Center Košice s. r. o...

Návrh   návrhu   na   povolenie   reštrukturalizácie   dlžník   neodôvodnil   žiadnymi skutočnosťami, teda neuviedol žiadne dôvody prečo sa rozhodol návrh podať. V návrhu navrhovateľ   iba   uviedol,   že   dlžník   poveril   vypracovaním   reštrukturalizačného   posudku správcu J. B., pričom poverený správca vo vypracovanom reštrukturalizačnom posudku reštrukturalizáciu odporučil, ako aj menný výpočet pripojených príloh. Obsahom návrhu teda   boli   iba   skutočnosti,   že dlžník   poveril   vypracovaním reštrukturalizačného   posudku správcu,   že   tento   spĺňa   predpoklady   a   posudok   vypracoval,   ako   aj   menný   výpočet pripojených príloh a petit návrhu.

Návrh   okrem   iných   listinných   dôkazov   v   podobe   príloh   obsahoval   zákonom požadované   prílohy   a   to   neúplný   zoznam   majetku   dlžníka,   zoznam   záväzkov   dlžníka, zmluvné a iné prehľady, reštrukturalizačný posudok č. 1/2013 zo dňa 12. 12. 2013, zoznam osôb spriaznených s dlžníkom, riadnu individuálnu účtovnú závierku dlžníka a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku dlžníka.

Podľa ust. § 3 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“) dlžník je v úpadku, ak je platobne neschopný alebo predĺžený. Ak dlžník podá návrh na povolenie reštrukturalizácie alebo, návrh na vyhlásenie konkurzu, rozumie sa tým, že je v úpadku. Podľa ust. § 9 ods. 1 ZKR spriaznenou osobou právnickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie...

Podľa ust. § 111 ods. 1 ZKR... Podľa   ust.   §   111   ods.   2   ZKR,   dlžník   je   oprávnený   podať   návrh   na   povolenie reštrukturalizácie, ak poveril správcu vypracovaním posudku a správca vo vypracovanom posudku nie staršom ako 30 dní jeho reštrukturalizáciu odporučil.

Podľa ust. § 112 ods. 1 ZKR, návrh na povolenie reštrukturalizácie musí obsahovať všeobecné náležitosti návrhu podľa osobitného predpisu. Podpis navrhovateľa musí byť v návrhu úradne osvedčený.

Podľa   ust.   §   112   ods.   2   ZKR,   navrhovateľ   je   povinný   k   návrhu   na   povolenie reštrukturalizácie   pripojiť   posudok   správcu,   zoznam   majetku   dlžníka,   zoznam   záväzkov dlžníka,   zoznam osôb spriaznených s dlžníkom a poslednú riadnu individuálnu účtovnú závierku   spolu   s   mimoriadnou   individuálnou   účtovnou   závierkou,   ak   bola   vyhotovená neskôr ako posledná riadna individuálna účtovná závierka; ak bola individuálna účtovná závierka predmetom overovania audítorom, k navrhuje povinný pripojiť aj správu audítora. Podľa ust. § 42 ods. 3 OSP pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci   sa   týka   a   čo   sleduje,   a   musí   byť   podpísané   a   datované.   Podanie   treba   predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa   ust.   §   79   ods.   1   OSP   konanie   sa   začína   na   návrh.   Návrh   má   okrem všeobecných náležitostí (§ 42 ods. 3) obsahovať...

V zmysle ust. § 1 vyhlášky MS SR č. 665/2005 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia ZKR (ďalej len „vyhláška č. 665/2005 Z. z.“), táto vyhláška upravuje v ust. § 4, § 5 aj podrobnosti o obsahových náležitostiach zoznamu dlžníkovho majetku a zoznamu dlžníkových záväzkov.

V zmysle ust. § 4 ods. 1 vyhlášky č. 665/2005 Z. z., v zozname majetku sa uvádza všetok majetok patriaci dlžníkovi ku dňu predloženia zoznamu majetku alebo ku dňu jeho doplnenia   vrátane   sporného majetku,   ku ktorému   niekto iný uplatňuje vlastnícke   právo alebo iné majetkové právo. Ak ide o konkurzné konanie, v zozname majetku sa uvádza aj majetok, ktorý bol prevedený z dlžníkovho majetku právnymi úkonmi, pri ktorých možno odôvodnene predpokladať ich odporovateľnosť.

V zmysle ust. § 4 ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5, ods. 6, ods. 7 vyhlášky č. 665/2005 Z. z., zoznam majetku sa vyhotovuje v prehľadnej písomnej forme, v ktorej sa uvádzajú nasledujúce údaje:...

V zmysle ust. § 5 ods. 1 vyhlášky č. 665/2005 Z. z., v zozname záväzkov sa uvádzajú peňažné záväzky dlžníka ku dňu predloženia zoznamu záväzkov alebo ku dňu jeho doplnenia vrátane sporných peňažných záväzkov, ktoré sú voči nemu uplatňované.

V zmysle ust. § 5 ods. 2 vyhlášky č. 665/2005 Z. z., zoznam záväzkov sa vyhotovuje v prehľadnej písomnej forme, v ktorej sa uvádzajú nasledujúce údaje:...

V zmysle ust. § 5 ods. 3 vyhlášky č. 665/2005 Z. z., pred prvý list zoznamu záväzkov sa vloží vyhlásenie dlžníka o pravdivosti a úplnosti údajov uvedených v zozname záväzkov. V zmysle ust. § 6 vyhlášky č. 665/2005 Z. z., súčasť zoznamu majetku a zoznamu záväzkov tvorí zmluvný prehľad, v ktorom sa uvedú všetky zmluvy, ktoré ku dňu zostavenia zoznamu   majetku   a   zoznamu   záväzkov   neboli   ukončené,   vrátane   pracovných   zmlúv; pred prvý list prehľadu sa vloží vyhlásenie dlžníka o pravdivosti a úplnosti údajov. Podľa ust. § 113 ods. 1 ZKR, ak súd zistí, že návrh na povolenie reštrukturalizácie spĺňa zákonom ustanovené náležitosti, najneskôr do 15 dní od doručenia návrhu rozhodne o začatí   reštrukturalizačného   konania.   Inak   návrh   na   povolenie   reštrukturalizácie v rovnakej lehote uznesením odmietne; uznesenie doručí navrhovateľovi.

Podľa ust. § 113 ods. 2 ZKR, súd nevyzýva navrhovateľa na opravu ani doplnenie neúplného alebo nesprávneho návrhu na povolenie reštrukturalizácie. Súd návrh veriteľa na povolenie   reštrukturalizácie   pred   začatím   reštrukturalizačného   konania   dlžníkovi nedoručuje ani dlžníka nevyzýva, aby sa k návrhu na povolenie reštrukturalizácie vyjadril. Po   preskúmaní   návrhu   súd   zistil,   že   návrh   na   povolenie   reštrukturalizácie neobsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, pretože navrhovateľ v návrhu neuviedol žiadne   zákonom   požadované   odôvodnenie   v   zmysle   ust.   §   79   ods.   1   OSP   v   spojení s ust. § 112   ods.   1   ZKR.   Navrhovateľ   teda   v   návrhu   neuviedol   pravdivé   opísanie rozhodujúcich skutočností a uvedenie dôvodov, ktoré navrhovateľa viedli k podaniu návrhu na povolenie reštrukturalizácie. Obsahom návrhu boli iba skutočnosti, že dlžník poveril vypracovaním reštrukturalizačného posudku správcu, že tento spĺňa predpoklady a posudok vypracoval, ako aj menný výpočet pripojených príloh a petit návrhu. Taktiež navrhovateľom pripojený   zoznam   majetku   obsahoval   len   niektoré   zo   skutočností   uvádzaných   vo   vyššie citovanom ust. § 4 vyhlášky č. 665/2005 Z. z., teda neobsahoval všetky vyššie uvádzané skutočnosti tak ako ich požaduje citované ust. § 4 vyhlášky č. 665/2005 Z. z.

Na základe vyššie uvedeného preto tunajší súd rozhodol v zmysle ust. § 113 ods. 1 a 2 ZKR tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a návrh na povolenie reštrukturalizácie   odmietol   a   to   bez   predchádzajúcej   výzvy   navrhovateľa   na   doplnenie, alebo opravu neúplného návrhu na povolenie reštrukturalizácie. Uvedená skutočnosť, však navrhovateľovi nebráni v opätovnom podaní úplného návrhu.

V   zmysle   ust.   §   198   ods.   1   ZKR   súd   v   konaní   podľa   tohto   zákona   rozhoduje uznesením. Proti uzneseniu je odvolanie prípustné, len ak to ustanovuje tento zákon.»

18. Konfrontáciou tvrdení účastníkov konania s obsahom súdneho spisu okresného súdu   sp.   zn.   31   R/5/2013   ústavný   súd   považuje   za   dôvodné   prisvedčiť   hodnoteniam faktickým a právnym záverom okresného súdu prezentovaným v odôvodnení namietaného uznesenia a podrobnejšie zdokumentovaným vo vyjadrení okresného súdu zo 4. apríla 2014 (bod 7.1). Zdôvodnenie úpadku sťažovateľky v bode „4. – ÚPADOK“ reštrukturalizačného posudku   č.   1/2003   z 12.   decembra   2013   vypracovaného   J.   B.,   reštrukturalizačným správcom..., vyznieva aj podľa názoru ústavného súdu všeobecne, čo sa týka výšky majetku sťažovateľky (v čase vypracovania posudku), jej aktív a pasív. A keďže údaje o majetku sťažovateľky (a ich eventuálnym dopadom na zdôvodnenie úpadku, pozn.) nevystihovali v tom čase reálne existujúci stav a tento nedostatok nemal okresný súd zákonnú povinnosť výzvou   sťažovateľke   odstrániť   (§   113   ods.   2   zákona   č. 7/2005   Z.   z.   o konkurze a reštrukturalizácii   v znení   neskorších   predpisov),   okresný   súd   nepostupoval   nezákonne, keď   návrh   na   reštrukturalizáciu   uznesením   č. k. 31 R/5/2013-344   z 27.   decembra   2013 odmietol z dôvodu, „že navrhovateľ v návrhu neuviedol pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností   a uvedenie   dôvodov,   ktoré   navrhovateľa   viedli   k podaniu   návrhu“ (záver odôvodnenia v bode 17).

19. Predmetné rozhodnutie okresného súdu obsahuje podľa názoru ústavného súdu dostatok skutkových a právnych záverov, pričom ústavný súd nezistil, že by jeho výklad a závery boli svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené a nevyplýva z nich ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich   podstaty   a   zmyslu.   Skutočnosť,   že   sťažovateľka   sa   s   názorom   okresného   súdu nestotožňuje, nepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v   súlade   so   skutkovým   a   právnym   názorom   účastníkov   konania   vrátane   ich   dôvodov a námietok. V zmysle svojej judikatúry považuje ústavný súd za protiústavné aj arbitrárne tie rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchylné od veci samej alebo aj extrémne nelogické   so   zreteľom   na   preukázané   skutkové   a   právne   skutočnosti   (IV.   ÚS   150/03, I. ÚS 301/06).

20. Ústavný súd vychádzajúc z odôvodnenia napadnutého uznesenia okresného súdu dospel k záveru, že okresný súd v napadnutom uznesení zrozumiteľne uviedol skutkový stav, z ktorého vychádzal, vykonal ústavne súladný výklad relevantných právnych noriem a jeho závery nie sú   arbitrárne.   Ústavný súd preto nezistil   pri   predbežnom prerokovaní žiadnu možnosť porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v súvislosti s posudzovaným uznesením.

21. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľky v tejto jej časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

III.B K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu uznesením okresného súdu

22. Sťažovateľka súčasne namietala aj porušenie základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu už uvedeným postupom a rozhodnutím okresného súdu.

23. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje. Podľa čl. 1 dodatkového   protokolu   každá   fyzická   osoba   alebo   právnická   osoba   má   právo   pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva.

24. Pretože sťažovateľka namietajúca tiež porušenie základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu tieto porušenia oprela o dôvody v podstate identické ako v súvislosti s namietanými porušeniami čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, bolo potrebné odmietnuť sťažovateľkinu sťažnosť aj v tejto časti z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

25. Vzhľadom na to, že sťažnosť sťažovateľky bola odmietnutá ako celok, ústavný súd sa už jej ďalšími návrhmi nezaoberal (bod 6).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. augusta 2014