SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 451/2014-28
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. augusta 2014 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti Truck Center Košice, s. r. o., Topásová 52, Košice, zastúpenej advokátom Dušanom Antolom, Advokátska kancelária, Hlavná 108, Košice, vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Košice I č. k. 31 R/5/2013-344 z 27. decembra 2013 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť Truck Center Košice, s. r. o., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. februára 2014 doručená sťažnosť spoločnosti Truck Center Košice, s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“, resp. v citovanom texte „sťažovateľ“ a „navrhovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a podľa čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) uznesením Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) č. k. 31 R/5/2013-344 z 27. decembra 2013 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).
2. Zo sťažnosti a z k nej pripojených príloh vyplýva, že sťažovateľka podaním z 12. decembra 2013 navrhla, aby okresný súd povolil jej reštrukturalizáciu ako dlžníka v konkurznom konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 30 K/12/2013. Konanie o návrhu na povolenie reštrukturalizácie je vedené okresným súdom pod sp. zn. 31 R/5/2013. Okresný súd napadnutým uznesením z 27. decembra 2013 návrh na povolenie reštrukturalizácie odmietol.
3. Sťažovateľka „považuje vydané uznesenie Okresného súdu... sp. zn. 31 R/5/2013- 344 zo dňa 27. 12. 2013 o odmietnutí návrhu na povolenie reštrukturalizácie v rozpore s Ústavou... a týmto rozhodnutím bolo porušené jeho základné právo podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy... a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru... a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru... spočívajúce v základnom práve na súdnu ochranu všeobecným súdom“.
4. Sťažovateľka ďalej namieta porušenie „svojich základných práv podľa čl. 20 Ústavy... a čl. 1 Dodatkového protokolu, pretože okresný súd tým, že odmietol návrh na povolenie reštrukturalizácie a následne vyhlásil na majetok sťažovateľa ako dlžníka konkurz, zásadným spôsobom zmenil právny status sťažovateľa, pretože vyhlásenie konkurzu na majetok sťažovateľa má likvidačné následky na jeho podnikateľskú činnosť“.
5. Sťažovateľka považuje napadnuté uznesenie okresného súdu „za arbitrárne, formalistické pri výklade a aplikácii právnych noriem. Sťažovateľ je toho názoru, že okresný súd napadnutým uznesením porušil jeho základné právo na súdnu ochranu aj tým, že okresný súd svoje rozhodnutie náležitým spôsobom nezdôvodnil a založil ho na dôvodoch, ktoré v okolnostiach tejto konkrétnej veci nemajú zjavne žiadnu relevanciu.“.
6. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:
„1. Základné práva spoločnosti Truck Center Košice s. r. o... na súdnu a inú právnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy... a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru... a právo vlastniť majetok podľa článku 20 ods. 1 Ústavy... v spojení s jeho právom na majetok podľa článku 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru... boli porušené uznesením Okresného súdu... sp. zn. 31 R/5/2013-344 z 27. decembra 2013.
2. Uznesenie Okresného súdu... sp. zn. 31 R/5/2013-344 z 27.decembra 2013 sa zrušuje a vec sa vracia Okresnému súdu Košice I na ďalšie konanie.
3. Sťažovateľovi sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia... spolu odmena s DPH v sume 340,90 EUR...“
Sťažovateľka súčasne požiadala o odloženie vykonateľnosti napadnutého uznesenia.
II.
7. V rámci prípravy predbežného prerokovania sťažnosti [§ 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)] ústavný súd požiadal okresný súd o vyjadrenie k posudzovanej sťažnosti a sťažovateľku o zaujatie stanoviska k tomuto vyjadreniu.
7.1 Okresný súd vo svojom vyjadrení sp. zn. 1 SprV/150/2014 zo 4. apríla 2014 v podstatnom uviedol:
«Súd uznesením zo dňa 04. 06. 2013, č. k.: 30 K/12/2013-18 začal voči dlžníkovi konkurzné konanie...
Uznesením zo dňa 17. 06. 2013, č. k. 30 K/12/2013-26... uložil dlžníkovi, aby sa v lehote 20 dní od doručenia uznesenia vyjadril k návrhu na vyhlásenie konkurzu a osvedčil svoju platobnú schopnosť a uložil mu povinnosť predložiť súdu v tej istej lehote súdom požadované dokumenty...
Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 16. 07. 2013 sa dlžník vyjadril k návrhu na vyhlásenie konkurzu. V podaní uviedol, že pohľadávku navrhovateľa uhradil z časti vo výške 5.654,78 eura, pričom zvyšok uhradí do 5 dní, rovnako aj pohľadávky ostatných veriteľov uvedených v návrhu.
Dlžník v lehote, ktorá mu uplynula dňa 12. 07. 2012 neosvedčil svoju platobnú schopnosť... dlžník v podaní doručenom súdu v tejto lehote uviedol, že do 5 dní uhradí pohľadávku navrhovateľa aj pohľadávky ostatných veriteľov uvedených v návrhu...... súd na pojednávaní konanom dňa 16. 09. 2013 vyhlásil dokazovanie za účelom overenia platobnej schopnosti dlžníka za skončené.
Z dôvodu, že súd mal pochybnosti o majetnosti dlžníka, uznesením zo dňa 17. 10. 2013, č. k.: 30 K/22/2013-50... ustanovil náhodným výberom predbežného správcu: M. T. a uložil mu povinnosť vypracovať a predložiť súdu v lehote 10 od ustanovenia do funkcie podrobnú písomnú správu o stave zisťovania majetku dlžníka a o vykonaných úkonoch, v lehote 20 dní od ustanovenia do funkcie druhú podrobnú písomnú správu, v lehote 28 dní od ustanovenia do funkcie tretiu podrobnú písomnú správu o týchto skutočnostiach a v lehote 45 dní od ustanovenia do funkcie záverečnú správu o majetnosti alebo nemajetnosti dlžníka, v ktorej zároveň uvedie záver o tom, či majetok dlžníka bude postačovať aspoň na úhradu nákladov konkurzu ako aj záver o možnosti odporovania právnym úkonom dlžníka.
Predbežný správca vo svojej záverečnej správe o majetnosti alebo nemajetnosti dlžníka (ďalej len „správa“) súdu oznámil, že dlžník v súčasnosti ešte stále vlastní nehnuteľný majetok a hnuteľné veci v celkovej zostatkovej hodnote 147.108,20 €, reálne vymožiteľné a speňažiteľné pohľadávky v celkovej zostatkovej hodnote 114.825,91 € a peňažné prostriedky na účte v bankách celkom v sume 112.646,18 €.
Na základe uvedených skutočností dospel predbežný správca k záveru, že majetok dlžníka bude postačovať na úhradu nákladov konkurzu.
Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 21. 10. 2013 dlžník navrhol, aby súd prerušil začaté konkurzné konanie voči dlžníkovi z dôvodu, že dlžník poveril dňa 16. 10. 2013 J. B. vypracovaním reštrukturalizačného posudku na účely zistenia, či sú splnené predpoklady na jeho reštrukturalizáciu.
Následne súd uznesením zo dňa 23. 10. 2013, č. k. 30 K/12/2013-132, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 31. 10. 2013 prerušil konkurzné konanie na 60 dní.
Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 13. 12. 2013 dlžník: Truck Center Košice s. r. o... podal návrh na povolenie reštrukturalizácie...
Následne uznesením zo dňa 27. 12. 2013, č. k. 31 R/5/2013-344, Okresný súd Košice I odmietol návrh na povolenie reštrukturalizácie.
Súd má za to, že uznesenie o odmietnutí návrhu bolo dostatočne a riadne odôvodnené. V odôvodnení návrhu bol navrhovateľ poučený o náležitostiach návrhu, pričom zároveň došlo v odôvodnení rozhodnutia k citovaniu právnej úpravy v ktorej sa podrobne uvádzajú všetky podstatné náležitosti návrhu na povolenie reštrukturalizácie ako aj podstatné náležitosti povinných príloh návrhu, ktoré sú jeho neoddeliteľnou súčasťou v zmysle zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“).
V odôvodnení rozhodnutia o odmietnutí návrhu bolo uvedené, že návrh na povolenie reštrukturalizácie neobsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, pretože navrhovateľ v návrhu neuviedol žiadne zákonom požadované odôvodnenie v zmysle ust. § 79 ods. 1 OSP v spojení s ust. § 112 ods. 1 ZKR. V odôvodnení rozhodnutia o odmietnutí návrhu bolo jasne a zrozumiteľne uvedené, že navrhovateľ v návrhu neuviedol pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností a uvedenie dôvodov, ktoré navrhovateľa viedli k podaniu návrhu na povolenie reštrukturalizácie. V odôvodnení rozhodnutia bolo uvedené, že obsahom návrhu boli iba skutočnosti, že dlžník poveril vypracovaním reštrukturalizačného posudku správcu, že tento spĺňa predpoklady a posudok vypracoval, ako aj menný výpočet pripojených príloh a petit návrhu. Uvedené odôvodnenie považuje súd za riadne a konkrétne, v súlade s OSP a ZKR, pričom ho považuje zároveň za dostatočne určité. Zároveň si dovoľujeme poukázať na skutočnosť, že sa zjavne nejedná o sťažovateľom uvádzaný formalizmus pri posudzovaní úkonu účastníka konania, a to z nasledovných dôvodov:
Navrhovateľ v návrhu neuviedol opísanie rozhodujúcich skutočností a uvedenie dôvodov, ktoré navrhovateľa viedli k podaniu návrhu na povolenie reštrukturalizácie, teda navrhovateľ sa v samotnom návrhu vôbec nezaoberal či tento je v úpadku, alebo mu úpadok hrozí. Uvedený nedostatok návrhu súd považoval za zásadnú prekážku, ktorá mu znemožňovala pokračovať ďalej v konaní a to z dôvodu, že reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi možno začať a ďalej v ňom pokračovať iba v prípade, že tento je v úpadku respektíve mu úpadok hrozí (napr. ust. § 108 ods. 1 ZKR). V prípade že dlžník nie je v úpadku alebo tento mu nehrozí, nemožno začať reštrukturalizačné konanie, pričom samotný dlžník - navrhovateľ sa v samotnom návrhu s tou skutočnosťou vôbec nevysporiadal, pričom súd v zmysle platnej právnej úpravy nemal zákonnú možnosť dlžníka vyzvať na odstránenie tohto nedostatku návrhu (v konkurznom konaní by súd dlžníka vyzval na odstránenie tohto nedostatku). Súd z vyššie uvedeného mal za to, že návrh na povolenie reštrukturalizácie jednoznačne nemá predpísanú náležitosť (§ 112 ods. 1 ZKR v spojení s ust. § 79 ods. 1 OSP), bez ktorej nebolo možné v konaní pokračovať.
Počas preskúmavania návrhu na povolenie reštrukturalizácie súd taktiež zistil, že aj pripojený Zoznam majetku obsahoval len niektoré zo skutočností uvádzaných vo vyššie citovanom ust. § 4 vyhlášky č. 665/2005 Z. z., teda neobsahoval všetky vyššie uvádzané skutočnosti tak ako ich požaduje citované ust. § 4 vyhlášky č. 665/2005 Z. z., ktoré v plnom rozsahu bolo v rozhodnutí uvedené. Uvedený nedostatok návrhu súd považoval za zásadnú prekážku, ktorá mu znemožňovala pokračovať ďalej v konaní z dôvodu, že navrhovateľ musí podľa ust. § 112 ods. 2 ZKR pripojiť aj zoznam majetku. Súd mal zároveň pri posudzovaní návrhu za to, že neúplný zoznam majetku, ktorého všetky podstatné náležitosti podrobne citoval v odôvodnení svojho rozhodnutia o odmietnutí návrhu nemožno považovať za riadne zostavený zoznam majetku a teda návrh na povolenie reštrukturalizácie nespĺňal zákonom predpísanú náležitosť v zmysle ust. § 112 ods. 2 ZKR, pričom súd v zmysle platnej právnej úpravy nemal zákonnú možnosť dlžníka vyzvať na odstránenie tohto nedostatku návrhu (v konkurznom konaní by súd dlžníka vyzval na odstránenie tohto nedostatku)...
Z dôvodu, že súd konkurzné konanie prerušil na 60 dní, pričom počas prerušenia nedošlo k začatiu reštrukturalizačného konania voči dlžníkovi, bolo potrebné v prerušenom konkurznom konaní vedenom pod sp. zn. 30 K/12/2013 pokračovať...
V zmysle ust. § 23 ods. 1 ZKR v spojitosti s ust. § 199 ods. 9 ZKR došlo dňa 18. 01. 2014 k vyhláseniu konkurzu na majetok dlžníka: Truck Center Košice s. r. o... a to bez ohľadu na právoplatnosť predmetného uznesenia.
Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 31. 01. 2014 sa JUDr. Dušan Antol, advokát... odvolal voči uzneseniu zo dňa 10. 01. 2014, č. k. 30 K/12/2013-307, o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka.
Okresný súd Košice I následne dňa 21. 02. 2014 predložil predmetné odvolanie spolu so súdnym spisom vedeným pod sp. zn. 30K/12/2013 Krajskému súdu v Košiciach ako odvolaciemu súdu. Krajský súd... 07. 03. 2014 vrátil spis bez rozhodnutia o odvolaní tunajšiemu súdu...
Následne Okresný súd... I dňa 18. 03. 2014 vyzval dlžníka, aby v lehote 10 dní od doručenia výzvy doručili tunajšiemu súdu doplnenie odvolania o splnomocnenie na zastupovanie úpadcu v konaní podľa ZKR.
Po predložení predmetného splnomocnenia súd predloží podané odvolanie opätovne Krajskému súdu..., aby rozhodol o odvolaní voči uzneseniu zo dňa 10. 01. 2014, č. k. 30 K/12/2013-307, o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka: Truck Center Košice s. r. o.
Na základe uvedeného Vám oznamujem, že som toho názoru, že nie je možné súhlasiť s tvrdením sťažovateľa, že Okresný súd... formalistickým výkladom ust. § 79 ods. 1 OSP, § 42 ods. 3 OSP a § 112 ods. 1 ZKR odmietol v konaní vedenom pod sp. zn. 31R/5/2013 návrh na povolenie reštrukturalizácie z formálnych dôvodov, pričom svoje rozhodnutie ani náležitým spôsobom neodôvodnil.
Skutočnosť, že súd nemá zákonnú možnosť vyzvať dlžníka na odstránenie chýbajúcich náležitostí návrhu, ktoré v danom prípade majú zjavnú oporu v ZKR a bez ich odstránenia nie je možné pokračovať v konaní, nemôže zakladať predpoklad pre vyhovenie vadnému návrhu dlžníka. Je zjavné, že ani samotný sťažovateľ nemá v podanej sťažnosti za to, že návrh mal všetky podstatné náležitosti. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti iba namieta, že rozhodnutie súdu nebolo riadne odôvodnené a vady návrhu nepredstavovali zásadnejšie prekážky v rozhodovaní o návrhu a následnom pokračovaní v konaní. Teda aj v prípade, že by rozhodnutie súdu o odmietnutí návrhu spĺňalo predstavy sťažovateľa, tento by opätovne musel podať návrh na povolenie reštrukturalizácie.
Máme taktiež za to, že nemohlo dôjsť k porušeniu práva sťažovateľa na súdnu ochranu z dôvodu, že súdna reštrukturalizácia je iba jednou z možností dlžníka ako riešiť ozdravenie spoločnosti. Samotný dlžník sa stále mohol včasné rozhodnúť pre reštrukturalizáciu ekonomickú (sanáciu), prípadne iný spôsob svojho ozdravenia. V prípade, že sa dlžník rozhodne riešiť svoje ozdravenie nie ekonomickou ale súdnou cestou je povinný rešpektovať platnú právnu úpravu, ktorá vyžaduje dodržiavanie procesných pravidiel medzi ktoré patrí aj podanie riadneho a úplného návrhu na povolenie reštrukturalizácie.
Na tomto mieste poukazujem taktiež na skutočnosť, že sťažovateľ požaduje odloženie vykonateľnosti uznesenia zo dňa 10. 01. 2014, č. k. 30 K/12/2013-307, o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka, voči ktorému bolo podané odvolanie, o ktorom doposiaľ nebolo odvolacím súdom rozhodnuté.»
7.2 Sťažovateľka k vyjadreniu okresného súdu listom zo 6. mája 2014 zaujala (v podstatnom) toto stanovisko:
«... je teda zrejmé ak voči sťažovateľovi ako dlžníkovi bolo začaté konkurzné konanie a v rámci tohto konania, ktoré bolo prerušené podal návrh na povolenie reštrukturalizácie, jeho úmysel vyplýva z tohto podaného návrhu, že je v úpadku, alebo mu úpadok hrozí. Obligatórnou náležitosťou podaného návrhu na reštrukturalizáciu je mimo iného aj reštrukturalizačný posudok, ktorý je základným informačným dokladom pre posudzovanie okresného súdu, či sú splnené všetky náležitosti na začatie konania. Sťažovateľ poukazuje na to, že v podanom návrhu na povolenie reštrukturalizácie uviedol, že poverený správca podal reštrukturalizačný posudok, v ktorom odporúčal povolenie reštrukturalizácie. V uvedenom reštrukturalizačnom posudku sú detailne rozvedené ekonomické a právne závery o tom, že sťažovateľ ako dlžník je v úpadku a povolením reštrukturalizácie očakáva uspokojenie veriteľov vo vyššej miere než v konkurze.
Ďalej okresný súd odôvodnil odmietnutie návrhu na povolenie reštrukturalizácie aj tým, že pripojený Zoznam majetku obsahoval len niektoré zo skutočností uvádzaných v ust. § 4 vyhl. č. 655/2005 Z. z., teda neobsahoval všetky uvádzané skutočností tak, ako ich požaduje citované ustanovenie § 4 vyhlášky. Tento nedostatok návrhu súd považoval za zásadnú prekážku, ktorá mu znemožňovala pokračovať ďalej v konaní z dôvodu, že sťažovateľ musí podľa ust. § 112 ods. 2 ZKR pripojiť aj Zoznam majetku. Okresný súd vyjadril záver, že neúplný Zoznam majetku, ktorý predložil navrhovateľ neobsahoval riadne zostavený Zoznam majetku a teda návrh na povolenie reštrukturalizácie nespĺňal zákonom predpísanú náležitosť v zmysle ust. § 112 ods. 2 ZKR. Okresný súd v zmysle platnej právnej úpravy nemal zákonnú možnosť vyzvať sťažovateľa na odstránenie tohto nedostatku návrhu, preto rozhodol o odmietnutí návrhu na povolenie reštrukturalizácie.
S týmto záverom okresného súdu sťažovateľ nesúhlasí z dôvodov, na ktoré poukázal už v podanej ústavnej sťažnosti v bode IV sťažnosti a znovu poukazuje, že pripojený Zoznam majetku bol sťažovateľom ako dlžníkom vyhotovený v súlade § 4 vyhl. č. 655/2005 Z. z. Sťažovateľ zostavil Zoznam reálneho a skutočného majetku, ktorý vlastnil podľa mimoriadnej účtovnej závierky, ktorá tvorí taktiež prílohu návrhu. Okresný súd v uznesení o odmietnutí návrhu ani vo svojom stanovisku konkrétne neuviedol v čom považoval pripojený Zoznam majetku za neúplný a ktoré skutočnosti mali byť v súlade s ust. § 4 citovanej vyhlášky v zozname uvedené.
Okresný súd aj vo svojom stanovisku uvádza, že pripojený Zoznam majetku obsahoval:
„len niektoré zo skutočností uvádzané v citovanom ustanovení § 4 vyhl. č. 655/2005 Z. z., teda neobsahoval všetky vyššie uvádzané skutočnosti tak, ako to vyžaduje citované ust. § 4 vyhl. č. 655/2005 Z. z., ktoré v plnom rozsahu bolo uvedené.“
K tomu sťažovateľ uvádza, že vyhotovil Zoznam majetku podľa aktuálneho stavu a nemohol uviesť do Zoznamu majetku aj tie zložky majetku, ktoré vyhláška uvádza, ak ich v čase zostavovania nevlastnil. Takúto povinnosť nestanovuje dlžníkovi žiadne ustanovenie vyhl. č. 655/2005 Z. z.
Sťažovateľ v tejto súvislosti opätovne poukazuje na komentár k zákonu o konkurze a reštrukturalizácii Doc. JUDr. Milana Ďuricu PhD. na strane 742 a 743, v ktorom autor sa zaoberá náležitosťami návrhu na povolenie reštrukturalizácie...
S poukazom na vyššie uvedené sťažovateľ trvá na podanej sťažnosti v celom rozsahu a navrhuje, aby Ústavný súd Slovenskej republiky po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie rozhodol podľa návrhov uvedených v tejto sťažnosti.»
8. Pre účely verifikácie tvrdení účastníkov konania ústavný súd nahliadol do súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 31 R/5/2013.
III.
9. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
10. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
11. Predmetom sťažnosti sťažovateľky je namietané porušenie označených práv zaručených ústavou, dohovorom a dodatkovým protokolom postupom okresného súdu a jeho uznesením č. k. 31 R/5/2013-344 z 27. decembra 2013.
III.A K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
12. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.
13. Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sú obdobné záruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom ustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú odlišnosť (II. ÚS 27/07, I. ÚS 275/2010).
14. Zo sťažnosti možno vyvodiť, že sťažovateľka vidí porušenie svojho základného práva zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru najmä z dôvodov koncentrovane vyjadrených v bodoch 4 a 5.
15. Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu (ako aj práva na spravodlivý proces) je umožniť každému reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu o veci konať a rozhodnúť (napr. II. ÚS 88/01), ako aj konkrétne procesné garancie v súdnom konaní. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných súdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti, ktorý rozhoduje o sťažnostiach týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je v zásade oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o namietaných porušeniach ústavou alebo príslušnou medzinárodnou zmluvou garantovaných práv a slobôd je daná v prípade, že je vylúčená právomoc všeobecných súdov, alebo v prípade, že účinky výkonu tejto právomoci všeobecným súdom nie sú zlučiteľné so súvisiacou ústavnou úpravou alebo úpravou v príslušnej medzinárodnej zmluve (I. ÚS 225/03, I. ÚS 334/08).
16. Pokiaľ ide o sťažovateľkou namietané porušenie jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru označeným rozhodnutím krajského súdu, ústavný súd predovšetkým konštatuje, že v danej veci nebola vylúčená právomoc všeobecných súdov. V právomoci ústavného súdu zostalo následne iba posúdenie, či účinky výkonu právomoci okresného súdu v súvislosti s jeho rozhodnutím uznesením č. k. 31 R/5/2013-344 z 27. decembra 2013 sú zlučiteľné s označeným článkom ústavy a dohovoru.
17. Po oboznámení sa s obsahom namietaného rozhodnutia okresného súdu ústavný súd dospel k záveru, že okresný súd svoje rozhodnutie, ktorým odmietol návrh sťažovateľky na povolenie reštrukturalizácie, v okolnostiach daného prípadu primerane odôvodnil, čo potvrdzuje jeho argumentácia vychádzajúca z v konaní zisteného skutkového stavu a na tomto základe vyvodených právnych záverov. V odôvodnení okresný súd uviedol:«Navrhovateľ podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 13. 12. 2013 navrhol, aby súd povolil reštrukturalizáciu dlžníka: Truck Center Košice s. r. o...
Návrh návrhu na povolenie reštrukturalizácie dlžník neodôvodnil žiadnymi skutočnosťami, teda neuviedol žiadne dôvody prečo sa rozhodol návrh podať. V návrhu navrhovateľ iba uviedol, že dlžník poveril vypracovaním reštrukturalizačného posudku správcu J. B., pričom poverený správca vo vypracovanom reštrukturalizačnom posudku reštrukturalizáciu odporučil, ako aj menný výpočet pripojených príloh. Obsahom návrhu teda boli iba skutočnosti, že dlžník poveril vypracovaním reštrukturalizačného posudku správcu, že tento spĺňa predpoklady a posudok vypracoval, ako aj menný výpočet pripojených príloh a petit návrhu.
Návrh okrem iných listinných dôkazov v podobe príloh obsahoval zákonom požadované prílohy a to neúplný zoznam majetku dlžníka, zoznam záväzkov dlžníka, zmluvné a iné prehľady, reštrukturalizačný posudok č. 1/2013 zo dňa 12. 12. 2013, zoznam osôb spriaznených s dlžníkom, riadnu individuálnu účtovnú závierku dlžníka a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku dlžníka.
Podľa ust. § 3 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“) dlžník je v úpadku, ak je platobne neschopný alebo predĺžený. Ak dlžník podá návrh na povolenie reštrukturalizácie alebo, návrh na vyhlásenie konkurzu, rozumie sa tým, že je v úpadku. Podľa ust. § 9 ods. 1 ZKR spriaznenou osobou právnickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie...
Podľa ust. § 111 ods. 1 ZKR... Podľa ust. § 111 ods. 2 ZKR, dlžník je oprávnený podať návrh na povolenie reštrukturalizácie, ak poveril správcu vypracovaním posudku a správca vo vypracovanom posudku nie staršom ako 30 dní jeho reštrukturalizáciu odporučil.
Podľa ust. § 112 ods. 1 ZKR, návrh na povolenie reštrukturalizácie musí obsahovať všeobecné náležitosti návrhu podľa osobitného predpisu. Podpis navrhovateľa musí byť v návrhu úradne osvedčený.
Podľa ust. § 112 ods. 2 ZKR, navrhovateľ je povinný k návrhu na povolenie reštrukturalizácie pripojiť posudok správcu, zoznam majetku dlžníka, zoznam záväzkov dlžníka, zoznam osôb spriaznených s dlžníkom a poslednú riadnu individuálnu účtovnú závierku spolu s mimoriadnou individuálnou účtovnou závierkou, ak bola vyhotovená neskôr ako posledná riadna individuálna účtovná závierka; ak bola individuálna účtovná závierka predmetom overovania audítorom, k navrhuje povinný pripojiť aj správu audítora. Podľa ust. § 42 ods. 3 OSP pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa ust. § 79 ods. 1 OSP konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných náležitostí (§ 42 ods. 3) obsahovať...
V zmysle ust. § 1 vyhlášky MS SR č. 665/2005 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia ZKR (ďalej len „vyhláška č. 665/2005 Z. z.“), táto vyhláška upravuje v ust. § 4, § 5 aj podrobnosti o obsahových náležitostiach zoznamu dlžníkovho majetku a zoznamu dlžníkových záväzkov.
V zmysle ust. § 4 ods. 1 vyhlášky č. 665/2005 Z. z., v zozname majetku sa uvádza všetok majetok patriaci dlžníkovi ku dňu predloženia zoznamu majetku alebo ku dňu jeho doplnenia vrátane sporného majetku, ku ktorému niekto iný uplatňuje vlastnícke právo alebo iné majetkové právo. Ak ide o konkurzné konanie, v zozname majetku sa uvádza aj majetok, ktorý bol prevedený z dlžníkovho majetku právnymi úkonmi, pri ktorých možno odôvodnene predpokladať ich odporovateľnosť.
V zmysle ust. § 4 ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5, ods. 6, ods. 7 vyhlášky č. 665/2005 Z. z., zoznam majetku sa vyhotovuje v prehľadnej písomnej forme, v ktorej sa uvádzajú nasledujúce údaje:...
V zmysle ust. § 5 ods. 1 vyhlášky č. 665/2005 Z. z., v zozname záväzkov sa uvádzajú peňažné záväzky dlžníka ku dňu predloženia zoznamu záväzkov alebo ku dňu jeho doplnenia vrátane sporných peňažných záväzkov, ktoré sú voči nemu uplatňované.
V zmysle ust. § 5 ods. 2 vyhlášky č. 665/2005 Z. z., zoznam záväzkov sa vyhotovuje v prehľadnej písomnej forme, v ktorej sa uvádzajú nasledujúce údaje:...
V zmysle ust. § 5 ods. 3 vyhlášky č. 665/2005 Z. z., pred prvý list zoznamu záväzkov sa vloží vyhlásenie dlžníka o pravdivosti a úplnosti údajov uvedených v zozname záväzkov. V zmysle ust. § 6 vyhlášky č. 665/2005 Z. z., súčasť zoznamu majetku a zoznamu záväzkov tvorí zmluvný prehľad, v ktorom sa uvedú všetky zmluvy, ktoré ku dňu zostavenia zoznamu majetku a zoznamu záväzkov neboli ukončené, vrátane pracovných zmlúv; pred prvý list prehľadu sa vloží vyhlásenie dlžníka o pravdivosti a úplnosti údajov. Podľa ust. § 113 ods. 1 ZKR, ak súd zistí, že návrh na povolenie reštrukturalizácie spĺňa zákonom ustanovené náležitosti, najneskôr do 15 dní od doručenia návrhu rozhodne o začatí reštrukturalizačného konania. Inak návrh na povolenie reštrukturalizácie v rovnakej lehote uznesením odmietne; uznesenie doručí navrhovateľovi.
Podľa ust. § 113 ods. 2 ZKR, súd nevyzýva navrhovateľa na opravu ani doplnenie neúplného alebo nesprávneho návrhu na povolenie reštrukturalizácie. Súd návrh veriteľa na povolenie reštrukturalizácie pred začatím reštrukturalizačného konania dlžníkovi nedoručuje ani dlžníka nevyzýva, aby sa k návrhu na povolenie reštrukturalizácie vyjadril. Po preskúmaní návrhu súd zistil, že návrh na povolenie reštrukturalizácie neobsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, pretože navrhovateľ v návrhu neuviedol žiadne zákonom požadované odôvodnenie v zmysle ust. § 79 ods. 1 OSP v spojení s ust. § 112 ods. 1 ZKR. Navrhovateľ teda v návrhu neuviedol pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností a uvedenie dôvodov, ktoré navrhovateľa viedli k podaniu návrhu na povolenie reštrukturalizácie. Obsahom návrhu boli iba skutočnosti, že dlžník poveril vypracovaním reštrukturalizačného posudku správcu, že tento spĺňa predpoklady a posudok vypracoval, ako aj menný výpočet pripojených príloh a petit návrhu. Taktiež navrhovateľom pripojený zoznam majetku obsahoval len niektoré zo skutočností uvádzaných vo vyššie citovanom ust. § 4 vyhlášky č. 665/2005 Z. z., teda neobsahoval všetky vyššie uvádzané skutočnosti tak ako ich požaduje citované ust. § 4 vyhlášky č. 665/2005 Z. z.
Na základe vyššie uvedeného preto tunajší súd rozhodol v zmysle ust. § 113 ods. 1 a 2 ZKR tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a návrh na povolenie reštrukturalizácie odmietol a to bez predchádzajúcej výzvy navrhovateľa na doplnenie, alebo opravu neúplného návrhu na povolenie reštrukturalizácie. Uvedená skutočnosť, však navrhovateľovi nebráni v opätovnom podaní úplného návrhu.
V zmysle ust. § 198 ods. 1 ZKR súd v konaní podľa tohto zákona rozhoduje uznesením. Proti uzneseniu je odvolanie prípustné, len ak to ustanovuje tento zákon.»
18. Konfrontáciou tvrdení účastníkov konania s obsahom súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 31 R/5/2013 ústavný súd považuje za dôvodné prisvedčiť hodnoteniam faktickým a právnym záverom okresného súdu prezentovaným v odôvodnení namietaného uznesenia a podrobnejšie zdokumentovaným vo vyjadrení okresného súdu zo 4. apríla 2014 (bod 7.1). Zdôvodnenie úpadku sťažovateľky v bode „4. – ÚPADOK“ reštrukturalizačného posudku č. 1/2003 z 12. decembra 2013 vypracovaného J. B., reštrukturalizačným správcom..., vyznieva aj podľa názoru ústavného súdu všeobecne, čo sa týka výšky majetku sťažovateľky (v čase vypracovania posudku), jej aktív a pasív. A keďže údaje o majetku sťažovateľky (a ich eventuálnym dopadom na zdôvodnenie úpadku, pozn.) nevystihovali v tom čase reálne existujúci stav a tento nedostatok nemal okresný súd zákonnú povinnosť výzvou sťažovateľke odstrániť (§ 113 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov), okresný súd nepostupoval nezákonne, keď návrh na reštrukturalizáciu uznesením č. k. 31 R/5/2013-344 z 27. decembra 2013 odmietol z dôvodu, „že navrhovateľ v návrhu neuviedol pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností a uvedenie dôvodov, ktoré navrhovateľa viedli k podaniu návrhu“ (záver odôvodnenia v bode 17).
19. Predmetné rozhodnutie okresného súdu obsahuje podľa názoru ústavného súdu dostatok skutkových a právnych záverov, pričom ústavný súd nezistil, že by jeho výklad a závery boli svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené a nevyplýva z nich ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu. Skutočnosť, že sťažovateľka sa s názorom okresného súdu nestotožňuje, nepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok. V zmysle svojej judikatúry považuje ústavný súd za protiústavné aj arbitrárne tie rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchylné od veci samej alebo aj extrémne nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti (IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06).
20. Ústavný súd vychádzajúc z odôvodnenia napadnutého uznesenia okresného súdu dospel k záveru, že okresný súd v napadnutom uznesení zrozumiteľne uviedol skutkový stav, z ktorého vychádzal, vykonal ústavne súladný výklad relevantných právnych noriem a jeho závery nie sú arbitrárne. Ústavný súd preto nezistil pri predbežnom prerokovaní žiadnu možnosť porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v súvislosti s posudzovaným uznesením.
21. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľky v tejto jej časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.
III.B K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu uznesením okresného súdu
22. Sťažovateľka súčasne namietala aj porušenie základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu už uvedeným postupom a rozhodnutím okresného súdu.
23. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje. Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická osoba alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva.
24. Pretože sťažovateľka namietajúca tiež porušenie základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu tieto porušenia oprela o dôvody v podstate identické ako v súvislosti s namietanými porušeniami čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, bolo potrebné odmietnuť sťažovateľkinu sťažnosť aj v tejto časti z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
25. Vzhľadom na to, že sťažnosť sťažovateľky bola odmietnutá ako celok, ústavný súd sa už jej ďalšími návrhmi nezaoberal (bod 6).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. augusta 2014