znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 45/08-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. februára 2008 predbežne   prerokoval   sťažnosť   MUDr.   D.   B.,   B.,   vo veci   namietaného   porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa   čl.   6   a čl.   14 Dohovoru   o ochrane ľudských   práv a základných   slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod   sp. zn. 8 C 81/2006 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť MUDr. D. B.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 16. januára 2008 doručená sťažnosť MUDr. D. B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej   len   „ústava“)   a práv   podľa   čl.   6   a čl.   14   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 81/2006.

V súvislosti s namietaným konaním okresného súdu sťažovateľ uviedol, že „zákonná sudkyňa (...) používa prekrucovanie skutočnosti na neoslobodenie sťažovateľa od súdnych poplatkov,   potom   rozhodne   tak   chybne   a   sťažovateľa   neoslobodí   od   poplatkov,   čím   si vynucuje odvolacie konanie, ktoré je úplne zbytočne, pretože sťažovateľ je prototypom na oslobodenie   od   súdnych   poplatkov   (...)   Súd   koná   tak,   že   brutálne   a   systematicky   marí základné práva sťažovateľa nepomôže ani to že tieto práva mu garantuje Ústava SR čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 a čl. 6 medzinárodného dohovoru.“. Ďalej uviedol, že „žaloba bola podaná 16. 10. 2006, okrem obštrukcii nebolo vo veci vykonané nič. Vo veci bolo vydané uznesenie   o   nepriznaní   oslobodenia   od   súdnych   poplatkov,   hoci   podľa.   zákona   má sťažovateľ plne právo na oslobodenie. Sudkyňa túto "fintu" použila len na účely oddialiť konanie vo veci samej a dúfa, že sťažovateľ to nevydrží a zrúti sa mŕtvy skôr, ako niečo vykoná. Sťažovateľ požiadal o odstránenie prieťahov dňa 01. 10. 2007. Bez odpovede od predsedu súdu“.

Sťažovateľ v závere svojej sťažnosti žiada, aby ústavný súd takto rozhodol:„Okresný súd Bratislava I porušuje základné pravá D. B. garantované čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 - medzinárodného dohovoru; čl. 14 - zákaz diskriminácie medzinárodného dohovoru, ktorým je Slovenská republika viazaná.

Okresný súd Bratislava I je povinný zaplatiť D. B. primerané zadosťučinenie vo výške 1.000.000.- Sk (z dôvodu že ide o organizované a úmyselné porušovanie práv) v lehote 15 dní od dňa doručenia Nálezu Ústavného súdu.

Trovy konania zaplatí Okresný sud Bratislava I (...).“

Sťažovateľ zároveň požiadal ústavný súd o ustanovenie advokáta.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú   porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne   a v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa čl. 14 dohovoru užívanie práv a slobôd priznaných týmto Dohovorom sa musí zabezpečiť bez diskriminácie založenej na akomkoľvek dôvode, ako je pohlavie, rasa, farba pleti, jazyk, náboženstvo, politické alebo iné zmýšľanie, národnostný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnostnej menšine, majetok, rod alebo iné postavenie.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každú   sťažnosť   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti sťažovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   ústavný   súd   môže   odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.

1.   O   zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi   označeným   postupom   všeobecného   súdu   a   základným   právom   alebo   slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, alebo z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť je preto možné považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05, IV. ÚS 221/05).

Zjavná   neopodstatnenosť   sťažnosti   namietajúcej   porušenie   základného   práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré   z   hľadiska   jeho   druhu   a   povahy   netrvá   tak   dlho,   aby   sa   dalo   vôbec   uvažovať o zbytočných prieťahoch (napr. IV. ÚS 331/04).

Ústavný súd z predloženej sťažnosti a z jej príloh zistil, že predmetné konanie začalo 16.   októbra   2006   a   okresný   súd   uznesením   č.   k.   8   C   81/2006-22   z 30.   januára   2007 nepriznal sťažovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov, ktorého sa v žalobe domáhal. Proti   tomuto   uzneseniu   (doručenému   sťažovateľovi   9.   februára   2007)   podal   sťažovateľ odvolanie   doručené   okresnému   súdu   13.   februára   2007   a 1.   októbra   2007   doručil predsedníčke okresného súdu sťažnosť na prieťahy v súdnom konaní.

Z takto zisteného stavu predmetného konania ústavný súd zistil, že konanie vedené okresným   súdom   trvá   15   mesiacov.   V tomto   období   sa   navyše   posudzuje   otázka oslobodenia sťažovateľa od súdnych poplatkov, ktoré rozhodovanie je v dôsledku odvolania sa sťažovateľa na odvolacom súde.

Ústavný súd považuje za potrebné pripomenúť, že z jeho stabilizovanej judikatúry vyplýva,   že   nie   každý   zistený   prieťah   v súdnom   konaní   má   nevyhnutne   za   následok porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (II. ÚS 57/01, I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02, I. ÚS 48/03, I. ÚS 154/03).

Konanie vedené okresným súdom, zatiaľ trvajúce 15 mesiacov (počas ktorých sa posudzovala   otázka   oslobodenia   sťažovateľa   od   súdnych   poplatkov   na   oboch   stupňoch súdov), ústavný súd nepovažuje za zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy. Podanú sťažnosť tak v tejto časti hodnotí ako zjavne neopodstatnenú.

2. Sťažovateľ namietal aj porušenie základného práva zaručeného mu čl. 46 ods. 1 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 14 dohovoru. Z podanej sťažnosti možno dôvodiť (aj keď to sťažovateľ výslovne neuvádza), že porušenie uvedených práv sťažovateľ namieta v súvislosti s uznesením č. k. 8 C 81/2006-22 z 30. januára 2007, ktorým okresný súd podľa názoru sťažovateľa nezákonným spôsobom nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

V prípade napadnutého uznesenia okresného súdu je opravným prostriedkom, ktorý je sťažovateľ oprávnený využiť, odvolanie. Sťažovateľ k sťažnosti doložil podané odvolanie z 12. februára 2007 (doručené okresnému súdu 13. februára 2007), takže toto svoje právo využil.

Ak sťažovateľ má alebo v minulosti mal možnosť domáhať sa ochrany svojich práv, ktorých porušenie namieta, pred všeobecným súdom, tak to vylučuje právomoc ústavného súdu   konať   o jeho   sťažnosti.   Nedostatok   právomoci   ústavného   súdu   vyplýva   priamo z ústavy (čl. 127 ods. 1) a ústavný súd ho nemôže prekonať postupom podľa § 53 ods. 2 zákona   o ústavnom   súde,   ktorý   sa   vzťahuje   len   na   neprípustnosť   sťažnosti   spočívajúcu v nevyužití iných ako súdnych prostriedkov ochrany označených sťažovateľových práv.

3.   Z   týchto   dôvodov   rozhodol   ústavný   súd   tak,   ako   to   je   uvedené   vo   výroku uznesenia. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími nárokmi sťažovateľa vrátane žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. februára 2008