znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 449/2015-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. marca 2016 v senátezloženom z predsedu Milana Ľalíka a sudcov Marianny Mochnáčovej a Petra Brňákaprerokoval prijatú sťažnosť spoločnosti ⬛⬛⬛⬛,;, ⬛⬛⬛⬛ ; ⬛⬛⬛⬛,; ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, a ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,právne zastúpených JUDr. Mgr. Štefanom Buchom, Námestie M. R. Štefánika 1, Žilina,ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitostiv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Er 199/2013,a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo spoločnosti ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bezzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právona prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenompod sp. zn. 2 Er 199/2013 p o r u š e n é b o l i.

2. Okresnému súdu Žilinap r i k a z u j ev konaní vedenom pod sp. zn.2 Er 199/2013 k o n a ť bez zbytočných prieťahov.

3. ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v aprimeranéfinančnézadosťučinenie každému v sume po 500 € (slovom päťsto eur), ktoré j e Okresný súdŽilina p o v i n n ý zaplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpeniav sume 715,92 € (slovom sedemstopätnásť eur a deväťdesiatdva centov), ktorú j e Okresnýsúd Žilina p o v i n n ý zaplatiť na účet advokáta ⬛⬛⬛⬛ do dvochmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“)sp. zn. I. ÚS 449/2015 zo 4. novembra 2015 bola na ďalšie konanie prijatá sťažnosťspoločnosti ⬛⬛⬛⬛,, ⬛⬛⬛⬛,

a ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len,,sťažovatelia“), z 18. mája 2015, ktorou namietaliporušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľačl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len,,ústava“) a práva na prejednaniezáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd (ďalej len,,dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len,,okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Er 199/2013. Vo zvyšnej časti bolasťažnosť odmietnutá.

2. Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že sťažovatelia sú ako povinní účastníkmiexekučného konania vedeného na okresnom súde, pričom 8. augusta 2014 podali námietkyproti exekúcii podľa § 50 Exekučného poriadku, ktoré odôvodnili vadami exekučného titulu(notárskej zápisnice) a tým, že nimi ako ručiteľmi zabezpečovaná (vymáhaná) pohľadávkazanikla. Sťažovatelia v prijatej sťažnosti uvádzajú, že zákonná lehota na rozhodnutieo námietkach je podľa § 50 ods. 2 Exekučného poriadku 60 dní, pričom okresnému súduboli ich námietky doručené ešte 20. augusta 2014. Pre nečinnosť okresného súdu podali dveurgencie 27. januára 2015 a 27. februára 2015, ktorými žiadali súd o bezodkladnérozhodnutie o námietkach. Následne podali 2. apríla 2015 sťažnosť na prieťahy v konaní,ktorú adresovali predsedovi okresného súdu. Predseda okresného súdu v prípisezo 4. mája 2015 konštatoval, že sťažnosť sťažovateľov na prieťahy v konaní je dôvodná,a za spôsobené prieťahy v konaní sa ospravedlnil.

3. Sťažovatelia v ďalšom uviedli, že prebiehajúca exekúcia má pre nich zvlášťnegatívne dôsledky, keďže na ich nehnuteľnostiach určených na bývanie bolo zriadenéexekučné záložné právo, boli zablokované ich bankové účty a ich zamestnávatelia imvykonávajú zrážky zo mzdy. V petite sťažnosti sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súdnálezom vyslovil, že ich označené základné práva podľa ústavy a práva podľa dohovoruporušené boli, a aby prikázal okresnému súdu, aby v ich veci konal bez ďalších prieťahov.Žiadali priznať aj primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € každémuzo sťažovateľov a náhradu trov konania.

II.

4. Ústavný súd vyzval okresný súd, aby sa k prijatej sťažnosti vyjadril a oznámil,či trvá na ústnom pojednávaní. Podpredsedníčka okresného súdu v písomnom vyjadrení,ktoré bolo ústavnému súdu doručené 18. januára 2016, z vecného hľadiska odkázalana vyjadrenie zákonného sudcu, ktoré k sťažnosti pripojila. V ďalšom poukázalana neprimeranú zaťaženosť zákonného sudcu, ako aj zaťaženosť všetkých sudcov okresnéhosúdu, ktorá bráni konaniu bez zbytočných prieťahov. Pokiaľ sa táto situácia nevyrieši,nemožno vo všetkých veciach konať bez zbytočných prieťahov, čo žiada zohľadniťpri rozhodovaní o priznaní finančného zadosťučinenia. Podpredsedníčka okresného súduzároveň súhlasila s upustením od ústneho pojednávania.

5. Zákonný sudca vo svojom vyjadrení uviedol, že k prieťahom v konaní súduo námietkach sťažovateľov ako povinných proti exekúcii a proti trovám exekúcienepochybne došlo. Tieto však aj podľa jeho vyjadrenia majú pôvod vo veľmi vysokompočte exekučnej agendy, ktorú za permanentne pretrvávajúceho nedostatočnéhopersonálneho obsadenia súdu nie je možné ani pri zvýšenom pracovnom úsilí vybavovaťbez zbytočných prieťahov. K priebehu konania o námietkach sťažovateľov ako povinnýchuviedol:

,,... - dňa 20.8.2014 predložil poverený súdny exekútor včas podané námietky povinných v 1. až 5. rade proti exekúcii...

- dňa 28.11.2014 súd zaslal rovnopis námietok oprávnenému s výzvou na vyjadrenie, na žiadosť oprávneného doručenú súdu 12.12.2014 mu dňa 9.4.2015 dodatočne zaslal všetky prílohy námietok proti exekúcii spolu s výzvou na vyjadrenie, oprávnený sa k námietkam povinných vyjadril podaním doručeným súdu 29.4.2015 (medzičasom povinní prostredníctvom právneho zástupcu podaním doručeným súdu 27.1.2015 urgovali súd o konanie v predmetnej veci a o rozhodnutie o námietkach),

- o námietkach povinných okresný súd rozhodol uznesením z 19.5.2015 vydaným vyšším súdnym úradníkom tak, že námietky povinných proti exekúcii zamietol, námietky povinných proti trovám exekúcie zamietol a povinným nepriznal náhradu trov konania o námietkach proti exekúcii,

- proti cit. uzneseniu okresného súdu podali povinní v 1. až 5. rade včas odvolanie dňa 8.6.2015,

- dňa 22.10.2015 dal vyšší súdny úradník pokyn na doručenie rovnopisu odvolania povinných oprávnenému, ktorý bol realizovaný dodatočne 21.12.2015...

v dôsledku včas a riadne povinnými podaného odvolania došlo zo zákona zrušeniu cit. uznesenia vyššieho súdneho úradníka a o námietkach povinných opätovne rozhodne zákonný sudca... s predpokladom rozhodnutia v prvej polovici mesiaca január 2016...“

6. Na výzvu ústavného súdu k vhodnosti ústneho pojednávania právny zástupcasťažovateľov v prípise doručenom 21. decembra 2015 uviedol, že súhlasí s upustenímod ústneho pojednávania vo veci.

7. Po posúdení sťažnosti a vyjadrenia k nej dospel ústavný súd na neverejnomzasadnutí senátu k záveru, že sťažnosť je dôvodná.

III.

8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutímvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené právaalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môžeprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančnézadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovalabez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdomzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch aleboo oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

9. Účel základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov vymedzilústavný súd vo svojej skoršej judikatúre tak, že,,Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu“(II. ÚS 26/95). Je však prirodzené a ústavnýsúd to už vo svojej judikatúre zdôraznil, že každé namietané porušenie práva podľa čl. 48ods. 2 ústavy (a čl. 6 ods. 1 dohovoru) sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnostiprípadu, pričom tri základné kritériá sú: zložitosť veci, správanie účastníkov konaniaa postup súdu (napr. I. ÚS 3/00 alebo I. ÚS 7/02). Medzi kritériá, na ktoré ústavný súd tiežprihliada pri svojom rozhodovaní, patrí aj predmet sporu v posudzovanom konaní a významkonania pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02 alebo II. ÚS 32/02).

10. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie bolo základom skúmania ústavného súdu,či postupom okresného súdu v predmetnom exekučnom konaní, resp. v tej jeho časti, ktoránasledovala po tom, čo sťažovatelia podali námietky proti exekúcii a proti trovám exekúcie,došlo k porušeniu ich označených práv. Tvrdenia sťažovateľov v sťažnosti o priebehukonania sú pritom v zásade zhodné s vyjadrením zákonného sudcu, preto o nich ústavný súdnemal žiadne relevantné pochybnosti.

11. Po posúdení chronológie konania v právnej veci sťažovateľov z hľadiskazákladných kritérií, na ktoré sa prihliada, ústavný súd konštatuje:

Pokiaľ ide o zložitosť veci (právnu a skutkovú), ústavný súd konštatuje, žepredmetná exekučná vec sťažovateľov v časti rozhodovania o ich námietkach je bežnouobčianskoprávnou vecou a ani z vyjadrenia okresného súdu nebolo zistené nič, čo byindikovalo zvýšenú zložitosť veci. Malo teda ísť o rutinné rozhodovanie príslušnéhoexekučného súdu.

Pri hodnotení správania sťažovateľov ako účastníkov exekučného konania ústavnýsúd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by mohli byť zohľadnené v ich neprospech, a tedanemožno im pričítať žiadny podiel na zodpovednosti za dĺžku konania o námietkach protiexekúcii.

V postupe okresného súdu v predmetnej exekučnej veci zistil ústavný súd viaceréobdobia nečinnosti, ktoré vedú k záveru o porušení označených základných právsťažovateľov garantovaných im ústavou a dohovorom. Ústavný súd pritom pripomína,že podľa § 50 ods. 2 Exekučného poriadku o námietkach proti exekúcii rozhodne súdnajneskôr do 60 dní od ich doručenia. Na ťarchu okresného súdu boli ústavným súdomposúdené najmä tieto obdobia jeho nečinnosti:

(i) od 20. augusta 2014, keď boli súdu doručené námietky sťažovateľov,do 28. novembra 2014, keď súd zaslal námietky na vyjadrenie oprávnenému (viac ako trimesiace nečinnosti), pričom podľa platnej právnej úpravy malo byť o námietkachrozhodnuté do 20. októbra 2014,

(ii) od 12. decembra 2014, keď bola súdu doručená žiadosť oprávneného o doručeniepríloh k námietkam, do 9. apríla 2015, keď súd dodatočne zaslal prílohy k námietkamoprávnenému (štyri mesiace nečinnosti),

(iii) a taktiež nemožno opomenúť nečinnosť okresného súdu aj po podaní sťažnostisťažovateľov ústavnému súdu trvajúcu od 8. júna 2015, keď bolo súdu doručenéodvolanie sťažovateľov proti uzneseniu o zamietnutí námietok z 19. mája 2015,do 21. decembra 2015, keď bol realizovaný pokyn na doručenie odvolania oprávnenému(viac ako šesť mesiacov nečinnosti).

12. Celková doba nečinnosti okresného súdu v konaní o námietkach sťažovateľovako povinných teda trvala viac ako jeden rok, čo pri zákonnej 60-dňovej lehotena rozhodnutie o námietkach nemožno považovať za ústavne akceptovateľné. Reagujúcna vyjadrenie podpredsedníčky okresného súdu ústavný súd dodáva, že v zmysle jehostabilnej judikatúry množstvo vecí, v ktorých súd vykonáva súdnictvo (m. m. III. ÚS 14/00,III. ÚS 17/02), spravidla nemôže byť exkulpačným dôvodom na zbavenie sa objektívnejzodpovednosti súdu za spôsobené zbytočné prieťahy v konaní. Z pohľadu sťažovateľova ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, resp. v primeranejlehote (o čom ústavný súd rozhodoval), je taktiež irelevantné, že podľa vyjadreniaokresného súdu jeho zdĺhavé konanie bolo spôsobené aj dôsledkom nedostatočnéhopersonálneho obsadenia súdu. Podstatné je to, že ústavný súd v predmetnej exekučnej vecizbytočné prieťahy zistil, tieto možno pričítať len na ťarchu konajúceho súdua z ústavnoprávneho hľadiska ide o prieťahy, ktoré sú neospravedlniteľné.

13. Preto ústavný súd výrokom tohto nálezu vyslovil, že postupom okresného súdubolo porušené základné právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a ich právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľačl. 6 ods. 1 dohovoru, a prikázal okresnému súdu, aby vo veci ďalej konal bez zbytočnýchprieťahov.

IV.

14. Sťažovatelia v sťažnosti uplatnili a odôvodnili aj svoj návrh na priznanieprimeraného finančného zadosťučinenia každému v sume po 3 000 €. Z doterajšejrozhodovacej činnosti ústavného súdu vyplýva, že primerané finančné zadosťučinenieústavný súd spravidla prizná vtedy, keď následky porušenia práv sťažovateľov (zbytočnéprieťahy v konaní) už nemožno napraviť či odstrániť (napr. III. ÚS 17/02, I. ÚS 97/09).Ústavný súd preto výrokom nálezu priznal sťažovateľom vychádzajúc z princípovspravodlivosti, z potreby zavŕšenia ochrany ich práv a zo zodpovednosti okresného súduza zistené zbytočné prieťahy v konaní primerané finančné zadosťučinenie každému v sumepo 500 €. Táto výška podľa ústavného súdu primerane vyjadruje ujmu sťažovateľovspôsobenú ich právnou neistotou vzhľadom na predmet konania a dobu zistenej nečinnostiokresného súdu.

15. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľov. Ústavnýsúd priznal sťažovateľom náhradu trov konania v nimi požadovanej výške 715,92 €, keďžetáto zodpovedá ustanoveniam vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republikyč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb[2 úkony právnej pomoci po 349,57 € (úkony pri zastupovaní piatich sťažovateľov, tarifnáodmena znížená o 50 %), t. j. prevzatie a príprava zastúpenia, sťažnosť podaná ústavnémusúdu, 2 x paušálna náhrada hotových výdavkov po 8,39 €)]. Vzhľadom na čl. 133 ústavy,podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, totorozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. marca 2016