znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  I. ÚS 448/2012-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. októbra 2012 predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej advokátom doc.   JUDr.   B.   F.,   PhD.,   Advokátska   kancelária   F.,   s.   r.   o.,   B.,   vedené pod sp. zn.   Rvp 5691/2012 až sp. zn. Rvp 5771/2012 a sp. zn. Rvp 6954/2012 až sp. zn. Rvp 7219/2012 vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv   a základných   slobôd   a podľa   čl.   1   Dodatkového   protokolu   k Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj namietaného porušenia čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej   republiky   a čl. 14   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v bližšie neoznačených konaniach a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. Rvp 5691/2012 až sp.   zn.   Rvp   5771/2012   a   sp.   zn.   Rvp   6954/2012   až sp. zn. Rvp 7219/2012   s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 5691/2012.

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 14. mája 2012   osobne   doručené   sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   P.,   s.   r.   o.   (ďalej   len „sťažovateľka“), ktorými namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“), ako aj porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   III   (ďalej len   „okresný   súd“)   v bližšie neoznačených konaniach (súdnym exekútorom boli veci vedené pod sp. zn. EX 8332002, EX   14792003,   EX   2542002,   EX   4922002,   EX   992006,   EX   8592003,   EX   7792004, EX 5052001,   EX   6862002,   EX   7722002,   EX   2592002,   EX   312003,   EX   1142007, EX 1142003,   EX   15382002,   EX   3512002,   EX   1142003,   EX   2972002,   EX   2962003, EX 3562002,   EX   15422002,   EX   1902003,   EX   11232002,   EX   4972002,   EX   902006, EX 5512002,   EX   4322004,   EX   3852001,   EX   7252002,   EX   11292002,   EX   10422002, EX 1972002,   EX   8212002,   EX   8202002,   EX   6822002,   EX   8192002,   EX   3262005, EX 6152003,   EX   1722005,   EX   11662004,   EX   8242002,   EX   8342002,   EX   11522002, EX 2982003,   EX   6712003,   EX   62007,   EX   1082002,   EX   5352003,   EX   642007, EX 7732002,   EX   6262003,   EX   11632004,   EX   14062002,   EX   5372002,   EX   13142002, EX 1072003,   EX   11792002,   EX   17052002,   EX   2272005,   EX   9532004,   EX   3732003, EX 2402003,   EX   2602002,   EX   8282003,   EX   12382002,   EX   6072002,   EX   10152003, EX 10132003,   EX   702003,   EX   8402002,   EX   2422003,   EX   9782002,   EX   3822003, EX 8472002,   EX   4212001,   EX   11742002,   EX   5502006,   EX   652002,   EX   6272004, EX 15242003,   EX   1652003,   EX   1822003,   EX   872007,   EX   11242002,   EX   6412003, EX 2862005,   EX   1502003,   EX   11592002,   EX   15622002,   EX   7812004,   EX   982006, EX 1022006,   EX   12112002,   EX   7832004,   EX   14422002,   EX   892003,   EX   7802004, EX 3682002,   EX   7562003,   EX   8842002,   EX   9452006,   EX   15172003,   EX   2332003, EX 3592005,   EX   9112002,   EX   6302002,   EX   6882003,   EX   3972002,   EX   7642003, EX 10332002,   EX   6602002,   EX   4692003,   EX   26002003,   EX   5522002,   EX   5192003, EX 952005,   EX   1552005,   EX   12952002,   EX   4312004,   EX   1652001,   EX   6882002, EX 3942002,   EX   182006,   EX   2432005,   EX   1682002,   EX   13402003,   EX   1622002, EX 7092002,   EX   8302004,   EX   6162002,   EX   5652002,   EX   5702002,   EX   8592003, EX 2042006,   EX   8032002,   EX   9412002,   EX   6142002,   EX   9442002,   EX   11462002, EX 3752001,   EX   4422005,   EX   2842003,   EX   5252003,   EX   7782002,   EX   3542002, EX 15662002,   EX   14652003,   EX   17742002,   EX   5212002,   EX   9152002,   EX   1422006, EX 7442002,   EX   6902005,   EX   15262003,   EX   13152002,   EX   2162005,   EX   4642002, EX 3522003,   EX   8902002,   EX   3672003,   EX   2802002,   EX   13902002,   EX   9712002, EX 4812002,   EX   3192003,   EX   7072005,   EX   4522002,   EX   3862005,   EX   6812002, EX 13382002,   EX   3232003,   EX   10892002,   EX   2932002,   EX   7612002,   EX   8682002, EX 10422003,   EX   2682004,   EX   6812006,   EX   5192002,   EX   4452002,   EX   5982003, EX 11272003, EX 12542002, EX 17712002, EX 8982002, EX 3422001, EX 13942002, EX 6222003,   EX   5292003,   EX   1282003,   EX   13302002,   EX   9482003,   EX   3272003, EX 9562004,   EX   7582002,   EX   8662002,   EX   9642002,   EX   2932003,   EX   6172002, EX 6082002,   EX   12182002,   EX   4262001,   EX   1842003,   EX   7412004,   EX   18072003, EX 4902004,   EX   8462002,   EX   13152002,   EX   13242002,   EX   1302003,   EX   14202002, EX 702003,   EX   9062003,   EX   10352002,   EX   3912002,   EX   10912002,   EX   6332002, EX 10942002,   EX   5912002,   EX   2902002,   EX   27872004,   EX   7572002,   EX   2812005, EX 1482002,   EX   6782006,   EX   9412003,   EX   4602002,   EX   7082002,   EX   14452002, EX 7492003,   EX   7302002,   EX   15482003,   EX   1642002,   EX   6392002,   EX   1852003, EX 5172002,   EX   13672002,   EX   2562004,   EX   7262002,   EX   5972002,   EX   10352004, EX 9172002,   EX   8812002,   EX   8572004,   EX   1852004,   EX   15402003,   EX   5992005, EX 2862003,   EX   10952002,   EX   832006,   EX   7312002,   EX   8822006,   EX   10182003, EX 4912002,   EX   10852002,   EX   7642003,   EX   8762002,   EX   10892002,   EX   11012002, EX 11282002,   EX   3092005,   EX   15252003,   EX   4332003,   EX   14622003,   EX   4312002, EX 11142003,   EX   18712003,   EX   2832002,   EX   7922002,   EX   12332002, EX 15512002, EX 352003,   EX   7892002,   EX   1752005,   EX   26062003,   EX   2742002, EX 11812002, EX 13812002, EX 11862002, EX 11422004, EX 2122002, EX 14562002, EX   7232002,   EX   7592003,   EX   7562002,   EX   11492002,   EX   52005,   EX   7322002, EX 5662003,   EX   2542004,   EX   902005,   EX   17502003,   EX   122007,   EX   1812003, EX 9082002,   EX   962003,   EX   7472002,   EX   8012004,   EX   10202003,   EX   10032003, EX 6182003,   EX   6892003,   EX   19992003,   EX   1072007,   EX   13712003,   EX   13302004, EX 6202003,   EX   15042003,   EX   9252003,   EX   9052002,   EX   6782003,   EX   13492004, EX 1952001,   EX   3842004,   EX   4652002,   EX   8132002,   EX   7542002,   EX   14202002, EX 11552002,   EX   3692003,   EX   4192002,   EX   14622002,   EX   7502003,   EX   212005, EX 11512002,   EX   6312003,   EX   102007,   EX   2592003,   EX   6192003,   EX   1752003, EX 13512004,   EX   11372002,   EX   8172002,   EX   2722005,   EX   17302003,   EX   8442002, EX 12642002, EX 7602002, EX 11192002, EX 10382003, EX 10902002, EX 9172003, EX 10992002, EX 14142002, EX 13312004, EX 7402004 a sp. zn. EX 9572003.

2.   Zo   sťažností   vedených   ústavným   súdom   pod   sp.   zn.   Rvp   5691/2012 až sp. zn. Rvp 5771/2012 a pod sp. zn. Rvp 6954/2012 až sp. zn. Rvp 7219/2012 (s takmer identickým   obsahom,   líšiacich   sa   len   v označení   povinného,   čísla   zmluvy   o úvere a spisových   značiek   konaní,   pod   ktorými   sú   konania   vedené   súdnym   exekútorom, s viacerými rozdielne uvedenými dátumami narodení povinného v sťažnosti a pripojenom splnomocnení) vyplýva, že sťažovateľka (v konaní pred okresným súdom „oprávnená“) v predmetných   veciach   osobitne   podanými   návrhmi   požiadala   zvoleného   exekútora o vykonanie exekúcie. Pôvodne zvolený súdny exekútor postupujúc podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) požiadal okresný súd o udelenie poverení na vykonanie exekúcie,   o ktorých   okresný   súd   rozhodol.   Sťažovateľka   uplatňujúc postup   podľa   §   44 ods. 8   Exekučného   poriadku   podala   okresnému   súdu   v napadnutých   konaniach   návrhy na zmenu súdneho exekútora, o ktorých okresný súd dosiaľ nerozhodol napriek skutočnosti, že   veci   nevykazujú   prvky   nadmernej   právnej   zložitosti   a nevyžadujú   takú   spoluprácu okresného súdu s účastníkmi konania, ktorá by mohla podstatne ovplyvniť jeho posúdenie, resp. rozhodnutie v označených veciach. Sťažovateľka uvádza, že jej dosiaľ neboli zo strany okresného súdu oznámené ani spisové značky, pod ktorými sa napádané exekučné konania vedú, preto ich identifikovala len pomocou   označenia účastníkov a údajov, ktoré sú   jej známe.

3.   Vzhľadom   na   neodôvodnenú   nečinnosť   a neefektívny   postup   okresného   súdu sťažovateľka podala opakovane žiadosti   o poskytnutie informácií o stave konaní, ako aj sťažnosti   podľa   §   62   ods.   1   zákona   č.   757/2004   Z.   z.   o súdoch   a o zmene   a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) na prieťahy v ňou   iniciovaných   exekučných   konaniach   predsedovi   okresného   súdu   (kópie   sťažností neboli ústavnému súdu doručené, pozn.). Sťažovateľka v sťažnostiach uvádza, že na tieto svoje sťažnosti odpoveď okresného súdu nedostala.

4.   Uvedeným   postupom   okresného   súdu   malo   podľa   tvrdení   sťažovateľky   dôjsť k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1   dohovoru,   základného   práva   vlastniť   majetok   podľa   čl.   20   ods.   1   ústavy,   práva na ochranu majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru upravujúcich zákaz diskriminácie.

5. V nadväznosti na uvedené sťažovateľka v petite sťažností navrhuje, aby ústavný súd   vyslovil,   že   postupom   okresného   súdu   v konaniach   (číselne   neoznačených)   boli porušené   ňou   označené   práva,   aby   okresnému   súdu   prikázal   konať   bez   zbytočných prieťahov   a aby   jej   priznal   finančné   zadosťučinenie,   ako   aj   náhradu   trov   právneho zastúpenia.

II.

6.   Podľa   §   31a   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ak tento zákon neustanovuje   inak   a povaha veci   to   nevylučuje,   použijú   sa   na konanie   pred   ústavným súdom primerane ustanovenia zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP). V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom   súde možno v konaní o sťažnosti   podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.

7.   S prihliadnutím   na   obsah   sťažností   vedených   ústavným   súdom pod sp. zn. Rvp 5691/2012   až   sp.   zn.   Rvp   5771/2012   a   pod   sp.   zn.   Rvp   6954/2012 až sp. zn. Rvp   7219/2012   a z neho   vyplývajúcu   právnu   a skutkovú   súvislosť   uvedených sťažností a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky a okresného súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd uplatniac citované právne normy o spojení týchto sťažností na spoločné konanie, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.

III.

8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd,   alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa,   ak   tento   zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

10.   Podľa   §   20   ods.   1   zákona   o ústavnom   súde   návrh   na   začatie   konania sa ústavnému   súdu   podáva   písomne.   Návrh   musí   obsahovať,   akej   veci   sa   týka,   kto   ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie   návrhu   a navrhované   dôkazy.   Návrh   musí   podpísať   navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca.

Podľa § 20 ods. 2 prvej vety zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom..., ak tento zákon neustanovuje inak.

V zmysle §   20 ods.   3   zákona o ústavnom   súde   je ústavný   súd viazaný návrhom na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.

Citované ustanovenia § 20 ods. 1 až 3 zákona o ústavnom súde sa v celom rozsahu vzťahujú aj na sťažnosti podľa § 49 a nasl. zákona o ústavnom súde.

Z uvedeného   vyplýva,   že   ústavný   súd   má   v ústave   a v zákone   o ústavnom   súde presne   definované   právomoci,   uplatnenie   ktorých   je   viazané   na   splnenie   viacerých formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné, je ústavný súd viazaný pritom návrhom na začatie konanie (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde),   čo   osobitne   platí   v prípadoch,   v ktorých   osoby   požadujúce   ochranu   svojich základných práv a slobôd sú zastúpené advokátom.

11.   Ústavný   súd   predovšetkým   konštatuje,   že   sťažovateľka   prostredníctvom kvalifikovaného zástupcu (ktorý koncipoval samotný návrh, pozn.) v texte sťažností ani v ich   petite   neuviedla   spisové   značky,   pod   ktorými   sú   ňou   namietané   konania   vedené okresným   súdom,   a ani   ústavnému   súdu   s návrhom   nedoručila   relevantné   (na   návrh sa vzťahujúce)   písomné   podklady,   hoci   napr.   na   prvom   liste   návrhu   uvádza,   že   tvoria prílohu tohto návrhu (s označením „listiny podľa textu“, pozn.)

Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č.   455/1991   Zb.   o živnostenskom   podnikaní   (živnostenský   zákon)   v znení   neskorších predpisov   advokát   je   povinný   pri   výkone   advokácie   dôsledne   využívať   všetky   právne prostriedky,   a takto   chrániť   a presadzovať   práva   a záujmy   klienta.   Tieto   povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať   advokát   tak,   aby   také   úkony   boli   objektívne   spôsobilé   vyvolať   nielen   začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.

Ústavný súd pripomína, že nedostatky zákonom predpísaných náležitostí vyplývajúce z podania sťažovateľky nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných   náležitostí   podaní   účastníkov   konania   (IV.   ÚS   409/04,   IV.   ÚS   168/05, III. ÚS 357/2010, III. ÚS 206/2010 a ďalšie). Aj v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to osobitne v prípade, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta). Na uvedenom nič nemení ani sťažovateľkino tvrdenie, že jej dosiaľ neboli zo strany okresného súdu oznámené spisové značky konaní, pod   ktorými   sa   jej   exekučné   konania   vedú.   Sťažovateľka   totiž   žiadnym   dôkazom nepreukázala,   že   by   tieto   údaje   žiadala   oznámiť   a že   by   jej   ich   okresný   súd   odmietol sprístupniť. Navyše, právny zástupca nepochybne disponuje/mal by disponovať účinnejším prostriedkom,   na   základe   ktorého   je   možné   zistiť   na   okresnom   súde   požadované skutočnosti, ako len prípadné formálne zaslanie písomnej žiadosti, ak vôbec takáto žiadosť bola   zaslaná   (sťažovateľka   v sťažnostiach   neuvádza   ani   dátum,   kedy   tak   mala   urobiť). V neposlednom rade ústavný súd dodáva, že v okolnostiach danej veci by skutočnosť, že sa sťažovateľka formálne obrátila na okresný súd, aby jej oznámil spisové značky súdnych konaní, mohla mať svoj význam vtedy, ak by okresný súd výslovne odmietol sťažovateľke (jej   právnemu   zástupcovi)   požadované skutočnosti   oznámiť,   k čomu   nedošlo,   resp.   toto sťažovateľka netvrdila.

Ústavný súd preto aj so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľky konštatuje, že sťažnosti vykazujú také nedostatky náležitostí predpísaných zákonom, že nie je   možné   preskúmať   splnenie   hoci   len   procesných   podmienok   konania   pred   ústavným súdom.   Na   základe   uvedených   skutočností   ústavný   súd   zastáva   názor,   že   sú splnené predpoklady   na   odmietnutie   označených   sťažností   sťažovateľky   z dôvodu nesplnenia   zákonom   predpísaných   náležitostí,   poukazujúc   pritom   aj   na   svoje predchádzajúce   rozhodnutia,   ktorými   už   odmietol   z obdobných   dôvodov   v zásade identické sťažnosti sťažovateľky   (pozri   napr.   uznesenia   vo   veciach   vedených pod sp. zn. II. ÚS 218/2012,   II. ÚS   254/2012,   I.   ÚS   284/2012,   I.   ÚS   306/2012, III. ÚS 263/2012 a sp. zn. III. ÚS 275/2012).

12. Ústavný súd tiež pripomína, že v konaniach o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy,   v ktorých   sťažovatelia   namietajú   porušenie   svojho   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (a tiež práva na prejednanie   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru),   v súlade so svojou   ustálenou   judikatúrou   vyžaduje   preukázanie   podania   sťažnosti   predsedovi príslušného súdu proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa § 3 ods. 7 v spojení s § 62 a nasl. zákona o súdoch. Takúto sťažnosť totiž ústavný súd považuje za   účinný   prostriedok   ochrany základného práva   podľa   čl.   48   ods.   2 ústavy (ako aj práva   podľa   čl.   6   ods.   1 dohovoru),   ktorý   vzhľadom   na subsidiárne   postavenie ústavného súdu pri ochrane základných práv a slobôd treba využiť pred podaním sťažnosti ústavnému súdu (porovnaj napr. IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04).

V tejto   súvislosti   ústavný   súd   poukazuje   na   skutočnosť,   že   sťažovateľka nepreukázala/nedoložila   podanie   kvalifikovanej   sťažnosti   na   prieťahy   v súdnom   konaní adresovanej   predsedovi   súdu.   Uvedená   skutočnosť   sama   osebe   by   bola   dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre jej neprípustnosť vyplývajúcu z § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde.

Napokon ústavný súd pripomína, že pokiaľ ide o námietku riadneho nevybavenia sťažností   sťažovateľky   na   prieťahy   v konaní   predsedom   okresného   súdu,   sťažovateľka mohla podať   sťažnosť   podľa   §   63 a nasl.   zákona   o súdoch   aj   predsedovi   nadriadeného krajského súdu, aby vo veci urobil nápravu, čo však z jej sťažností nevyplýva.

Z uvedených   dôvodov   ústavný   súd   zastáva   názor,   že   sťažovateľka   sa   domáha ochrany svojich práv v napadnutých konaniach prostredníctvom   sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1   ústavy   tiež   predčasne,   čo   zakladá   dôvod   na   odmietnutie   sťažností   z dôvodu neprípustnosti.

Na základe uvedených skutočností ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosti sťažovateľky podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí, ako aj z dôvodu neprípustnosti.

13. Rozhodovaním o ďalších procesných návrhoch sťažovateľky sa už ústavný súd nezaoberal,   pretože   vzhľadom   na   opísané   okolnosti   prípadu   a ustálené   právne   závery rozhodovanie o nich sa stalo bezpredmetným.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. októbra 2012