znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 448/2011-9

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   23.   novembra   2011 predbežne prerokoval sťažnosť M. M., D., a Ing. D. M., D., zastúpených advokátkou JUDr. M. K., P., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Er 576/2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. M. a Ing. D. M. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. novembra 2011   doručená   sťažnosť   M.   M.,   D.,   a Ing.   D.   M.,   D.   (ďalej   len   „sťažovateľky“), zastúpených advokátkou JUDr. M. K., P., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Er 576/2010.

Sťažovateľky   v   sťažnosti   opísali   priebeh   nimi   namietaného   konania   vedeného okresným súdom pod sp. zn. 4 Er 576/2010 takto:

„Návrhom zo dňa 01. 03. 2010 sa v tom čase sťažovateľ v II. rade ako zákonný zástupca   sťažovateľa   v   I.   rade   domáhal   o   vymoženie   sumy   627,37   €   titulom   zročného výživného. Povinný dňa 02. 07. 2010 doručil súdu námietky. Od nasledujúceho dňa, t. j. 03. 07. 2010 v zmysle § 50 ods. 2 druhá veta zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien, začala súdu plynúť zákonná 60 dňová lehota na rozhodnutie o námietkach… bolo podané i vyjadrenie, a to dňa 20. 09. 2010 priamo na súd. I napriek tomu, súd… ignoroval samotné rozhodnutie o námietkach… Namiesto rozhodnutia o námietkach, súd zisťoval plnoletosť sťažovateľa   v   I.   rade,   čo   podľa   nášho   názoru   nemá   žiaden   vplyv   na   rozhodovanie o námietkach proti exekúcii, keď návrh na exekúciu bol podaný oprávnenou osobou, a to sťažovateľom v I. rade zastúpeného sťažovateľom v II. rade. Po ďalšom viac ako roku čo sa realizovala   úprava,   ktorá   mala   byť   realizovaná   už   pred   rokom,   vyšší   súdny   úradník požiadal   Úrad   práce,   sociálnych   vecí   a   rodiny   o   súčinnosť.   To   všetko   po   sťažnosti sťažovateľa   v   I.   rade   dňa   02.   05.   2011   k   rukám   predsedníčky   súdu.   O   tejto   sťažnosti upovedomila sťažovateľa v I. rade podpredsedníčka súdu, a to ospravedlnením sa. Napriek ospravedlneniu do dnešného dňa, t. j. 28. 10. 2011 (po takmer ďalšom pol roku) nie je o námietkach rozhodnuté. Okresný súd Piešťany je v celom konaní neefektívne činný až nečinný,   jeho   postup   je   netolerovateľný,   nerešpektujúci   zákonné   lehoty… U oboch sťažovateľov   prieťahy   spôsobené   a   spôsobované   Okresným   súdom   Piešťany spôsobujú a prehlbujú stav právnej neistoty, nedomožiteľnosť výživného. Ide o bežnú až s prepáčením   za   výraz   triaviálnu   agendu   všeobecných   súdov.   Práve   určenie   60   dňovej lehoty sleduje zámer čo najskôr ukončiť akékoľvek exekučné konanie, ktoré je súčasťou konania samotného a pri vyživovacej povinnosti má byť záujem a dodržiavanie zákonov na prvom mieste. Neúmerná dĺžka nerozhodovania súdu o námietkach, postup a nepostúp súdu má   dopad   najmä   na   psychickú   stránku   oboch   sťažovateľov,   ktoré   sú   už   bezmocné a odkázané len a len na seba a túto dĺžku konania spôsobenú Okresným súdom Piešťany a jeho nečinnosť považuje za výsmech ich osôb. Povaha veci, konanie a prístup Okresného súdu Piešťany si od začiatku vyžadoval mimoriadnu starostlivosť a pozornosť všeobecného súdu venovanú efektívnemu a rýchlemu postupu, tak aby bol naplnený účel zákona a tým odstránenený stav právnej neistoty...

Sťažovatelia   využili   prostredníctvom   sťažovateľa   v   I.   rade   všetky   iné   právne prostriedky, ktoré im zákon na ochranu ich základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie sú oprávnení podľa osobitných predpisov, tak aby boli odstránené prieťahy v konaní, v zmysle zásady subsidiarity, avšak bez účinku...“

Sťažovateľky navrhli, aby ústavný súd o ich sťažnosti rozhodol týmto nálezom: „I. Základné právo sťažovateľov v I. a II. rade, na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR bolo postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 4Er/576/2010 porušené.

II.   Okresnému   súdu   Piešťany   prikazuje,   aby   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 4Er/576/2010 konal bez ďalších prieťahov.

III. M. M. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 1.000 €, ktorej ich je Okresný súd Piešťany povinný vyplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. IV. Ing. D. M. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 1.000 €, ktorej ich je Okresný súd Piešťany povinný vyplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. V. Okresný súd Piešťany je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia… M. M. a Ing. D. M. v sume 276,64 €… advokátke JUDr. M. K., na jej účet… do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) sťažnosť sťažovateliek prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal ju zo všetkých hľadísk uvedených v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva,   ktoré   označil   sťažovateľ,   pre   nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).

V   súlade   s   uvedenými   zásadami   ústavný   súd   predbežne   prerokoval   sťažnosť sťažovateliek podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Sťažovateľky namietali porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Er 576/2010.

Porušenie   svojich   základných   práv   vidia   sťažovateľky   v nečinnosti,   resp. neefektívnej   činnosti   okresného   súdu   v   označenom   exekučnom   konaní   o   vymoženie výživného, a to z dôvodu, že okresný súd v trvaní viac ako jedného roka od doručenia námietok   povinného   proti   exekúcii   o   týchto   námietkach   nerozhodol   bez   existencie objektívnych okolností, ktoré by mohli ospravedlniť takýto postup okresného súdu.

Sťažovateľky   k   sťažnosti   pripojili   list   podpredsedníčky   okresného   súdu   sp.   zn. Spr. 300/11   z   11.   mája   2011,   ktorým   bola   vybavená   sťažnosť   sťažovateľky   Marianny Michálekovej na prieťahy v konaní a v ktorom podpredsedníčka okresného súdu uznala, že vo veci došlo k prieťahom, za ktoré sa zároveň ospravedlnila.

Ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru, z ktorej vyplýva, že nie každý zistený prieťah   v   súdnom   konaní   má   nevyhnutne   za   následok   porušenie   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   (I.   ÚS   46/01, I. ÚS 66/02, I. ÚS 154/03, IV. ÚS 221/05). V prípade, keď ústavný súd zistil, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevyslovil porušenie základného práva zaručeného v tomto článku (napr. II. ÚS 57/01, IV. ÚS 110/04), prípadne návrhu buď nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr. I. ÚS 17/01, I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01, IV. ÚS 221/05).

Ústavný súd konštatuje, že obdobie viac ako jedného roka, počas ktorého okresný súd nerozhodol o námietkach povinného v exekučnom konaní o vymoženie výživného, je neprimerane   dlhé,   avšak   ostatné   okolnosti   prípadu   (vyplácanie   náhradného   výživného sťažovateľkám zo strany úradu práce, sociálnych vecí a rodiny a potreba preverenia tejto okolnosti namietanej povinným v jeho námietkach) nedovoľujú takýto prieťah hodnotiť ako prieťah   takej   intenzity, ktorý   by mohol   viesť   k   porušeniu   označených   základných   práv sťažovateliek.

Ústavný súd preto podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde sťažnosť sťažovateliek odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

V prípade ak všeobecný súd posudzujúci danú vec sa bude v budúcnosti dopúšťať prieťahov   v   konaní   (bude   nečinný   alebo   jeho   konanie   bude   neefektívne),   nič   nebráni sťažovateľkám, aby opakovane podali sťažnosť, v rámci ktorej ústavný súd zohľadní celý doterajší priebeh konania, to znamená, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku rozhodnutej veci.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími nárokmi sťažovateliek nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. novembra 2011