znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 448/2010-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. novembra 2010 predbežne prerokoval sťažnosť J. Š., t. č. vo výkone trestu, vo veci namietaného porušenia jeho základných   práv podľa   čl.   46   ods.   1   a čl.   19 ods.   3   Ústavy   Slovenskej republiky   a práv   podľa   čl.   8   ods. 1   a čl.   10   ods.   1   Dohovoru   o ochrane ľudských   práv a základných   slobôd   a práva   podľa   čl.   1   Dodatkového   protokolu   k Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Krajskej   prokuratúry   v Trnave   v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Kn 29/09 a jej upovedomením z 19. júna 2009, ako aj postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. IV/2 Gn 68/10 a jej upovedomením z 23. augusta 2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. Š.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. októbra 2010 doručená sťažnosť (na výzvu ústavného súdu doplnená podaním z 24. októbra 2010) J. Š. (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 19 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 8 ods. 1 a čl. 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom Krajskej prokuratúry v Trnave (ďalej len „krajská prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Kn 29/09 a jej upovedomením   z 19.   júna   2009,   ako   aj   postupom   Generálnej   prokuratúry   Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. IV/2 Gn 68/10 a jej upovedomením z 23. augusta 2010.

2.   Sťažovateľ   v sťažnosti   uviedol,   že „...   sa   obrátil   na   prokuratúru   s podnetom a opakovaným   podnetom   podľa   §   31   a nasl.   zákona   o prokuratúre...   v dôsledku nezákonného   zásahu   Ústavu   na   VTOS,   ktorý   nezákonne   zadržiava   moju   súkromnú korešpondenciu (listy z 11. 9. 2008, z 10. 10. 2008 a z 20. 1. 2009) v rozpore s ust. § 25 ods. 2 a ods. 4 vety za bodkočiarkou zákona o VTOS č. 475/05 Z. z. a teda aj v rozpore s právom   na   slobodu   prejavu   vyjadrovanú   v súkromí   písomne   prostredníctvom korešpondencie,   právom   na   rešpektovanie   korešpondencie,   právom   na   ochranu   pred neoprávneným zhromažďovaním a iným zneužívaním údajov o svojej osobe či právom na majetok a jeho pokojné užívanie“.

3. Podľa   názoru sťažovateľa «prokuratúra rezignovala na dôkladné preskúmanie námietok a v rozpore s § 35 ods. 1 zákona o prokuratúre akceptovala údajnú zákonnosť postupu   ústavu   s konštatovaním,   že   zadržaná   korešpondencia   obsahovala   (údajne) informácie, ktoré „majú do určitej miery hanlivý význam“ a mohli by „za určitých okolností narušiť účel VTOS“ nielen u mojej osoby ale aj u iných odsúdených, avšak nešpecifikovala ani ktoré informácie za také považovala ani spôsob akým by mohli narúšať účel VTOS; z tohto   dôvodu   sú   argumenty   prokuratúry   jednak   iba   neurčité   a všeobecné   a jednak svojvoľné,   hypotetické   a abstraktné,   bez   opory   v zákone...   ide   o svojvoľné   a nezákonné zadržiavanie korešpondencie, neoprávnené zasahovanie do slobody prejavu vyjadrovanej písomne (obsah textu korešpondencie) v rozpore s právom podľa čl. 10 ods. 1 dohovoru. Okrem   toho   korešpondencia   ako   listinný   substrát   je   mojím   majetkom   o ktorý   som   bol okradnutý   nezákonným   zásahom   resp.   postupom   v rozpore   s právom   na   majetok,   jeho ochranu a pokojné užívanie podľa čl. 2 dodatkového protokolu č. 1 k dohovoru.».

4. Sťažovateľ tvrdiac, že „... bol postupom prokuratúry porušený zákon“, navrhol, aby ústavný súd nálezom vyslovil:

„1. Krajská prokuratúra Trnava postupom v konaní o podnete vedenom pod sp. zn. 3 Kn   29/09   a Generálna   prokuratúra   SR   postupom   v konaní   o opakovanom   podnete vedenom pod sp. zn. IV/2 Gn 68/10 porušili sťažovateľove základné právo na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, právo na rešpektovanie korešpondencie podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru, právo na slobodu prejavu podľa čl. 10 ods. 1 dohovoru a právo na majetok a jeho   pokojné   užívanie   podľa   čl.   1   dodatkového   protokolu   č.   1   k dohovoru,   právo   na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním a iným zneužívaním údajov o svojej osobe podľa čl. 19 ods. 3 ústavy.

2. Krajskej prokuratúre Trnava a Generálnej prokuratúre SR sa zakazuje pokračovať v porušovaní vyššie označených práv a prikazuje sa im obnoviť stav pred porušením práv.

3. Upovedomenie Krajskej prokuratúry Trnava sp. zn. 3 Kn 39/09-9 zo dňa 19. 6. 2009 sa v celom rozsahu zrušuje a vec sa jej vracia na ďalšie konanie.

4. Upovedomenie Generálnej prokuratúry SR sp. zn. IV/2 Gn 68/10-7 zo dňa 23. 8. 2010 sa v celom rozsahu zrušuje a vec sa jej vracia na ďalšie konanie...“

5. Sťažovateľ súčasne požiadal o priznanie „primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 100,- Eur“ a ustanovenie mu právneho zástupcu na konanie pred ústavným súdom.

6.   Sťažovateľ   k sťažnosti   pripojil   namietané   oznámenia   (upovedomenia)   krajskej prokuratúry   č.   k.   3   Kn   29/09-9   z 19.   júna   2009   (i)   a generálnej   prokuratúry   č.   k. IV/2 Gn 68/10-7 z 23. augusta 2010 (ii).

(i) Krajská prokuratúra v odpovedi na sťažovateľov podnet uviedla:«Týmto   potvrdzujem   prijatie   Vášho   podania   ktorým   ste   sa   obrátili   na   tunajšiu Krajskú prokuratúru v Trnave za účelom prešetrenia postupu príslušníkov Ústavu na výkon trestu   odňatia   slobody   H.   v   súvislosti   so   zadržaním   Vašej   súkromnej   korešpondencie adresovanej Vaším priateľom. V podaní uvádzate, že listy Vám boli zadržané v súlade s ust. §   25   ods.   2   zák.   č.   475/2005   Z.   z.   o   výkone   trestu   odňatia   slobody.   Uvedený   postup považujete   za   nezákonný,   nakoľko   podľa   Vás   neexistovali   zákonné   dôvody   k tomuto postupu. V ostatnej časti poukazujete na obsah európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody H. ste boli premiestnený dňa 25. 07. 2006, pričom ste boli zaradený do diferenčnej skupiny „B“. Z dôvodu neplnenia cieľov stanovených v programe uvedenej skupiny ste boli preradený do diferenčnej skupiny „C“ a následne   dňa   10.   09.   2008   vzhľadom   na   Vaše   správanie   do   oddielu   s   bezpečnostným režimom.

Vážený pán J. Š. v tejto súvislosti Vám dávam do pozornosti ust. § 25 Zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody...

Z obsahu   listov   ako   aj   adresátov,   ktorým   ste   adresovali   Vašu   korešpondenciu   je zrejmé,   že   ústav   a teda   príslušný   pedagóg   nepochybil   nakoľko   Vaša   korešpondencia nesmerovala osobám prípadne inštitúciám uvedeným v ust. § 25 ods. 3 zákona o výkone trestu odňatia slobody.

V uvedenej veci v súvislosti so zadržaním Vašej korešpondencie ste sa v minulosti obrátili aj na Verejného ochrancu práv, ktorý v zmysle ust. § 18 Zákona č. 564/2001 Z. z. o verejnom   ochrancovi   práv   preskúmal   Vaše   podanie   a   postup   príslušného   ústavu vyhodnotil tak, že bol v súlade so zákonom č. 475/2005 Z. z. pričom nezistil, že by došlo k preukázanému porušeniu základných práv a slobôd zo strany Ústavu na výkon trestu odňatia   H.   O   výsledku   vybavenia   Vášho   podnetu   ste   boli   upovedomený   kanceláriou Verejného ochrancu práv.

Vážený pán J. Š. v tejto súvislosti Vám dávam do pozornosti tú skutočnosť, že v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody platia obmedzenia základných práv a slobôd avšak zadržanie korešpondencie v zmysle § 25 ods. 2 Zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody nie je porušením základných práv a slobôd.

Ústav   Vám   zadržal   listy,   ktoré   ste   adresovali   J.   D.   a F.   M.   Vzhľadom   na vyššieuvedené ustanovenia § 25 Zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody ako aj s poukazom na obsah Vašich listov je ústav povinný zadržať korešpondenciu, ak obsahuje   informáciu   s   hanlivým   obsahom,   informáciu,   ktorá   môže   narušiť   účel   výkonu trestu alebo vec alebo jej obsah zakladá podozrenie zo spáchania trestnej činnosti. Postup pedagóga, ktorý uvedenú korešpondenciu zadržal je v súlade s § 25 ods. 2 citovaného zákona   a   to   najmä   na   obsah   korešpondencie.   O   zadržaní   korešpondencie   ste   boli oboznámený.

Odsúdený je povinný strpieť takéto konanie, príslušný ústav na výkon trestu odňatia slobody je povinný zabezpečiť dodržiavanie príslušných zákonov a vyhlášok, pričom som nevzhliadol, že by pedagóg v súvislosti so zadržaním Vašej korešpondencie porušil Zákon č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia a s poukazom na vyššieuvedené Vaše podanie z 19. 04. 2009 považujem za vybavené.»

(ii) Generálna prokuratúra v odpovedi na opakovaný podnet sťažovateľa uviedla:«Na   základe   Vášho   opakovaného   podnetu   z   20.   5.   2010,   označeného   ako „OPAKOVANÝ PODNET KP TT 3 Kn 29/09-9 (19.6.09)“, doručeného spolu s Vašimi ďalšími písomnými podaniami dňa 25. 6. 2010 Generálnej prokuratúre SR, preskúmal som prostredníctvom   Krajskej   prokuratúry   Trnava   predložený,   s   opakovaným   podnetom súvisiaci spisový materiál, konkrétne postup a vybavenie Vášho prvého podnetu v danej veci prokurátorom Krajskej prokuratúry Trnava - listom sp. zn. 3 Kn 29/09-9 z 19. 6. 2009, ktorý Vám bol zaslaný, ako aj konanie, ktoré tomuto postupu a vybaveniu Vášho podnetu z 19. 4. 2009 predchádzalo.

Nezistil som však žiadne také skutočnosti odôvodňujúce prijatie opatrení, ktoré by viedli   k   zmene   písomného   stanoviska   (právnych   záverov   v   ňom   uvedených)   Krajskej prokuratúry Trnava sp. zn. 3 Kn 29/09-9 z 19. 6. 2009, ktoré Vám bolo oznámené a zaslané, ako   upovedomenie   o   vybavení   Vášho   podnetu   z   19.   4.   2009.   S   týmto   vyčerpávajúcim stanoviskom sa plne stotožňujem a v podrobnostiach Vás naň odkazujem.

V postupe príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže, v súvislosti so zadržaním Vašej súkromnej   korešpondencie (listy z 11.   9.   2008,   z 10.   10.   2008 a z 20.   1.   2009) v Ústave na výkon trestu odňatia slobody H. som nezistil rovnako žiadne pochybenia. K zadržaniu   spornej   korešpondencie   došlo   v   súlade   s   príslušnými   ustanoveniami   zákona (zákon č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody v znení neskorších predpisov), na znenie ktorých bolo poukázané v liste Krajskej prokuratúry Trnava sp. zn. 3 Kn 29/09-9 z 19. 6. 2009, ktorý Vám bol zaslaný a podľa vykázanej poštovej doručenky aj dňa 30. 6. 2009 doručený. Skutočnosti, ktoré sú obsahom spornej korešpondencie tak, ako ste ich v nej uviedli a popísali, majú do určitej miery hanlivý význam a mohli by za určitých okolností narušiť účel výkonu trestu nielen u Vašej osoby ale aj u iných odsúdených, ktorým boli jednak sporné listy adresované, a ktorí by sa s ich obsahom mohli tiež oboznámiť.

S poukazom na doteraz uvedené som po preskúmaní postupu Krajskej prokuratúry Trnava v súvislosti so zadržaním Vašej súkromnej korešpondencie v Ústave na výkon trestu odňatia slobody H., ako i po preskúmaní postupu príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže v danej veci, nezistil žiadne pochybenia. Tento postup považujem za vecne správny a odôvodnený.

Z   uvedeného   dôvodu   som   Váš   opakovaný   podnet   z   20.   5.   2010,   ako   nedôvodný odložil...».

V závere   vyrozumenia   o vybavení   opakovaného   podnetu   generálna   prokuratúra sťažovateľovi oznámila:

„Pretože   Generálnou   prokuratúrou   SR   boli   týmto   vyčerpané   všetky   zákonné možnosti   opätovného   preskúmania   Vašich   podnetov   v   tejto   veci,   prosím,   aby   ste s porozumením vzali na vedomie, že Vaše prípadné ďalšie podnety budú vybavené len vtedy, ak budú obsahovať nové skutočnosti (§ 34 ods. 2 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre...)“

II.

7. Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

8. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

9. O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy, ak namietaným postupom orgánu štátu nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a   to   buď   pre   nedostatok   príčinnej   súvislosti   medzi   označeným   postupom   orgánu   štátu a základným právom   alebo slobodou,   porušenie ktorých   sa   namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, II. ÚS 237/05, I. ÚS 43/07).

10.   Sťažovateľ   namieta   porušenie   ním   označených   práv   postupom   krajskej prokuratúry pri vybavovaní jeho podnetu smerujúceho proti príslušníkom Ústavu na výkon trestu odňatia slobody H. (ďalej len „ústav na výkon trestu“), ktorí mali podľa jeho názoru „nezákonne   zadržiavať   moju   korešpondenciu“ (pozri   bod   2),   a tiež   postup   generálnej prokuratúry pri vybavovaní jeho opakovaného podnetu smerujúceho proti záverom krajskej prokuratúry prezentovaným v jej odpovedi (upovedomení) na sťažovateľov podnet [pozri bod   6   (i)   a   (ii)],   ktorá   vyhodnotila   jeho   opakovaný   podnet   na   preskúmanie   postupu a upovedomenie prokurátora krajskej prokuratúry č. k. 3 Kn 29/09-9 z 19. júna 2009 ako nedôvodný a odložila ho.

11. Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o prokuratúre“)   prokurátor   preskúmava   zákonnosť   postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov a súdov   v   rozsahu   vymedzenom   zákonom   aj na základe   podnetu,   pričom   je   oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných   zákonov   výlučne   príslušné   iné   orgány.   Podľa   odseku   2   tohto   ustanovenia podnetom sa rozumie písomná alebo ústna žiadosť, návrh alebo iné podanie fyzickej osoby alebo   právnickej   osoby   (ďalej   len   „podávateľ   podnetu“),   ktoré   smeruje   k   tomu,   aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti, najmä aby podal návrh na začatie konania pred súdom alebo opravný prostriedok, aby vstúpil do už začatého konania alebo vykonal iné opatrenia na odstránenie porušenia zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, na ktorých vykonanie je podľa zákona oprávnený. Podľa § 35 ods. 1 zákona   o   prokuratúre   pri   vybavovaní   podnetu   je   prokurátor   povinný   prešetriť   všetky okolnosti   rozhodné   pre   posúdenie,   či   došlo   k   porušeniu   zákona   alebo iného   všeobecne záväzného predpisu, či sú splnené podmienky na podávanie návrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže vstúpiť do už začatého konania pred súdom alebo vykonať iné opatrenia, na ktorých vykonanie je podľa zákona oprávnený. Podľa § 34 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia   svojho   podnetu   opakovaným   podnetom,   ktorý   vybaví   nadriadený   prokurátor (odsek 1). Ďalší opakovaný podnet v tej istej veci vybaví nadriadený prokurátor uvedený v odseku   1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti. Ďalším opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej veci (odsek 2). Ak v tej istej veci,   v   ktorej   už   bol   vybavený   podnet   iného   podávateľa   podnetu,   podá   podnet   ďalší podávateľ podnetu bez uvedenia nových skutočností, vec netreba prešetrovať; podávateľ podnetu sa upovedomí o výsledku vybavenia pôvodného podnetu (odsek 3).

12. Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy zaručuje, že každý sa   môže   domáhať   zákonom   ustanoveným   postupom   svojho   práva   na   nezávislom a nestrannom   súde   a v prípadoch   ustanovených   zákonom   na   inom   orgáne   Slovenskej republiky. Týmto orgánom môže byť aj generálna prokuratúra (a ňou riadené zložky).

13. Podľa doterajšej judikatúry ústavného súdu je súčasťou základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy aj právo dotknutej osoby požiadať o ochranu svojich   práv   príslušné   orgány   prokuratúry   či   už   prostredníctvom   podnetu,   alebo opakovaného podnetu (§ 31 ods. 2 a § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre), pričom tomuto právu   zodpovedá   povinnosť   príslušných   orgánov   prokuratúry   zákonom   ustanoveným postupom sa takýmto podnetom (podaním) zaoberať a o jeho vybavení dotknutú osobu vyrozumieť. Súčasťou tohto práva dotknutej osoby nie je ale právo, aby príslušné orgány prokuratúry   jej   podnetu   (podaniu)   vyhoveli   (m.   m.   I.   ÚS   40/01,   II.   ÚS   168/03 a III. ÚS 133/06).

14.   Ústavný   súd   preskúmaním   upovedomenia   generálnej   prokuratúry   o   vybavení opakovaného   podnetu   sťažovateľa   č.   k.   IV/2   Gn   68/10-7   z 23.   augusta   2010   dospel k záveru, že generálna prokuratúra podnet sťažovateľa riadne vybavila, jej závery vo vzťahu k   námietkam   sťažovateľa   proti   postupu   krajskej   prokuratúry   sú   primeraným   spôsobom odôvodnené,   nie   sú   arbitrárne,   a   preto   sú   z   ústavného   hľadiska   akceptovateľné.   Podľa názoru   ústavného   súdu   z   uvedeného   vyplýva,   že   generálna   prokuratúra   (a   aj   krajská prokuratúra) sa náležite zaoberala podnetom sťažovateľa, nebola vo veci vybavenia jeho podnetu   nečinná   a o spôsobe   preskúmania   podnetu   sťažovateľa   aj   riadne vyrozumela. Samotná skutočnosť, že generálna prokuratúra dospela k inému záveru, a tým sa odchýlila od očakávaní a predstáv sťažovateľa, nie je dôvodom na vyslovenie porušenia ním v sťažnosti označených práv.

15.   Ústavný   súd   nezistil,   že   by   podnet   a opakovaný   podnet   neboli   riadne   podľa zákona o prokuratúre preskúmavané nadriadeným prokurátorom podľa platných právnych noriem, ako to tvrdí sťažovateľ a takisto nebola zistená žiadna príčinná súvislosť medzi označenými základnými právami podľa ústavy a právami podľa dohovoru a dodatkového protokolu, ktorá by eventuálne mohla byť posudzovaná osobitne po prípadnom možnom prijatí tejto sťažnosti na ďalšie konanie.

16.   Z   tohto   dôvodu   ústavný   súd   vyvodil   zjavnú   neopodstatnenosť   sťažnosti smerujúcej proti generálnej prokuratúre (a aj krajskej prokuratúre) v konaniach označených sťažovateľom a rozhodol o jej odmietnutí už po jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

17. Keďže sťažnosť bola odmietnutá, bolo už bež právneho významu zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa v nej nastolenými.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. novembra 2010