znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 447/2015-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. novembra 2015 predbežne   prerokoval   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, zastúpenej advokátom JUDr. Milanom Ficekom, advokátska kancelária JUDr. Milan Ficek, advokát, s. r. o., Žilinská 14, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej   lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 491/2000 a postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Co 325/2012 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. apríla 2015   doručená   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej   len „sťažovateľka“),   ktorou   namieta   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 491/2000 a postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Co 325/2012.

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že napadnuté konanie vedené pred okresným súdom pod sp. zn. 16 C 491/2000, predmetom ktorého je vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, začalo 17. októbra 2000 na návrh sťažovateľky. Okresný súd vo veci   sťažovateľky   rozhodol   13.   januára   2012   meritórnym   rozsudkom,   proti   ktorému sťažovateľka podala odvolanie. Na základe sťažovateľkou podaného odvolania krajský súd rozsudkom sp. zn. 6 Co 325/2012 z 26. januára 2015 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Proti označenému rozsudku krajského súdu sťažovateľka podala 24. marca 2015 dovolanie.

3. Sťažovateľka namieta, že postupom v jej veci konajúcich súdov boli spôsobené zbytočné   prieťahy   v konaní,   ktoré   spočívajú „v   neefektívnom   a zdĺhavom   procesnom postupe prvostupňového a odvolacieho súdu“.

4. V odôvodnení sťažnosti sťažovateľka ďalej uviedla:

„Od podania návrhu na začatie konania až do vydania rozhodnutia odvolacieho súdu   uplynulo   viac   ako   štrnásť   rokov,   počas   ktorých   oba   súdy   nekonali,   resp.   konali s výraznými a neodôvodnenými prieťahmi. Prvostupňový súd spôsobil prieťahy trvajúce viac ako jedenásť rokov, pričom boli spôsobené najmä neefektívnym procesným postupom ešte pred prvým pojednávaním vo veci a nehospodárnym pribratím troch znalcov. Odvolací súd svojim postupom spôsobil prieťahy trvajúce cca tri roky, čo malo za následok to, že spolu s konaním   na   prvostupňovom   súde   trvalo   celé   konanie   viac   ako   štrnásť   rokov.   Navyše výsledok tohto konania má vážne skutkové a právne nedostatky, pre ktoré bola sťažovateľka nútená   podať   mimoriadny   opravný   prostriedok   -   dovolanie.   Dovolacím   dôvodom   bola pritom skutočnosť, že postupom súdov bola sťažovateľke odňatá možnosť konať pred súdom. Dôsledkom   dovolania   tak   môže   byť   vrátenie   veci   na   ďalšie   konanie   a   rozhodnutie prvostupňovému   súdu.   Rozhodnutie   odvolacieho   súdu   preto   v   tomto   prípade   nemožno považovať za konečné rozhodnutie vo veci...

Pokiaľ ide o právu a faktickú zložitosť veci treba uviesť, že rozhodovanie sporov vo veciach   o   vyporiadanie   BSM   patrí   medzi   bežnú   súdnu   agendu.   Rozhodovanie o vyporiadaní BSM preto nemožno považovať za právne zložité...

Pokiaľ ide o správanie sa sťažovateľky, sťažovateľka svojim správaním a prístupom k súdnemu konaniu nezapríčinila vzniknuté prieťahy. Poukazujeme na to, že sťažovateľka vždy so súdom spolupracovala a uplatňovala si iba tie práva, ktoré jej v zmysle právneho poriadku SR patria (napr. podanie žiadosti o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov).“

5. Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd takto rozhodol: „1. Základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   bolo   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   II   v   konaní   vedenom   pod   sp.zn. 16C/491/2000   a   postupom   Krajského   súdu   v   Bratislave   v   konaní   vedenom   pod   sp.zn. 6Co/325/2012 porušené.

2. Sťažovateľke sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 20.000,- €, ktoré jej je Okresný súd Bratislava II povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Sťažovateľke sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 10.000,- €, ktoré jej je Krajský   súd   v   Bratislave   povinný   zaplatiť   do   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   tohto nálezu.

4.   Okresný   súd   Bratislava   II   a   Krajský   súd   v   Bratislave   sú   povinní   spoločne a nerozdielne nahradiť sťažovateľke trovy konania v sume 296,44 € za 2 úkony právnej pomoci... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7.   Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

8.   Predmetom   sťažnosti   je   sťažovateľkou   namietané   porušenie   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 491/2000 a postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Co 325/2012.

9. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

10. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 280/08).

11.   Zjavne   neopodstatneným   návrhom   je   návrh,   ktorým   sa   namieta   taký   postup orgánu   verejnej   moci,   ktorým   nemohlo   dôjsť   k   porušeniu   toho   základného   práva, ktoré označil sťažovateľ, vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia   alebo   procesný   stav,   ktoré   vylučujú,   aby   tento   orgán   porušoval   označené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (napr. II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 288/05, II. ÚS 298/06).

12.   Podľa   konštantnej   judikatúry   ústavného   súdu   podstatou,   účelom   a   cieľom základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je   odstránenie   stavu právnej neistoty. Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie tohto práva ešte mohlo   trvať   (napr.   I.   ÚS   116/02,   IV.   ÚS   637/2013).   Ak   v   čase   doručenia   sťažnosti ústavnému   súdu   už   nemôže   dochádzať   k   namietanému   porušovaniu   označeného   práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde), pretože konanie o takej sťažnosti pred ústavným súdom už nie je spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   a právu   podľa   čl. 6   ods. 1 dohovoru (m. m. I. ÚS 6/03). Uvedený právny názor ústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (pozri Miroslav Mazurek proti Slovenskej republike, rozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05 z 3. 3. 2009).

13. Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je totiž to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo (napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 73/05).

14.   Zo   samotnej   sťažnosti   a z jej   príloh   vyplýva,   že   napadnuté   konanie   vedené pred okresným súdom pod sp. zn. 16 C 491/2000 v spojení s odvolacím konaním krajského súdu   vedeným   pod   sp.   zn.   6   Co   325/2012   bolo   ukončené   potvrdzujúcim   rozsudkom krajského   súdu   sp.   zn.   6   Co   325/2012   z 26.   januára   2015.   Ústavný   súd   v súčinnosti s okresným súdom zistil, že označený rozsudok krajského súdu bol doručený sťažovateľke 26.   februára   2015   a týmto   dňom   nadobudol   aj   právoplatnosť.   Sťažnosť   sťažovateľky namietajúca postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 491/2000 a postup krajského súdu v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn. 6 Co 325/2012 bola ústavnému súdu   doručená   24. apríla   2015,   resp.   podaná   na   poštovú   prepravu   21.   apríla   2015, teda po tom, ako súdy konajúce vo veci sťažovateľky právoplatne rozhodli.

15. Z uvedeného je zrejmé, že okresný súd ani krajský súd v čase podania ústavnej sťažnosti   už   nemohli   žiadnym   ústavne   relevantným   spôsobom   ovplyvniť   priebeh napadnutého konania, prípadne prieťahy v ňom (IV. ÚS 214/03, II. ÚS 1/05).

16. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, a pretože sťažovateľka sa v predmetnej veci domáhala ochrany svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v čase, keď v označených konaniach pred okresným súdom a krajským súdom   namietané   porušenie   označených   práv   už   netrvalo,   a   teda   bola   odstránená   jej právna neistota, pripadalo do úvahy odmietnutie sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

17.   Keďže   sťažnosť   bola   odmietnutá   a   rozhodnutie   o   priznaní   primeraného finančného zadosťučinenia a úhrady trov konania je viazané na vyslovenie porušenia práva alebo slobody sťažovateľa (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný súd o týchto návrhoch sťažovateľky už nerozhodoval.

18. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby sťažovateľka   po   prípadnom   vrátení   veci   do   štádia   prvostupňového,   resp.   odvolacieho konania a v prípade zotrvania na stanovisku, že postupom v jej veci konajúcich súdov dochádza k zbytočným prieťahom, predložila ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. novembra 2015