znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 445/2015-33

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. februára 2016v senáte zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňákaa Milana Ľalíka (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného advokátkou ⬛⬛⬛⬛, advokátskakancelária, ⬛⬛⬛⬛, vo veci namietaného porušenia jeho základnéhopráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskejrepubliky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava IIIv konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 142/2011 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednaniezáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn.17 C 142/2011 p o r u š e n é b o l i.

2. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý vyplatiť mudo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpeniav sume 294,08 € (slovom dvestodeväťdesiatštyri eur a osem centov), ktoré j e Okresný súdBratislava III p o v i n n ývyplatiť na účet jeho právnej zástupkyne

, advokátska kancelária, ⬛⬛⬛⬛, do dvoch mesiacovod právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesenímč. k. I. ÚS 445/2015-18 zo 4. novembra 2015 podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) prijal na ďalšie konanie sťažnosť ⬛⬛⬛⬛,

(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základného právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskejrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľačl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“),postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) v konanívedenom pod sp. zn. 17 C 142/2011 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplynulo, že sťažovateľ bol v procesnom postaveníodporcu účastníkom konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 8 C 64/2007, ktorézačalo 2. novembra 2006 na základe návrhu ⬛⬛⬛⬛,

(ďalej len „navrhovateľ“), na zaplatenie sumy 215,03 € s príslušenstvom z tituluodmeny za poskytnuté právne služby. Sťažovateľ v označenom konaní podal 21. apríla 2010vzájomný návrh, ktorým žiadal, aby konajúci súd zaviazal navrhovateľa na zaplatenie sumy331,94 € s príslušenstvom z titulu sťažovateľom zaplatenej zálohy za právne služby.Okresný súd vo veci samej rozhodol 22. júna 2010 rozsudkom sp. zn. 8 C 64/2007 tak, žeuložil sťažovateľovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 215,03 € s príslušenstvom a náhradutrov konania, a súčasne zamietol vzájomný návrh sťažovateľa z 21. apríla 2010. Na základesťažovateľom podaného odvolania Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)rozsudkom sp. zn. 5 Co 377/10 z 20. septembra 2011 rozsudok súdu prvého stupňa v časti,ktorou rozhodol o návrhu navrhovateľa, zmenil tak, že návrh navrhovateľa zamietol,a v časti týkajúcej sa vzájomného návrhu sťažovateľa rozsudok súdu prvého stupňazrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Okresný súd po vrátení veci uznesenímz 21. novembra 2011 vylúčil vzájomný návrh sťažovateľa na samostatné konanie, ktoré boloďalej vedené pod sp. zn. 17 C 142/2011. Okresný súd o vzájomnom návrhu sťažovateľaopätovne rozhodol rozsudkom sp. zn. 17 C 142/2011 z 5. októbra 2012, ktorým návrhv celom rozsahu zamietol. Na základe odvolania sťažovateľa krajský súd uznesenímsp. zn. 3 Co 103/2013 z 20. augusta 2014 rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátilna ďalšie konanie.

3. Sťažovateľ namieta, že ochrana jeho práv v napadnutom konaní nie je rýchlaa účinná v dôsledku neefektívneho konania okresného súdu a prieťahov v konaní, v ktoromnebolo dosiaľ právoplatne rozhodnuté. Podľa sťažovateľa„Stav neistoty sťažovateľky o výsledok konania doposiaľ trvá, pričom vinou... porušovateľa nebolo doposiaľ rozhodnuté za viac ako 8 rokov a 6... mesiacov, čo je z ústavnoprávneho hľadiska a rozhodovacej praxe ESĽP neprípustné a neakceptovateľné.“.

4. Sťažovateľ na základe uvedeného navrhol, aby ústavný súd vyslovil porušeniejeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1dohovoru postupom okresného súdu v namietanom konaní, prikázal okresnému súdu v tejtoveci konať bez zbytočných prieťahov, priznal sťažovateľovi primerané finančnézadosťučinenie v sume 5 800 € a náhradu trov konania.

5. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastnícikonania: okresný súd, zastúpený jeho predsedom listom sp. zn. Spr 3838/2015 z 15. januára2015, a právna zástupkyňa sťažovateľa k vhodnosti ústneho pojednávania listomz 10. decembra 2015.

5.1 Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení k veci uviedol, že po preskúmanípostupu súdu v namietanom konaní a po preštudovaní spisu sa v plnom rozsahu stotožňujes vyjadrením zákonnej sudkyne z 15. januára 2016 (zaslaným v prílohe) a zastáva názor, že„postupom súdu v uvedenej veci nedošlo ku prieťahom v konaní a právo sťažovateľa na prejednanie veci v primeranej dobe porušené nebolo“. Zároveň súhlasil s tým, abyústavný súd rozhodol o prijatej sťažnosti bez nariadenia ústneho pojednávania. Zákonnásudkyňa na základe ňou uvádzaných procesných úkonov vykonaných okresným súdomv namietanom konaní vo svojom vyjadrení uviedla, že„je zrejmé, že vo veci od začiatku súd konal bezprieťahovo, pričom práve sťažovateľ viacnásobnými ospravedlneniami z neúčasti na pojednávaniach si sám zapríčiňoval, že vec nebola právoplatne ukončená skôr. Som preto toho názoru, že sťažovateľovi nebolo odňaté právo konať pred súdom a neboli porušené jeho práva na prejednanie veci č. k. 17C 142/2011 v primeranej dobe“.

5.2 Právna zástupkyňa sťažovateľa vo svojom stanovisku z 10. decembra 2015uviedla, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania.

6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákonao ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sas ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávanianemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právana prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

7. Z obsahu sťažnosti, jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu súdnehospisu vzťahujúceho sa na vec sťažovateľa ústavný súd zistil tento priebeh a stavnamietaného konania:

Dňa 21. apríla 2010 sťažovateľ v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 64/2007 doručilokresnému súdu vzájomný návrh, ktorým žiadal, aby súd zaviazal odporcu na zaplateniesumy 331,94 € s prísl. z titulu bezdôvodného obohatenia.

Dňa 22. júna 2010 okresný súd rozsudkom č. k. 8 C 64/2007-86 vzájomný návrhodporcu zamietol.

Dňa 16. augusta 2010 sťažovateľ prostredníctvom krajského súdu podal odvolanieproti rozsudku okresného súdu z 22. júna 2010.

Dňa 28. septembra 2010 bol spis predložený krajskému súdu na rozhodnutieo odvolaní.

Dňa 20. septembra 2011 krajský súd rozsudkom sp. zn. 5 Co 377/10 rozsudokokresného súdu z 22. júna 2010 v časti týkajúcej sa vzájomného návrhu zrušil a vec muvrátil na ďalšie konanie.

Dňa 10. októbra 2011 bol spis vrátený okresnému súdu.Dňa 21. novembra 2011 okresný súd konanie o vzájomnom návrhu vylúčilna samostatné konanie.

Dňa 23. novembra 2011 a 31. januára 2012 okresný súd požiadal o pripojenie spisuvedeného okresným súdom pod sp. zn. 8 C 64/2007, ktorý nebolo možné pripojiť z dôvodujeho pripojenia k sp. zn. Spr 3017/12.

Dňa 15. marca 2012 okresný súd pripojil spis sp. zn. 8 C 64/2007.Dňa 22. marca 2012 okresný súd vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatkuza vzájomný návrh a na doplnenie návrhu.

Dňa 24. apríla 2012 okresný súd urgoval sťažovateľa na splnenie jehovýzvy z 22. marca 2012 a na zaplatenie súdneho poplatku (sťažovateľ prevzal urgenciuaž 21. mája 2012).

Dňa 25. mája 2012 sťažovateľ zaplatil súdny poplatok za vzájomný návrh a oznámil,že sa k výzve súdu vyjadrí do 1. júna 2012.

Dňa 29. mája 2012 okresný súd akceptoval lehotu na vyjadrenie sťažovateľado 1. júna 2012.

Dňa 6. júna 2012 sťažovateľ doručil doplnenie vzájomného návrhu.Dňa 14. júna 2012 okresný súd vyzval odporcu, aby sa vyjadril k vzájomnémunávrhu.

Dňa 25. júna 2012 odporca doručil vyjadrenie k návrhu, v ktorom namietalpremlčanie nároku sťažovateľa.

Dňa 27. júna 2012 okresný súd pripojil spis okresného súdu sp. zn. 19 C 199/2005.Dňa 10. augusta 2012 okresný súd nariadil pojednávanie na 18. september 2012.Dňa24.augusta2012okresnýsúdpripojilspisyokresnéhosúdusp. zn. 10 C 163/2001 a sp. zn. 18 C 227/2004.

Dňa 30. augusta 2012 sťažovateľ požiadal o odročenie termínu nariadenéhopojednávania z dôvodu kolízie s inými pojednávaniami.

Dňa 31. augusta 2012 okresný súd oznámil zmenu termínu pojednávaniana 5. október 2012.

Dňa 26. septembra 2012 sťažovateľ ospravedlnil neúčasť na nariadenom pojednávaníz dôvodu kolízie s iným nariadeným pojednávaním a žiadal o jeho odročenie.

Dňa 5. októbra 2012 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom po vypočutí odporcuokresný súd rozsudkom návrh sťažovateľa v celom rozsahu zamietol. Konalo sav neprítomnosti sťažovateľa.

Dňa 30. novembra 2012 sťažovateľ doručil odvolanie proti rozsudku okresného súduz 5. októbra 2012.

Dňa 4. januára 2013 okresný súd vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatkuza odvolanie. Zároveň vyzval odporcu, aby sa vyjadril k odvolaniu sťažovateľa.

Dňa 17. januára 2013 odporca doručil vyjadrenie k odvolaniu.Dňa 8. februára 2013 okresný súd predložil spis krajskému súdu na rozhodnutieo odvolaní.

Dňa 20. augusta 2014 krajský súd uznesením sp. zn. 3 Co 103/2013 odvolanímnapadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Dňa 4. septembra 2014 bol spis vrátený okresnému súdu.Dňa 15. októbra 2014 okresný súd nariadil pojednávanie na 9. december 2014.Dňa 30. októbra 2014 odporca doručil dôkaz o trestnom stíhaní sťažovateľa z dôvodufalšovania dokladov o pôžičke a o odovzdaní hotovosti odporcovi.

Dňa 4. decembra 2014 okresný súd zrušil termín pojednávania nariadenýna 9. december 2014 z dôvodu náhlej práceneschopnosti zákonnej sudkyne.

Dňa 12. januára 2015 okresný súd nariadil pojednávanie na 17. február 2015.Dňa 17. februára 2015 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 17. apríl2015. Sťažovateľ sa nedostavil na pojednávanie (zásielku s predvolaním si neprevzalv odbernej lehote).

Dňa 17. apríla 2015 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré po vypočutí sťažovateľaokresný súd odročil na 7. máj 2015 pre účely vyhlásenia rozsudku.

Dňa 7. mája 2015 okresný súd vyhlásil rozsudok, ktorým návrh sťažovateľa v celomrozsahu zamietol.

Dňa 11. júna 2015 sťažovateľ doručil odvolanie proti rozsudku okresného súduzo 7. mája 2015.

Dňa 9. júla 2015 okresný súd vyzval odporcu, aby sa vyjadril k odvolaniusťažovateľa.

Dňa 11. augusta 2015 odporca doručil vyjadrenie k odvolaniu.Dňa 9. októbra 2015 bol spis predložený krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní.

III.

8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutímvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené právaalebo slobody podľa odseku 1 a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môžeprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančnézadosťučinenie.

9. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresnéhosúdu v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 142/2011 došlo k porušeniu základného právasťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavya jeho práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

10. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovalabez zbytočných prieťahov...

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná...

11. Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdupre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právona prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieťzásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).

12. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základnéhopráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej ustálenejjudikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účeloma cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pričom tento účel možnodosiahnuť zásadne až právoplatným rozhodnutím (mutatis mutandis II. ÚS 26/95,I. ÚS 47/96, III. ÚS 116/02).

13. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípadebolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovgarantované v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnostikaždého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliadaaj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa(napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupovalaj v danom prípade.

14. Posúdením namietaného konania podľa prvého kritéria ústavný súd dospelk záveru, že preskúmavané konanie nie je po právnej ani skutkovej stránke zložité – jehopredmetom je nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia z titulu poskytnutej zálohyza právne služby, teda ide o vec patriacu do štandardnej rozhodovacej činnosti všeobecnýchsúdov. Napokon, na zložitosť predmetnej veci nepoukázal ani okresný súd vo svojomvyjadrení a nenasvedčuje jej ani charakter okresným súdom vykonaných procesnýchúkonov.

15. Pri hodnotení ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanomkonaní, ústavný súd zistil, že aj sťažovateľ prispel svojím správaním k celkovejdĺžke namietaného konania, na čo poukázal aj okresný súd vo svojom vyjadrení. Ústavnýsúd v tomto smere poukazuje na opakované žiadosti sťažovateľa o odročenie nariadenýchpojednávaní, ktoré museli byť z tohto dôvodu zrušené (pojednávanie nariadenéna 18. september 2012), resp. odročované pre neprítomnosť sťažovateľa (pojednávaniekonané 17. februára 2015).

16. Ústavný súd tiež pripomína, že predpokladom plynulého postupu všeobecnéhosúdu v konaní je predovšetkým podanie perfektného návrhu. Sťažovateľ prispelk predĺženiu konania aj podaním nekvalifikovaného návrhu, nedostatky ktorého odstránilaž po urgencii okresného súdu na splnenie jeho výzvy na doplnenie návrhu a v súdompredĺženej lehote. V tejto súvislosti už ústavný súd konštatoval, že požiadavka na konaniebez zbytočných prieťahov v konaní v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy a rovnako na prejednaniezáležitosti v primeranej lehote v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru môže mať svoju plnúrelevanciu len pri takom návrhu na začatie konania, ktorý spĺňa všetky zákonom predpísanéobsahové a formálne náležitosti (napr. II. ÚS 10/01, I. ÚS 41/02).

17. Uvedené skutočnosti nepochybne mali dopad na celkovú dĺžku trvania konania,na čo ústavný súd prihliadol pri úvahe o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

18. Napokon ústavný súd z hľadiska posudzovania, či vo veci sťažovateľa došlok zbytočným prieťahom, hodnotil samotný postup okresného súdu. Napriek tomu, že postupokresného súdu v namietanom konaní bol v zásade plynulý a medzi jednotlivýmiprocesnými úkonmi (okrem jedného prípadu) neboli neprimerane dlhé odstupy, nemožnouvedené konanie charakterizovať ako konanie bez prieťahov, a to z dôvodu neefektívnostia nesústredeného postupu okresného súdu.

19. Pasivitu okresného súdu prejavujúcu sa nečinnosťou bez existencie zákonnejprekážky v rozsahu približne piatich mesiacov zistil ústavný súd v období od 4. septembra2014, kedy bol spis vrátený z krajského súdu, do 17. februára 2015, keď okresný súdvykonal v prejednávanej veci pojednávanie.

20. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že zbytočné prieťahy v konanímôžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jehoneefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnejneistoty (II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08), pričom rovnako tak môže zapríčiniťporušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48ods. 2 ústavy aj nesprávna činnosť štátneho orgánu (m. m. II. ÚS 33/99), t. j. v danomprípade okresného súdu.

21. Neefektívnosť postupu okresného súdu vyplýva najmä zo skutočnosti, žev priebehu konania boli krajským súdom zrušené jeho dva meritórne rozsudky a vec mubola vrátená na ďalšie konanie. Rozsudok okresného súdu z 22. júna 2010 bol odvolacímsúdom v časti týkajúcej sa vzájomného návrhu zrušený pre absenciu riadneho odôvodneniarozhodnutia, pričom okresný súd nevykonal vo veci vzájomného návrhu žiadnedokazovanie. Obdobne krajský súd zrušil aj rozsudok okresného súdu z 5. októbra 2012,pretože prejednaním veci na pojednávaní v neprítomnosti sťažovateľa v rozpore s § 101ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku okresný súd odňal sťažovateľovi možnosť konaťpred súdom, keď mu neumožnil realizáciu jeho procesných práv. Dôsledkom uvedenéhonesprávneho postupu okresného súdu bolo zbytočné predĺženie konania o dobu, počas ktorejodvolací súd rozhodoval o dôvodne podaných odvolaniach sťažovateľa.

22. O nesústredenom postupe okresného súdu svedčí skutočnosť, že napriek jehovedomosti o trestnom stíhaní sťažovateľa (uvedenou informáciou disponoval od 30. októbra2014) vzhľadom na nepreberanie zásielok sťažovateľom okresný súd nevykonal lustráciu,či sa sťažovateľ nenachádza vo väzbe. Jednou z príčin nepreberania zásielok sťažovateľombola totiž skutočnosť, že sťažovateľ sa v období od 12. apríla 2014 do 15. januára 2015nachádzal vo väzbe.

23. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresnéhosúdu v namietanom konaní došlo k prieťahom, ktoré neboli spôsobené len správanímsťažovateľa, ale najmä v dôsledku neefektívnej činnosti okresného súdu. Z uvedenýchdôvodov ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitostiv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené v bode 1 výrokutohto rozhodnutia.

24. Vzhľadom na to, že vo veci sťažovateľa okresný súd meritórne rozhodolrozsudkom zo 7. mája 2015, neprichádzalo do úvahy v okolnostiach danej veci rozhodnutiepodľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde.

25. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, kohozákladné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie. Sťažovateľžiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 800 € ako náhradunemajetkovej ujmy, keďže vec má pre sťažovateľa mimoriadny význam.

26. Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že lenkonštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd pretouznal za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanoveniazákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetkyokolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa, najmä na dĺžku namietaného konania, ktorébolo v čase vydania tohto nálezu už právoplatne skončené, ako aj s prihliadnutím na podielsťažovateľa na vzniknutých prieťahoch považuje za primerané v sume 1 000 €.

27. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaníprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutiaústavného súdu. Z uvedených dôvodov ústavný súd o návrhu na priznanie primeranéhofinančného zadosťučinenia rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 2 výroku tohtorozhodnutia.

28. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré muvznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátkou

a ktoré sťažovateľ uplatnil v sume 294,08 €.

29. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2015 (prevzatiea prípravu zastúpenia, podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v zneníneskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Za dva úkony vykonané v roku 2015 patríodmena v sume dvakrát po 139,83 €, teda 279,66 €, a dvakrát režijný paušál (§ 16 ods. 3vyhlášky) po 8,39 €, teda 16,78 €, preto odmena spolu predstavuje sumu 296,44 €.Keďže sťažovateľom uplatnené trovy nepresahujú sumu vypočítanú podľa vyhlášky,ústavný súd priznal náhradu trov konania v ním požadovanej sume 294,08 €.

30. Trovy konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej zástupkynesťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho súdnehoporiadku) podľa bodu 3 výroku rozhodnutia.

31. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdunemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenouvo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. februára 2016